Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2019 o 16:10 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 16:10 - 16:11 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vymazať rámček!
===== Pokúsim sa byť veľmi stručná, čo nestihnem, tak si môžme potom vydiskutovať. Takže ku informačnému systému. Tak zámerom tohto systému je vytvoriť právne podmienky na zber údajov v registrovaných sociálnych podnikoch. Cieľom je vytvorenie previazanej databáze aktuálnych zdrojov dát koncepčnej činnosti a elektronického výkonu pôsobnosti príslušných orgánoch verejnej moci v oblasti sociálnej ekonomiky. Východiskom tohto sledovania a vyhodnocovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky bude detailnejší prístup a získavanie informácií o žiadateľoch, o štatút sociálneho podniku, ďalších podstatných informácii, ktoré budú dôležité pre udelenie štatútu ako aj pri následnej kontrole plnenia podmienok podľa tohto zákona už registrovaným sociálnym podnikom. Je toho viacej, ale chcem ešte k mixu sa aspoň dostať. Čiže navrhujeme zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľnosti zo spomínaných 40 na 30, aby to bolo v súlade s inými percentami zamestnávania jednotlivých osôb integračnom sociálnom podniku a zároveň sa navrhuje ustanoviť spodnú hranicu rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby, aby bolo jednoznačne určené, aký pracovný úväzok sa započítavá do povinného podielu zamestnávania v integračnom sociálnom podniku. Je to podrobnejšie v § 12 ods. 2 a ods. 3.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 16:10 - 16:11 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vymazať rámček!
===== Pokúsim sa byť veľmi stručná, čo nestihnem, tak si môžme potom vydiskutovať. Takže ku informačnému systému. Tak zámerom tohto systému je vytvoriť právne podmienky na zber údajov v registrovaných sociálnych podnikoch. Cieľom je vytvorenie previazanej databáze aktuálnych zdrojov dát koncepčnej činnosti a elektronického výkonu pôsobnosti príslušných orgánoch verejnej moci v oblasti sociálnej ekonomiky. Východiskom tohto sledovania a vyhodnocovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky bude detailnejší prístup a získavanie informácií o žiadateľoch, o štatút sociálneho podniku, ďalších podstatných informácii, ktoré budú dôležité pre udelenie štatútu ako aj pri následnej kontrole plnenia podmienok podľa tohto zákona už registrovaným sociálnym podnikom. Je toho viacej, ale chcem ešte k mixu sa aspoň dostať. Čiže navrhujeme zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľnosti zo spomínaných 40 na 30, aby to bolo v súlade s inými percentami zamestnávania jednotlivých osôb integračnom sociálnom podniku a zároveň sa navrhuje ustanoviť spodnú hranicu rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby, aby bolo jednoznačne určené, aký pracovný úväzok sa započítavá do povinného podielu zamestnávania v integračnom sociálnom podniku. Je to podrobnejšie v § 12 ods. 2 a ods. 3.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2019 15:50 - 16:04 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci. Hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť tak vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona a zároveň sa navrhuje zavedenie informačného systému sociálnej ekonomiky. Zámerom tohto systému je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Tento zákon sme predkladali približne pred rokom a prognóza bola, že bude mať cca 10 možno desiatky podnikov. Dnes podľa mojich informácií tých podnikov 33 a čaká 8 ďalších žiadostí a tak, ako som už spomenula v úvode svojho vystúpenia, tak novela, ktorá prichádza slúži na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov, z ktorých by som rada nespomenula aspoň niektoré a ďalšie sú ešte v rokovaní. Takže to druhého čítania prídeme už s komplexnými návrhmi pokiaľ tento návrh prejde. Konkrétnou snahou je jednak odstránenie nejasností týkajúcich sa identifikácie príjmu osoby, ktorá by mala spĺňať zákonom stanovené podmienky znevýhodnenej osoby podľa § 2 ods. 5, písm. a). Z tohto dôvodu sa navrhuje presne vymedziť, že úhrn mesačných zdaňovaných príjmov a jednotlivých druhov dôchodkov okrem invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, sirotského dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku nesmie presiahnuť sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu § 2 ods. 5 písm. a). Ďalším problémovým ustanovením, ktoré zákon prevzal, ustanovenie z nariadenia komisie EÚ č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórii pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom bolo, že za znevýhodnenú osobu sa považuje aj osoba so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia. Napríklad autizmus v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Toto ustanovenie sa takmer nepoužívalo a preto sa upravuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia a to na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa osobitného predpisu alebo na základe rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku sociálnej poisťovne, v ktorom je uvedené, že ide o dlhodobé zdravotné postihnutie, ktoré trvá najmenej dva roky a miera funkčnej poruchy a s tým súvisiaci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou viac ako 20 % - § 2 ods. 5, písm. b). Rovnako zákon aj zadefinoval nový pojem "zraniteľné osoby" a práve návrhom sa rozširuje okruh zraniteľných osôb aj na matky, ktoré poberajú rodičovský príspevok, aby mali rovnaké možnosti zamestnania sa ako matky, ktoré majú zo zákona pracovať a zároveň poberať rodičovský príspevok. Zároveň navrhujeme, aby matky po materskej a rodičovskej dovolenke a fyzické osoby navracajúce sa na trh práce po skončení osobnej...
