Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.10.2019 o 10:04 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 10:04 - 10:05 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem v prvom rade za trpezlivosť. Trošku som vyčerpaná z čítania toľkých paragrafov. Ja v každom prípade chcem poďakovať aj pani poslankyni Kuciaňovej, lebo predložila pôvodne návrh zákona ona s pánom poslancom Antalom. Došlo tam k nejakým vyjednávaniam. Tie politické body som povedala v úvode, že predkladatelia, že si nezbierame politické body ale, že v minulosti naozaj 30 rokov sa tento problém neriešil a naozaj musí fungovať nejaká miera solidarity a mali by tam byť zahrnuté hlavne zložky, ktoré chránia našu bezpečnosť tejto krajiny a je to veľmi, veľmi dôležité. Takže ja ďakujem naozaj všetkým aj koaličným, aj opozičným poslancom, aj pani ministerke, pánovi ministrovi a ostatným, že sme pristúpili ku konštruktívnej debate a pevne verím, že tento zákon nájde podporu u všetkých poslancov naprieč politickým spektrom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 9:55 - 10:01 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
... zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z.z. , zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 185/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z. zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/32015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 332/2017 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z.z ., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z.z ., zákona č. 88/219 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z.z., zákona č. 233/2013 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z. a zákona č. 319/2019 Z. z. sa mení takto:
" V § 9, ods. 2, písm. a) sa slová "sociálneho poistenia 21" nahrádzajú slovami sociálneho poistenia 21a". Poznámka pod čiarou k odkazu 21a) znie: "21a) zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zákon č. 564/2001 Z. z. o všeobecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Doterajšie články 5 až 7 sa primerane prečíslujú. Nové články 5 a 6 nadobudnú účinnosť 1. apríla 2020, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti článok VII. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 9:40 - 9:55 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V novom bode 2 § 26d, § 26g a § 26i nadobudnú účinnosť 1. apríla 2020 a v novom bode 2 § 26e, § 26f a § 26h nadobudnú účinnosť 1. januára 2024 čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti čl. VII.
2. Za článok IV sa vkladajú nové články V a VI, ktoré znejú: "Čl. V Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z, zákona č. 43/2004 Z. z, zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z, zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 460/2006 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č.184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z. a zákona č. 321/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 158 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie: "i) osobitný fond".
2. V § 159 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "a poistné podľa osobitného predpisu89a)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 89a znie: "89a) Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
3. V § 160 písm. a) sa za slovom "poistenia" vypúšťa čiarka a na konci sa pripájajú tieto slová: "a úhrada dávok osobitného sociálneho poistenia89a)".
4. Za § 168c sa vkladá § 168d, ktorý znie: "§ 168d Osobitný fond
(1) Osobitný fond je určený na výplatu dávok osobitného sociálneho poistenia podľa osobitného zákon 89a)
(2) Osobitný fond sa tvorí
a) z poistného na osobitné sociálne poistenia podľa osobitného zákon 89a)
b) z úrokov,
c) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
d) z ostatných príjmov.".
5. V § 172 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného
predpisu 89a)".
6. § 179 sa odsek 1 dopĺňa písmenami r) a s) ktoré znejú: "r) rozhodovať v druhom stupni vo veciach podľa osobitného predpisu89a) s) vyplácať dávky osobitného sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu89a".
Čl. VI
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č.168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z. zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 9:23 - 10:01 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, pán spravodajca, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Jozefa Buriana, Tibora Bastnáka a Antona Hrnka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Rada by som do rozpravy o predkladanom pozmeňovacom návrhu prispela faktami, ktoré ma primäli nielen zamyslieť sa nad statusom povolania "obecný a mestský policajt" v našom sociálnom systéme, ako aj konať.
Pozmeňujúci návrh, ktorý spolu s kolegami predkladám, je reálnym výsledkom rozhovorov zainteresovaných strán a dúfam, že sa pretaví aj do praxe. Jeho cieľom je, jednoducho povedané, umožniť obecným a mestským policajtom sporiť si na akýsi "výsluhový dôchodok", nakoľko im tento benefit ako aj iné ďalšie, na rozdiel od štátnych policajtov, zo zákona neprislúcha.
