6. schôdza

Pán poslanec Budaj nie je tu. Spomínal nejakú inventúru systému. Naozaj má pravdu. Podľa mňa si takisto tento systém vyžaduje dôsledné, dôkladné prešetrenie, pretože ako keby mal nejakú vrodenú chybu. Štát okráda ľudí, ľudia okrádajú štát, ten uzáver naozaj niekedy ťažké nejakým spôsobom rozmotať. Je to na zamyslenie, keď tento systém za vyše 25 rokov nedokázal vygenerovať slušné politické vedenie, ktoré by naozaj pracovalo v prospech ľudí, respektíve ľudia to tak vnímajú. Naozaj treba zaviesť a sprísniť zodpovednosť politikov, zvýšiť transparentnosť. A nemyslím si, že stačí na to odvolať len Kaliňáka, ale, samozrejme, viacerých, Žitňanskú a tak ďalej, a obmedziť hádky v tomto pléne, ktoré sa zakrývajú pod rúškom demokracie, ale v skutočnosti len zvyšujú akúsi nechuť ľudí k tomuto systému.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Úvodom môjho vstupu do tejto rozpravy, z môjho pohľadu veľmi dôležitej rozpravy chcem uviesť dve skutočnosti.
Po prvé, podobne ako kolegovia žiadam ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby odstúpil, pretože podvodníci a šéfovia mafie nemajú čo robiť v ministerských postoch (potlesk). Ďakujem.
Druhá poznámka na pána Uhríka, ktorý tu tiež už nie je, pán poslanec Budaj aj kolegom, ktorí mali naňho faktické poznámky, sa ospravedlňuje, šiel odhaliť pomník pánovi Antonovi Srholcovi a veľmi ho mrzí, že nemohol zareagovať, a poprosil ma, aby som to takýmto spôsobom odkázal. Dúfam, že je to dôvod, ktorý môžme zobrať na zreteľ. Takže týmto sa mojimi ústami ospravedlňuje, že si nevypočul faktické poznámky do konca.
Pani Vaľová, keby ste chvíľku nerozprávala, veľmi by som to ocenil, pretože ma to ruší. Ďakujem.
V zásade k predkladanému a zamýšľanému návrhu zákona, ktorý tu máme, vystúpilo niekoľko poslancov a niekoľko poslankýň a myslím si, že už len to, že tá debata funguje, sa mne zdá ako dobré.
Veľmi oceňujem poznámky pani poslankyne Antolovej, pretože mám pocit, že idú po tej vecnej rovine a snaží sa nájsť nejaký spôsob riešenia.
Čo oceňujem menej, to je do nemoty vymenovávaný spôsob, ako to nejde a ako by to nemalo ísť. Skúsim naznačiť to, čo zákonodarci všetci traja, pani poslankyňa Dubačová, pán poslanec Budaj aj pán poslanec Žarnay chcú urobiť. A to hovoria hneď v úvode dôvodovej správy. A to je: „Cieľom predkladanej novely zákona je posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, a to konkrétne na komunálnej úrovni.“ Je to dosť dôležitý moment na to, aby sme túto debatu mohli v tejto rovine, v rovine prvého čítania všetci schváliť a posunúť do čítania druhého, ak máme na mysli, že chceme posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, hľadajme spôsoby, ako to spraviť, a nehľadajme dôvody, ako sa vyhovoriť na to, že to urobiť nejde.
Podľa mňa chcem povedať tri základné veci, kde túto debatu následne budeme musieť posunúť. A sú to obrovské balíky problémov.
Ten predmetný zákon, tú tristošesťdesiatdevinu niekto volá bibliou samosprávy. A niekto iný o nej hovorí tak, že tento zákon je, ak to zacitujem, obrovský podvod.
Potom okrem orgánov, ktoré sú tu spomínané, často skloňovaného ZMOS-u, sú tu aj iné orgány, ktorých sa treba pýtať, napríklad ZOMOS a iné občianske združenia, ktoré by vedeli podať asi kvetnatejšie vysvetlenia toho, aké skúsenosti s týmto zákonom majú.
My sme pristúpili k výkonu mandátu. Volali sme to pracovne poslanecká hliadka. Odporúčam všetkým poslancom tohoto pléna, niektorí vedia, niektorí možno nevedia, že poslanci pléna Národnej rady majú možnosť zo zákona vystúpiť v orgánoch samosprávy, či už vo VÚC-kach, mestách alebo obciach. Poslanecký mandát Národnej rady sa teda dá vykonávať, keď zlyhá úplne všetko. A myslím si, že určite či už to budú kolegovia a kolegyne z OĽaNO alebo SaS alebo iných opozičných možno aj koaličných strán, že máme plné mailové schránky podnetov hlavne vtedy, keď už zlyhalo úplne všetko a občania si nemajú ako pomôcť a pozývajú nás na rokovanie samospráv. A toto rokovanie sme my pracovne volali poslanecká hliadka. Ja, ak si dobre pamätám, som vystúpil niekoľko desaťkrát na rokovaniach samospráv, a to hlavne vtedy, a zopakujem to, vždy, keď zlyhalo už úplne všetko. A myslím si, že sa to nedialo len mne, je tu omnoho viacej kolegov. A nie je to jednoduché, či sa budeme baviť o bratislavskom Starom Meste alebo Banskobystrickej župe alebo trnavskej samospráve alebo iných miestnych samosprávach, nebudem tu vymenovávať všetky, tak tým, že sa museli obrátiť na poslanca Národnej rady, aby mal kto predniesť ich problémy, ktoré ich trápia, či je to napríklad to, že v Trnave dokáže niekto predať polovicu areálu nemocnice ako nezastavateľný pozemok a potom ho premenuje, prerobí v rámci zmeny územného plánu na zastavateľný a keďže nikto v rámci procesu sa neozval a občania sa chceli brániť, vyzvali poslanca Národnej rady, pretože aj v samosprávach vládne strach, platí, čím menšia obec, tým väčší strach, čím menšia obec. A občania, ktorí to sledujú, hovoria, dovoľte mi zacitovať, nasledovné: „Musíme v našej samospráve fungovať podľa hesla: „Nemiešajte sa do nich, nech je pokoj, pretože vám to vrátia aj s úrokmi, aby si miestny mocipán so samosprávnou mafiou na nich nezasadol a neurobil im zo života peklo.“.“ Toto môže fungovať v samosprávach, dokonca tak, že prichádzajú ľudia o svoj vlastný komfort a dotýkajú sa s mocou, tam, kde by mala fungovať samospráva, nefunguje, funguje takmer pocit zemepána, samovládia alebo zneužívania moci.
Ja chcem povedať možno príklad, keď pán Budaj vie určite, mali sme nedávno tlačovku, napríklad už len to, že si novinár dovolí na základe dvestojedenástky, zákona sa opýtať konkrétnej obci, či starosta využíva služobné auto aj na súkromné účely. A toto sa stane predmetom trestného stíhania toho novinára, ktorý cez tento zákon sa pýtal. A dokonca sa nám teda stane v gescii ministerstva vnútra, že, čudujte sa svete, ten vyšetrovateľ tento podnet prijme a novinár ide päťkrát vypovedať. Existuje iný moment väčšej formy zastrašenia ako to, že niekto si takýmto spôsobom dovolí zastrašovať občanov, novinárov a všetkých, ktorí môžu a majú klásť otázky. Tento návrh zákona hovorí o tej miere participácie, že musí existovať základné pravidlo nie na určenie zmien rokovacích poriadkov, to bola ako keby tá najväčšia miera kritiky. A teda majme ambíciu urobiť jedno základné, ktoré navrhujú páni poslanci, aby sme samosprávu otvorili občanom, aby sme ju otvorili aj odbornosti a aby sme mali pravidlo také, že ho budú musieť rešpektovať všetci. Od toho totiž Národná rada je. Národná rada má mať ambíciu nie zasahovať, ale ustanovovať ústavné, zákonné pravidlá tak, aby platili pre všetkých rovnako a aby platilo to dôležité pre demokratickú spoločnosť, že pri určených jasných a vymožiteľných pravidlách môžme očakávať od orgánov, ktoré sú tými pravidlami viazané, nejaký výkon. Čiže či poslanecká hliadka, kedy všetko zlyhá, alebo tento návrh zákona, aby to nezlyhávalo, je to, čo je hodné podporiť.
Ja by som sa skúsil ešte dotknúť jednej témy. A niekto to tu spomínal predo mnou, že my sme totižto v dobe omnoho ďalej. Podľa mňa vy, ktorí ste priamo volenými zástupcami samosprávy, všetci, ktorí zastupujete zastupiteľské funkcie v samosprávach, by ste mohli priniesť aj na pôdu parlamentu, aby to bolo autentické, aby to bolo odrokované s tým, s kým chcete, aj napríklad tému participatívnych rozpočtov. Rodí sa nám to v niektorých otvorených samosprávach, u niektorých zastupiteľov. Ale to je tiež jedným z pravidiel, ktoré by sme mohli prijať, aby sme či sociálne, či kultúrne či iné funkcie obcí, mestečiek, miest a VÚC-iek otvorili a v dobe v roku 2016 skúsili zadefinovať pravidlo také, že občania môžu pri participatívnych rozpočtoch rozhodovať nielen pri volebnom akte raz za štyri roky, ale počas výkonu, a to pri participatívnom rozpočte a za presne určených pravidiel a presne určenú sumu. Myslím si, že aj tu by mohla Národná rada prísť s nejakým riešením pri samosprávnych rozpočtoch, pri plnení niektorých funkcií, kde vťahujeme ľudí do rozhodovania o konkrétnych otázkach. A všetci by sme to mali mať na mysli, lebo ľuďom podľa mňa treba vysvetliť jednu základnú vec. A to je, že ak sa prestanú zaujímať o veci verejné, ak sa prestanú zaujímať o politiku, politika sa veľmi rýchlo začne zaujímať o nich a hlavne sa začne zaujímať o ich mieru slobody, o ich peňaženky. A nakoniec sa môžeme všetci zobudiť v tom, že nejaký totalitárny autokrat nám tu bude určovať pravidlá mimo tohoto pléna parlamentu. Demokracia je obrovská hodnota. A myslím si, že pravidlo aj sa nezaujímaš o politiku, začne sa politika zaujímať o teba, je to, ktoré by malo aj pre potreby posilnenia účasti obyvateľov na správe vecí verejných a konkrétne na komunálnej úrovni byť prítomné pri rozhodovaní, či túto ideu, či tento návrh zákona v prvom čítaní podporíme alebo nepodporíme.
Ja sa uchádzam spolu s predkladateľmi o podporu návrhu v pléne odkazujúc inak aj na volebné programy nielen opozičných strán, ale aj niektorých koaličných. To, že vieme, že transparentnosť, participácia, otvorená samospráva je vo volebných programoch strán, nie je teraz asi dôležité, aby sme ich menovali, je to na ich svedomí a presvedčení, čo sľúbili voličom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja by som len ku kolegovi chcel dodať, že naozaj treba sa zapájať do diania aj v obciach, aj hoci možno nie ste miestnymi poslancami, ale ako poslanci Národnej rady viete vo veľa veciach tým miestnym obyvateľom pomôcť. Zase z druhej strany toto je tiež tak isto názorná ukážka toho, respektíve ukážem jednu ukážku toho, že nie každá samospráva je otvorená a nie vždy sú naozaj tí poslanci osvietení na to, aby pristúpili k zapojeniu aj ostatných, nielen samotných miestnych poslancov. Napríklad u nás zastupiteľstvo si momentálne rieši nové ustanovenie do rokovacieho poriadku, kde poslancom Národnej rady, ktorí sú zároveň aj miestnymi poslancami, neumožní vystúpiť ako poslancom Národnej rady. Takže je to natoľko skvelá osvietenosť, že toto si vyslovene vyžiadali. Hoci teda som tam jediný poslanec Národnej rady, ale jednoducho chcú to tam mať, hoci ich, priznám, nespevujem, aby som vystupoval pri každom jednom bode. Ja neviem stalo sa, že som vyslovene vystúpil nad svoj limit dvakrát, tak som vystúpil tretíkrát. Takže, samozrejme, to sa im nepáčilo, že niekto má tú možnosť, takže veľmi rýchlo zareagovali. Som zvedavý, že či to naozaj využijú v praxi, keď si to prijmú možno o mesiac pri novom rokovacom poriadku. Takže naozaj nie každé zastupiteľstvo je také osvietené. No nemôžu, ja som im to povedal, uvidíme, takže len toto.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec, dnes ste rozprávali krátko a celkom sa to dalo počúvať, ale možno by vám nezaškodilo trošku si poštudovať, aký je rozdiel medzi demokraciou a anarchiou, možno by sme potom skôr našli spoločnú reč.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Za náš klub môžem povedať, že my tento návrh posunieme do druhého čítania, ale už tu bolo viackrát spomínané, že bude tam potrebné dopracovať nejaké veci, ale každopádne mali by sme všetci pracovať na tom, aby samospráva bola čo najviac otvorená pre občana.
Taktiež ja súhlasím s kolegom Viskupičom v otázke participatívnych rozpočtov. Je to veľmi zaujímavá myšlienka, ktorá v mnohých mestách aj v iných krajinách Európy a sveta celkom dobre funguje a zapája tých ľudí do diania v samospráve. Bohužiaľ, ja mám tie skúsenosti, síce pani Vaľová tvrdí že v Humennom je to všetko okej, čo vôbec nespochybňujem, ale sú aj obce a mestá, kde práve tí menej osvietení predstavitelia týchto obcí a miest si vykladajú častokrát zákon po svojom. Čiže bolo by dobré viac angažovať našich občanov, aby sa viac začali o to zaujímať, pretože potom, však vidíme to sami na účasti v komunálnych voľbách, ale aj vo voľbách do VÚC, že tá účasť je katastrofálna, ľudia úplne kašlú na miestnu politiku alebo na regionálnu politiku a nezaujímajú sa o to, ale, samozrejme, ľahšie je nadávať doma alebo v krčme pri pive.
Každopádne vidím tam aj ja nejaké chýbajúce veci, ktoré je nutné zapracovať do tohto návrhu, ale predpokladám, že tento návrh by mohol byť posunutý ďalej a už pozmeňovákmi to vypracujeme do podoby takej, aby to bolo prijateľné aj pre kolegov z koalície.
Ďakujem.

Pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Viskupič, nikto z koalície podľa mňa nepovedal, že tento návrh je a priori zlý. Len keď povieme A, povedzme aj B. Nerobme z tohto zákona o obecnom zriadení trhací kalendár, nepovedzme, že sú obecná rada alebo mestská rada, zároveň komisie verejné a výbory mestských častí, ako aj ďalšie orgány napríklad poradné, čo som menoval, napríklad poradné komisie primátora pre bývanie už môžu byť neverejné. Však výbory mestských častí sú tie výbory, kde občania sa stretávajú a rozhodujú z toho konkrétneho miesta. Toto je práve ten orgán, ktorý, neviem ako by som to nazval, láme chleba, toto je ten orgán. Čiže nerobme z tohto zákona nejaký trhací kalendár s tým, že občanovi povieme, že toto je verejné, toto je neverejné. Buď sa na to pozrime komplexne, alebo to nechajme tak teda.
Ďakujem.

Áno, ďakujem za slovo. Ja ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi, aj keď mi trošička skomolil meno, ale to nevadí. Ale hlavne ma teší, pán Viskupič, že nevidíte veci čierno-biele. Naozaj v tom vašom príspevku teraz v rozprave som si to všimla. A veľmi to kvitujem.
Aj to som si všimla, že ste pochopili, že v mojom príspevku skutočne mi ide o kvalitu práce v samosprávach, hej, nevystúpila som len preto, aby som vystúpila, ale chcela som poukázať na nedostatky, ktoré tento materiál má, aby sme teda si naozaj rozumeli.
No ale je mi ľúto naozaj, pani predkladateľka a spolupredkladatelia, že momentálne tento návrh zákona nie je dobre pripravený, a preto teda vyzývam na konštruktívnu prácu. Dorobte ho, debatujte, diskutujte, rokujte o ňom. A potom znova ten návrh zákona môže byť predložený.
Ďakujem.

Ďakujem pani poslankyni a pánom poslancom za reakcie.
K pánovi poslancovi Nemkymu. Ja mám už husiu kožu, keď niekto povie z vás, nie je to systémové a potrebuje to komplexnú úpravu. Dúfam, že to, čo som rozprával, si zoberiete k srdcu a budete hľadať spôsoby, ako niečo urobiť, a nie dôvody, ako sa vyhovoriť a niečo nepodporiť.
Ospravedlňujem sa za to skomolenie mena, pani poslankyňa. Ja presne to som mal na mysli, myslím si, že tu sme mali v pléne mnohé návrhy zákonov, ktoré v prvom čítaní ako idea prešli. A druhé čítanie je presne to fórum, kde sa môžeme pobaviť o tom, akým spôsobom môžme jednotlivé body zmeniť, aby mohol vzniknúť v tomto prípade aj čo najväčší konsenzuálny moment prijatia tejto zmeny čiže posilnenie účasti obyvateľov na správe vecí verejných.
No a dúfam, že ľudia, ktorí sa tej samospráve rozumejú, ja ich tu identifikujem viacej, sám sa medzi nich rátam len veľmi okrajovo, pripravia skutočne to, čo všetci chceme prijať, a kvalitná norma z tohto vzíde po druhom čítaní.
Ale to, čo povedal pán poslanec Sloboda, ma zarazilo. Odkážte svojim kolegom, že to nesmú robiť. Oni nemôžu totižto meniť zákonom stanovené pravidlá. A to je, že vy to právo jednoducho máte zo zákona vyššej právnej sily ako nejaké VZN-ko. Vidím, že bude vystupovať pán poslanec Kresák, možno by k tomu mohol zaujať aj odborné, správne stanovisko, ako aj pán poslanec Dostál, keďže sú obaja právnici.
Ďakujem.

Vážená pani predkladateľka, vážená pani predsedajúca a pán predsedajúci práve sa striedajúci, kolegyne a kolegovia, takmer by som bol zabudol, ale, našťastie, som si spomenul, aj ja vyzývam pána ministra Kaliňáka, aby odstúpil zo svojej funkcie, lebo je neprijateľné, aby v takejto vysokej štátnej funkcii bol niekto, kto je podozrivý z prepojení na organizovaný zločin (potlesk).
Už niekoľkokrát v rozprave a vo faktických poznámkach zaznelo, že pred predložením takéhoto návrhu zákona by mali predkladatelia rokovať so ZMOS-om alebo by sme mali počuť, čo si o tom myslí ZMOS, už tu zaznelo vo vystúpení kolegu Viskupiča, že sú aj iné organizácie, ktoré sa zaoberajú samosprávou, napríklad ZOMOS. A ten na tento návrh novely názor má. ZMOS čiže Združenie miest a obcí Slovenska, znie to veľmi honosne. A je vnímaný ako reprezentant celej samosprávy. Ale v podstate je to organizácia starostov a primátorov. Nie je na tom nič zlé, ale nedá sa povedať, že by zastupoval celú samosprávu, pretože v jeho doterajšom pôsobení jasne dominuje tá línia na potreby, názory a záujmy starostov a primátorov. Nespochybňujem, majú mandát, ale samosprávu netvoria iba starostovia a primátori. Tvoria ju aj zastupiteľstvá, ktoré majú veľmi často iný názor, iné postavenie. A myslím si, že poslancov zastupiteľstiev ZMOS nezastupuje, ale samospráva, to nie sú len poslanci a starostovia alebo primátori, samospráva, to sú aj samotní občania. Dnes doobeda tu vystúpil pán prezident Andrej Kiska. A okrem iného nám povedal, že nie ľudia sú tu pre štát, ale štát je tu pre ľudí. A takisto platí, že nie ľudia sú tu pre samosprávy, ale samosprávy sú tu pre ľudí.
Združenie občanov, miest a obcí Slovenska – ZOMOS – je iná organizácia ako ZMOS a zastupuje niektorých občanov, aktivistov alebo poslancov obecných či mestských zastupiteľstiev, ktorí sa snažia vo svojich obciach a mestách zlepšovať správu vecí verejných. A vzhľadom na problémy, s ktorými sa stretávajú vrátane toho, že mnohé samosprávy fungujú netransparentne, mnohé samosprávy nie sú ochotné zverejňovať dostatok materiálov a sprístupňovať obyvateľom rokovania komisií, dokonca sú prípady, že je snaha aj zastupiteľstvo v niektorých obciach vyhlásiť za neverejné, čo už je evidentne v rozpore aj so súčasným znením zákona, vzhľadom na tieto a pomerne rozsiahle skúsenosti ZOMOS víta a podporuje tento návrh novely zákona o obecnom zriadení. Včera som hovoril s predsedom ZOMOS-u Vladimírom Špánikom. A požiadal ma, aby som tu tlmočil názor ZOMOS-u, že táto novela je síce len malý krok, drobnosť, pretože v zákone o obecnom zriadení by sa toho žiadalo zmeniť oveľa viac, ale nepochybne je to krok správnym smerom, krok k väčšej transparentnosti, k vyššej účasti občanov na správe vecí verejných.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je založený na princípe, čo nie je tajné, je verejné. Znamená to, že každá informácia by mala byť prístupná verejnosti či už tým, že ju štát, štátne orgány a samospráva aktívne zverejnia samy od seba, alebo ju sprístupnia na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou tých informácií, pri ktorých je nejaký dôvod, aby takáto informácia zverejnená alebo sprístupnená nebola. Podobné niečo by bolo vhodné, keby sa stalo aj súčasťou fungovania verejnej správy a špeciálne samosprávy. Dnes už zastupiteľstvá sú verejné. A myslím si, že je žiaduce, aby boli verejné aj rokovania iných orgánov samosprávy, rád alebo predovšetkým komisií. Nie je to samoúčelné. Nie je to len o tých cudzích slovách transparentnosť, participácia. Má to význam aj pre fungovanie samosprávy ako takej, pretože zväčšuje to kontrolu a umožňuje to skvalitniť výstupy, s ktorými tieto orgány nakoniec prichádzajú.
V rozprave zazneli viaceré zaujímavé podnety. Určite je potrebné dopracovať ten návrh v druhom čítaní. Určite by bol ten návrh neúplný, pokiaľ by sa tam nedoplnila aj povinnosť zverejňovať materiály, ktoré idú na rokovanie orgánov, o ktorých je reč, čiže rád a komisií. Určite by bolo vhodné doplniť tam, že verejné majú byť aj výbory mestských častí v tých mestách, ktoré nemajú plnohodnotnú samosprávu na úrovni mestskej časti čiže Bratislavy a Košíc. Určite by bolo potrebné ošetriť verejnosť komisií aj na úrovni vyšších územných celkov. To je ale riešené v inom zákone. A teda z hľadiska legislatívnej čistoty by bolo vhodnejšie pripraviť nový návrh zákona, než dopĺňať to ako prílepok v druhom čítaní k tomuto návrhu. Ale to sú veci, ktoré sa ošetriť dajú, ak táto snemovňa posunie tento návrh do druhého čítania.
Chcel by som reagovať aj na niektoré výhrady, ktoré zazneli v rozprave, napríklad na to, že komisie alebo rady nemajú vlastne žiadnu rozhodovaciu právomoc, sú len poradným orgánom. Ak si pozrieme analógiu s celoštátnou úrovňou, tak výbory parlamentu tiež v zásade s nejakými výnimkami typu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií nemajú žiadnu rozhodovaciu právomoc a slúžia ako poradné orgány parlamentu. Napriek tomu nikomu nepríde zvláštne, a považujeme to už za samozrejmé, že rokovania výborov sú verejné s výnimkou takých rokovaní, kde zákon stanovuje, že sa trebárs rokuje o utajených skutočnostiach. Tam, pochopiteľne, verejné nie sú.
Komisie sú vlastne len pracovné orgány. To je tiež pravda. Ale kedy inokedy by sa občania, verejnosť mali zapájať do prípravy materiálov, ktoré sa dostanú na rokovanie zastupiteľstva, ktoré o nich potom rozhodne až v tej fáze, keď už je všetko hotové, keď je to pripravené, a na tom zastupiteľstve najprv vystúpia poslanci a potom zastupiteľstvo umožní alebo aj neumožní občanom sa vyjadriť až priamo na rokovaní zastupiteľstva, ale už je všetko pripravené, dohodnuté a veľmi ťažko zmeniteľné. Veď práve v tej fáze, keď sa materiály pripravujú, tak je dôvod, aby verejnosť, ktorá má záujem podieľať sa na správe vecí verejných, v tej-ktorej konkrétnej záležitosti sa mohla vyjadriť a svojím hlasom a pripomienkami ovplyvniť výslednú podobu návrhu, ktorý potom ide do zastupiteľstva.
Aby som si pomohol analógiou s celoštátnou úrovňou, tak presne takto je to aj pri príprave návrhov zákonov, pokiaľ ide o vládne návrhy zákonov. Existuje predsa medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa verejnosť môže vyjadrovať k návrhom zákonov vo fáze, keď sú tieto návrhy pripravené ešte predtým, ako idú do vlády. Predkladateľ, ktorým je ministerstvo alebo iný štátny orgán, je povinný vyhodnotiť tieto pripomienky a dokonca v prípade, že im nechce vyhovieť, tak stačí, ak sa s nejakým názorom alebo pripomienkou stotožní 500 ľudí, ministerstvo musí rokovať s iniciátormi hromadnej pripomienky. Nemusí akceptovať ich názor. To je, samozrejme, zodpovednosť predkladateľa. Ale je povinné prerokovať hromadnú pripomienku a vysvetliť, odôvodniť svoj postoj.
Zaznel tu argument, prečo otvárať komisie občanom, veď predsa v komisiách sú zastúpené rôzne politické strany alebo poslanci z rôznych politických strán. No, áno, niekde pluralita existuje, ale sú mnohé mestá alebo obce, kde to s tou pluralitou nie je až také ružové, ktoré sú jednofarebné alebo tvorené nejakou koalíciou, kde opozícia je zastúpená iba veľmi, veľmi riedko. A to, že sú tam aj rôzne strany, neznamená, že občania, ktorí nie sú poslancami, nemajú štyri roky právo podieľať sa na správe vecí verejných, vyjadrovať sa. A teraz ja nehovorím o priamej demokracii, ja sa priznám, že ja nie som fanúšikom priamej demokracie, ale hovorím o participácii, o možnosti ľudí vyjadrovať sa k tomu, čo robí samospráva, čo robia štátne orgány.
Zaznel tu argument, že keď otvoríme komisie občanom, tak tam budú chodiť rôzni kverulanti, ktorí budú narúšať chod, budú tam vyrušovať. No, samozrejme, kverulanti existujú a kverulanti neprestanú existovať, ale ak by sme za bernú mincu zobrali samotnú existenciu kverulantov, tak to by sme potom museli revidovať významnú časť zákonov, ktoré upravujú občianske práva. Existujú kverulanti, ktorí zneužívajú zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ale to nie je dôvod na to, aby sme zrušili infozákon alebo aby sme dali povinným osobám právo, aby svojvoľne rozhodovali, že túto žiadosť posúdia, túto žiadosť neposúdia. Možno s tým treba niečo robiť. To ja nespochybňujem, že je to problém, ale nie je to dôvod poprieť právo verejnosti na informácie, nie je to dôvod zrušiť infozákon alebo výrazne ho oklieštiť. Existujú kverulanti, ktorí sa sťažujú, ktorí vypisujú petície, ktorí zneužívajú zhromažďovacie právo alebo združovacie právo, ale nikoho snáď nenapadne, že toto by mal byť dôvod, prečo by sme mali zrušiť právo ľudí sťažovať sa, obracať sa na orgány verejnej moci a verejnej správy s petíciami, žiadosťami, návrhmi, že by sme mali zakázať možnosť zhromažďovať sa alebo združovať sa v občianskych združeniach či v politických stranách.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať. Jasné, existuje množstvo samospráv, ktoré už dnes majú verejné komisie. Neviem, či existujú aj verejné mestské rady. Ale prinajmenšom vo vzťahu ku komisiám existuje množstvo samospráv, ktoré takto postupujú a nebránia svojim obyvateľom, ale ani iným občanom, aby sa zúčastňovali na rokovaní komisií. Tiež nemám informácie, že by toto právo bolo nejako nadužívané alebo zneužívané. Ale existujú potom aj samosprávy, ktoré nič takéto neumožňujú, a dokonca aj samosprávy, ktoré sa tomu veľmi vehementne bránia a napriek tomu, že sa nájdu v daných zastupiteľstvách poslanci, ktorí s takýmto návrhom prichádzajú, tak odmietajú napríklad upraviť rokovací poriadok, aby komisie boli otvorené, aby sa ich mohli zúčastňovať občania. Ale to je potom otázka, že na čo sú zákony. Zákony predsa nie sú do dobrého počasia, zákony sú na to, aby upravili veci, ktoré nefungujú samy od seba. Keby sme žili v ideálnom svete, ľudia by boli anjeli, nikto by nekradol, nikto by nevraždil. No tak nebudeme potrebovať Trestný zákon, lebo nikto nebude porušovať zákon, nikto nebude ubližovať druhým, nikto nebude kradnúť, nepotrebujeme trestný čin krádeže zadefinovaný v Trestnom zákone. Zákony sa nerobia pre ideálny svet, ale pre reálny svet. A v tom reálnom svete je určite potrebné, aby sme vymedzili takúto vec, ako je otvorenosť rokovaní orgánov samosprávy a nielen zastupiteľstva, kde to takto funguje od samého začiatku a kde to považujeme už za samozrejmé a ani si nevieme predstaviť, že by to bolo inak, ale aj vo vzťahu ku komisiám a radám. Čiže tento návrh zákona ja určite podporím, považujem ho za veľmi užitočný a som presvedčený, že ak aj by neprišiel teraz, tak skôr či neskôr vývoj dospeje k tomu, že rokovania obecných komisií budú otvorené.
Ďakujem.

Áno, ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, na jednej strane, mám takúto poznámku, úplne na začiatku vašeho príhovoru v rozprave ste ako keby tak znevážili ZMOS, pretože hovoríte, že sú tam len starostovia a primátori. Dovoľte mi teda, aby som vám odcitovala, že Združenie miest a obcí Slovenska je záujmové združenie právnických osôb, ktoré združuje vyše 96 % všetkých miest a obcí v Slovenskej republike. O chvíľočku na to ste povedali, že, a je mi to také čudné, vyslovil svoj názor na tento predkladaný materiál, povedzme, vysoký predstaviteľ ZMOS-u, dokonca jeho predseda. Je mi to také zvláštne, aby odkazoval predseda ZMOS-u alebo akýkoľvek zástupca ZMOS-u nejaký názor cez poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, teda ak som tomu dobre alebo správne rozumela. A ak som tomu tak nerozumela, tak, prosím, vysvetlite mi to.
Ďakujem.