Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci, hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť tak vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona a zároveň sa navrhuje zavedenie informačného systému sociálnej ekonomiky. Zámerom tohto systému je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Tento zákon sme predkladali približne pred rokom a prognóza bola, že bude mať cca 10, možno desiatky podnikov. Dnes podľa mojich informácií je tých podnikov 33 a čaká 8 ďalších žiadostí, a tak ako som už spomenula v úvode svojho vystúpenia, tak novela, ktorá prichádza, slúži na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov, z ktorých by som rada nespomenula aspoň niektoré, a ďalšie sú ešte v rokovaní, takže do druhého čítania prídeme už s komplexnými návrhmi, pokiaľ tento návrh prejde.
Konkrétnou snahou je jednak odstránenie nejasností týkajúcich sa identifikácie príjmu osoby, ktorá by mala spĺňať zákonom stanovené podmienky znevýhodnenej osoby podľa § 2 ods. 5, písm. a). Z tohto dôvodu sa navrhuje presne vymedziť, že úhrn mesačných zdaňovaných príjmov a jednotlivých druhov dôchodkov okrem invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, sirotského dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku nesmie presiahnuť sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, § 2 ods. 5 písm. a).
Ďalším problémom ústa..., problémovým ustanovením, ktoré zákon prevzal, ustanovenie z nariadenia Komisie EÚ č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórii pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom bolo, že za znevýhodnenú osobu sa považuje aj osoba so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia (napr. autizmus) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Toto ustanovenie sa takmer nepoužívalo, a preto sa upravuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia, a to na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa osobitného predpisu alebo na základe rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku Sociálnej poisťovne, v ktorom je uvedené, že ide o dlhodobé zdravotné postihnutie, ktoré trvá najmenej dva roky, a miera funkčnej poruchy a s tým súvisiaci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou viac ako 20 %, § 2 ods. 5, písm. b).
Rovnako zákon aj zadefinoval nový pojem „zraniteľné osoby“ a práve návrhom sa rozširuje okruh zraniteľných osôb aj na matky, ktoré poberajú rodičovský príspevok, aby mali rovnaké možnosti zamestnania sa ako matky, ktoré majú zo zákona pracovať, a zároveň poberať rodičovský príspevok.
Zároveň navrhujeme, aby matky po materskej a rodičovskej dovolenke a fyzické osoby navracajúce sa na trh práce po skončení osobnej asistencie alebo po skončení opatrovateľskej činnosti nemuseli plniť podmienku vedenia 6 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čím sa umožní okamžité zamestnávanie týchto osôb do registrovaných integračných podnikov.
Navrhujeme doplnenie fikcie, v akej lehote končí obdobie zraniteľnej, zraniteľnosti fyzickej osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby alebo z výkonu ochrannej výchovy (§ 2 ods. 6).
Podľa súčasného znenia zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch musí pri žiadosti o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vypracovať a predložiť projekt činnosti podnikateľský plán iba ten žiadateľ, ktorý je začínajúcim podnikom, t. j. vykonáva aktivity v oblasti sociálnej ekonomiky najdlhšie jeden rok. Je potrebné rozšíriť túto povinnosť pre všetkých žiadateľov o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tento návrh vypracovania projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv pre všetkých žiadateľov, o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vyplynul z aplikačnej praxe. Zároveň sa ustanovuje, že nové podniky podľa tohto zákona musia predkladať aj kalkuláciu o predkladaných, o predpokladaných príjmov a výdavkov najmenej na tri hospodárske roky, aby bolo zrejmé, či predmetný registrovaný sociálny podnik bude životaschopný.
Z praxe vyplynula aj skutočnosť, že ustanovenie o pripodobňovaní k právnym formám a v podnikateľskom sektore predstavuje neprimerane vysokú administratívnu a finančnú záťaž pre subjekty v neziskovom sektore, ktoré sa mohli zapojiť do sociálneho podnikania [§ 6 ods. 1 písm. f) a h)].
Navrhujeme, aby iný registrovaný sociálny podnik v záujme presnejšej identifikácie zamerania činnosti registrovaných sociálnych podnikov, najmä všeobecných registrovaných sociálnych podnikov v osvedčení o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku obsahoval označenie spoločensky prospešnej služby podľa § 2 ods. 4 zákona, ktorú registrovaný sociálny podnik poskytuje. Z tohto dôvodu aj navrhujeme premenovanie z iného na všeobecný podnik. Takýto návrh je aj v súlade s celkovou filozofiou zákona, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre všetky registrované sociálne podniky, a k tomu navyše špecifické pravidlá pre dva špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov, a to integračný podnik a sociálny podnik bývania (§ 7 ods. 4).
Ako som v úvode spomenula, ako bolo uvedené, zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch je účinným vyše roka, aplikačná prax ukázala, že súčasná podoba zákona neposkytuje dostatočné možnosti podpory pre tie registrované podniky, ktoré nedosahujú merateľný pozitívny sociálny vplyv svojou hospodárskou činnosťou, teda napríklad organizácie neziskového sektora, ktoré podnikajú s cieľom získať dostatočné príjmy na svoju neziskovú činnosť alebo ktoré nemajú záväzok reinvestovať 100 % zisku a zároveň nemajú demokratickú správu, teda najmä obchodné spoločnosti, ktorých zakladatelia majú záujem fungovať ako sociálni podnikatelia, ale vzhľadom na vlastné prostriedky vložené do podniku nemajú dôvod sa zaväzovať k 100 % reinvestícii.
Z doterajších skúseností vyplýva, že takýchto podnikov môže byť veľké množstvo, pričom súčasná úprava im poskytovala iba možnosť absolútne či podmienečne návratnej, hoci odstupňovanie podpory je správny princíp, bez hmatateľnejšej opory je pravdepodobné, že veľká časť potenciálnych registrovaných sociálnych podnikov vyššie opísaných druhov o registráciu nepožiada.
Preto je potrebné princíp podpory otočiť a povedať, že okrem priamej nenávratnej pomoci, ktorá naďalej zostane prístupná len pre najvyspelejšie registrované sociálne podniky špecifikované v § 16 ods. 4, všetky ostatné formy pomoci budú prístupné aj pre tie podniky, ktoré síce nedosahujú najvyššiu priečku, ale sú dostatočne hlboko v teréne sociálnej ekonomiky, čiže podmienka 100 % reinvestície zisku sa mení na podmienku reinvestovať viac ako 50 % zisku, aby mali právo sa ako sociálne podniky zaregistrovať (§ 16 ods. 5).
Ohľadne investičnej pomoci súčasné znenie zákona o sociálnej ekonomike a o sociálnych podnikoch jednoznačne nestanovuje, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami rovnako ako výdavky na hmotné a nehmotné aktíva. Je preto potrebné zadefinovať, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami a dajú sa financovať z investičnej pomoci, a zosúladiť tak uvedené ustanovenie o investičnej pomoci s nariadením Komisie Európskej únie č. 651/20014.
Pri obmedzeniach pre registrovaný sociálny podnik poberajúci podporu sa navrhuje spresniť, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná pomoc alebo servisné poukážky v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikochm, alebo kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti, alebo iná výhoda, napr. vo verejnom obstarávaní, daňové úľavy, musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami (§ 24).
Návrhom zákona sa v čl. 2 novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v ktorom navrhujeme, aby kompenzačný príspevok pre integračný sociálny podnik pre jasnejšiu identifikáciu, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe, sa premenoval na vyrovnávací príspevok, aby nedochádzalo k zámene s kompenzačnou pomocou v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Zároveň sa navrhuje spresnenie poskytovania tohto príspevku a úpravu príspevku na dodatočné náklady upravil z pôvodne trojročného obdobia na ročnú výšku poskytovania tohto príspevku. Zároveň príspevok k integračnému podniku pre identifikáciu, že ide o príspevok k integračnému podniku ako odmenu za to, že umiestnil na otvorený trh práce znevýhodnenú osobu, sa navrhuje premenovať príspevok na umiestňovací príspevok. Zároveň navrhujeme spresniť podmienky nároky na tento príspevok, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe úradov práce (§ 53f a § 53g).
V čl. 3 sa navrhuje novelizácia zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Návrh upravuje znenie zákona o finančných nástrojoch v duchu čl. 37 ods. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady č. 1083/2006. Presná úprava zodpovedajúca tomuto článku, ktorý upravuje poskytovanie úrokových dotácií, dotácií na záručné poplatky a technickej podpory, v jednom balíku s finančným nástrojom v slovenskej legislatíve v súčasnosti absentuje. Keďže ide o podporu poskytovanú v jednej operácii s finančným nástrojom a riadiacu sa pravidlami pre finančné nástroje, zákon o finančných nástrojoch je potrebné upraviť doplnením tejto možnosti (§ 3).
Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2020 okrem ustanovení súvisiacicgh so zavedením informačného systému sociálnej ekonomiky, a pre ktoré sa navrhuje účinnosť 1. januára 2021.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vybrala som tie najpodstatnejšie oblasti, ktoré sme vyjednali jednak s ministerstvom práce, a prebiehajú ešte ďalšie rokovania, ešte tam bude, budú doplnené asi tri oblasti a bola by som veľmi rada a chcem vás poprosiť o vašu podporu a posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