===== ktoré poberajú rodičovský príspevok, aby mali rovnaké možnosti zamestnania sa ako matky, ktoré majú zo zákona pracovať a zároveň poberať rodičovský príspevok. Zároveň navrhujeme, aby matky po materskej a rodičovskej dovolenke a fyzické osoby navracajúce sa na trh práce po skončení osobnej asistencie alebo po skončení opatrovateľskej činnosti nemuseli plniť podmienku vedenia 6 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie čím sa umožní okamžité zamestnávanie týchto osôb do registrovaných integračných podnikov. Navrhujeme doplnenie fikcie v akej lehote končí obdobie zraniteľnosti fyzickej osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby alebo z výkonu ochrannej výchovy § 2 ods. 6. Podľa súčasného znenia zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch musí pri žiadosti o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vypracovať a predložiť projekt činnosti podnikateľský plán iba ten žiadateľ, ktorý je začínajúcim podnikom, t. j. vykonáva aktivity v oblasti sociálnej ekonomiky najdlhšie jeden rok. Je potrebné rozšíriť túto povinnosť pre všetkých žiadateľov o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tento návrh vypracovania projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv pre všetkých žiadateľov o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vyplynul z aplikačnej praxe. Zároveň sa ustanovuje, že nové podniky podľa tohto zákona musia predkladať aj kalkuláciu o predkladaných o predpokladaných príjmov a výdavkov najmenej na tri hospodárske roky, aby bolo zrejmé či predmetný registrovaný sociálny podnik bude životaschopný.
Z praxe vyplynula aj skutočnosť, že ustanovenie o pripodobňovaní k právnym formám a v podnikateľskom sektore predstavuje neprimerane vysokú administratívnu a finančnú záťaž pre subjekty v neziskovom sektore, ktoré sa mohli zapojiť do sociálneho podnikania § 6 ods. 1 písm. f) a h). Navrhujeme, aby iný registrovaný sociálny podnik v záujme presnejšieho identifikácie zamerania činnosti registrovaných sociálnych podnikov najmä všeobecných registrovaných sociálnych podnikov v osvedčení o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku obsahoval označenie spoločensky prospešnej služby podľa § 2 ods. 4 zákona, ktorú registrovaný sociálny podnik poskytuje. Z tohto dôvodu aj navrhujeme premenovanie z iného na všeobecný podnik. Takýto návrh je aj v súlade s celkovou filozofiou zákona, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre všetky registrované sociálne podniky a k tomu navyše špecifické pravidlá pre dva špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov a to integračný podnik a sociálny podniky bývania § 7 ods. 4.
Ako som v úvode spomenula ako bolo uvedené zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikov je účinným vyše roka, Aplikačná prax ukázala, že súčasná podoba zákona neposkytuje dostatočné možnosti podpory pre tie registrované podniky, ktoré nedosahujú merateľný pozitívny sociálny vplyv svojou hospodárskou činnosťou. Teda napríklad organizácia neziskového sektora, ktoré podnikajú s cieľom získať dostatočné príjmy na svoju neziskovú činnosť alebo, ktoré nemajú záväzok preinvestovať 100 % zisku a zároveň nemajú demokratickú správu teda najmä obchodné spoločnosti, ktorých zakladatelia majú záujem fungovať ako sociálni podnikatelia ale vzhľadom na vlastné prostriedky vložené do podniku nemajú dôvod sa zaväzovať k 100 % reinvestícií. Z doterajších skúseností vyplýva, že takýchto podnikov môže byť veľké množstvo pričom súčasná úprava im poskytovala iba možnosť absolútne či podmienečne návratnej hoci odstupňovanie podpory je správny princíp bez hmatateľnejšej opory je pravdepodobne, že veľká časť potenciálnych registrovaných sociálnych podnikov vyššie opísaných druhov o registráciu nepožiada. Preto je potrebné princíp podpory otočiť a povedať, že okrem priamej nenávratnej pomoci, ktorá naďalej zostane prístupná len pre najvyspelejšie registrované sociálne podniky špecifikované v § 16 ods.. Všetky ostatné formy pomoci budú prístupné aj pre tie podniky, ktoré síce nedosahujú najvyššiu priečku ale sú dostatočne hlboko v teréne sociálnej ekonomiky čiže podmienka 100 % reinvestície zisku sa mení na podmienku reinvestovať viac ako 50 % zisku, aby mali právo sa ako sociálne podniky zaregistrovať § 16 ods. 5.
Ohľadne investičnej pomoci súčasné znenie zákona o sociálnej ekonomike a o sociálnej podnikoch jednoznačne nestanovuje, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami rovnako ako výdavky na hmotné a nehmotné aktíva. Je preto potrebné zadefinovať, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami a dajú sa financovať z investičnej pomoci a zosúladiť tak uvedené ustanovenie o investičnej pomoci s Nariadením Komisie Európskej únie č. 651/20014. Pri obmedzeniach preregistrovaný sociálny podnik poberajúci podporu sa navrhuje spresniť, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná pomoc alebo servisné poukážky v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch alebo kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti alebo iná výhoda napríklad vo verejnom obstarávaní, daňové úľavy musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami § 24.
Návrhom zákona sa v čl. 2 novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v ktorom navrhujeme, aby kompenzačný príspevok pre integračný sociálny podnik pre jasnejšiu identifikáciu, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe sa premenoval na vyrovnávací príspevok, aby nedochádzalo k zámene s kompenzačnou pomocou v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Zároveň sa navrhuje spresnenie poskytovania tohto príspevku a úpravu príspevku na dodatočné náklady upravil z pôvodne trojročného obdobia na ročnú výšku poskytovania tohto príspevku. Zároveň príspevok k integračnému podniku pre identifikáciu, že ide o príspevok k integračnému podniku ako odmenu za to, že umiestnil na otvorený trh práce znevýhodnenú osobu sa navrhuje premenovať príspevok na umiestňovací príspevok.
Zároveň navrhujeme spresniť podmienky nároky na tento príspevok, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe úradov práce § 53f a § 53g. V čl. 3 sa navrhuje novelizácia zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Návrh upravuje znenie zákona o finančných nástrojoch v du.... čl. 37 ods. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje Nariadenie Rady č. 1083/2006. Presná úprava zodpovedajúca tomuto článku, ktorý upravuje poskytovanie úrokových dotácií, dotácií na záručné poplatky a technickej podpory v jednom balíku s finančným nástrojom v slovenskej legislatíve v súčasnosti absentuje. Keďže ide o podporu poskytovanú v jednej operácií s finančným nástrojom a riadiacu sa pravidlami pre finančné nástroje, zákon o finančných nástrojoch je potrebné upraviť doplnením tejto možnosti § 3.
Navrhujem sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2020 okrem ustanovení súvisiaci so zavedením informačného systému sociálnej ekonomiky a pre ktoré sa navrhuje účinnosť 1. januára 2021. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vybrala som tie najpodstatnejšie oblasti, ktoré sme vyjednali jednak s ministerstvom práce a prebiehajú ešte ďalšie rokovania, ešte tam budú doplnené asi tri oblasti a bola by som veľmi rada, chcem vás poprosiť o vašu podporu a posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2019 15:50 - 16:04 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci. Hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť tak vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona a zároveň sa navrhuje zavedenie informačného systému sociálnej ekonomiky. Zámerom tohto systému je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Tento zákon sme predkladali približne pred rokom a prognóza bola, že bude mať cca 10 možno desiatky podnikov. Dnes podľa mojich informácií tých podnikov 33 a čaká 8 ďalších žiadostí a tak, ako som už spomenula v úvode svojho vystúpenia, tak novela, ktorá prichádza slúži na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov, z ktorých by som rada nespomenula aspoň niektoré a ďalšie sú ešte v rokovaní. Takže to druhého čítania prídeme už s komplexnými návrhmi pokiaľ tento návrh prejde. Konkrétnou snahou je jednak odstránenie nejasností týkajúcich sa identifikácie príjmu osoby, ktorá by mala spĺňať zákonom stanovené podmienky znevýhodnenej osoby podľa § 2 ods. 5, písm. a). Z tohto dôvodu sa navrhuje presne vymedziť, že úhrn mesačných zdaňovaných príjmov a jednotlivých druhov dôchodkov okrem invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, sirotského dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku nesmie presiahnuť sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu § 2 ods. 5 písm. a). Ďalším problémovým ustanovením, ktoré zákon prevzal, ustanovenie z nariadenia komisie EÚ č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórii pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom bolo, že za znevýhodnenú osobu sa považuje aj osoba so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia. Napríklad autizmus v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Toto ustanovenie sa takmer nepoužívalo a preto sa upravuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia a to na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa osobitného predpisu alebo na základe rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku sociálnej poisťovne, v ktorom je uvedené, že ide o dlhodobé zdravotné postihnutie, ktoré trvá najmenej dva roky a miera funkčnej poruchy a s tým súvisiaci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou viac ako 20 % - § 2 ods. 5, písm. b). Rovnako zákon aj zadefinoval nový pojem "zraniteľné osoby" a práve návrhom sa rozširuje okruh zraniteľných osôb aj na matky, ktoré poberajú rodičovský príspevok, aby mali rovnaké možnosti zamestnania sa ako matky, ktoré majú zo zákona pracovať a zároveň poberať rodičovský príspevok. Zároveň navrhujeme, aby matky po materskej a rodičovskej dovolenke a fyzické osoby navracajúce sa na trh práce po skončení osobnej...
===== ktoré poberajú rodičovský príspevok, aby mali rovnaké možnosti zamestnania sa ako matky, ktoré majú zo zákona pracovať a zároveň poberať rodičovský príspevok. Zároveň navrhujeme, aby matky po materskej a rodičovskej dovolenke a fyzické osoby navracajúce sa na trh práce po skončení osobnej asistencie alebo po skončení opatrovateľskej činnosti nemuseli plniť podmienku vedenia 6 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie čím sa umožní okamžité zamestnávanie týchto osôb do registrovaných integračných podnikov. Navrhujeme doplnenie fikcie v akej lehote končí obdobie zraniteľnosti fyzickej osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby alebo z výkonu ochrannej výchovy § 2 ods. 6. Podľa súčasného znenia zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch musí pri žiadosti o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vypracovať a predložiť projekt činnosti podnikateľský plán iba ten žiadateľ, ktorý je začínajúcim podnikom, t. j. vykonáva aktivity v oblasti sociálnej ekonomiky najdlhšie jeden rok. Je potrebné rozšíriť túto povinnosť pre všetkých žiadateľov o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tento návrh vypracovania projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv pre všetkých žiadateľov o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vyplynul z aplikačnej praxe. Zároveň sa ustanovuje, že nové podniky podľa tohto zákona musia predkladať aj kalkuláciu o predkladaných o predpokladaných príjmov a výdavkov najmenej na tri hospodárske roky, aby bolo zrejmé či predmetný registrovaný sociálny podnik bude životaschopný.
Z praxe vyplynula aj skutočnosť, že ustanovenie o pripodobňovaní k právnym formám a v podnikateľskom sektore predstavuje neprimerane vysokú administratívnu a finančnú záťaž pre subjekty v neziskovom sektore, ktoré sa mohli zapojiť do sociálneho podnikania § 6 ods. 1 písm. f) a h). Navrhujeme, aby iný registrovaný sociálny podnik v záujme presnejšieho identifikácie zamerania činnosti registrovaných sociálnych podnikov najmä všeobecných registrovaných sociálnych podnikov v osvedčení o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku obsahoval označenie spoločensky prospešnej služby podľa § 2 ods. 4 zákona, ktorú registrovaný sociálny podnik poskytuje. Z tohto dôvodu aj navrhujeme premenovanie z iného na všeobecný podnik. Takýto návrh je aj v súlade s celkovou filozofiou zákona, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre všetky registrované sociálne podniky a k tomu navyše špecifické pravidlá pre dva špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov a to integračný podnik a sociálny podniky bývania § 7 ods. 4.
Ako som v úvode spomenula ako bolo uvedené zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikov je účinným vyše roka, Aplikačná prax ukázala, že súčasná podoba zákona neposkytuje dostatočné možnosti podpory pre tie registrované podniky, ktoré nedosahujú merateľný pozitívny sociálny vplyv svojou hospodárskou činnosťou. Teda napríklad organizácia neziskového sektora, ktoré podnikajú s cieľom získať dostatočné príjmy na svoju neziskovú činnosť alebo, ktoré nemajú záväzok preinvestovať 100 % zisku a zároveň nemajú demokratickú správu teda najmä obchodné spoločnosti, ktorých zakladatelia majú záujem fungovať ako sociálni podnikatelia ale vzhľadom na vlastné prostriedky vložené do podniku nemajú dôvod sa zaväzovať k 100 % reinvestícií. Z doterajších skúseností vyplýva, že takýchto podnikov môže byť veľké množstvo pričom súčasná úprava im poskytovala iba možnosť absolútne či podmienečne návratnej hoci odstupňovanie podpory je správny princíp bez hmatateľnejšej opory je pravdepodobne, že veľká časť potenciálnych registrovaných sociálnych podnikov vyššie opísaných druhov o registráciu nepožiada. Preto je potrebné princíp podpory otočiť a povedať, že okrem priamej nenávratnej pomoci, ktorá naďalej zostane prístupná len pre najvyspelejšie registrované sociálne podniky špecifikované v § 16 ods.. Všetky ostatné formy pomoci budú prístupné aj pre tie podniky, ktoré síce nedosahujú najvyššiu priečku ale sú dostatočne hlboko v teréne sociálnej ekonomiky čiže podmienka 100 % reinvestície zisku sa mení na podmienku reinvestovať viac ako 50 % zisku, aby mali právo sa ako sociálne podniky zaregistrovať § 16 ods. 5.
Ohľadne investičnej pomoci súčasné znenie zákona o sociálnej ekonomike a o sociálnej podnikoch jednoznačne nestanovuje, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami rovnako ako výdavky na hmotné a nehmotné aktíva. Je preto potrebné zadefinovať, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami a dajú sa financovať z investičnej pomoci a zosúladiť tak uvedené ustanovenie o investičnej pomoci s Nariadením Komisie Európskej únie č. 651/20014. Pri obmedzeniach preregistrovaný sociálny podnik poberajúci podporu sa navrhuje spresniť, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná pomoc alebo servisné poukážky v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch alebo kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti alebo iná výhoda napríklad vo verejnom obstarávaní, daňové úľavy musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami § 24.
Návrhom zákona sa v čl. 2 novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v ktorom navrhujeme, aby kompenzačný príspevok pre integračný sociálny podnik pre jasnejšiu identifikáciu, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe sa premenoval na vyrovnávací príspevok, aby nedochádzalo k zámene s kompenzačnou pomocou v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Zároveň sa navrhuje spresnenie poskytovania tohto príspevku a úpravu príspevku na dodatočné náklady upravil z pôvodne trojročného obdobia na ročnú výšku poskytovania tohto príspevku. Zároveň príspevok k integračnému podniku pre identifikáciu, že ide o príspevok k integračnému podniku ako odmenu za to, že umiestnil na otvorený trh práce znevýhodnenú osobu sa navrhuje premenovať príspevok na umiestňovací príspevok.
Zároveň navrhujeme spresniť podmienky nároky na tento príspevok, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe úradov práce § 53f a § 53g. V čl. 3 sa navrhuje novelizácia zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Návrh upravuje znenie zákona o finančných nástrojoch v du.... čl. 37 ods. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje Nariadenie Rady č. 1083/2006. Presná úprava zodpovedajúca tomuto článku, ktorý upravuje poskytovanie úrokových dotácií, dotácií na záručné poplatky a technickej podpory v jednom balíku s finančným nástrojom v slovenskej legislatíve v súčasnosti absentuje. Keďže ide o podporu poskytovanú v jednej operácií s finančným nástrojom a riadiacu sa pravidlami pre finančné nástroje, zákon o finančných nástrojoch je potrebné upraviť doplnením tejto možnosti § 3.
Navrhujem sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2020 okrem ustanovení súvisiaci so zavedením informačného systému sociálnej ekonomiky a pre ktoré sa navrhuje účinnosť 1. januára 2021. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vybrala som tie najpodstatnejšie oblasti, ktoré sme vyjednali jednak s ministerstvom práce a prebiehajú ešte ďalšie rokovania, ešte tam budú doplnené asi tri oblasti a bola by som veľmi rada, chcem vás poprosiť o vašu podporu a posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 10:01 - 10:08 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedala pár slov k tomuto návrhu zákona. Nie je to úplne téma, ktorej sa venujem, ale práve preto, že sociálny výbor je gestorským výborom tak si považujem za správne už pri posunutí prípadom z prvého do druhého čítania pri toto zákone ustriehnuť isté legislatívne a odborné náležitosti. Ja som komunikovala pri téme tohto zákona jednak s predkladateľmi, včera sme si vydiskutovávali niektoré odborné otázky k tejto téme. Kontaktovali som aj ministerstvo práce, konkrétne som si vyžiadala stanovisko zo sekcie sociálneho poistenia, dôchodkového sporenia. Tak isto som si vyžiadala stanovisko zo sekcie práce i zo sekcie sociálnej a rodinnej politiky, aj z ministerstva financií. Takže myslím si, že bude ešte dosť práce kým vycibríme tento zákon a naplní ten cieľ, ktorý je taký nosný práve pre osoby, ktorých sa to dotýka a to pre baníkov..
Cieľom návrhu zákona je zmiernenie sociálnych dopadov a odškodnenie pre stratu príjmu z činnosti baníkov so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, ktorí prídu o zamestnanie z dôvodu útlmu banskej činnosti, ako aj zabezpečení nákladov poistenia na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
V procese transformácie uhoľného regiónu sú zo sociálneho a ekonomického hľadiska najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva práve zamestnanci ťažobného priemyslu v hlbinných baniach. U starších zamestnancov, ktorí pracujú v ťažobnom priemysle dlhodobo, sa dá predpokladať absencia skúseností so zmenou zamestnania a skúseností s procesmi súvisiacimi s nezamestnanosťou, komunikáciou s úradmi a zamestnávateľmi a aktívnym hľadaním si nového zamestnania. Skorším ukončením ťažby, teda útlmom, bude dochádzať k predčasnému odchodu zamestnancov baní, ktorí najmä vzhľadom na vek nebudú schopní adaptácie na nový druh povolania.
Práve v predloženom návrhu zákona sa okrem iného zavádza inštitút kompenzačného príspevku pre zamestnancov, ktorí z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky skončili pracovný pomer v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, ktorý vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a v tejto súvislosti sa zároveň navrhuje, aby osoba, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok baníkom bola dôchodkovo poistená ako tzv. poistenec štátu.
V tejto súvislosti považujem v úvode za potrebné uviesť, myslím, že to tu z časti aj odznelo od kolegu, pardon, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 336 z 3. 7.2019 schválila Akčný plán transformácie regiónu Horná Nitra, ktorý zabezpečí transformáciu ekonomiky regiónu.
Práve týmto uznesením, v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny, bola ministrovi hospodárstva a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny uložená úloha pripraviť právnu úpravu týkajúcu sa sociálneho zabezpečenia a osobitného príspevku pre baníkov a možností pre vytvorenie podmienok skoršieho odchodu zo zamestnania a nemožnosti ďalšej adaptácie na iný druh práce. Takže tuná sa zastanem trošku kolegov, že práve to vyplýva z tohto nariadenia. Na tejto úlohe pracoval aj minister hospodárstva, aj minister práce. A práve taký ten, ani by som to nenazvala problémom, ale to vyjasňovanie si ešte stále prebieha práve medzi týmito dvoma rezortmi.
V rámci rokovaní zástupcov Ministerstva hospodárstva, zástupcov baníckych odborov, Hornonitrianskych baní Prievidza a zástupcov ministerstva práce bol vyrokovaný istý kompromis, na základe ktorého by sociálne zabezpečenie baníkov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky dotknutých transformáciou bolo riešené primárne prostredníctvom nového osobitného príspevku, ktorým by bol ustanovený v zákone upravujúcom osobitný príspevok baníkom, resp. osobitnom zákone, pričom náklady na výplatu príspevku mali byť hradené z kapitoly ministerstva hospodárstva. Dotknutí baníci by boli počas obdobia poberania tohto príspevku dôchodkovo poistení ako poistenci štátu, pričom výška sadzieb a vymeriavacieho základu by bola rovnaká ako napr. u opatrovateľa osobných asistentov.
Ako som už spomenula, tak tie vyjednávania medzi ministerstvom hospodárstva a hlavne by sa to dotklo zákona 98/87 a naopak ministerstva práce, tam ide o zákon 461/2003 Z. z. Neustále tie rokovanie prebiehajú a ja akurát chcem upozorniť na to, aj sme sa včera o tom rozprávali, že je momentálne diskutabilné nakoľko je navrhovaná právna úprav zavedenia inštitútu kompenzačného príspevku totožná s pôvodným zámerom a teda požiadavkami baníckych odborov.
Ja práve budúci týždeň budem mať na návšteve aj kolegov predkladateľov, aj baníkov aj zástupcov z ministerstva práce a ešte to budeme legislatívne a odborne čistiť tak, aby tieto požiadavky baníckych odborov boli naplnené v čo najvyššej miere. Deklarovaným zámerom bolo primárne zabezpečiť baníkov, ktorí nie sú schopní rekvalifikácie a opätovného zaradenia na trh práce v inom odvetví, pričom cieľ zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie je podľa môjho názoru vo svojej podstate diametrálne odlišný.
Takže nebudem sa tu viacej rozkecávať, ale naozaj, tak ako je momentálne nastavený zákon, či už ide o poistné, alebo pripomienky zo sekcie práce alebo sociálnej a rodinnej politiky je potrebné naozaj vydiskutovať. Tak isto z ministerstvom financií a ja vás prosím, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme mali priestor a čas tieto pripomienky zapracovať a pomôcť ľuďom, ktorí vykonávajú náročnú prácu. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 11:30 - 11:35 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. V roku 2014 bol prijatý zákon o sociálnej práci, ktorý okrem iného definuje, že sociálna práca je aj špecializovaná odborná činnosť. To znamená súbor pracovných činnosti užšieho zamerania, na výkon ktorých je ustanovený osobitný kvalifikačný predpoklad. Teda absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávania programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce, viď § 5 ods. 2.
Zákon o sociálne práci hovorí, že sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce plus špecializačné vzdelávacie programu ustanoví vláda nariadením, viď § 5 ods. 5 a § 13 ods. 4. Zákon o sociálnej práci v § 46 ustanovuje, že sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu práce v špecializačnom odbore ustanovenom v nariadení vlády musí absolvovať potrebné špecializačné vzdelávanie do 31. 12. 2020.
Začiatkom roka 2016 bolo prijaté nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. Toto nariadenie vlády ustanovuje:
a) sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce, t. j. sociálna posudková činnosť a sociálna kuratela,
b) špecializačné vzdelávacie programy, sociálna posudková činnosť a sociálna kuratela,
c) štandardy špecializačných vzdelávacích programov.
Špecializačné vzdelávacie programy môžu vzdelávacie inštitúcie realizovať len na základe udelenej akreditácie od Akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania. Od roku 20196 požiadalo o akreditáciu len
===== od akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania.
Od roku 2016 požiadala o akreditáciu len jedna vzdelávacia inštitúcia, aj to len na jeden špecializava..., pardon, špecializačný vzdelávací program, a to sociálna kuratela. Z toho vyplýva, že ak do 31. decembra 2020 sociálni pracovníci neabsolvujú akreditované špecializované vzdelávacie programy, nebudú spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti.
Podľa zákona o sociálnej práci musia do konca roku 2020 splniť podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu všetci sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci. Títo vykonávajú činnosť v rámci štátnej správy aj samosprávy. Nariadenie vlády ustanovuje, že príprava na vyššie uvedené špecializačné vzdelávacie programy trvá najmenej dvanásť mesiacov a najviac osemnásť mesiacov. Tým môže nastať situácia, že výkon vyššie uvedených činností bude ohrozený, pretože sociálni pracovníci nebudú kompetentní vykonávať tieto činnosti.
Z tohto dôvodu navrhujeme predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2022. Predĺžením obdobia sa vytvorí priestor pre akreditovanie ďalších vzdelávacích inštitúcií a následne aj pre splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu pre sociálnych pracovníkov vykonávajúcich špecializované odborné činnosti.
Okrem toho sme na výbore pre sociálne veci dňa 10. 9. 2019 jednohlasne naprieč politickým spektrom schválili pozmeňujúci návrh, ktorý som predložila. Vznikol po rokovaniach v letných mesiacoch spolu s Komorou sociálnych pracovníkov, asistentov sociálnej práce a zástupcov ministerstva práce a nás ako poslankýň Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Týka sa jednak hospodárenia a pravidiel odmeňovania v Komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, ktorých schvaľuje snem komory, ako aj pravidiel prerušenia členstva v komore a s tým súvisiacich poplatkov.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2019 11:30 - 11:35 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. V roku 2014 bol prijatý zákon o sociálnej práci, ktorý okrem iného definuje, že sociálna práca je aj špecializovaná odborná činnosť. To znamená súbor pracovných činnosti užšieho zamerania, na výkon ktorých je ustanovený osobitný kvalifikačný predpoklad. Teda absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávania programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce, viď § 5 ods. 2.
Zákon o sociálne práci hovorí, že sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce plus špecializačné vzdelávacie programu ustanoví vláda nariadením, viď § 5 ods. 5 a § 13 ods. 4. Zákon o sociálnej práci v § 46 ustanovuje, že sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu práce v špecializačnom odbore ustanovenom v nariadení vlády musí absolvovať potrebné špecializačné vzdelávanie do 31. 12. 2020.
Začiatkom roka 2016 bolo prijaté nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. Toto nariadenie vlády ustanovuje:
a) sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce, t. j. sociálna posudková činnosť a sociálna kuratela,
b) špecializačné vzdelávacie programy, sociálna posudková činnosť a sociálna kuratela,
c) štandardy špecializačných vzdelávacích programov.
Špecializačné vzdelávacie programy môžu vzdelávacie inštitúcie realizovať len na základe udelenej akreditácie od Akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania. Od roku 20196 požiadalo o akreditáciu len
===== od akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania.
Od roku 2016 požiadala o akreditáciu len jedna vzdelávacia inštitúcia, aj to len na jeden špecializava..., pardon, špecializačný vzdelávací program, a to sociálna kuratela. Z toho vyplýva, že ak do 31. decembra 2020 sociálni pracovníci neabsolvujú akreditované špecializované vzdelávacie programy, nebudú spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti.
Podľa zákona o sociálnej práci musia do konca roku 2020 splniť podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu všetci sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci. Títo vykonávajú činnosť v rámci štátnej správy aj samosprávy. Nariadenie vlády ustanovuje, že príprava na vyššie uvedené špecializačné vzdelávacie programy trvá najmenej dvanásť mesiacov a najviac osemnásť mesiacov. Tým môže nastať situácia, že výkon vyššie uvedených činností bude ohrozený, pretože sociálni pracovníci nebudú kompetentní vykonávať tieto činnosti.
Z tohto dôvodu navrhujeme predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2022. Predĺžením obdobia sa vytvorí priestor pre akreditovanie ďalších vzdelávacích inštitúcií a následne aj pre splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu pre sociálnych pracovníkov vykonávajúcich špecializované odborné činnosti.
Okrem toho sme na výbore pre sociálne veci dňa 10. 9. 2019 jednohlasne naprieč politickým spektrom schválili pozmeňujúci návrh, ktorý som predložila. Vznikol po rokovaniach v letných mesiacoch spolu s Komorou sociálnych pracovníkov, asistentov sociálnej práce a zástupcov ministerstva práce a nás ako poslankýň Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Týka sa jednak hospodárenia a pravidiel odmeňovania v Komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, ktorých schvaľuje snem komory, ako aj pravidiel prerušenia členstva v komore a s tým súvisiacich poplatkov.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.9.2019 11:32 - 11:33 hod.

Alena Bašistová
Pripomínam členom Výboru Národnej rady pre sociálne veci, že o 12.00 hod. je rokovanie výboru k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.9.2019 14:25 - 14:25 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni poslanci, vážený pán minister, predkladaná novela zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách prináša hlavne zmenu výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku pre neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý platí samospráva. Navrhovaná zmena v praxi jednoznačne prinesie zvýšenie tohto príspevku na prevádzku a bude znamenať zvýšenie príjmov neverejných poskytovateľov. Dnes sa výška tohto prevádzkového príspevku vypočíta tak, že od sumy priemerných nákladov na jedného klienta mesačne sa odráta štátny príspevok, úhrada klienta, príspevok zdravotnej poisťovne, ak má poskytovateľ s ňou uzavretú zmluvu a zvyšok je výška toho FPP-čka, čiže príspevku na prevádzku.
Rozdiel bude spočívať v tom, že namiesto skutočnej výšky úhrady klienta sa do vzorca dosadí priemerná úhrada u verejného poskytovateľa a príspevok zdravotnej poisťovne sa vypúšťa úplne. Takže FPP, teda príspevok na prevádzku, sa vypočíta tak, že od sumy priemerných nákladov na jedného klienta mesačne sa odráta iba štátny príspevok a priemerná úhrada klienta vo verejnom zariadení. Keďže úhrady klientov u mnohých verejných poskytovateľov sú nižšia, nižšie a spravidla o stovky eur, nový výpočet FPP prinesie neverejným poskytovateľom mesačne na klienta stovky eur navyše oproti súčasnosti. Odhadujem, že rozdiel bude predstavovať 300 až 400 eur pri zazmluvnení zdravotnej poisťovne.
Áno, toto prinesie zvýšenie nákladov zo strany samospráv. V prvom rade treba povedať, že združenie krajov s týmto návrhom od začiatku súhlasí a z hľadiska celkového objemu prostriedkov poskytujú na príspevok na prevádzku kraje viac ako polovicu všetkých výdavkov samospráv na tento účel. Zároveň však platí, že FPP bude samospráva miestna i krajská vyplácať nie automaticky, ale iba na základe zmluvy medzi obcou, krajom a neverejným poskytovateľom. Takúto zmluvu obec, kraj, podpisuje pre poskytnutie sociálnej služby iba takému svojmu obyvateľovi, ktorému predtým vydá rozhodnutie o priznaní sociálnej služby. V praxi to teda znamená, že obce, kraje, majú v rukách naďalej kľúčovú kompetenciu, a to posúdiť, či vôbec má ten-ktorý obyvateľ na danú sociálnu službu nárok. Pritom súčasťou posudzovania nielen posúdenie zdravotného stavu, ale aj sociálnej odkázanosti, teda posúdenie či si danú starostlivosť naozaj nemôže zabezpečiť obyvateľ sám, resp. jeho rodina. Upozorňujem na ustanovenie zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého má vyživovaciu povinnosť aj dospelé dieťa voči rodičovi. Ak teda nikto iný, ale práve obec či mesto, pokiaľ ide o výhrady ZMOS-u, rozhodne, že žiadateľ, jeho obyvateľ potrebuje, je odkázaný na konkrétnu sociálnu službu, potom je, samozrejme, povinná, povinné mu túto službu poskytnúť alebo zabezpečiť jej poskytovanie. Pritom je to práve obec, mesto či kraj, komu musí obyvateľ s rozhodnutím podať žiadosť o poskytnutie alebo zabezpečenie služby. Takže opäť má obec, mesto, vo svojich rukách, ako, kde, či u koho poskytnutie tejto služby zabezpečí. V praxi to znamená, že sa zodpovedný, zodpovedná, pracovník, pracovníčka, stretne s odkázaným obyvateľom a preberie s ním možnosti alebo ho informuje o možnosti, ak je jediná. Ak sa obec, mesto, v konečnom dôsledku rozhodne o poskytnutí sociálnej služby u vybraného neverejného poskytovateľa, je podmienkou vyplácania FPP dohoda na zmluvných podmienkach medzi obcou, mestom a poskytovateľom.
Takže navrhovaná novela je jednoznačne v prospech neverejných poskytovateľov a prinesie im mesačne stovky eur na klienta navyše oproti súčasnosti, zároveň však ponechá kľúčové kompetencie v rukách samospráv, takže ich vzťah považujem za dostatočne vyvážený.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.9.2019 14:12 - 14:23 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, otvorili ste dosť bolestivú a obšírnejšiu tému, než čoho sa týka novela tohto zákona, a to je teda prednostne informatizácia a vytvorenie nejakej databázy, aby sme v nej mali prehľad o tom, že či klient je nahlásený do viacerých zariadení.
Ale okrem teda ošetrovateľov a zdravotníkov a sociálnych pracovníkov mňa ešte osobne trápia aj iné pomáhajúce profesie, ktoré dnes nie sú riešené. K tomu aj otvárame tému či už s Komorou sociálnych pracovníkov, ale aj zástupcami ministerstva zdravotníctva a je to veľmi ťažká téma, pretože otázkou potom je, každá komora má svoje predstavy, svoje záujmy, obhajuje svoje nejaké kompetencie a napríklad dnes nemáme zastúpených napríklad špeciálnych pedagógov alebo sociálnych pracovníkov, tí nám vypadávajú nejako, máme síce zdravotných sociálnych pracovníkov, ale nie sú zaradení ako zdravotnícky personál.
Čiže to je naozaj tak, ako to tu už dnes odznelo, veľká téma, ktorá sa bude musieť do budúcna riešiť, pretože ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc, či už zdravotnú, alebo sociálnu, tak pribúda a máme tuná odborníkov, ale nie je to doriešené medzirezortne.
Ďakujem.
Skryt prepis