Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

17.10.2019 o 10:08 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 17.10.2019 10:08 - 10:10 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2048 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona (tlač 1565) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti predmetný návrh prerokoval, avšak o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 203 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.10.2019 9:06 - 9:06 hod.

Alena Bašistová
Ďakujem veľmi pekne. Ja skutočne v prvom čítaní len veľmi krátko.
Zákon prináša aplikačné problémy, čoho dôsledkom je aj táto novela, ktorú vítam. No na druhej strane do druhého čítania by som rada konzultovala niektoré navrhované zmeny a podnety, ktoré sa týkajú či už Rady pre štátnu službu, alebo NKÚ a ich novonavrhovanej zmeny v tomto zákone.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.10.2019 9:04 - 9:06 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, ďakujem veľmi pekne za slovo. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1693. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1778 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2019 10:22 - 10:29 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavila novelu tohto zákona, ktorý minulý rok bol vládnym návrhom zákona a teraz prešiel rôznymi legislatívnymi úpravami.
Hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona, ako napríklad presnejšia definícia, akým spôsobom sa znevýhodnenie osoby so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia, napríklad autizmus, bude preukazovať. Je potrebné zjednodušiť úpravu základného dokumentu, čo sa týka podmienok prispôsobenia jeho štruktúry pri právnych formách neziskového sektora právnym formám v podnikateľskom sektore. Rovnako je podstatné predefinovanie pojmu podnik so sociálnym nedostatkom tak, pardon, dosahom tak, aby viac subjektov dokázalo naplniť podmienky ustanovené pre podnik so sociálnym dosahom ako medzikrok k splneniu podmienok ustanovených pre sociálny podnik.
Navrhuje sa napríklad zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb zo 40 % na 30 % a zároveň ustanoviť spodnú hranicu rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby. Je nutné spresniť definíciu pozitívneho sociálneho vplyvu pre sociálny podnik bývania, ktorý uskutočňuje výstavbu, prestavbu a až následne prevádzkuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre zákonom definované skupiny osôb.
Zároveň sa rozširuje možnosť dosahovať pozitívny sociálny vplyv spoločensky prospešným nájomným bývaním pre zákonom definované skupiny osôb, ak tieto byty sociálny podnik bývania sám nevlastní, ale ich má v prenájme. Spresňuje sa, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná forma pomoci - servisné poukážky, kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti alebo iná výhoda, napríklad vo verejnom obstarávaní daňové úľavy -, musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom. Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami.
Návrhom zákona sa v čl. 2 novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a v čl. 3 zákona č. 323/2015 o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Návrhom zákona sa zavádza informačný systém sociálnej ekonomiky. Zámerom je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby zhromaždené údaje boli aktuálne, ale aj overiteľné a relevantné pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrh zákona nemá žiadne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzirezortnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera sme predložili na výbore pre sociálne veci pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh. Dovoľte, aby som spomenula aspoň dve alebo tri časti, čo obsahoval, pretože obsahuje 18 bodov, z ktorých prvých pätnásť reflektuje na upresnenia a nejaké podnety zo strany ministerstva financií, kde ide skôr o pojmológiu, ale tie ďalšie reflektujú napríklad na to, že prijatím opatrení na, teda predchádzame negatívnym vplyvom spojenými so spomalením hospodárskeho rastu Slovenska. Toto opatrenie presadzoval aj pán premiér Peter Pellegrini po rokovaniach so zamestnávateľmi a, samozrejme, aj rezort práce. Navrhuje sa zvýšenie príspevku na podporu udržania pracovných miest, ktorý možno poskytnúť zamestnávateľovi, ktorý najmenej tri mesiace pred podaním žiadosti udržal pracovné miesto aj v prípade pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov vymedzených v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov. Na základe nich po dohode s úradom práce na prechodné obdobie obmedzí prevádzku tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 6 % a najviac 20 % ustanoveného týždenného pracovného času. Po novom sa má zvýšiť výška percenta úhrady náhrady mzdy z terajších 50 % na 60 %. Tiež má stúpnuť rozsah neprideľovania práce na najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času a predĺžiť sa má obdobie poskytovania príspevku zo 60 na 120 dní v roku. Ide o to, že keď podnik nemá zákazky, alebo má napríklad problém so zákazkami, tak až 120 dní sa mu preplatia mzdové náklady.
Taktiež sme reflektovali v tomto zákone na požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Majú sa riešiť aj problémy cudzineckej polície pri žiadosti ľudí z tretích krajín, ktorí chcú pracovať na Slovensku. Navrhli sme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby zamestnávateľ pri plnení nahlasovacej povinnosti pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín predložil príslušnému úradu práce aj kópiu potvrdenia o podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Problémy v praxi nastávajú totiž vtedy, alebo najmä v prípadoch, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, a to v súvislosti s možnosťou zamestnania ľudí z tretích krajín počas šiestich týždňov na účel zaškolenia v čase rozhodovania o žiadosti o prechodný pobyt.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, tento pozmeňujúci návrh, ako aj návrh zákona prešiel na našom výbore naprieč politickým spektrom a preto si dovolím aj vás všetkých požiadať o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.10.2019 10:00 - 10:02 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako som vystúpila pri prvom čítaní k tomuto zákonu, tak som iniciovala stretnutie na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, kde sme sa stretli v zložení zástupcovia ministerstva práce, predkladatelia, zástupcovia baníkov a zároveň sme aj komunikovali so zástupcami ministerstva hospodárstva a ministerstva financií. Z našej diskusie vzišiel pozmeňujúci návrh, ktorý, ako bolo spomenuté, bol schválený aj výborom včera a ja by som stručne chcela povedať, čo bolo týmto pozmeňujúcim návrhom vyriešené.
Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zaraďuje kompenzačný príspevok medzi štátnu sociálnu dávku. Taktiež sa týmto pozmeňujúcim návrhom navrhuje nepodmieňovať kompenzačný príspevok zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie vzhľadom na to, že kompenzačný príspevok nemá mať charakter odškodnenia pre stratu príjmu činnosti baníkov so stálym pracoviskom v podzemí. Ide o dočasné riešenie odškodnenia baníkov. Kompenzačný príspevok by mal byť odstupňovaný podľa počtu odpracovaných rokov, rovnako tak bude odstupňovaná aj dĺžka poskytovania príspevku.
Chcem ešte podotknúť, že pozmeňujúci návrh prešiel aj, alebo reaguje okrem iného aj na pripomienky zo stanoviska legislatívy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a obsahuje aj viacero legislatívno-technických úprav.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.10.2019 9:58 - 10:00 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2042 z 18. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1576, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 14 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 202 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2019 10:02 - 10:04 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Určite sa zhodneme, tak ako tu všetci sedíme, na tom, že téma rodiny je veľmi citlivou a hlavne vážnou témou, ktorej by sa mala venovať zvýšená pozornosť v našej spoločnosti a hlavne v rámci rodinnej politiky. Keď si vezmeme len príklad Maďarska, čo je susedná krajina, tak tam skutočne prešla rodinná politika vážnou reformou a môžme sa inšpirovať v mnohom od tejto krajiny.
Musím dať za pravdu a zastať sa pani predkladateľky v tom, že sa štyri roky veľmi systematicky venuje tejto téme a snaží sa presadiť mnohé veci, ktoré sú naozaj dobré a správne pre rodiny.
Na druhej strane dám sčasti za pravdu aj kolegovi v tom, že mnohé procesné a legislatívne veci, ktoré sú naviazané na ďalšie zákony, či už je to zákon o životnom minime, alebo zákon o rodine, sú medzirezortné a legislatívne tak náročné, čo vysvetľoval aj na príklade správneho konania, že často musia ustúpiť aj niektoré rezorty na úkor práve toho, čo by malo v tomto prípade matkám pomôcť.
Tiež si treba uvedomiť a porozmýšľať do budúcna, že vývoj v našej spoločnosti sa uberá tým spôsobom, že máme viac ako 50-percentnú rozvodovosť, pribúda nám množstvo, veľké množstvo slobodných matiek a treba možno otvoriť aj zákon o rodine, ktorý nosne spadá pod gesciu ministerstva spravodlivosti, a nastaviť procesy tak, kedysi bolo výchova k manželstvu a rodičovstvu a teraz proste také niečo neexistuje a nastávajú problémy, že na jednej strane, keď sa rozhodujú mladí ľudia, že deti chcú mať, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.9.2019 9:15 - 9:18 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1626. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1729 z 27. augusta 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Teraz prečítam spravodajskú informáciu k tlači 1464.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1552 z 25. apríla 2019 a rozhodnutím č. 1663 zo 4. júla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 16:10 - 16:11 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Pokúsim sa byť veľmi stručná, čo nestihnem, tak si môžme potom vydiskutovať.
Takže ku informačnému systému. Tak zámerom tohto systému je vytvoriť právne podmienky na zber údajov v registrovaných sociálnych podnikoch. Cieľom je vytvorenie previazanej databázy aktuálnych zdrojov dát, koncepčnej činnosti a elektronického výkonu pôsobnosti príslušných orgánoch verejnej moci v oblasti sociálnej ekonomiky. Východiskom tohto sledovania a vyhodnocovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky bude detailnejší prístup a získavanie informácií o žiadateľoch o štatút sociálneho podniku, ďalších podstatných informácii, ktoré budú dôležité pre udelenie štatútu, ako aj pri následnej kontrole plnenia podmienok podľa tohto zákona už registrovaným sociálnym podnikom.
Je toho viacej, ale chcem ešte k mixu sa aspoň dostať. Čiže navrhujeme zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľnosti zo spomínaných 40 na 30, aby to bolo v súlade s inými percentami zamestnávania jednotlivých osôb v integračnom sociálnom podniku, a zároveň sa navrhuje ustanoviť spodnú hranicu rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby, aby bolo jednoznačne určené, aký pracovný úväzok sa započítava do povinného podielu zamestnávania v integračnom sociálnom podniku. Je to podrobnejšie v § 12 ods. 2 a ods. 3.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2019 15:50 - 16:04 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci, hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť tak vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona a zároveň sa navrhuje zavedenie informačného systému sociálnej ekonomiky. Zámerom tohto systému je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Tento zákon sme predkladali približne pred rokom a prognóza bola, že bude mať cca 10, možno desiatky podnikov. Dnes podľa mojich informácií je tých podnikov 33 a čaká 8 ďalších žiadostí, a tak ako som už spomenula v úvode svojho vystúpenia, tak novela, ktorá prichádza, slúži na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov, z ktorých by som rada nespomenula aspoň niektoré, a ďalšie sú ešte v rokovaní, takže do druhého čítania prídeme už s komplexnými návrhmi, pokiaľ tento návrh prejde.
Konkrétnou snahou je jednak odstránenie nejasností týkajúcich sa identifikácie príjmu osoby, ktorá by mala spĺňať zákonom stanovené podmienky znevýhodnenej osoby podľa § 2 ods. 5, písm. a). Z tohto dôvodu sa navrhuje presne vymedziť, že úhrn mesačných zdaňovaných príjmov a jednotlivých druhov dôchodkov okrem invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, sirotského dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku nesmie presiahnuť sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, § 2 ods. 5 písm. a).
Ďalším problémom ústa..., problémovým ustanovením, ktoré zákon prevzal, ustanovenie z nariadenia Komisie EÚ č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórii pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom bolo, že za znevýhodnenú osobu sa považuje aj osoba so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia (napr. autizmus) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Toto ustanovenie sa takmer nepoužívalo, a preto sa upravuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia, a to na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa osobitného predpisu alebo na základe rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku Sociálnej poisťovne, v ktorom je uvedené, že ide o dlhodobé zdravotné postihnutie, ktoré trvá najmenej dva roky, a miera funkčnej poruchy a s tým súvisiaci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou viac ako 20 %, § 2 ods. 5, písm. b).
Rovnako zákon aj zadefinoval nový pojem „zraniteľné osoby“ a práve návrhom sa rozširuje okruh zraniteľných osôb aj na matky, ktoré poberajú rodičovský príspevok, aby mali rovnaké možnosti zamestnania sa ako matky, ktoré majú zo zákona pracovať, a zároveň poberať rodičovský príspevok.
Zároveň navrhujeme, aby matky po materskej a rodičovskej dovolenke a fyzické osoby navracajúce sa na trh práce po skončení osobnej asistencie alebo po skončení opatrovateľskej činnosti nemuseli plniť podmienku vedenia 6 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čím sa umožní okamžité zamestnávanie týchto osôb do registrovaných integračných podnikov.
Navrhujeme doplnenie fikcie, v akej lehote končí obdobie zraniteľnej, zraniteľnosti fyzickej osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby alebo z výkonu ochrannej výchovy (§ 2 ods. 6).
Podľa súčasného znenia zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch musí pri žiadosti o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vypracovať a predložiť projekt činnosti podnikateľský plán iba ten žiadateľ, ktorý je začínajúcim podnikom, t. j. vykonáva aktivity v oblasti sociálnej ekonomiky najdlhšie jeden rok. Je potrebné rozšíriť túto povinnosť pre všetkých žiadateľov o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tento návrh vypracovania projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv pre všetkých žiadateľov, o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vyplynul z aplikačnej praxe. Zároveň sa ustanovuje, že nové podniky podľa tohto zákona musia predkladať aj kalkuláciu o predkladaných, o predpokladaných príjmov a výdavkov najmenej na tri hospodárske roky, aby bolo zrejmé, či predmetný registrovaný sociálny podnik bude životaschopný.
Z praxe vyplynula aj skutočnosť, že ustanovenie o pripodobňovaní k právnym formám a v podnikateľskom sektore predstavuje neprimerane vysokú administratívnu a finančnú záťaž pre subjekty v neziskovom sektore, ktoré sa mohli zapojiť do sociálneho podnikania [§ 6 ods. 1 písm. f) a h)].
Navrhujeme, aby iný registrovaný sociálny podnik v záujme presnejšej identifikácie zamerania činnosti registrovaných sociálnych podnikov, najmä všeobecných registrovaných sociálnych podnikov v osvedčení o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku obsahoval označenie spoločensky prospešnej služby podľa § 2 ods. 4 zákona, ktorú registrovaný sociálny podnik poskytuje. Z tohto dôvodu aj navrhujeme premenovanie z iného na všeobecný podnik. Takýto návrh je aj v súlade s celkovou filozofiou zákona, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre všetky registrované sociálne podniky, a k tomu navyše špecifické pravidlá pre dva špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov, a to integračný podnik a sociálny podnik bývania (§ 7 ods. 4).
Ako som v úvode spomenula, ako bolo uvedené, zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch je účinným vyše roka, aplikačná prax ukázala, že súčasná podoba zákona neposkytuje dostatočné možnosti podpory pre tie registrované podniky, ktoré nedosahujú merateľný pozitívny sociálny vplyv svojou hospodárskou činnosťou, teda napríklad organizácie neziskového sektora, ktoré podnikajú s cieľom získať dostatočné príjmy na svoju neziskovú činnosť alebo ktoré nemajú záväzok reinvestovať 100 % zisku a zároveň nemajú demokratickú správu, teda najmä obchodné spoločnosti, ktorých zakladatelia majú záujem fungovať ako sociálni podnikatelia, ale vzhľadom na vlastné prostriedky vložené do podniku nemajú dôvod sa zaväzovať k 100 % reinvestícii.
Z doterajších skúseností vyplýva, že takýchto podnikov môže byť veľké množstvo, pričom súčasná úprava im poskytovala iba možnosť absolútne či podmienečne návratnej, hoci odstupňovanie podpory je správny princíp, bez hmatateľnejšej opory je pravdepodobné, že veľká časť potenciálnych registrovaných sociálnych podnikov vyššie opísaných druhov o registráciu nepožiada.
Preto je potrebné princíp podpory otočiť a povedať, že okrem priamej nenávratnej pomoci, ktorá naďalej zostane prístupná len pre najvyspelejšie registrované sociálne podniky špecifikované v § 16 ods. 4, všetky ostatné formy pomoci budú prístupné aj pre tie podniky, ktoré síce nedosahujú najvyššiu priečku, ale sú dostatočne hlboko v teréne sociálnej ekonomiky, čiže podmienka 100 % reinvestície zisku sa mení na podmienku reinvestovať viac ako 50 % zisku, aby mali právo sa ako sociálne podniky zaregistrovať (§ 16 ods. 5).
Ohľadne investičnej pomoci súčasné znenie zákona o sociálnej ekonomike a o sociálnych podnikoch jednoznačne nestanovuje, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami rovnako ako výdavky na hmotné a nehmotné aktíva. Je preto potrebné zadefinovať, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami a dajú sa financovať z investičnej pomoci, a zosúladiť tak uvedené ustanovenie o investičnej pomoci s nariadením Komisie Európskej únie č. 651/20014.
Pri obmedzeniach pre registrovaný sociálny podnik poberajúci podporu sa navrhuje spresniť, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná pomoc alebo servisné poukážky v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikochm, alebo kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti, alebo iná výhoda, napr. vo verejnom obstarávaní, daňové úľavy, musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami (§ 24).
Návrhom zákona sa v čl. 2 novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v ktorom navrhujeme, aby kompenzačný príspevok pre integračný sociálny podnik pre jasnejšiu identifikáciu, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe, sa premenoval na vyrovnávací príspevok, aby nedochádzalo k zámene s kompenzačnou pomocou v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Zároveň sa navrhuje spresnenie poskytovania tohto príspevku a úpravu príspevku na dodatočné náklady upravil z pôvodne trojročného obdobia na ročnú výšku poskytovania tohto príspevku. Zároveň príspevok k integračnému podniku pre identifikáciu, že ide o príspevok k integračnému podniku ako odmenu za to, že umiestnil na otvorený trh práce znevýhodnenú osobu, sa navrhuje premenovať príspevok na umiestňovací príspevok. Zároveň navrhujeme spresniť podmienky nároky na tento príspevok, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe úradov práce (§ 53f a § 53g).
V čl. 3 sa navrhuje novelizácia zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Návrh upravuje znenie zákona o finančných nástrojoch v duchu čl. 37 ods. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady č. 1083/2006. Presná úprava zodpovedajúca tomuto článku, ktorý upravuje poskytovanie úrokových dotácií, dotácií na záručné poplatky a technickej podpory, v jednom balíku s finančným nástrojom v slovenskej legislatíve v súčasnosti absentuje. Keďže ide o podporu poskytovanú v jednej operácii s finančným nástrojom a riadiacu sa pravidlami pre finančné nástroje, zákon o finančných nástrojoch je potrebné upraviť doplnením tejto možnosti (§ 3).
Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2020 okrem ustanovení súvisiacicgh so zavedením informačného systému sociálnej ekonomiky, a pre ktoré sa navrhuje účinnosť 1. januára 2021.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vybrala som tie najpodstatnejšie oblasti, ktoré sme vyjednali jednak s ministerstvom práce, a prebiehajú ešte ďalšie rokovania, ešte tam bude, budú doplnené asi tri oblasti a bola by som veľmi rada a chcem vás poprosiť o vašu podporu a posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis