6. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Prajem všetkým príjemný dobrý deň, teda ak niekto ešte chce mať dobrý deň. Ďakujem za možnosť po niekoľkohodinovom čakaní sa dostať aj s touto agendou pred vás, vážení poslanci a poslankyne. Je to môj prvý riadny bod v tomto volebnom období, s ktorým pred vás predstupujem, tak mi dovoľte hneď na úvod povedať, že... (Hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán minister. Chcem poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorí mienia opustiť túto miestnosť, aby tak urobili čo najskôr a potichu.
Nech sa páči.

Kažimír, Peter, minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne.
Takže chcel som sa vám, páni poslanci a poslankyne, pokojným hlasom prihovoriť v tom duchu, že z rezortu financií zvykne prísť najvyšší počet legislatívnych návrhov v jednotlivých volebných obdobiach. Z tohto pohľadu je vysoko pravdepodobné, že sa budeme veľmi často vidieť a ja sa teším, teším na túto spoluprácu. A teším sa na ňu možno aj z pohľadu diskusie, ktorú som mal možnosť vypočuť v posledných hodinách a týkala sa školstva.
A využijem možno príležitosť, keďže stojím pri tomto mikrofóne, sa dotknúť aj debaty, ktorá tu prebiehala včera a dnes doobedu, týka sa kľúčovo, samozrejme, aj verejných financií a mám teraz na mysli odmeňovanie učiteľov, odmeňovanie zamestnancov verejnej správy. A musím povedať, že po dlhej dobe som s veľkou pozornosťou vypočul diskusné príspevky všetkých poslancov – či už z vládnej koalície, alebo z opozície – a musím oceniť konzistentnosť názorov, ktoré v tejto snemovni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Hrnko, ja neviem, či vy si to neuvedomujete; prepáčte, prosím vás pekne, pán minister; ale vás je počuť všade a neustále. Prestaňte vykrikovať (reakcia poslanca Hrnka), prestaňte vykrikovať! (Potlesk v pléne, reakcia poslanca Hrnka.) Ja mám problém, ja mám problém s vami, vediem túto schôdzu, keď ju budete viesť vy, tak vykrikujte vy. Ja vám hovorím, že si zoberiete slovo len vo faktickej poznámke. Naučte sa správať! (Reakcia poslanca Hrnka, reakcie z pléna, odchod ministra od rečníckeho pultu.)
Prepáčte, páni poslanci, choďte to, prosím vás, riešiť von. Pán minister čakal dve hodiny na svoje vystúpenie. Môžme pokračovať?
Pán minister, nech sa páči, ospravedlňujem sa za prerušenie.

Kažimír, Peter, minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj nejde tu o moje vystúpenie momentálne ani o tému, ktorá nie je mimoriadne vzrušujúca, ide asi o niečo úplne iné.
Chcem len, chcem sa len pár slovami dotknúť debaty, ktorá sa týkala zvyšovania platu učiteľov, ktorá sa, samozrejme, istou a nie malou mierou dotýka verejných financií a aj rezortu financií. Chcem oceniť serióznosť debaty a chcem dokonca s mnohými príspevkami vysloviť maximálny súhlas. Ale všimol som si, že prvýkrát nešlo iba o peniaze, naozaj nešlo iba o peniaze, ale išlo aj o debatu o tom, ako by školstvo malo v budúcnosti vyzerať. A myslím si, že aj priebeh tejto debaty je dôkazom o tom, že sme ďaleko od nejakej zhody. A moja krátka analýza je o tom, že aj tu som si všimol takú deľbu na liberálne a konzervatívne pohľady, ako by školstvo malo vyzerať. Ja sa hlásim k liberálnym, to som vám chcel snáď povedať, a z tohto pohľadu ani v našom tábore zrejme nie je úplne jednotný názor na to, ako by školstvo v budúcnosti malo vyzerať.
Ale dovolím si povedať za rodiča, že ak, a som rodič, som rodič a riešim tú každodennú dilemu, kam dať svoje dieťa a ako sa s ním doma učiť a aké má mať výsledky, aká má byť jeho budúcnosť. Chcem povedať, že odpoveďou na nekvalitu výstupov, ktorá je dokázateľná, tu mám napr. iný, proste ja nesúhlasím ani s pánom predsedom výboru o tom, že vzdelanie je kvalitné. Nie je podľa mňa kvalitné, pretože sú jasne merateľné výsledky, ktoré hovoria o tom, že tá legenda o tom, aké máme skvelé, akí sme skvelí v matematike a proste v prírodných vedách, už nie je pravdou. Proste to nie je pravda. Ak niekde problém je – a ja vás len prosím za všetkých rodičov, aby to nebolo v rodičoch, lebo často počúvame, že nie je problém ani v učiteľoch, ani v štáte, ale problém, za všetko môžu rodičia, lebo to je pohľad zase mnohých ľudí, ktorí sú, pracujú vnútri v školstve. Takže bolo by fajn, keby sa z toho akvária, v ktorom je poriadne zelená voda, tá voda vyčistila a že by videli tí, čo sú vnútri, jak to vyzerá von a my, čo sme vonku, mohli povedať, že to vnútri, že sa tam dá žiť a že my do toho akvária môžeme deti svoje pustiť. Všetko k téme, ktorá aj mňa teda zaujala.
Predstupujem pred vás s návrhom štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za minulý rok. Je to také hodnotenie toho, taký účtovný, výkaznícky pohľad na to, aký minulý rok bol. Rok 2015 bol špecifický z pohľadu vývoja ekonomiky verejných financií. Ekonomický rast Slovenska zrýchlil na 3,6 % hrubého domáceho produktu, čo je v pokrízovej fáze globálnej ekonomiky veľmi dobré číslo, veľmi dobré číslo aj v porovnaní s okolitými krajinami a určite veľmi dobré číslo v porovnaní s krajinami eurozóny. Oveľa viac ako samotné číslo ma však teší kvalita rastu. Druhý rok po sebe ťahal ekonomiku totiž domáci dopyt, v rámci neho najmä investície vo verejnom sektore, ale prebudili sa aj súkromné investície a, samozrejme, kľúčová pre nás je aj spotreba domácností. Z tejto spotreby domácností mám naozaj osobitnú radosť a považujem ju za hlavný makroekonomický indikátor životnej úrovne ľudí, lebo to znamená, že ľudia naozaj dostali viac peňazí, že štatistiky o raste reálnej mzdy nie sú len štatistikami a ľudia naozaj možno odtrhli svoje oči od televízorov a od zlých správ, ktorými sa proste živia médiá a vyjadrili svojím míňaním svoj názor, svoj pohľad na strednodobú budúcnosť krajiny, v ktorej žijú. Vývoj a stav verejných financií ku koncu roku 2015 nechám na hodnotení, samozrejme, aj iných odborníkov, ktorí sedia aj v tejto sále, ale ako minister financií, samozrejme, si dovolím pár poznámok.
Do notifikácie sme vstupovali s deficitom v roku, vo výške 2,56 % hrubého domáceho produktu. Notifikácia je oficiálny proces, ktorým prechádza každá krajina Európskej únie, prechádza v spolupráci s národným štatistickým úradom a finálne výsledky potvrdzuje potom Eurostat. Úroveň 2,56, s čím sme vstupovali do notifikačného procesu, ktorý trvá asi dva týždne, to znamená dva pracovné týždne, v apríli tohto roku. Tá hodnota 2,56 je takmer identická alebo veľmi blízka hodnote, ktorá bola uvedená v štátnom rozpočte, schválenom návrhu štátneho rozpočtu.
Eurostat však len pár týždňov pred zverejnením výsledkov neuznal viaceré príjmy, Eurostatom zverejnený deficit verejnej správy Slovenska teda skončil na úrovni 2,97 % hrubého domáceho produktu, takže poukážem na rozdiel medzi 2,56, to sú čísla, ktoré postúpil Slovenský štatistický úrad do Eurostatu, a výsledok 2,97, to je ten, ktorý potvrdil luxemburský Eurostat. Osobne nepovažujem za metodicky správne vyjadrenie hospodárenia verejnej správy roku 2015, ktoré bolo zverejnené Eurostatom.
Výška schodku bola ovplyvnená najmä úpravami v priebehu notifikačného procesu na základe rozhodnutia Eurostatu, na ktoré naozaj rezort financií má iný názor, ale nemá na reálne rozhodnutie žiadny dosah. V konkrétnosti išlo o neuznanie zaznamenania príjmov splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 mil. eur, to je v percentuálnom vyjadrení 15 stotín hrubého domáceho produktu, a tak isto o neuznanie zaznamenania príjmov Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 mil. eur, čo znamená nula celá alebo 26 stotín percenta hrubého domáceho produktu. Tieto peniaze v Štátnom fonde rozvoja bývania boli určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania, to znamená pre návratné pôžičky.
Bez týchto úprav, opakujem, tá hodnota deficitu je na úrovni 2,56. Skúsenosť v tomto roku vnímame ako výzvu, opätovnú výzvu venovať sa dôslednejšie európskej metodike ESA 2010 a podľa mňa naozaj nie je možné, aby Slovensko slúžilo ako experiment pre testovanie novej metodiky len preto, že sme schopní vykazovať pomerne detailné údaje a zaviedli sme do praxe vyspelé fiškálne nástroje a sme malá krajina. V porovnaní vám môžem spomenúť ešte aj ponosy mojich kolegov z Európy. Podobná vec sa stala Írsku, navýšenie o 1 % počas notifikačného procesu, a kolega zo Slovenska (pozn. red.: správne malo byť zrejme "Slovinska") zaznamenal 0,7-percentný nárast počas tých dvoch týždňov notifikačného procesu. Všetci traja sme tieto ponosy zverejnili aj na rokovaniach ECOFIN-u a Euroskupiny a podľa mojich informácií práve počas nášho predsedníctva sa jeden z ECOFIN-ov má venovať aj problematike vypočítateľnosti, predvídateľnosti rozhodovania Eurostatu.
Považujem za správne, aby Eurostat zaujímal podrobné a jednoznačné stanoviská ku konkrétnym metodickým otázkam implementácie metodiky ESA 2010 a aby krajiny boli v dostatočnom predstihu o jeho rozhodnutiach informované a aby bol na krajiny používaný rovnaký meter.
Tiež je nanajvýš žiaduce, aby Eurostat publikoval porovnávacie štúdie, ako sú jeho rozhodnutia implementované v jednotlivých krajinách Európskej únie, spolu s príslušnou kvantifikáciou vplyvov na verejné financie. Toľko zápletka s luxemburskou inštitúciou, ktorá sa volá Eurostat.
Výsledky hospodárenia metodiky ESA 2010, pár čísel. Takže verejné financie zaznamenali schodok notifikovaný vo výške 2,97 % hrubého domáceho produktu a dlh verejnej správy ku koncu minulého roku dosiahol úroveň 52,91 % hrubého domáceho produktu. V absolútnom vyjadrení predstavuje deficit výšku 2,3 mld. eur, čo je o 378 mil. eur viac, ako bola rozpočtovaná hodnota. Príjmy verejnej správy boli oproti rozpočtovanej hodnote v roku 2015 ale vyššie o 6,3 mld. eur, z toho najvyšší nárast oproti rozpočtovaným príjmom mali granty a transfery o 3,3 mld. eur, ktoré súviseli s historicky najvyšším čerpaním eurofondov. Aktuálne daňové a odvodové príjmy boli medziročne vyššie o 974 mil. eur. Pre porovnanie s ďalšími rokmi, roku ´14 tie príjmy boli o 1,2 mld. eur a v roku ´13 o 1,8 mld. eur. A súviseli najmä s vyšším hospodárskym rastom, vyšším domácim dopytom, pozitívnym vývojom na trhu práce, ale aj vyššou efektivitou výberu daní a odvodov.
Na strane výdavkov došlo k medziročnému rastu bežných výdavkov o 4 mld. eur a kapitálových výdavkov o 2,7 mld. eur. V náraste výdavkov sú premietnuté najmä vyššie príjmy z eurofondov a k nim vyššie výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, ktoré za rok 2015 dosiahli výšku 762 mil. eur a medziročne boli vyššie skoro o 400 mil. eur.
Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol úroveň 41,3 mld. eur, čiže to percentuálne vyjadrenie je skoro 53 %, 52,9; a je reprezentované absolútnou hodnotou 41,3 mld. eur. Tento konsolidovaný dlh sa oproti roku ´14 zvýšil, avšak jeho pomer k HDP sa znížil už druhý rok po sebe, a to o 1 percento, oproti rozpočtovanej hodnote bol nižší o 1,5 percenta, hej, to znamená, bol nejaký plán a ten výsledok bol o 1,5 percenta vyšší. V absolútnej hodnote sa, samozrejme, dlh zvyšoval, pretože stále sme v období deficitného hospodárenia. Na dosiahnutie nižšieho dlhu oproti rozpočtovanému mal pozitívny vplyv nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 1 mld. eur a tým aj nižšia potreba jeho refinancovania.
Ďalším pozitívnym vplyvom bolo prehodnotenie výšky podielu Slovenska na záchrannom mechanizme EFSF, ktorý sa medziročne znížil o 116 mil. eur a zníženie dlhu u niektorých subjektov verejnej správy. Negatívny vplyv na výšku dlhu malo zaradenie Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, medzi subjekty verejnej správy, a to vo výške 312 mil. eur. Opäť rozhodnutie Eurostatu, to znamená Železničná spoločnosť je od minulého roku vo verejnom sektore, čo nám zvýšilo dlh o 0,4 percenta. V rámci Európskej únie 28 krajín bol priemerný schodok vo výške 2,4 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 na úrovni 85,2. Čiže priemer 85 verzus našich 52,9. Tak. V porovnaní so Slovenskom dosiahlo 6 krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahli vyšší dlh verejnej správy.
Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2015 dosiahli 16,2 mld. eur a výdavky 18,1 mld. eur. Výsledné rozpočtové hospodárenie tak skončilo so schodkom 1,9 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší o vyše 1 mld. eur a v medziročnom porovnaní je nižší o 990 mil. eur, takmer o 34 percent. Toto je hotovostný pohľad a poprosím, keby ste si aj toto číslo zaznamenali, respektíve si ho uvedomili.
Toľko na úvod, dámy a páni, ďakujem pekne.