Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

16.5.2019 o 15:52 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.5.2019 15:52 - 15:53 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1459. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1547 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

15.5.2019 10:38 - 10:44 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Včera som takto vystupovala a nebol problém. Dobre, čiže ja by som rada ako aj pri predchádzajúcich návrhoch, ktoré vzišli z dielne strany SaS povedala pár slov k tomuto návrhu. Vyžiadala som si stanovisko ministerstva práce a vybrala som z neho to, čo by možno mohlo otvoriť ešte ďalšiu diskusiu v rámci tohto zákona. Čiže platenie poistného na sociálne poistenie z dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru bolo v roku 2013 zavedené práve s cieľom odstrániť nerovnosť dohodárov a zabezpečiť im možnosť nadobúdať nároky v sociálnom poistení prácou na dohodu.
Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov rovnako ako poberatelia dôchodkových dávok pracujúci na dohodu o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, majú na rozdiel od ostatných dohodárov možnosť využiť tzv. odvodovú úľavu až do výšky príjmu 200 eur mesačne. V odôvodnení návrhu sa uvádzajú pozitívne dopady na príjem študenta a na výdavky jeho zamestnávateľa, avšak neuvádza sa negatívny dopad predloženého návrhu na budúce nároky študentov zo systému sociálneho poistenia. Platenie poistného na dôchodkové poistenie má aj druhú stranu a to zakladanie nárokov na dávky dôchodkového poistenia. Platenie poistného zakladá obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa započítava do potreby doby poistenia pre vznik nároku na invalidný a starobný dôchodok nevynímajúc, pozostalostné dôchodky v prípade študentov, ktorí majú založené rodiny. Z uvedeného dôvodu predložený návrh má nielen pozitívny dopad na platenie poistného, ale na druhej strane ho prevažuje negatívny dopad na nároky študentov z dôchodkového poistenia v prípade, že u nich nastane sociálna udalosť počas ktorej by im alebo ich rodinným príslušníkom mohol vzniknúť nárok na dôchodkové dávky, ktoré by im nahrádzali uchádzajúci príjem.
===== pozitívny dopad na platenie poistného, ale na druhej strane ho prevažuje negatívny dopad na nároky študentov z dôchodkového poistenia v prípade, že u nich nastane sociálna udalosť počas, ktorej by im alebo ich rodinným príslušníkom mohol vzniknúť nárok na dôchodkové dávky, ktoré by im nahrádzali uchádzajúci príjem. Pôvodným zámerom zavedenia odvodovej úľavy u študentov, dohodárov, bolo vyhovieť ich požiadavkám na oslobodenie od platenia sociálnych odvodov, v prípade príležitostnej práce. Z hľadiska finančných dopadov si dovoľujeme konštatovať, že uvedený návrh bude mať negatívny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne z dôvodu výpadku príjmu, z poistného na dôchodkové poistenie, od uvedenej skupiny poistencov, a to vo výške cca 9,3 mil. eur ročne, v porovnaní so súčasným právnym stavom. Kvantifikácia neberie do úvahy nižší vplyv na rozpočet verejnej správy, z dôvodu odvádzania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Predmetný vplyv na rozpočet verejnej správy by mal byť zapracovaný do analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy a rovnako by mali byť vypracované časti analýza sociálnych vplyvov a analýza vplyvov na podnikateľské prostredie.
Iba pripomíname skutočnosť, že v základnom fonde starobného poistenia sa v roku 2019 očakáva deficit v bežnom roku, cca 2,29 mld. eur, pričom každý ďalší výpadok príjmov z poistného ho ešte viac prehĺbi. V súvislosti s týmto poslaneckým návrhom považujeme za potrebné poukázať aj na poslanecký návrh, ktorý v rovnakom čase predložili tí istí poslanci, v ktorom navrhujú novelizovať Zákonník práce v časti upravujúcej dohodu o brigádnickej práci študentov. Navrhujú rozšíriť možnosť pracovať na základe tejto dohody z dvadsať na štyridsať hodín týždenne a umožňujú túto dohodu uzatvoriť na neobmedzený čas, v porovnaní s aktuálnym stavom, kedy je možné uzatvoriť ju najviac na dvanásť mesiacov. Rovnako ako všetky dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.
Dotknutá právna úprava, dvanásť mesiacov v Zákonníku práce bola zavedená od 1. júla 2014, práve z dôvodu zavedenia platenia poistného na základe na sociálne poistenie z dohôd. Zrušenie podmienky uzatvorenia dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, najviac na dvanásť mesiacov, vidíme ako realizovateľnú najskôr po zavedení ročného zúčtovania v sociálnom poistení, platné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 317/2018 Z. z., účinné od roku 2022. Dovtedy uvedená právna úprava Zákonníka práce zabezpečuje vykonateľnosť platenia odvodov na sociálne poistenie dohodárov a zamedzuje postupom, ktoré umožňovali vyhýbať sa povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie stranám dohody.
V závere, ak by boli schválené v Národnej rade Slovenskej republiky obidva uvedené poslanecké návrhy, vzniknuté zvýhodnenie študentov by na pracovnom trhu vytváralo priestor na nerovnosť pri zamestnávaní. Aj na študentov, ktorí sú v súčasnosti v pracovnom pomere, by zamestnávatelia vytvárali tlak na uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov, v snahe ušetriť finančné prostriedky. Na takýto postup by mali doplatiť aj študentky v pracovnom pomere, ktoré sú aj povinne nemocensky poistené a pre prípad tehotenstva a materstva, sú zabezpečené materským. Ak by sa ich pracovný pomer zmenil na dohodu, ktorá nezakladá poistenie, nárok na nemocenské dávky, vrátane materského, by im nevznikol. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

15.5.2019 10:38 - 10:44 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Včera som takto vystupovala a nebol problém. Dobre, čiže ja by som rada ako aj pri predchádzajúcich návrhoch, ktoré vzišli z dielne strany SaS povedala pár slov k tomuto návrhu. Vyžiadala som si stanovisko ministerstva práce a vybrala som z neho to, čo by možno mohlo otvoriť ešte ďalšiu diskusiu v rámci tohto zákona. Čiže platenie poistného na sociálne poistenie z dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru bolo v roku 2013 zavedené práve s cieľom odstrániť nerovnosť dohodárov a zabezpečiť im možnosť nadobúdať nároky v sociálnom poistení prácou na dohodu.
Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov rovnako ako poberatelia dôchodkových dávok pracujúci na dohodu o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, majú na rozdiel od ostatných dohodárov možnosť využiť tzv. odvodovú úľavu až do výšky príjmu 200 eur mesačne. V odôvodnení návrhu sa uvádzajú pozitívne dopady na príjem študenta a na výdavky jeho zamestnávateľa, avšak neuvádza sa negatívny dopad predloženého návrhu na budúce nároky študentov zo systému sociálneho poistenia. Platenie poistného na dôchodkové poistenie má aj druhú stranu a to zakladanie nárokov na dávky dôchodkového poistenia. Platenie poistného zakladá obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa započítava do potreby doby poistenia pre vznik nároku na invalidný a starobný dôchodok nevynímajúc, pozostalostné dôchodky v prípade študentov, ktorí majú založené rodiny. Z uvedeného dôvodu predložený návrh má nielen pozitívny dopad na platenie poistného, ale na druhej strane ho prevažuje negatívny dopad na nároky študentov z dôchodkového poistenia v prípade, že u nich nastane sociálna udalosť počas ktorej by im alebo ich rodinným príslušníkom mohol vzniknúť nárok na dôchodkové dávky, ktoré by im nahrádzali uchádzajúci príjem.
===== pozitívny dopad na platenie poistného, ale na druhej strane ho prevažuje negatívny dopad na nároky študentov z dôchodkového poistenia v prípade, že u nich nastane sociálna udalosť počas, ktorej by im alebo ich rodinným príslušníkom mohol vzniknúť nárok na dôchodkové dávky, ktoré by im nahrádzali uchádzajúci príjem. Pôvodným zámerom zavedenia odvodovej úľavy u študentov, dohodárov, bolo vyhovieť ich požiadavkám na oslobodenie od platenia sociálnych odvodov, v prípade príležitostnej práce. Z hľadiska finančných dopadov si dovoľujeme konštatovať, že uvedený návrh bude mať negatívny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne z dôvodu výpadku príjmu, z poistného na dôchodkové poistenie, od uvedenej skupiny poistencov, a to vo výške cca 9,3 mil. eur ročne, v porovnaní so súčasným právnym stavom. Kvantifikácia neberie do úvahy nižší vplyv na rozpočet verejnej správy, z dôvodu odvádzania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Predmetný vplyv na rozpočet verejnej správy by mal byť zapracovaný do analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy a rovnako by mali byť vypracované časti analýza sociálnych vplyvov a analýza vplyvov na podnikateľské prostredie.
Iba pripomíname skutočnosť, že v základnom fonde starobného poistenia sa v roku 2019 očakáva deficit v bežnom roku, cca 2,29 mld. eur, pričom každý ďalší výpadok príjmov z poistného ho ešte viac prehĺbi. V súvislosti s týmto poslaneckým návrhom považujeme za potrebné poukázať aj na poslanecký návrh, ktorý v rovnakom čase predložili tí istí poslanci, v ktorom navrhujú novelizovať Zákonník práce v časti upravujúcej dohodu o brigádnickej práci študentov. Navrhujú rozšíriť možnosť pracovať na základe tejto dohody z dvadsať na štyridsať hodín týždenne a umožňujú túto dohodu uzatvoriť na neobmedzený čas, v porovnaní s aktuálnym stavom, kedy je možné uzatvoriť ju najviac na dvanásť mesiacov. Rovnako ako všetky dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.
Dotknutá právna úprava, dvanásť mesiacov v Zákonníku práce bola zavedená od 1. júla 2014, práve z dôvodu zavedenia platenia poistného na základe na sociálne poistenie z dohôd. Zrušenie podmienky uzatvorenia dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, najviac na dvanásť mesiacov, vidíme ako realizovateľnú najskôr po zavedení ročného zúčtovania v sociálnom poistení, platné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 317/2018 Z. z., účinné od roku 2022. Dovtedy uvedená právna úprava Zákonníka práce zabezpečuje vykonateľnosť platenia odvodov na sociálne poistenie dohodárov a zamedzuje postupom, ktoré umožňovali vyhýbať sa povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie stranám dohody.
V závere, ak by boli schválené v Národnej rade Slovenskej republiky obidva uvedené poslanecké návrhy, vzniknuté zvýhodnenie študentov by na pracovnom trhu vytváralo priestor na nerovnosť pri zamestnávaní. Aj na študentov, ktorí sú v súčasnosti v pracovnom pomere, by zamestnávatelia vytvárali tlak na uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov, v snahe ušetriť finančné prostriedky. Na takýto postup by mali doplatiť aj študentky v pracovnom pomere, ktoré sú aj povinne nemocensky poistené a pre prípad tehotenstva a materstva, sú zabezpečené materským. Ak by sa ich pracovný pomer zmenil na dohodu, ktorá nezakladá poistenie, nárok na nemocenské dávky, vrátane materského, by im nevznikol. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.5.2019 10:36 - 10:37 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1451. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1542 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 15.5.2019 9:01 - 9:09 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Prajem všetkým príjemné dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, tak ako som včera avizovala, tak spravodajcovanie som vzala namiesto pána poslanca Mihála, aby to mala aj nejakú pridanú hodnotu, tak som si vyžiadala k tomuto návrhu zákona stanovisko ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorého vyberiem len krátku časť v prípade možného zapracovania potom, pokiaľ by sme zákon posunuli do druhého čítania. Takže pôjdem po takých kľúčových paragrafoch.
Ministerstvo práce neodporúča súhlasiť s časťou návrhu skupiny poslancov, ktorá sa týka novelizácie § 152 Zákonníka práce. Primárnym cieľom § 152 Zákonníka práce je zabezpečenie stravovania zamestnancom ako súčasť sociálnej politiky zamestnávateľa priamo, to jest jedlo, strava sa zabezpečí cez stravovacie zariadenie, alebo nepriamo poskytnutím stravovacích poukážok, ktoré sa môžu využiť len na nákup jedla, stravy. Účelom § 152 Zákonníka práce je, aby zamestnávateľ za určených podmienok zabezpečil zamestnancom stravovanie, to jest aby sa počas pracovnej zmeny mohli najesť. S cieľom zabezpečiť stravovanie je spojený aj cieľ, aby zamestnávateľ zamestnancovi prispel na stravovanie, to jest nie zaplatil ho v celom rozsahu, ale aby v určitom rozsahu znášal náklady na jeho úhradu. V nadväznosti na niektoré výnimočné a osobitné situácie, napr. zamestnanec s osobitným režimom, zdravotné dôvody a nemožnosť využitia žiadneho zo spôsobov stravovania, sa zaviedol tzv. finančný príspevok.
Návrh poslancov je zameraný len na prispievanie na stravovanie, to jest zanikla by povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie a bola by nahradená výlučne poskytnutím peňazí, to znamená rozpor s cieľom Zákonníka práce – zabezpečenie stravovania. Finančný príspevok je v súčasnosti len okrajová možnosť a výnimočná forma kompenzácie za neposkytnutie stravy v prípade, keď zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie inými zákonnými spôsobmi. Zavedením možnosti výberu medzi poskytnutím jedla, stravy a finančným príspevkom môže
významne vzrásť riziko, že, po prvé, zamestnanec ho nepoužije na zabezpečenie stravy vo forme hlavného teplého jedla a k nemu vhodného nápoja, a po druhé, zamestnanec ho nepoužije ani na nákup potravín, z ktorých si môže sám pripraviť teplé hlavné jedlo.
Ďalej k jednotlivým bodom:
K § 152 ods. 2
a) Navrhované znenie neupravuje základnú podmienku, kedy vzniká zamestnancovi nárok na zabezpečenie stravovania zo strany zamestnávateľa, podmienka výkonu práce v rámci pracovnej zmeny viac ako štyri hodiny je z návrhu vypustená. Takisto nie je riešená možnosť poskytnúť ďalšie hlavné jedlo pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín.
b) Navrhované znenie nie je v súlade s dôvodovou správou. Podľa dôvodovej správy sa má úpravou umožniť zamestnancovi v prípade zabezpečovania stravovania zamestnávateľom prostredníctvom stravovacích poukážok zvoliť si miesto stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie vo výške, v akej by zamestnávateľ mal povinnosť prispieť teplé hlavné jedlo. Navrhovaný § 152 ods. 2 Zákonníka práce však uvádza tri spôsoby zabezpečenia stravovania. Okrem stravovacích poukážok a finančného príspevku aj poskytnutie hlavného jedla v stravovacom zariadení.
c) Navrhované znenie môže v praxi vyvolávať aplikačné problémy z dôvodu, že obidve dohody o spôsobe zabezpečenia stravovania sú rovnocenné. Dohoda so zamestnancom nie je napr. podmienená tým, že prichádza do úvahy iba vtedy, ak sa zamestnávateľ nedohodol o spôsobe zabezpečenia stravovania so zástupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov.
d) Navrhované znenie predpokladá dohodu so zamestnancom o spôsobe zabezpečovania stravy, stravovania. Pokiaľ časť zamestnancov nebude súhlasiť so zmenou spôsobu zabezpečenia stravovania, napr. že by sa doteraz poskytované stravovacie poukážky mali nahradiť finančným príspevkom, zamestnávateľ bude povinný pre túto časť zamestnancov aj naďalej zabezpečovať stravovanie formou stravovacích poukážok, čím sa zamestnávateľovi zvýši administratívna náročnosť pri zabezpečovaní stravovania.
e) Z hľadiska možného zneužitia dominantného postavenia zamestnávateľa v tejto oblasti by boli ohrození zamestnanci, ktorých pracovné podmienky neupravuje kolektívna zmluva.
Ďalej k § 152 ods. 6
a) Navrhované znenie nie je v súlade s dôvodovou správou. Podľa dôvodovej správy by finančný príspevok na stravovanie mal byť vo výške, v akej by zamestnávateľ mal povinnosť prispievať na teplé hlavné jedlo. Podľa navrhovaného § 152 ods. 6 výška finančného príspevku predstavuje 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu podľa zákona o cestovných náhradách.
b) Výška finančného príspevku vo výške 55 % stravného pre pracovné cesty v trvaní 5 – 12 hodín je maximálny príspevok zamestnávateľa pri iných spôsoboch zabezpečovania stravovania, to znamená teplé jedlo, stravovacia poukážka, a rozdielnou výškou príspevku pri tomto spôsobe zabezpečenia stravovania sa zvýhodňuje táto forma. Výška príspevku na stravovanie by mala byť rovnaká pri všetkých spôsoboch zabezpečovania stravovania.
c) Pri poskytovaní finančného príspevku sa zamestnancovi na stravovanie neprispieva zo sociálneho fondu.
A v závere, z pohľadu zdaňovania možno kladne hodnotiť návrh na oslobodenie finančného príspevku od dane z príjmov, nakoľko:
1. Príspevok na stravovanie poskytovaný nepeňažnou formou je oslobodený od dane z príjmov, § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, a tým aj od odvodov na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
2. Finančný príspevok podlieha dani aj odvodom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie s výnimkou finančného príspevku poskytovaného zamestnancovi v prípade, ak na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. V ostatných prípadoch, to jest ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, finančný príspevok podlieha dani aj odvodom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
Takže dávam na zváženie a v prípade zapracovania niektorých naozaj tých odborných alebo kľúčových častí veľmi rada tento návrh podporím. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.5.2019 18:57 - 18:59 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1444. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1538 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019. Prosím pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.5.2019 18:32 - 18:33 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som si k vášmu návrhu vyžiadala stanovisko Sociálnej poisťovne, aj ministerstva práce. Tak veľmi stručne vás informujem o tom, teda aké mali k tomuto výhrady. Súčasná právna úprava § 117 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vychádza z technických možností vykonávania právnej úpravy. V zmysle stanoviska Sociálnej poisťovne súčasný systém vyplácania dávok funguje na základe dohodnutých detailných postupov so Slovenskou poštou, a. s. a jednotlivými bankami, ktoré kladú primárny dôraz na zabezpečenie ochrany verejných financií.
Akékoľvek úvahy o stanovení kratších termínov na vykonanie zmeny v spôsobe výplaty a na vykonanie zmeny v poukazovaní na iný bankový účet sú limitované technologickou realizovateľnosťou, ktorú determinuje nutnosť aplikácie bezpečnostných prvkov zabraňujúcich nehospodárnemu vynakladaniu verejných prostriedkov. Zmena tohto systému predpokladá dohodnutú zmenu postupov a žiada si zároveň aj zmenu softvérov všetkých participujúcich strán, preto bez vzájomnej súčinnosti a dôsledného overenia zmien nie je reálna. Preto z uvedených dôvodov vníma Sociálna poisťovňa predložený návrh zákona v súčasnosti za nevykonateľný.
Sociálna poisťovňa však v zmysle stanoviska vníma dôležitosť vykonania zmeny v spôsobe výplaty, ako aj zmeny v poukazovaní na iný bankový účet a vykonávané úkony smerujúce ku skráteniu uvedeného obdobia na minimum. Vykonávaním týchto úkonov si však nežiada zmenu súčasnej právnej úpravy.
Ešte majú pripomienky, že od vyššie uvedeného legislatívny text je zmätočný a nekorešponduje so zámerom uvedeným v dôvodovej správe. Z môjho pohľadu ja navrhujem komunikáciu so Sociálnou poisťovňou a pokiaľ by sa vydiskutovali tieto nejasnosti a bolo by možné softvérové a iné technické náležitosti nejakým spôsobom vyriešiť, tak rada tento návrh podporím. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.5.2019 18:24 - 18:25 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som samu seba určila namiesto pána poslanca Mihála za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1441.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1535 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.3.2019 11:45 - 11:45 hod.

Alena Bašistová
Pripomínam zasadnutie výboru pre sociálne veci teraz o dvanástej v obvyklých priestoroch. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2018 10:24 - 10:26 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja práve chcem nadviazať na kolegyňu, že povedala v úvode, že ide o súbeh dávky a mzdy, hej, to tam bolo povedané. Základným cieľom predkladanej novely je v podstate zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sa týka nielen dávok, ale aj aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa.
Mňa práve zaujímal ten vzorec, akým spôsobom a podľa čoho sa navyšuje. A okrem iného to, čo spomenula aj pani poslankyňa Gaborčáková, tak je tam aj navrhované zvýšenie, ktoré zohľadňuje aj rast čistých peňažných príjmov za posledné obdobie, ktoré rástli o cca 5 % okrem toho, čo bolo spomenutá.
Mňa skôr zaujímalo to, čo chodia vlastne za nami rôzne organizácie, predovšetkým tie, ktoré zastupujú práva viacdetných rodín. Tak som sa pozrela na to, akým spôsobom cez ten vzorec, ktorý som spomenula, je nastavená dávka v hmotnej núdzi podľa § 10 citovaného zákona a musím povedať a aj to prečítam, že sa netýka len jednotlivca bez detí, ale jednotlivca s jedným až štyrmi deťmi, dvojici bez detí, dvojici s jedným až štyrmi deťmi, jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi a dvojica s viac ako štyrmi deťmi ma zaujímala najviac a tam tá suma rastie z 216,10 eur na sumu 226, 90. Tie predchádzajúce takisto pomerne k tomuto vzorcu.
Súhlasím ale s príspevkom na bývanie, a to teda by sme sa mohli na to pozrieť, ak to bude v možnostiach štátneho rozpočtu a v možnostiach teda práce pri druhom čítaní v rámci tejto novely. Ale nedá mi aj nepodotknúť, že tuná zlyháva aj samospráva. A treba tlačiť predovšetkým aj na mestá a obce a hlavne krajské mestá, ktoré môžu momentálne čerpať z výzvy, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis