Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.2.2020 o 15:18 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Zvarová Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.2.2020 15:18 - 15:27 hod.

Alena Zvarová Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, príčiny odmietania Istanbulského dohovoru treba hľadať na rôznych miestach.
Cieľom dohovoru je potláčanie násilia voči ženám. Tento legitímny cieľ sa všeobecne víta a podporuje.
Istanbulský dohovor vníma násilie páchané na ženách ako porušovanie ľudských práv, pričom osobitné opatrenia tohto dokumentu sú zamerané na zabránenie násiliu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov. Podobne aj potláčanie násilia a efektívny boj proti nemu sa považuje za dôležitú úlohu štátu. Táto sociálne, v úvodzovkách, príťažlivá stránka Istanbulského dohovoru pritom len reflektuje faktický stav vo sfére rodovej nerovnosti, ktorý má aj svoje štatistické zdôvodnenie.
Ako vyplýva z najnovších údajov Rady Európy, až jedna z troch žien v Európskej únii je od veku 15 rokov obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, jedna z dvadsiatich žien bola znásilnená, viac ako polovica, 55 % žien zažila sexuálne obťažovanie, jedna z troch žien zažila psychologické zneužívanie zo strany partnera a jedna z troch žien zažila v detstve fyzické alebo sexuálne násilie zo strany dospelých. Na uvedený problém sa však pritom nemožno dívať len cez prizmu strohých čísiel. Zavádzanie nejednoznačne definovaných nových pojmov je z hľadiska zabezpečenia pojmovej určitosti aplikácie ľudských práv nebezpečné.
V Európe sa rozvinula rozsiahla diskusia, čo je prirodzené. Ide o prvý európsky právny nástroj na vytvorenie komplexného právneho rámca na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Treba si však zároveň uvedomiť, že referenčnou skupinou dohovoru nie sú výhradne ženy, to jest dohovor sa nevzťahuje len na osoby ženského pohlavia. Strany dohovoru sú nabádané, aby jeho ochranný rámec uplatňovali aj na deti, mužov, staršie osoby, ktoré sú vystavené domácemu násiliu.
V čom je Istanbulský dohovor iný oproti už prijatým medzinárodným dohovorom upravujúcim problematiku ľudských práv? Ide o presadzovanie gender ideológie. Po prvé, jeden z kľúčových nových pojmov – rod – je prvý raz definovaný v medzinárodnej zmluve, konkrétne v čl. 3, z ktorého citujem: "Pod pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov." Uvedená definícia je skôr ideologickou definíciou rodovej ideológie ako právnou formuláciou. Je známe, že "rod" je pojem široko pretláčaný v ostatnom čase do koncepcie ľudských práv. Je to však pojem veľmi sporný a odmietaný mnohými obyvateľmi Slovenska.
Po druhé, dohovor rozširuje okruhy diskriminácie v čl. 4 o dôvody, ktoré nepoznajú štandardné medzinárodné dohovory, ktoré sa zvyknú tiež označovať ako medzinárodný katalóg ľudských práv. Ide o tieto dôvody diskriminácie: rodová rovnosť, sexuálna orientácia a rodová identita.
Po tretie, doteraz úplne novou povinnosťou, najmä pre základné školy a stredné školy, je inštitucionálne zavádzanie nebezpečnej rodovej ideológie. Citácia z čl. 14: "Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nie stereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov."
Tento čl. 14 Istanbulského dohovoru odporuje čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovensko platný a záväzný, konkrétne sa to týka práva rodičov na vzdelanie a výchovu svojich detí. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečiť túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastnými náboženskými a filozofickým presvedčením.
Čo to teda znamená? Kto rozhoduje, čo to bude znamenať o rok či o desať, dvadsať? Prijatím nedefinovaných pojmov a záväzkov vytvárame predpoklad na vznik neželaných tlakov medzinárodných organizácií, akú výchovu majú naše deti dostať. Pretláčanie rodového feminizmu na školách by bolo zjavným porušením práv mnohých rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.
Istanbulský dohovor nás bude nenápadne tlačiť aj do toho, aby sme financovali rôzne školenia namiesto reálnej pomoci obetiam násilia. Ide o preškolenie množstva profesií, policajtov, prokurátorov, sudcov, sociálnych pracovníkov, lekárov a tak ďalej. Tieto luxusné štátne zákazky na preškolenia môžu byť zneužité na šírenie kontroverzných rodových teórií, čo sa do istej miery deje už aj teraz. Môžeme si pozrieť niektoré výzvy z minulého aj tohto roku.
Na margo všetkých tých, ktorí považujú ratifikáciu Istanbulského dohovoru takpovediac za hodnotovú vec, je nutné poukázať aj na teoreticko-výkladové nejasnosti vyplývajúce z jeho ratifikácie na národnej úrovni, ktoré majú svoje procedurálne vyjadrenie. Nemožno zabúdať, že Európsky parlament sa ešte v júli 2019 obrátil na Súdny dvor Európskej únie s viacerými otázkami ohľadne ratifikácie Istanbulského dohovoru zo strany Európskej únie. Medzi uvedenými otázkami sú aj tie, ktoré očakávajú jednoznačnú odpoveď na tieto problémy. Po prvé, na akom zmluvnom základe je najlepšie postaviť prijatie dohovoru zo strany Európskej únie, konkrétne, či podpis a ratifikácia majú mať rovnaký alebo rôzny právny základ. Akékoľvek rozhodnutie európskych inštitúcií sa musí odvolávať na konkrétny článok alebo články v zakladajúcich zmluvách. Hovorí sa tomu právny základ.
Po druhé, ešte dôležitejšia otázka parlamentu je, či je uzavretie Istanbulského dohovoru Úniou zlúčiteľné so zmluvami v prípade, že neexistuje spoločná dohoda členských štátov o ich súhlase s tým, aby boli týmto dohovorom viazané. Inými slovami, či sa môže Európska únia prihlásiť k dohovoru aj vtedy, ak ho neratifikujú všetky štáty.
Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách je z hľadiska práva EÚ tzv. zmiešaný dohovor. Znamená to, že v sebe obsahuje úlohy pre národnú, ako aj európsku úroveň. Inými slovami, týka sa právomocí, ktoré vykonáva Európska únia aj členské štáty. Prípadná ratifikácia na úrovni Európskej únie však nenahrádza ratifikáciu zo strany členských štátov. Európska únia môže k dohovoru pristúpiť a prijímať opatrenia len v rámci svojich kompetencií, rovnako ako členské štáty konajú na základe svojich národných právomocí.
To, že sa nejedná o jednoduchú vec, potvrdzujú aj samotné európske inštitúcie. Súdny dvor Európskej únie pracuje na stanovisku, ktoré má odpovedať na otázku, či môže Európska únia dohovor o predchádzaní násilia na ženách ratifikovať v rámci svojich kompetencií aj bez jednomyseľného súhlasu všetkých krajín. Názor európskych sudcov k Istanbulskému dohovoru bude podľa tlačového atašé Súdneho dvora Balázsa Lehóczkeho pravdepodobne hotový až v roku 2021. Lehocký vychádza z priemernej doby riešenia podobných podnetov, ktorá je jedna až päť, 1,5 až 2 roky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ parlament nevysloví s dohovorom súhlas, pani prezidentka nemôže dohovor ratifikovať a v konečnom dôsledku by Istanbulský dohovor nenadobudol pre Slovensko medzinárodnoprávnu záväznosť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.2.2020 11:07 - 11:08 hod.

Alena Zvarová Bašistová
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zvolávam výbor pre sociálne veci ihneď, ako svoje body prerokujú finančný a ústavnoprávny výbor. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2019 11:38 - 11:39 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci návrh. Podľa prieskumov v Slovenskej republike, napríklad epidemiologický výskum a analýzy docentky MUDr. Bražinovej, sa počet ľudí, ktorí potrebujú liečbu psychických porúch, odhaduje na 850-tisíc osôb, z čoho je odborná starostlivosť poskytovaná cca iba jednej štvrtine. Napríklad u úzkostných porúch dosahuje počet neliečených až 84 percent. Počet samovrážd sa na Slovensku každoročne pohybuje okolo 500. Účinná liečba existuje, avšak mnohí ľudia buď onej nevedia, alebo majú predsudky, prípadne je pre nich starostlivosť nedostupná. A to i vďaka nastaveniu súčasného zdravotného systému a možnosti poskytovania psychologických služieb.
Týmto pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zrušenie povinnosti takzvaného výmenného lístku pri návšteve psychológa. Podľa Slovenskej komory psychológov asi tretina pacientov s psychickou poruchou, respektíve záťažovým stavom s dopadom na psychický stav kvôli aktuálne platnej a účinnej povinnosti výmenného lístku k špecialistovi-psychológovi nevyhľadá odbornú psychologickú pomoc a uprednostní samoliečbu, prípadne svoj problém nerieši. Zrušením tejto povinnosti sa zníži administratívna záťaž a prispeje k včasnej diagnostike a motivácie k liečbe pacientov.
Chcela by som vás poprosiť, tento pozmeňujúci návrh bol prejednaný aj s ministerstvom práce, bol konzultovaný s komorou psychológov, aj s ministerstvom zdravotníctva, mali sme na výbore hlavne zástupcov komory psychológov, takže vás chcem poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.12.2019 17:10 - 17:10 hod.

Alena Bašistová
Chcem pripomenúť členom výboru, že zvolávam výbor na zajtra na 8.30. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.12.2019 11:28 - 11:28 hod.

Alena Bašistová
Pripomínam členom výboru pre sociálne veci, že dnes o 13.30 hod. bude rokovanie výboru k návrhu na skrátené legislatívne konanie (tlač 1824). Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28.11.2019 11:25 - 11:25 hod.

Alena Bašistová
Ďakujem. Pripomínam dnešný výbor pre sociálne veci o 13.30. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.11.2019 17:23 - 17:25 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 2152 zo 17. októbra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 22 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: Spoločne o bodoch 1 až 5, 7 až 22 so stanoviskom gestorského výboru schváliť, osobitne o bode 6 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 217 z 21. novembra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 10:04 - 10:05 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem v prvom rade za trpezlivosť. Trošku som vyčerpaná z čítania toľkých paragrafov. Ja v každom prípade chcem poďakovať aj pani poslankyni Kuciaňovej, lebo predložila pôvodne návrh zákona ona s pánom poslancom Antalom. Došlo tam k nejakým vyjednávaniam. Tie politické body, som povedala v úvode, že predkladatelia, že si nezbierame tie politické body, ale že v minulosti naozaj 30 rokov sa tento problém neriešil, a naozaj musí fungovať nejaká miera solidarity a mali by tam byť zahrnuté hlavné, hlavne zložky, ktoré chránia našu bezpečnosť, tejto krajiny a je to veľmi, veľmi dôležité.
Takže ja ďakujem naozaj všetkým aj koaličným, aj opozičným poslancom, aj pani ministerke, pánovi ministrovi a ostatným, že sme pristúpili ku konštruktívnej debate, a pevne verím, že tento zákon nájde podporu u všetkých poslancov naprieč politickým spektrom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2019 9:23 - 10:01 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, pán spravodajca, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Jozefa Buriana, Tibora Bastnáka a Antona Hrnka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Rada by som do rozpravy o predkladanom pozmeňovacom návrhu prispela faktami, ktoré ma primäli nielen zamyslieť sa nad statusom povolania obecný a mestský policajt v našom sociálnom systéme, ako aj konať.
Pozmeňujúci návrh, ktorý spolu s kolegami predkladám, je reálnym výsledkom rozhovorov zainteresovaných strán a dúfam, že sa pretaví aj do praxe. Jeho cieľom je, jednoducho povedané, umožniť obecným a mestským policajtom sporiť si na akýsi výsluhový dôchodok, nakoľko im tento benefit, ako aj iné, ďalšie na rozdiel od štátnych policajtov zo zákona neprislúcha.
Táto téma bola už niekoľkokrát na stole zákonodarcov, no úspechy v podobe schválených rozumných návrhov nezožala, skôr sa zbierali politické body. Téma o policajtoch je vždy pre médiá zaujímavá, či už zákony v pléne prejdú, alebo nie. Tak prečo ju nerozvíriť, keď je treba? O pomoc, dá sa povedať, na poslednú chvíľu, v hodine dvanástej ma poprosilo Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska. Horúci zemiak, ktorý si rezorty medzi sebou prehadzovali, pristál napokon u nás na výbore pre sociálne veci. Obecní a mestskí policajti sú témou aj dnes. Nezbieram politické body, chcem im s kolegami pomôcť.
Vrátim sa do obdobia tesne po Nežnej revolúcii, do roku 1990, kedy Slovenská národná rada prijala zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v ktorom presunula časť kompetencií bývalej Verejnej bezpečnosti na samosprávy, a to tak, že verejný poriadok v mestách a obciach si začali zabezpečovať samotné samosprávy, ktoré si zároveň uvedené aj riadili sami. Následne v roku 1991 Slovenská národná rada schválila samostatný zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ktorý upravuje okrem iného práva a povinnosti mestských a obecných polícií na úseku verejného poriadku.
Tento zákon po niekoľkých novelizáciách dospel do štádia, že na úseku verejnej, verejného poriadku v mestách a obciach vykonávajú príslušníci mestských a obecných polícií rovnakú činnosť ako poriadková polícia Slovenskej republiky, ktorá ostala stále riadená orgánom štátu. Od tej doby prešlo už zhruba 29 rokov. Mestskí a obecní policajti zostarli, majú viac ako 60 rokov a okrem povinností, ktoré zo strany štátu prechádzali na túto poriadkovú zložku im nepribudli žiadne sociálne práva, teda práva v sociálnej oblasti. Naopak, tieto pribúdajú poriadkovému útvaru štátu, ktorému paradoxne na úseku verejného poriadku povinnosti ubúdali.
Pripomínam, že benefity v sociálnej oblasti dostávajú dokonca hovorcovia a učitelia na policajných a vojenských školách, vodiči v armáde, ako aj lekári vo vojenských nemocniciach, skladníci, policajti, ktorí vydávajú dopravné značky, a množstvo ďalších úradníkov v uniformách.
Na základe uvedeného sa mestskí a obecní policajti obrátili na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci diskriminácie, ktorý konštatoval, že v tejto veci nie je kompetentný rozhodnúť z dôvodu medzery v zákone a on, rozumej Ústavný súd Slovenskej republiky, nemá kompetenciu rozhodovať o medzerách v zákone. Podľa neho jedine, kto môže rozhodnúť, sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, teda my.
Mestskí a obecní policajti sa preto obrátili na Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý ich žiadosť zaslal na priame vybavenie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky síce chápe požiadavky mestských a obecných policajtov, ale tvrdí, že v uvedenej veci má konať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa vyjadrilo v tom zmysle, že taktiež chápe požiadavky mestských a obecných policajtov, no táto agenda podľa nich patrí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a ZMOS-u.
Tento postup a vyjadrenia sa niekoľkokrát zopakovali a k riešeniu stále nedošlo. Ako sa dostať z tohto začarovaného kruhu von? Mestskí a obecní policajti na základe uvedených skutočností požiadali Trnavskú univerzitu v Trnave, Právnickú fakultu, o odborné stanovisko k posúdeniu právneho postavenia príslušníkov mestských a obecných polícií v komparácii na právne postavenie ostatných zložiek polície v Slovenskej republike. Záver analýzy je taký, že je opodstatnené vyvinúť potrebné legislatívne aktivity vedúce k riešeniu sociálneho postavenia príslušníkov obecných a mestských polícií v osobitnej právnej úprave.
Zrejme najvhodnejšie by bolo:
1. novú úpravu osobitosti včleniť do štruktúry zákona o obecnej polícii,
2. pre osoby nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky je v podstate irelevantná miera decentralizácie policajnej správy.
Pre nich je podstatné, aby tu bol stav bezpečia a zabezpečený verejný poriadok. Úlohy ochrany by mali byť kvalitne plnené všetkými vykonávateľmi policajnej správy.
Za významný faktor pre legislatívne riešenie sa považuje aj ústavný princíp rovnosti, z ktorého vyplýva, že v porovnateľne rovnakých podmienkach by mali mať subjekty rovnaké právne postavenie, v detailoch môže byť diferencované, odlišné, ale v základných črtách by mali byť rovnaké.
Uvedené stanovisko spracoval pán doktor Pavol Zloch, kandidát vied, ktorý pred tzv. Nežnou revolúciou vyučoval na Vysokej škole ZNB v Prahe, potom spoluzakladal Policajnú akadémiu v Bratislave, na ktorej učil. Taktiel ešte, pardon, taktiež učil poslucháčov rôznych vysokých škôl v Českej republike a Slovenskej republike a je aj školiteľom pre sudcov a prokurátorov.
Kolegyne a kolegovia, na vyplácanie výsluhových dôchodkov pre policajtov na rok 2019 bola zo štátneho rozpočtu vyčlenená suma 163 520 000 eur. Policajti si z toho našporia 2 až 3 mil. eur, teda viac ako 150 mil. eur ide z verejných financií. Obdobná suma je aj pri armáde, a to nespomíname finančné prostriedky na ostatné benefity, prídavky a príplatky, náhrady a príspevky.
Podľa štatistickej kvalifikácie zamestnaní SK ISCO-08 sú príslušníci mestských a obecných polícií priradení k príslušnému povolaniu, a to k príslušníkom Policajného zboru, a to na prvom mieste pod číselným kódom 5412002 príslušník PZ poriadková polícia.
Mestskí a obecní policajti nepožadujú všetky benefity, ktoré vyplývajú zo zákona o služobnom pomere a ostatných právnych noriem. Mestskí a obecní policajti žiadajú len to, aby si každý mesiac mohli odvádzať na osobitný účet v Sociálnej poisťovne 3 % zo svojho príjmu a po dovŕšení fyzického veku 56 rokov mohli začať poberať osobitnú dávku z tohto účtu do doby dosiahnutia riadneho dôchodkového veku, aby sa nám nestávalo, že nám verejný poriadok budú zabezpečovať starci a stareny. Túto požiadavku podporili svojím listom Marián Magdoško, prezident Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, a Ľudovít Budzák, prezident Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, vážení prítomní, pevne verím, že po vypočutí všetkých argumentov sa pohnú ľady pod temer 30 rokoch aj v prospech tých, ktorí často nasadzujú svoje životy pri povodniach alebo protestoch, či v uliciach našich miest a obcí. Myslím, že je skutočne najvyšší čas vytvoriť priestor v legislatíve aj pre nich. Preto vás chcem podporiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Teraz, pán predsedajúci, prejdem k doslovnému predneseniu pozmeňujúceho návrhu. Čiže poprosím zastaviť čas.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Doterajší text čl. IV sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
2. Za § 26c sa vkladajú § 26d až 26i, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„Osobitné sociálne poistenie príslušníkov obecnej polície“ - to bol bod 2.
㤠26d
Príspevok za prácu v obecnej polícii
(1) Príspevok za prácu v obecnej polícii (ďalej len „príspevok") je dávka osobitného sociálneho poistenia.
(2) Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii sa skončil, ak spĺňa podmienky nároku na príspevok uvedené v § 26e ods. 1.
(3) Pod pojmom pracovný pomer v obecnej polícii sa na účely tohto zákona rozumie pracovný pomer fyzickej osoby s obcou so zaradením na výkon práce v obecnej polícii.
§ 26e
Nárok na príspevok
(1) Nárok na príspevok vzniká, ak oprávnená osoba
a) dovŕšila vek najmenej 56 rokov a
b) jej pracovný pomer v obecnej polícii trval najmenej 25 rokov.
(2) Za dobu trvania pracovného pomeru v obecnej polícii rozhodujúcu na vznik nároku na príspevok sa považuje i doba výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.
(3) Nárok na príspevok zaniká:
a) dovŕšením dôchodkového veku oprávnenej osoby podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení,
b) dňom smrti oprávnenej osoby,
c) vznikom pracovného pomeru v obecnej polícii,
d) priznaním predčasného starobného dôchodku.
§ 26f
Výška príspevku
(1) Výška príspevku je 60 % priemernej mzdy oprávnenej osoby podľa ods. 2.
(2) Na priemernú mzdu oprávnenej osoby sa považuje priemerná mzda oprávnenej osoby v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov odpracovaných v obecnej polícii pred dňom posledného skončenia pracovného pomeru v obecnej polícii.
(3) Príspevok sa nekráti v prípade súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo iným príjmom.
§ 26g
Poistné
(1) Poistné na príspevok platí príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii trvá.
(2) Sadzba poistného na príspevok pre príslušníka obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii trvá, je 3 % z vymeriavacieho základu určeného všeobecným predpisom o sociálnom poistení.
(3) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
(4) Na poistné na príspevok sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce poistné na dôchodkové poistenie.
§ 26h
Konanie o príspevku
(1) Nárok na príspevok vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Konanie o priznanie príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby (ďalej len „žiadateľ“).
(3) O príspevku rozhoduje zamestnávateľ, ktorý zriadil obecnú políciu, ktorej príslušníkom bol žiadateľ naposledy. Na konanie o príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(4) Proti rozhodnutiu o príspevku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva u zamestnávateľa, ktorý rozhodnutie vydal v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak zamestnávateľ podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne Sociálna poisťovňa.
(5) Príspevok vypláca na základe rozhodnutia podľa ods. 3 Sociálna poisťovňa.
(6) Príspevok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého naňho vznikol nárok alebo nárok na jeho zvýšenie, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príspevok alebo na jeho zvýšenie, ak sa dostatočne zistí, že sa príspevok
a) priznal v nižšej sume ako tá, na ktorú vznikol nárok,
b) neprávom odoprel,
c) priznal od neskoršieho dátumu, ako od ktorého naňho vznikol nárok.
(7) Ak sa zistí, že príspevok sa priznal vo vyššej sume ako tá, na ktorú vznikol nárok, príspevok sa zníži. Ak zanikol nárok na príspevok alebo ak sa zistí, že príspevok sa priznal neprávom, príspevok sa odníme. Príspevok sa odníme alebo zníži, alebo jeho výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Poberateľ príspevku je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť, ak sa zistí, že príspevok bol priznaný neprávom alebo vo vyššej výmere, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia.
(8) Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príspevku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví alebo sa príspevok vypláca v nižšej alebo vyššej sume.
(9) Nárok na príspevok uplynutím času nezaniká. Nárok na výplatu príspevku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príspevok alebo jeho časť patrí.
§ 26i
Spoločné ustanovenia
Na výplatu príspevku, jeho termín a spôsob výplaty, zaokrúhľovanie a zvyšovanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce dôchodkové dávky.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 20) až 23) znejú:
„20) § 65 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
21) § 138 zákona č. 461/ 2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov .
23) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov."
V novom bode 2 § 26d, § 26g a § 26i nadobudnú účinnosť 1. apríla 2020 a v novom bode 2 § 26e, § 26f a § 26h nadobudnú účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti (čl. VII).
2. Za článok IV sa vkladajú nové články V a VI, ktoré znejú:
„Čl. V Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z, zákona č. 43/2004 Z. z, zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z, zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 460/2006 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č.184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z. a zákona č. 321/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 158 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie: „i) osobitný fond“.
2. V § 159 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a poistné podľa osobitného predpisu 89a)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 89a znie:
„89a) Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
3. V § 160 písm. a) sa za slovom „poistenia“ vypúšťa čiarka a na konci sa pripájajú tieto slová: „a úhrada dávok osobitného sociálneho poistenia, 89a)“.
4. Za § 168c sa vkladá § 168d, ktorý znie:
„§ 168d Osobitný fond
(1) Osobitný fond je určený na výplatu dávok osobitného sociálneho poistenia podľa osobitného zákona. 89a)
(2) Osobitný fond sa tvorí
a) z poistného na osobitné sociálne poistenia podľa osobitného zákona, 89a)
b) z úrokov,
c) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
d) z ostatných príjmov.“
5. V § 172 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu. 89a)“
6. § 179 sa odsek 1 dopĺňa písmenami r) a s), ktoré znejú:
„r) rozhodovať v druhom stupni vo veciach podľa osobitného predpisu, 89a)
s) vyplácať dávky osobitného sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu. 89a)“
Čl. VI
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č.168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z. zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z. , zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 185/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z. zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/32015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 332/2017 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z ., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/219 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2013 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z. a zákona č. 319/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 9 ods. 2 písm. a) sa slová „sociálneho poistenia, 21)“ nahrádzajú slovami „sociálneho poistenia, 21a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a) znie:
„21a) zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zákon č. 564/2001 Z. z. o všeobecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Doterajšie články 5 až 7 sa primerane prečíslujú. Nové články 5 a 6 nadobudnú účinnosť 1. apríla 2020, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti (čl. VII).
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.10.2019 15:33 - 15:34 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2049 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 1630) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 204 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril , aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis