6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Predkladaný Protokol o zmene a doplnení Dohody o založení MIB predstavuje medzinárodnú dohodu členských krajín Medzinárodnej investičnej banky, ktorej cieľom je modernizovať riadenie tejto banky podľa štandardov iných medzinárodných finančných inštitúcií, a to najmä v nasledujúcich štyroch oblastiach.
Po prvé ide o štruktúru jej riadenia, terajší dvojstupňový systém riadenia pozostávajúci z predstavenstva a rady sa zmení na efektívny trojstupňový, pozostávajúci z predstavenstva, rady riaditeľov a rady guvernérov. Je to schéma veľmi podobná napríklad Európskej investičnej banke.
V ďalšom ide o flexibilitu zmien základného imania, podľa terajšieho stavu je na zmenu upísaného základného imania tejto banky potrebné meniť zakladajúce dokumenty, čo si vyžaduje súhlas parlamentov členských krajín, preto sa navrhuje sflexibilniť možnosť týchto zmien, aby o nich mohla rozhodovať priamo rada guvernérov.
Modernizácia systému hlasovania členských krajín v riadiacich orgánoch. Momentálne má každá členská krajina tejto banky jeden hlas bez ohľadu na výšku svojho vkladu do základného imania. Slovensko má pri hlasovaní jednu devätinu napríklad tohto vkladu. Podľa nového systému hlasovania bude mať každá členská krajina podiel hlasov rovnajúci sa jej podielu v splatenom základnom imaní, čo je tiež úplne normálne a civilizované. Takže tým pádom sa aj náš podiel dvíha úpravu.
A v neposlednom rade ide o úpravu výsad a imunít banky podľa súčasných medzinárodných štandardov. Spresňujú sa najmä daňové a colné výsady MIB v jej členských krajinách.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem.
Poprosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet poslankyňu Irén Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 127 z 27. mája pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným návrhom v stanovenom termíne.
K predmetnému návrhu zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 27 z 13. júna a ústavnoprávny výbor uznesením č. 20 z 8. júna 2016.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o zmene a doplnení Dohody o založení Medzinárodnej investičnej banky a jej Štatútu a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 34 z 13. júna 2016. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nie je žiadna prihláška, hlási sa niekto z poslancov do rozpravy ústne? Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy,
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo.
Je to skôr taká otázka, ktorú som plánovala predložiť z lavice ako faktickú pripomienku, pán minister, keďže som, nemám inú možnosť, len vystúpiť v rozprave, aspoň keby ste mi mohli vysvetliť, že načo sú nám tieto banky. Nerozumiem tomu, ako prečítala som si aj ten predchádzajúci materiál, aj tento, aký prínos je pre Slovenskú republiku mať kapitál v Medzinárodnej investičnej banke viac ako 21 mil. eur, čo nám to prinesie, aké bankové služby očakávame od tejto inštitúcie. Som si prečítala aj výhody pre členov predstavenstva, tak to je ako keby boli nadľudia, počnúc od rôznych výhod pri obchodovaní a výhod väčších možno ešte, ako sú nejakí ambasádori krajín, takže toto je moja otázka.
Taktiež by som poprosila aj možno k tej prvej Medzinárodnej hospodárskej banke, aj keď máme teraz bod už, rokovanie ďalšie, ale túto otázku som chcela taktiež predložiť. V jednej banke máme 26 mil. eur podielový vklad, v druhej viac ako 21 miliónov. Dohromady je to takmer 50 mil. eur, ktoré by si, myslím, že by sme vedeli asi účelnejšie vynaložiť v hospodárení našej krajiny. Taktiež máte väzbu na krajiny, ktoré sú pozostatkom možno väzieb, teda určite pozostatkom väzieb bývalého režimu, či by nebolo lepšie nasledovať cestu Maďarska a Kuby a vystúpiť z týchto spolkov a tieto peniaze využiť nejako účelnejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce sa vyjadriť? Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne.
Neviem, či som ešte v rozprave, bez problémov, aj v rozprave, aby ste mohli reagovať, ale odpoviem vám teda na otázku. Sú to dve inštitúcie, ja zvyknem hovoriť bradaté a fúzaté, sú naozaj ešte z čias minulého režimu. Ale sú dve spoločné z hľadiska spoločnej minulosti a s úplne odlišným terajším príbehom. V prípade MBHS, to je ten prvý prípad, ktorý som prišiel, a tam je aj naše rozhodnutie návrh na likvidáciu banky. To znamená, my sa takisto chceme dostať do toho radu tých krajín, ako je Maďarsko a Kuba. Tam nevidíme význam ďalšieho pokračovania. Takže tam sme v procese v podstate ako keby odchodu a podielu na tom finančnom zostatku.
Ale Medzinárodná investičná banka alebo MIB, to je trošku iný prípad a je to dané zrejme aj manažmentom, ktorý je tam posledné tri roky, ale aj rozhodnutím Ruskej federácie, ktorá je kľúčový akcionár aj v tejto inštitúcii, aj v tej prvej, aj v tej druhej, z pohľadu blízkej budúcnosti.
Chcem vám vysvetliť, že, budem hovoriť vlastne už len o tej MIB-ke. Je to medzinárodná banka, ktorá má v podstate z hľadiska štatútu podobné postavenie ako Svetová banka, hej, alebo dokonca OSN ako, to preto tam tie rôzne formy ochrany a podobne. Je to historický proste fakt, ako keby taký atavizmus, ktorý má, samozrejme, svoju hodnotu, ale ja vnímam ako kľúčový význam tejto banky v tom, že stále má možnosti lepšie prenikať na trhy, ktoré sú aj pre nás zaujímavé. Takže z pohľadu zahraničného obchodu pre nás krajiny bývalého RVHP, ak to mám tak nazvať, ale kľúčové krajiny, ako je napríklad Vietnam, Mongolsko, Kuba, Laos, tieto členské krajiny sú predmetom záujmu nášho zahraničného obchodu. Z hľadiska historických väzieb, dokonca z hľadiska režimov, stálych režimov a pomerov v týchto krajinách bývalých členských krajín RVHP, z hľadiska obrovskej výmeny povedzme študijných programov, ak si pamätáte, kto študoval v 90., 80. rokoch, tak si pamätá tie povinné kvóty práve študentov z týchto krajín, ktorí dnes predstavujú, zastupujú dokonca časti elít v týchto krajinách. Je to proste historický opäť fakt. A je to výhoda, ktorú máme povinnosť využívať. Veľmi dobre to robia Česi, český zahraničný obchod, Česká republika. V tomto pohľade Slovensko vždycky zaostáva. To sú proste jasné, prirodzené historické výhody, ktoré máme povinnosť využívať.
Takže naša činnosť v tejto inštitúcii je naozaj spojená s tým, že máme záujem na ďalšie prenikanie nášho zahraničného obchodu, našich firiem do týchto krajín. Poviem vám napríklad, že momentálne je v procese zriaďovania spoločný fond technickej asistencie medzi Slovenskom a touto bankou. A máme spoločne financovať projekty technickej asistencie konzultantov na Kube, v Mongolsku a vo Vietname napríklad, hej. Takže to je aktivita, ktorá, možno by ste povedali, viac patrí do rúk ministerstva hospodárstva a tá aj z hľadiska spolupráce spolu aj so zahraničnými vecami takto funguje. Ale Slovensko historicky má problémy so zahraničným obchodom. Nevyužíva svoje prirodzené proste danosti.
A takisto táto banka z pohľadu vplyvu, ktorý môže mať Slovensko, lebo Slovensko je, samozrejme, je v Svetovej banke, je v Medzinárodnom menovom fonde, je v Európskej investičnej banke, ale všade náš kľúč, tzv. capital key, je proste malý, zodpovedá splatenému imaniu. V prípade EIB a európskej inštitúcie je to 1 %. Čiže to je naša váha, hej, ktorú proste máme. Paradoxne, v týchto inštitúciách sme schopní ísť s Českou republikou a veľkým kľúčovým akcionárom prijímať rozhodnutia. Takže je to taká aj taktická výhoda. Preto sme sa rozhodli po debate, samozrejme, s ministerstvom zahraničných vecí zostať v tejto inštitúcii a dokonca chceme byť v nej aktívni z pohľadu presadzovania záujmov zahraničného obchodu Slovenska na týchto trhoch.
Všetko. Ďakujem.