Táto téma bola už niekoľkokrát na stole zákonodarcov, no úspechy v podobe schválených rozumných návrhov nezožala, skôr sa zbierali politické body. Téma o policajtoch je vždy pre médiá zaujímavá, či už zákony v pléne prejdú alebo nie. Tak prečo ju nerozvíriť keď je treba.
O pomoc, dá sa povedať, na poslednú chvíľu, v hodine dvanástej, ma poprosilo Združenie náčelníkov obecných a mestských
===== skôr sa zbierali politické body. Téma o policajtoch je vždy pre médiá zaujímavá, či už zákony v pléne prejdú alebo nie. Tak prečo ju nerozvíriť, keď je treba?
O pomoc dá sa povedať na poslednú chvíľu v hodine dvanástej ma poprosilo Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska. Horúci zemiak, ktorý si rezorty medzi sebou prehadzovali pristál napokon u nás na výbore pre sociálne veci. Obecní a mestskí policajti sú témou aj dnes. Nezbieram politické body, chcem im s kolegami pomôcť.
Vrátim sa do obdobia tesne po Nežnej revolúcii do roku 1990, kedy Slovenská národná rada prijala zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v ktorom presunula časť kompetencií bývalej Verejnej bezpečnosti na samosprávy, a to tak, že verejný poriadok v mestách a obciach si začali zabezpečovať samotné samosprávy, ktoré si zároveň uvedené aj riadili sami. Následne v roku 1991 Slovenská národná rada schválila samostatný zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ktorý upravuje okrem iného práva a povinnosti mestských a obecných polícií na úseku verejného poriadku.
Tento zákon po niekoľkých novelizáciách dospel do štádia, že na úseku verejného poriadku v mestách a obciach vykonávajú príslušníci mestských a obecných polícií rovnakú činnosť ako poriadková polícia Slovenskej republiky, ktorá ostala stále riadená orgánom štátu. Od tej doby prešlo už zhruba 29 rokov. Mestskí a obecní policajti zostarli, majú viac ako 60 rokov a okrem povinnosti, ktoré zo strany štátu prechádzali na túto poriadkovú zložku im nepribudli žiadne sociálne práva, teda práva v sociálnej oblasti. Naopak, tieto pribúdajú poriadkovému útvaru štátu, ktorému paradoxne na úseku verejného poriadku povinnosti ubúdali.
Pripomínam, že benefity v sociálnej oblasti dostávajú dokonca hovorcovia a učitelia na policajných a vojenských školách, vodiči v armáde, ako aj lekári vo vojenských nemocniciach, skladníci, policajti, ktorí vydávajú dopravné značky a množstvo ďalších úradníkov v uniformách.
Na základe uvedeného sa mestskí a obecní policajti obrátili na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci diskriminácie, ktorý konštatoval, že v tejto veci nie je kompetentný rozhodnúť z dôvodu medzery v zákone a on, rozumej Ústavný súd Slovenskej republiky, nemá kompetenciu rozhodovať o medzerách v zákone. Podľa neho jedine kto môže rozhodnúť sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, teda my.
Mestskí a obecní policajti sa preto obrátili na Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý ich žiadosť zaslal na priame vybavenie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky síce chápe požiadavky mestských a obecných policajtov, ale tvrdí, že v uvedenej veci má konať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa vyjadrilo v tom zmysle, že taktiež chápe požiadavky mestských a obecných policajtov, no táto agenda podľa nich patrí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a ZMOS-u. Tento postup a vyjadrenia sa niekoľkokrát zopakovali a k riešeniu stále nedošlo.
Ako sa dostať z tohto začarovaného kruhu von? Mestskí a obecní policajti na základe uvedených skutočností požiadali Trnavskú univerzitu v Trnave, Právnickú fakultu o odborné stanovisko k posúdeniu právneho postavenia príslušníkov mestských a obecných polícií v komparácii na právne postavenie ostatných zložiek polície v Slovenskej republike. Záver analýzy je taký, že je opodstatnené vyvinúť potrebné legislatívne aktivity vedúce k riešeniu sociálneho postavenia príslušníkov obecných a mestských polícií v osobitnej právnej úprave.
Zrejme najvhodnejšie by bolo
1. novú úpravu osobitosti včleniť do štruktúry zákona o obecnej polícii,
2. pre osoby nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky je v podstate irelevantná miera decentralizácie policajnej správy.
Pre nich je podstatné, aby tu bol stav bezpečia a zabezpečený verejný poriadok. Úlohy ochrany by mali byť kvalitne plnené všetkými vykonávateľmi policajnej správy.
Za významný faktor pre legislatívne riešenie sa považuje aj ústavný princíp rovnosti, z ktorého vyplýva, že v porovnateľne rovnakých podmienkach by mali mať subjekty rovnaké právne postavenie. V detailoch môže byť diferencované, odlišné, ale v základných črtách by mali byť rovnaké. Uvedené stanovisko spracoval pán doktor Pavol Zloch, kandidát vied, ktorý pred tzv. Nežnou revolúciou vyučoval na Vysokej škole ZNB v Prahe, potom spolu zakladal Policajnú akadémiu v Bratislave, na ktorej učil. Taktiež učil poslucháčov rôznych vysokých škôl v Českej republike a Slovenskej republike a je aj školiteľom pre sudcov a prokurátorov.
Kolegyne a kolegovia, na vyplácanie výsluhových dôchodkov pre policajtov na rok 2019 bola zo štátneho rozpočtu vyčlenená suma 163 520 000 eur. Policajti si z toho našporia 2 až 3 mil. eur, teda viac ako 150 mil. eur ide z verejných financií. Obdobná suma je aj pri armáde, a to nespomíname finančné prostriedky na ostatné benefity, prídavky a príplatky, náhrady a príspevky.
Podľa štatistickej kvalifikácie zamestnaní SK ISCO-08 sú príslušníci mestských a obecných polícií priradení k príslušnému povolaniu, a to k príslušníkom Policajného zboru. A to na prvom mieste pod číselným kódom 5412002 príslušník PZ poriadková polícia. Mestskí a obecní policajti nepožadujú všetky benefity, ktoré vyplývajú zo zákona o služobnom pomere a ostatných právnych noriem. Mestskí a obecní policajti žiadajú len to, aby si každý mesiac mohli odvádzať na osobitný účet v Sociálnej poisťovne 3 % zo svojho príjmu a po dovŕšení fyzického veku 56 rokov mohli začať poberať osobitnú dávku z tohto účtu do doby dosiahnutia riadneho dôchodkového veku, aby sa nám nestávalo, že nám verejný poriadok budú zabezpečovať starci a stareny. Túto požiadavku podporili svojím listom Marián Magdoško, prezident Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky a Ľudovít Budzák, prezident Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, vážení prítomní, pevne verím, že po vypočutí všetkých argumentov sa pohnú ľady pod temer 30 rokoch aj v prospech tých, ktorí často nasadzujú svoje životy pri povodniach alebo protestoch, či v uliciach našich miest a obcí. Myslím, že je skutočne najvyšší čas vytvoriť priestor v legislatíve aj pre nich. Preto vás chcem podporiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Teraz, pán predsedajúci, prejdem k doslovnému predneseniu pozmeňujúceho návrhu. Čiže poprosím zastaviť čas.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Doterajší text čl. IV sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
„2. Za § 26c sa vkladajú § 26d až 26i, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„Osobitné sociálne poistenie príslušníkov obecnej polície, to bol bod 2.
§ 26d
Príspevok za prácu v obecnej polícii
(1) Príspevok za prácu v obecnej polícii (ďalej len „príspevok") je dávka osobitného sociálneho poistenia.
(2) Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii sa skončil, ak spĺňa podmienky nároku na príspevok uvedené v § 26e ods. 1.
(3) Pod pojmom pracovný pomer v obecnej polícii sa na účely tohto zákona rozumie pracovný pomer fyzickej osoby s obcou so zaradením na výkon práce v obecnej polícii.
§ 26e
Nárok na príspevok
(1) Nárok na príspevok vzniká, ak oprávnená osoba
a) dovŕšila vek najmenej 56 rokov a
b) jej pracovný pomer v obecnej polícii trval najmenej 25 rokov.
(2) Za dobu trvania pracovného pomeru v obecnej polícii rozhodujúcu na vznik nároku na príspevok sa považuje i doba výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.
(3) Nárok na príspevok zaniká:
a) dovŕšením dôchodkového veku oprávnenej osoby podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení,
b) dňom smrti oprávnenej osoby,
c) vznikom pracovného pomeru v obecnej polícii,
d) priznaním predčasného starobného dôchodku.
§ 26f
Výška príspevku
(1) Výška príspevku je 60 % priemernej mzdy oprávnenej osoby podľa ods. 2.
(2) Na priemernú mzdu oprávnenej osoby sa považuje priemerná mzda oprávnenej osoby v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov odpracovaných v obecnej polícii pred dňom posledného skončenia pracovného pomeru v obecnej polícii.
(3) Príspevok sa nekráti v prípade súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo iným príjmom.
§ 26g
Poistné
(1) Poistné na príspevok platí príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii trvá.
(2) Sadzba poistného na príspevok pre príslušníka obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii trvá, je 3 % z vymeriavacieho základu určeného všeobecným predpisom o sociálnom poistení.
(3) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
(4) Na poistné na príspevok sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce poistné na dôchodkové poistenie.
§ 26h
Konanie o príspevku
(1) Nárok na príspevok vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Konanie o priznanie príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby (ďalej len „žiadateľ").
(3) O príspevku rozhoduje zamestnávateľ, ktorý zriadil obecnú políciu, ktorej príslušníkom bol žiadateľ naposledy. Na konanie o príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(4) Proti rozhodnutiu o príspevku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva u zamestnávateľa, ktorý rozhodnutie vydal v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak zamestnávateľ podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne Sociálna poisťovňa.
(5) Príspevok vypláca na základe rozhodnutia podľa ods. 3 Sociálna poisťovňa.
(6) Príspevok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého naňho vznikol nárok alebo nárok na jeho zvýšenie, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príspevok alebo na jeho zvýšenie, ak sa dostatočne zistí, že sa príspevok
a) priznal v nižšej sume ako tá, na ktorú vznikol nárok,
b) neprávom odoprel,
c) priznal od neskoršieho dátumu, ako od ktorého naňho vznikol nárok.
(7) Ak sa zistí, že príspevok sa priznal vo vyššej sume ako tá, na ktorú vznikol nárok, príspevok sa zníži. Ak zanikol nárok na príspevok alebo ak sa zistí, že príspevok sa priznal neprávom, príspevok sa odníme. Príspevok sa odníme alebo zníži, alebo jeho výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Poberateľ príspevku je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť, ak sa zistí, že príspevok bol priznaný neprávom alebo vo vyššej výmere, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia.
(8) Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príspevku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví, alebo sa príspevok vypláca v nižšej alebo vyššej sume.
(9) Nárok na príspevok uplynutím času nezaniká. Nárok na výplatu príspevku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príspevok alebo jeho časť patrí.
§ 26i
Spoločné ustanovenia
Na výplatu príspevku, jeho termín a spôsob výplaty, zaokrúhľovanie a zvyšovanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce dôchodkové dávky.
Poznámky pod čiarou k odkazom 20) až 23) znejú:
„20) § 65 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
21) § 138 zákona č. 461/ 2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov .
23) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.".
V novom bode 2 § 26d, § 26g a § 26i nadobudnú účinnosť 1. apríla 2020 a v novom bode 2 § 26e,
====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 9:23 - 10:01 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, pán spravodajca, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Jozefa Buriana, Tibora Bastnáka a Antona Hrnka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Rada by som do rozpravy o predkladanom pozmeňovacom návrhu prispela faktami, ktoré ma primäli nielen zamyslieť sa nad statusom povolania "obecný a mestský policajt" v našom sociálnom systéme, ako aj konať.
Pozmeňujúci návrh, ktorý spolu s kolegami predkladám, je reálnym výsledkom rozhovorov zainteresovaných strán a dúfam, že sa pretaví aj do praxe. Jeho cieľom je, jednoducho povedané, umožniť obecným a mestským policajtom sporiť si na akýsi "výsluhový dôchodok", nakoľko im tento benefit ako aj iné ďalšie, na rozdiel od štátnych policajtov, zo zákona neprislúcha.
Táto téma bola už niekoľkokrát na stole zákonodarcov, no úspechy v podobe schválených rozumných návrhov nezožala, skôr sa zbierali politické body. Téma o policajtoch je vždy pre médiá zaujímavá, či už zákony v pléne prejdú alebo nie. Tak prečo ju nerozvíriť keď je treba.
O pomoc, dá sa povedať, na poslednú chvíľu, v hodine dvanástej, ma poprosilo Združenie náčelníkov obecných a mestských
===== skôr sa zbierali politické body. Téma o policajtoch je vždy pre médiá zaujímavá, či už zákony v pléne prejdú alebo nie. Tak prečo ju nerozvíriť, keď je treba?
O pomoc dá sa povedať na poslednú chvíľu v hodine dvanástej ma poprosilo Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska. Horúci zemiak, ktorý si rezorty medzi sebou prehadzovali pristál napokon u nás na výbore pre sociálne veci. Obecní a mestskí policajti sú témou aj dnes. Nezbieram politické body, chcem im s kolegami pomôcť.
Vrátim sa do obdobia tesne po Nežnej revolúcii do roku 1990, kedy Slovenská národná rada prijala zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v ktorom presunula časť kompetencií bývalej Verejnej bezpečnosti na samosprávy, a to tak, že verejný poriadok v mestách a obciach si začali zabezpečovať samotné samosprávy, ktoré si zároveň uvedené aj riadili sami. Následne v roku 1991 Slovenská národná rada schválila samostatný zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ktorý upravuje okrem iného práva a povinnosti mestských a obecných polícií na úseku verejného poriadku.
Tento zákon po niekoľkých novelizáciách dospel do štádia, že na úseku verejného poriadku v mestách a obciach vykonávajú príslušníci mestských a obecných polícií rovnakú činnosť ako poriadková polícia Slovenskej republiky, ktorá ostala stále riadená orgánom štátu. Od tej doby prešlo už zhruba 29 rokov. Mestskí a obecní policajti zostarli, majú viac ako 60 rokov a okrem povinnosti, ktoré zo strany štátu prechádzali na túto poriadkovú zložku im nepribudli žiadne sociálne práva, teda práva v sociálnej oblasti. Naopak, tieto pribúdajú poriadkovému útvaru štátu, ktorému paradoxne na úseku verejného poriadku povinnosti ubúdali.
Pripomínam, že benefity v sociálnej oblasti dostávajú dokonca hovorcovia a učitelia na policajných a vojenských školách, vodiči v armáde, ako aj lekári vo vojenských nemocniciach, skladníci, policajti, ktorí vydávajú dopravné značky a množstvo ďalších úradníkov v uniformách.
Na základe uvedeného sa mestskí a obecní policajti obrátili na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci diskriminácie, ktorý konštatoval, že v tejto veci nie je kompetentný rozhodnúť z dôvodu medzery v zákone a on, rozumej Ústavný súd Slovenskej republiky, nemá kompetenciu rozhodovať o medzerách v zákone. Podľa neho jedine kto môže rozhodnúť sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, teda my.
Mestskí a obecní policajti sa preto obrátili na Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý ich žiadosť zaslal na priame vybavenie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky síce chápe požiadavky mestských a obecných policajtov, ale tvrdí, že v uvedenej veci má konať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa vyjadrilo v tom zmysle, že taktiež chápe požiadavky mestských a obecných policajtov, no táto agenda podľa nich patrí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a ZMOS-u. Tento postup a vyjadrenia sa niekoľkokrát zopakovali a k riešeniu stále nedošlo.
Ako sa dostať z tohto začarovaného kruhu von? Mestskí a obecní policajti na základe uvedených skutočností požiadali Trnavskú univerzitu v Trnave, Právnickú fakultu o odborné stanovisko k posúdeniu právneho postavenia príslušníkov mestských a obecných polícií v komparácii na právne postavenie ostatných zložiek polície v Slovenskej republike. Záver analýzy je taký, že je opodstatnené vyvinúť potrebné legislatívne aktivity vedúce k riešeniu sociálneho postavenia príslušníkov obecných a mestských polícií v osobitnej právnej úprave.
Zrejme najvhodnejšie by bolo
1. novú úpravu osobitosti včleniť do štruktúry zákona o obecnej polícii,
2. pre osoby nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky je v podstate irelevantná miera decentralizácie policajnej správy.
Pre nich je podstatné, aby tu bol stav bezpečia a zabezpečený verejný poriadok. Úlohy ochrany by mali byť kvalitne plnené všetkými vykonávateľmi policajnej správy.
Za významný faktor pre legislatívne riešenie sa považuje aj ústavný princíp rovnosti, z ktorého vyplýva, že v porovnateľne rovnakých podmienkach by mali mať subjekty rovnaké právne postavenie. V detailoch môže byť diferencované, odlišné, ale v základných črtách by mali byť rovnaké. Uvedené stanovisko spracoval pán doktor Pavol Zloch, kandidát vied, ktorý pred tzv. Nežnou revolúciou vyučoval na Vysokej škole ZNB v Prahe, potom spolu zakladal Policajnú akadémiu v Bratislave, na ktorej učil. Taktiež učil poslucháčov rôznych vysokých škôl v Českej republike a Slovenskej republike a je aj školiteľom pre sudcov a prokurátorov.
Kolegyne a kolegovia, na vyplácanie výsluhových dôchodkov pre policajtov na rok 2019 bola zo štátneho rozpočtu vyčlenená suma 163 520 000 eur. Policajti si z toho našporia 2 až 3 mil. eur, teda viac ako 150 mil. eur ide z verejných financií. Obdobná suma je aj pri armáde, a to nespomíname finančné prostriedky na ostatné benefity, prídavky a príplatky, náhrady a príspevky.
Podľa štatistickej kvalifikácie zamestnaní SK ISCO-08 sú príslušníci mestských a obecných polícií priradení k príslušnému povolaniu, a to k príslušníkom Policajného zboru. A to na prvom mieste pod číselným kódom 5412002 príslušník PZ poriadková polícia. Mestskí a obecní policajti nepožadujú všetky benefity, ktoré vyplývajú zo zákona o služobnom pomere a ostatných právnych noriem. Mestskí a obecní policajti žiadajú len to, aby si každý mesiac mohli odvádzať na osobitný účet v Sociálnej poisťovne 3 % zo svojho príjmu a po dovŕšení fyzického veku 56 rokov mohli začať poberať osobitnú dávku z tohto účtu do doby dosiahnutia riadneho dôchodkového veku, aby sa nám nestávalo, že nám verejný poriadok budú zabezpečovať starci a stareny. Túto požiadavku podporili svojím listom Marián Magdoško, prezident Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky a Ľudovít Budzák, prezident Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, vážení prítomní, pevne verím, že po vypočutí všetkých argumentov sa pohnú ľady pod temer 30 rokoch aj v prospech tých, ktorí často nasadzujú svoje životy pri povodniach alebo protestoch, či v uliciach našich miest a obcí. Myslím, že je skutočne najvyšší čas vytvoriť priestor v legislatíve aj pre nich. Preto vás chcem podporiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Teraz, pán predsedajúci, prejdem k doslovnému predneseniu pozmeňujúceho návrhu. Čiže poprosím zastaviť čas.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Doterajší text čl. IV sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
„2. Za § 26c sa vkladajú § 26d až 26i, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„Osobitné sociálne poistenie príslušníkov obecnej polície, to bol bod 2.
§ 26d
Príspevok za prácu v obecnej polícii
(1) Príspevok za prácu v obecnej polícii (ďalej len „príspevok") je dávka osobitného sociálneho poistenia.
(2) Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii sa skončil, ak spĺňa podmienky nároku na príspevok uvedené v § 26e ods. 1.
(3) Pod pojmom pracovný pomer v obecnej polícii sa na účely tohto zákona rozumie pracovný pomer fyzickej osoby s obcou so zaradením na výkon práce v obecnej polícii.
§ 26e
Nárok na príspevok
(1) Nárok na príspevok vzniká, ak oprávnená osoba
a) dovŕšila vek najmenej 56 rokov a
b) jej pracovný pomer v obecnej polícii trval najmenej 25 rokov.
(2) Za dobu trvania pracovného pomeru v obecnej polícii rozhodujúcu na vznik nároku na príspevok sa považuje i doba výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.
(3) Nárok na príspevok zaniká:
a) dovŕšením dôchodkového veku oprávnenej osoby podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení,
b) dňom smrti oprávnenej osoby,
c) vznikom pracovného pomeru v obecnej polícii,
d) priznaním predčasného starobného dôchodku.
§ 26f
Výška príspevku
(1) Výška príspevku je 60 % priemernej mzdy oprávnenej osoby podľa ods. 2.
(2) Na priemernú mzdu oprávnenej osoby sa považuje priemerná mzda oprávnenej osoby v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov odpracovaných v obecnej polícii pred dňom posledného skončenia pracovného pomeru v obecnej polícii.
(3) Príspevok sa nekráti v prípade súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo iným príjmom.
§ 26g
Poistné
(1) Poistné na príspevok platí príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii trvá.
(2) Sadzba poistného na príspevok pre príslušníka obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii trvá, je 3 % z vymeriavacieho základu určeného všeobecným predpisom o sociálnom poistení.
(3) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
(4) Na poistné na príspevok sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce poistné na dôchodkové poistenie.
§ 26h
Konanie o príspevku
(1) Nárok na príspevok vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Konanie o priznanie príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby (ďalej len „žiadateľ").
(3) O príspevku rozhoduje zamestnávateľ, ktorý zriadil obecnú políciu, ktorej príslušníkom bol žiadateľ naposledy. Na konanie o príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(4) Proti rozhodnutiu o príspevku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva u zamestnávateľa, ktorý rozhodnutie vydal v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak zamestnávateľ podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne Sociálna poisťovňa.
(5) Príspevok vypláca na základe rozhodnutia podľa ods. 3 Sociálna poisťovňa.
(6) Príspevok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého naňho vznikol nárok alebo nárok na jeho zvýšenie, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príspevok alebo na jeho zvýšenie, ak sa dostatočne zistí, že sa príspevok
a) priznal v nižšej sume ako tá, na ktorú vznikol nárok,
b) neprávom odoprel,
c) priznal od neskoršieho dátumu, ako od ktorého naňho vznikol nárok.
(7) Ak sa zistí, že príspevok sa priznal vo vyššej sume ako tá, na ktorú vznikol nárok, príspevok sa zníži. Ak zanikol nárok na príspevok alebo ak sa zistí, že príspevok sa priznal neprávom, príspevok sa odníme. Príspevok sa odníme alebo zníži, alebo jeho výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Poberateľ príspevku je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť, ak sa zistí, že príspevok bol priznaný neprávom alebo vo vyššej výmere, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia.
(8) Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príspevku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví, alebo sa príspevok vypláca v nižšej alebo vyššej sume.
(9) Nárok na príspevok uplynutím času nezaniká. Nárok na výplatu príspevku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príspevok alebo jeho časť patrí.
§ 26i
Spoločné ustanovenia
Na výplatu príspevku, jeho termín a spôsob výplaty, zaokrúhľovanie a zvyšovanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce dôchodkové dávky.
Poznámky pod čiarou k odkazom 20) až 23) znejú:
„20) § 65 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
21) § 138 zákona č. 461/ 2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov .
23) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.".
V novom bode 2 § 26d, § 26g a § 26i nadobudnú účinnosť 1. apríla 2020 a v novom bode 2 § 26e,
====
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.10.2019 15:33 - 15:34 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2049 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1630, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 204 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením výbor zároveň poveril , aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 17.10.2019 10:08 - 10:10 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2048 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona (tlač 1565) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti predmetný návrh prerokoval, avšak o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 203 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.10.2019 9:06 - 9:06 hod.

Alena Bašistová
Ďakujem veľmi pekne. Ja skutočne v prvom čítaní len veľmi krátko.
Zákon prináša aplikačné problémy, čoho dôsledkom je aj táto novela, ktorú vítam. No na druhej strane do druhého čítania by som rada konzultovala niektoré navrhované zmeny a podnety, ktoré sa týkajú či už Rady pre štátnu službu, alebo NKÚ a ich novonavrhovanej zmeny v tomto zákone.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.10.2019 9:04 - 9:06 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, ďakujem veľmi pekne za slovo. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1693. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1778 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2019 10:22 - 10:29 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavila novelu tohto zákona, ktorý minulý rok bol vládnym návrhom zákona a teraz prešiel rôznymi legislatívnymi úpravami.
Hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona, ako napríklad presnejšia definícia, akým spôsobom sa znevýhodnenie osoby so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia, napríklad autizmus, bude preukazovať. Je potrebné zjednodušiť úpravu základného dokumentu, čo sa týka podmienok prispôsobenia jeho štruktúry pri právnych formách neziskového sektora právnym formám v podnikateľskom sektore. Rovnako je podstatné predefinovanie pojmu podnik so sociálnym nedostatkom tak, pardon, dosahom tak, aby viac subjektov dokázalo naplniť podmienky ustanovené pre podnik so sociálnym dosahom ako medzikrok k splneniu podmienok ustanovených pre sociálny podnik.
Navrhuje sa napríklad zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb zo 40 % na 30 % a zároveň ustanoviť spodnú hranicu rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby. Je nutné spresniť definíciu pozitívneho sociálneho vplyvu pre sociálny podnik bývania, ktorý uskutočňuje výstavbu, prestavbu a až následne prevádzkuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre zákonom definované skupiny osôb.
Zároveň sa rozširuje možnosť dosahovať pozitívny sociálny vplyv spoločensky prospešným nájomným bývaním pre zákonom definované skupiny osôb, ak tieto byty sociálny podnik bývania sám nevlastní, ale ich má v prenájme. Spresňuje sa, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná forma pomoci - servisné poukážky, kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti alebo iná výhoda, napríklad vo verejnom obstarávaní daňové úľavy -, musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom. Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami.
Návrhom zákona sa v čl. 2 novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a v čl. 3 zákona č. 323/2015 o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Návrhom zákona sa zavádza informačný systém sociálnej ekonomiky. Zámerom je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby zhromaždené údaje boli aktuálne, ale aj overiteľné a relevantné pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrh zákona nemá žiadne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzirezortnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera sme predložili na výbore pre sociálne veci pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh. Dovoľte, aby som spomenula aspoň dve alebo tri časti, čo obsahoval, pretože obsahuje 18 bodov, z ktorých prvých pätnásť reflektuje na upresnenia a nejaké podnety zo strany ministerstva financií, kde ide skôr o pojmológiu, ale tie ďalšie reflektujú napríklad na to, že prijatím opatrení na, teda predchádzame negatívnym vplyvom spojenými so spomalením hospodárskeho rastu Slovenska. Toto opatrenie presadzoval aj pán premiér Peter Pellegrini po rokovaniach so zamestnávateľmi a, samozrejme, aj rezort práce. Navrhuje sa zvýšenie príspevku na podporu udržania pracovných miest, ktorý možno poskytnúť zamestnávateľovi, ktorý najmenej tri mesiace pred podaním žiadosti udržal pracovné miesto aj v prípade pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov vymedzených v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov. Na základe nich po dohode s úradom práce na prechodné obdobie obmedzí prevádzku tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 6 % a najviac 20 % ustanoveného týždenného pracovného času. Po novom sa má zvýšiť výška percenta úhrady náhrady mzdy z terajších 50 % na 60 %. Tiež má stúpnuť rozsah neprideľovania práce na najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času a predĺžiť sa má obdobie poskytovania príspevku zo 60 na 120 dní v roku. Ide o to, že keď podnik nemá zákazky, alebo má napríklad problém so zákazkami, tak až 120 dní sa mu preplatia mzdové náklady.
Taktiež sme reflektovali v tomto zákone na požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Majú sa riešiť aj problémy cudzineckej polície pri žiadosti ľudí z tretích krajín, ktorí chcú pracovať na Slovensku. Navrhli sme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby zamestnávateľ pri plnení nahlasovacej povinnosti pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín predložil príslušnému úradu práce aj kópiu potvrdenia o podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Problémy v praxi nastávajú totiž vtedy, alebo najmä v prípadoch, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, a to v súvislosti s možnosťou zamestnania ľudí z tretích krajín počas šiestich týždňov na účel zaškolenia v čase rozhodovania o žiadosti o prechodný pobyt.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, tento pozmeňujúci návrh, ako aj návrh zákona prešiel na našom výbore naprieč politickým spektrom a preto si dovolím aj vás všetkých požiadať o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis