6. schôdza

Pán minister, ale keď mu to budete tlmočiť, tak netlmočte to v materinskom jazyku, lebo tomu by asi nerozumel.
Takže ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Cigániková, ktorú tu neuvidím, takže ideme ďalej.
Pani poslankyňa Zemanová tu je, položila ministrovi životného prostredia, ktorý dnes je vyťažený, pánovi Sólymosovi otázku. Čítam ju: „Dňa 11. 7. 2016 bude neformálne zasadnutie ministrov pre životné prostredie a ministrov pre zmenu klímy, ktoré bude spojené s ministerskou konferenciou o vodách. Aké stanovisko zaujme ministerstvo k diskusii k otázke ochrany vody a k vyváženému hospodárskemu využívaniu vodného potenciálu?“
Pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne, ja dúfam, že to bude moja posledná odpoveď. (Reakcie z pléna.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci.

Sólymos, László, minister životného prostredia SR
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa, týkajúcu sa našej národnej priority počas polročného slovenského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti životného prostredia, ktorou je téma integrovaného manažmentu povodia a ochrana vodných zdrojov.
V tejto súvislosti by som rád uviedol, že v nadväznosti na potrebu prijatia racionálnych opatrení pre zabezpečenie trvalého udržateľného využívania vodných zdrojov, ich ochrany a spravodlivého využívania ministerstvo životného prostredia uskutoční sériu aktivít a podujatí od teraz až do decembra 2016. Kľúčovým podujatím tejto série bude práve spomínaná ministerská konferencia 11. júla pod názvom Zlepšenie vodného hospodárstva prostredníctvom integrácie environmentálne výhodných prístupov, kde bude hlavnou témou hospodárenie s vodou v kontexte zmeny klímy a jej dosahov na životné prostredie Európy so zameraním na nedostatok vody a sucho.
Otázka ochrany vôd a vyváženého hospodárskeho využívania vodného potenciálu dnes v značnej miere súvisí aj s meniacou sa klímou a jej negatívnymi dôsledkami, osobitne striedaním extrémnych javov počasia v prípade vody, najmä v období povodní a období sucha. Znalosti, vedomosti a skúsenosti z vývoja prejavov zmeny klímy v oblasti vôd, konkrétne nedostatkov vody a sucha sú dnes už na vysokej úrovni. V súčasnosti je potrebné prejsť od meteorologického, klimatologického, hydrologického hodnotenia modelovania možných scenárov k riešeniu sociálno-ekonomických a ekologických dosahov týchto rizík. Riešením sú reálne opatrenia od legislatívy až po technické riešenia na ochranu zdravia a bezpečnosti obyvateľstva hospodárskych činností a životného prostredia. Riešenie problému sucha a nedostatku vody si vyžaduje komplexný a systematický prístup založený na zvýšení efektívnosti spotreby vody, zadržiavania vody v krajine prirodzenými aj technickými spôsobmi, efektívnymi vodohospodárskymi opatreniami ako povoleniami odberov vody v súlade s ekologickými prietokmi, spoplatňovaní vody, ktoré stimuluje efektívne využívanie a podobne. Dodávam, že ako predsedajúca krajina v Rade Európskej únie budeme vystupovať v pozícii neutrálneho sprostredkovateľa a koordinátora s cieľom dosiahnuť dohodu akceptovateľnú pre všetky členské štáty Európskej únie. Naším cieľom bude preniesť tému nedostatku vody a sucha z odbornej do politickej diskusie na európsku úroveň tak, aby táto téma zarezonovala v pripravovanej revízii rámcovej smernice o vodách, ktorú plánuje Európska komisia predložiť v roku 2018. Preto počas SK PRESS ministerstvo životného prostredia plánuje prijatie záverov Rady Európskej únie k problematike sucha a nedostatku vody ako vodohospodárskej výzvy s celospoločenským dosahom v decembri na Rade ministrov pre životné prostredie Európskej únie. Počas predsedníctva budeme klásť dôraz aj na efektívne využívanie zdrojov nielen v oblasti zmeny klímy, ale aj v oblasti odpadového hospodárstva, vôd, ovzdušia a biodiverzity.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, nech sa páči, môžte mať tú doplňujúcu otázku.

Ďakujem pekne za vaše vysvetlenie alebo teda odpoveď, pán minister, ale musím konštatovať, že ste neodpovedali na moju otázku. Vo vašom vystúpení ste spomenuli taký pojem ako spravodlivé využívanie a podobne. Dnes to, že čo je spravodlivé alebo nespravodlivé pri prírode alebo pri vode, tak je asi dosť ťažké povedať.
Ale moja otázka smerovala vlastne ku konkrétnemu postoju, aký zaujmete k malým vodným elektrárňam. Ste pri uvádzaní sa na našom výbore, keď ste tam boli prvýkrát, spomenuli, že dôjde k prehodnoteniu malých vodných elektrární aj samotného vodného plánu. Tu chcem len pripomenúť konštatovanie pani ombudsmanky, ktorá vo svojej správe uviedla, že práve pri schvaľovaní vodného plánu bol predložený na rokovanie vlády dokument, ktorý neobsahoval akceptované pripomienky verejnosti. A bolo tak v podstate ubraté práve verejnosti nejakým spôsobom vyhodnotiť tie pripomienky, preto sa nečudujem ani, že vlastne vaša pracovná komisia, ktorú ste zriadili, nevie dôjsť k súladu.
Ale aby som stihla otázku, by som vás poprosila, keby ste mohli doplniť vašu odpoveď o to, že aký je pomer toho energetického zisku, ktorý donesú malé vodné elektrárne, ku ekologickej devastácii, ku zníženiu cestovného ruchu, resp. k zníženiu bohatstva prírodného prostredia celého ekosystému, pretože nie všetko, čomu sa povie EKO alebo OZE je naozaj ekologické a prospešné. Súhlasím s vami, že je prioritné pre ochranu klímy zadržiavať vodu, ale preto si myslím, že je dôležitá moja otázka k vyváženému využívaniu vodného potenciálu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že tak potom otázka bola zle položená, keď ste chceli na toto odpoveď, lebo tá otázka smerovala niekam inam. Takže my sme odpovedali na tú otázku.
A čo sa týka malých vodných elektrárni, ja som tu odpovedal vašej kolegyni, ktorá sa na to pýtala tiež. Viete dobre, že proste ten problém s malými vodnými elektrárňami teraz sa rieši. Tá komisia, o ktorej ste vy hovorili, pracuje, robí, síce nedošli k záveru. Práve preto posúvame ten termín predloženia tohto materiálu do vlády, kvôli tomu, že ešte skúsime nájsť nejaký konsenzus, aj keď sa už našiel ten konsenzus nejakým spôsobom určitý, ktorý na poslednom sedení, bohužiaľ, nejakým spôsobom sa rozbil. Takže jak všetci hovoria, že je tu nejakých 380 alebo koľko tých profilov, kde môže byť malá vodná elektráreň, tak počas tých rokovaní tej pracovnej skupiny už konečne dospeli k takému výsledku, pri ktorom už sme mysleli, že bude konečný, že keď zoberieme do úvahy všetky tie podmienky, ktoré proste musíme vyhodnotiť pri povoľovacom procese pri takejto malej vodnej elektrárni, tak z tých 384 profilov maximálne prichádza do úvahy okolo 60, kde môže byť tá malá vodná elektráreň. To znamená, že, samozrejme, ja vám teraz neviem povedať, že aké je to percento, čo vy odo mňa chcete, lebo také konkrétne údaje u seba nemám, ale v každom prípade jednu vec si musíme uvedomiť, že máme určité záväzky, čo sa týka výroby alternatívnej energie, ktoré Slovensko proste musí splniť voči Európskej únii alebo v rámci našich povinností v Európskej únii. A máme na to rôzne zdroje, hej, môžme tam využiť vodu, môžme tam využiť vzduch, možme tam využiť biomasu. Pri tomto probléme narazíme proste na niektorých ochranárov, čo sa týka vody, pri vzduchu narazíme na problém s vtáčikmi, tam proste pri biomase, už sme sa o tom rozprávali, narazíme na ďalšie problémy. Ale proste musíme nájsť ten optimálny počet, optimálne množstvo, lebo jednoducho bez toho to nepôjde, nemôžeme proste toto úplne odrovnať. Takže ja nie som za to, aby sme išli do krajností ale ani z jednej ani z druhej strany. A na to, aby sme našli to optimum, je tá skupina. A dúfam, že jednoducho to optimálne riešenie, čo sa týka malých vodných elektrární, nájdeme. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Dubačová, ktorú tu ale nevidím, takže ideme na ďalšiu otázku.
Pani poslankyňa Macháčková položila otázku ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Petrovi Plavčanovi. Pán minister máte otázku od pani poslankyne Macháčkovej nasledovného znenia: „Rodič sa pýta: Prečo nie je možné používať osvedčené zahraničné učebnice aj v iných predmetoch ako cudzie jazyky? Prečo sú autori a nakladatelia chránení pred konkurenciou?“
Nech sa páči, budete mať približne minútu aj pol na odpoveď.

Vážená pani poslankyňa, ďakujem za položenú otázku. Aktuálne právne predpisy, zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov umožňuje používať vo výchovno-vzdelávacom procese i zahraničné učebnice, podmienkou je schvaľovacia alebo odporúčacia doložka, ktorú ministerstvo môže vydať na základe posúdenia súladu učebnice s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a so štátnym vzdelávacím programom.
Pre niektoré učebné predmety iné ako cudzie jazyky sú školám k dispozícii aj zahraničné učebnice schválené alebo odporúčané ministerstvom školstva. Ide o učebnice utvorené kolektívom zahraničných autorov, ktoré sú preložené do štátneho jazyka, resp. do jazykov národnostných menšín adaptované podľa obsahových a výkonových štandardov štátneho vzdelávacieho programu.
V školách s vyučovacím jazykom maďarským sa používa niekoľko učebníc, ktoré sú utvorené zmiešanými autorskými kolektívmi v spolupráci slovenských a maďarských pedagógov.
Tvorbu učebníc ministerstvo školstva zabezpečuje súťažným postupom verejného obstarávania. Vyhlásené súťaže na tvorbu učebníc sú publikované aj v európskom vestníku verejného obstarávania a do súťaží sa tak môžu prihlásiť i zahraničné autorské kolektívy a vydavateľstvá.
Takže ako som uviedol, tak máme tam zahraničných autorov, dôležité je, aby bol posúdený súlad učebnice s princípmi a cieľmi výchovy a tak isto aj so štátnym vzdelávacím programom, a potom teda je dôležitá aj schvaľovacia alebo odporúčacia doložka.
Ďakujem.

Pán minister, ďakujem veľmi pekne. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci vyčerpali sme program hodinu otázok, a preto to ukončujem.
A vyhlasujem 3-minútovú prestávku, poprípade pre tých, ktorí chcú s ministrami a s členmi vlády niečo, a potom budeme pokračovať v rokovaní o 15.10 hodine. Ďakujem pekne.

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračovať budeme v rokovaní tretieho dňa 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Dubačovej, Ota Žarnaya a Jána Budaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (pod tlačou 136).

Poprosím pani poslankyňu Vieru Dubačovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Gábora Grendela, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. Máme tu poslanca Grendela? Už ide? Dobre, hlásia mi, že pán poslanec je na ceste. Poprosím vás o chvíľu strpenia, chýba nám spravodajca. Dobre, poprosím vás, keby ste na chvíľu zaujali miesto určené pre spravodajcu. Len, pán poslanec Žarnay, vy ste v rozprave. (Reakcia z pléna.) No ale potom nespravodajcuje. (Reakcia z pléna.) To môže, nie je spravodajcom, dobre.
Pán poslanec Žarnay, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.