6. schôdza

Dobre, takže ďakujem za slovo. Vrátim sa teda k detailnému popisu problému tohto zákona a popisu toho, v čom vidíme teda problém.
Vodič alebo vlastník motorového vozidla, ktorý si na Slovensku dnes prihlasuje motorové vozidlo, príde na dopravný inšpektorát a vozidlo si chce zapísať. Dnes alebo pred účinnosťou zákona, ktorý sa schválil v predchádzajúcom volebnom období, zaplatil za vozidlo plošnú sumu 33 eur. Toto považujeme za adekvátne administratívne náklady, ktoré sú potrebné zaplatiť vlastníkom vozidla, a takto by to malo byť.
Ibaže my sme spravili z tohto poplatku daň, urobili sme z nej daň z prepychu a trestáme tých, ktorí si dovolia kúpiť motorové vozidlo so silnejším výkonom, a to takým spôsobom, že za vozidlá do 80 kW dnes platí vlastník vozidla poplatok 33 eur a už len za vozidlo s výkonom o 1 kW väčším platí 167 eur. A tak sa teda pýtam, akú prídavnú hodnotu dostáva takýto vlastník vozidla, keď zaplatí viac ako päťnásobok za registráciu tohto vozidla. Nehovoriac o tom, ako som spomínal, že pri vozidlách s výkonom až niekde okolo 200 kW je tento, tento poplatok až vo výške 2 997 eur. Pozeral som si štatistiky výberu tohto poplatku za minulé obdobia a štatistika hovorí, že priemer, priemerný poplatok bol približne okolo 300 eur za vozidlo.
Ako som spomínal, toto ale nie je jediný nedostatok tohto zákona. A možno ten druhý je ešte zásadnejší. A ten je taký, že v rámci zmluvy s Európskou úniou platí jedna zásada, a to citujem: "Žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky." Európska únia tento poplatok klasifikovala ako registračnú daň, pretože to nie je poplatok. Z princípu, akým je vyberaná, vyplýva, že je to registračná daň. A toto Európska komisia už napadla a vyvíja konanie voči Slovenskej republike.
V prípade, ak by sme s týmto neurobili nič, tak sa vystavujeme v budúcnosti nielen sporom s Európskou úniou, ale predovšetkým sa vystavujeme súdnym konaniam zo strany motoristov, ktorí už tento poplatok za ojazdené a dovezené vozidlá do Slovenskej republiky zaplatili. Je teda v priamom záujme zmeniť súčasný právny stav, ktorý je nielen neetický, to je tá jedna časť pri registrácii nových vozidiel, ale je aj v rozpore s normami Európskej únie.
Naším návrhom odstránime oba problémy, teda nespravodlivo nastavené poplatky, ktorých výška je dnes stanovená podľa výkonu motora, a zároveň dávame tento zákon do súladu so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavnou Slovenskej republiky a zákonne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami.
Áno, má tento návrh zákona vplyv na štátny rozpočet a z tohto dôvodu aj navrhujeme jeho účinnosť od 1. 1. 2017.
To je z mojej strany všetko. Pokiaľ budú nejaké otázky, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Baránik. Nech sa páči.

Ďakujem. K tomu, čo povedal kolega Ivan, treba ešte dodať, že táto navrhovaná úprava sa týka tých áut, ktoré boli ako tzv. ojazdené, to znamená zánovné autá, dovezené z cudziny, a teda sa na Slovensku uplatní poplatok, ako keby boli registrované nové, pričom ale toto nezohľadňuje skutočnosť, že sú to ojazdené vozidlá, čo je v rozpore už s platným rozhodnutím Európskeho súdu, ktoré stanovuje, že výška toho poplatku za registráciu musí reflektovať hodnotu toho vozidla, to znamená, že musí reflektovať to, že ten poplatok v plnej výške bol už uhradený. V dôsledku toho sa vlastne porušuje základná zásada fungovania Európskej únie a to znamená voľný pohyb tovaru a služieb.
Môžem potvrdiť, že vieme o desiatkach žiadostí o začatie konania o náhradu škody proti príslušnému ministerstvu, ktoré ak nebudú riadne vybavené, tak budú nakoniec končiť na súde. To znamená, že je v záujme štátu, aby túto vec sme upravili čo najskôr tak, aby sa objem týchto potencionálne nových súdnych konaní obmedzil.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. V rozprave vystúpi pán poslanec Vašečka.
Nech sa páči.

Dobrý deň. Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, chcem povedať na začiatok, že s týmto návrhom zákona, samozrejme, súhlasím, a navrhujem, aby ho podporili aj kolegovia v našom poslaneckom klube OĽANO - NOVA.
Sú tam také dve paralely. Jedna z nich je ekonomická a tento zákon naozaj rieši aj tú ekonomickú časť, to znamená odmieta nepriame zdaňovanie, pretože registrácia vozidla nie je nejaká nadštandardná služba, kde štát by platil viac, lebo niekto má auto s väčším výkonom. A myslím, že naozaj 33 eur je primeraný poplatok za administráciu.
Skutočnosť, že naozaj je to nepriama daň alebo je to tak brané, hovorí aj o tom, že keď sme snažili to v minulom volebnom období zmeniť niekoľkokrát, keďže návrh zákona sa dá opakovane predkladať každého polroka, tak bolo namietané, že tým by vlastne sa stratil účel toho zákona a štát by nevybral tie poplatky. Čiže inými slovami, toto je ale charakteristika dane. To nie je otázka nejakého poplatku za službu, ale to je otázka dane. A to teda odmietame, aby to takýmto spôsobom bolo. Predsa ten, kto používa motorové vozidlo, platí DPH pri kúpe, platí nie malú daň v rámci spotrebných daní, keď to auto používa na pohonné hmoty. Takže z ekonomického hľadiska je to podľa mňa jednoznačné. Áno, je tu snaha vybrať viac peňazí s účelom či už viac prerozdeliť, ako to zvyknú robiť sociálnodemokratické vlády, alebo nejakým iným dôvodom.
Ale keďže sme neboli schopní, boli sme v menšine v minulom volebnom období, zabrániť tomu, aby sa v roku 2012 tento zákon takto zmenil, a teda narástli veľmi prudko tie poplatky, až niekoľko stopercentne viac, tak ja som sa potom na to pozeral aj z takého sociálneho hľadiska a uvedomil som si praktickú vec, ktorá sa týkala aj mňa, ale aj niektorých ďalších rodín, že ak berieme hodnotu 80 kilowattov ako štandardnú a všetko, čo je nad ňu, je luxus, tak to platí veľmi relatívne. Pretože ak si kupujete Škodu Fabiu, tak 80-kilowattový výkon motora je asi vo väčšine prípadov úplne dostačujúci. Ak si kupujete ale napríklad viacmiestne auto, povedzme nejaký, nebudem menovať teda značky, dobre, nejaké viacmiestne auto, tak to auto je výrazne ťažšie, váži bežne o pol tony až tonu viac - a to nehovorím o nejakých prémiových, luxusných značkách, o úplne bežných - tak výkon 80 kW nieže je nielen štandardný, ale aj dokonca poddimenzovaný, lebo rozhýbať to auto je problém. Tak my z tohto sociálneho hľadiska sme si povedali, že budeme navrhovať, a navrhli sme v parlamente, aby sa posunula tá hranica toho tzv. luxusu, keď to teda tak musí byť, až na 110 kilowattov v prípade, že ide o autá, ktoré majú viac miest. Nakoniec po dlhých peripetiách sme sa dohodli, že ak to je v prípade viacdetných rodín, ktoré potrebujú tieto autá, pretože majú štyri a viac detí, čiže potrebujú sedemmiestne, šesť-sedemmiestne autá, takže bude 50 % zľava z toho poplatku. A to sa nám naozaj, prvýkrát som to podával sám, potom som to podával z kolegami z opozície, ich teda spomeniem a budem pozdravovať, s pánom podpredsedom KDH Zajacom a s pánom Ivanom Štefancom, ktorý v tom čase bol ešte poslancom Národnej rady, neprešlo nám to, lebo sme boli opozícia a lebo sme nemali väčšinu.
Ale ku koncu volebného obdobia sa v spolupráci, poslaneckej spolupráci aj s koaličnými poslancami podarilo zmeniť túto vec a naozaj sme dosiahli sociálnu vec. To znamená pre viacdetné rodiny sme dosiahli, že sa posunula tá hranica až po 110 kilowattov, kde môžu dostať teda aspoň 50 % poplatok, zľavu z poplatku, čo je úspora 80 až 200 eur pri takejto registrácii, v prípade, že preukážu, že majú alebo starajú sa o deti, poberajú na nich detské prídavky. A som rád, že sa to stalo.
K tomu, k tomu chcem povedať to, že, že je fakt, že od 1. januára platí ten zákon a už nám niektorí ľudia, nás kontaktovali, že na dopravných inšpektorátoch o tom nevedia, že to ťažko musia vymáhať. Ale preverovali sme to celé. Môj asistent obvolal nebo a zem a, samozrejme, jasné, platí to, len nevedia.
Takže tým chcem povzbudiť aj ľudí, aby na tom trvali v prípade viacdetných rodín a kúpy viacmiestnych áut, aby tú zľavu dostali. Pretože ak si kúpite špeciálne ojazdené auto – a rodina s viacerými deťmi nemá asi peniaze nazvyš –, tak je lepšie tie až stovky eur radšej vraziť do, do servisu, aby to auto bolo v poriadku, ako, ako ich usporiť, a potom, a potom akoby hazardovať s nejakou bezpečnosťou toho auta v prípade rodiny.
Ale celé to chcem zhrnúť tým, že najsociálnejšie je, aby ten poplatok vôbec nebol, lebo potom to nemusíme riešiť. Viete, ja som a my sme, s kolegami z SaS sa v tom zhodnem, zástanca takých jednoduchých a priamejších riešení. Proste 33 eur pre každého a nemusíme potom riešiť takú výnimku pre takého, pre hentakého a tých 33 eur si naozaj každý môže dovoliť. A ak štát má problém s výberom daní, nech to rieši inak. A hlavná vec teda, aby sa tie dane používali férovo.
A teda chcel by som sa rozlúčiť s obligátnym pozdravom, že som presvedčený, že minister Kaliňák musí odstúpiť.
Pekný deň prajem. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko ešte navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Petra Osuského, Ondreja Dostála, Lucie Nicholsonovej, Martina Poliačika a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 143, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 137.
Dávam slovo poslancovi Petrovi Osuskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Lucie Nicholsonovej, Martina Poliačika a Martina Klusa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 143.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. To, čo je predložené v našej novele tohto zákona, je opäť istým príspevkom k cteniu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá vymedzuje práva a povinnosti občana a ktorá rozhodne nestojí na pozícii nadužívania zákona za účelom šikanovania, resp. obmedzovania práv a slobôd občana.
Dovolím si z ústavy zacitovať. Ústava v článkoch 16 a 19 zaručuje ochranu súkromia. Podľa článku 16 nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Článok 19 hovorí okrem iného, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. A tiež hovorí, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Článok 23 zaručuje slobodu pohybu a pobytu. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.
Slobody podľa odsekov teraz zmienených môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Podľa článku 13 medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov v znení neskorších predpisov upravuje práva a povinnosti občanov Slovenskej republiky pri hlásení ich pobytu. Okrem iného stanovuje občanom povinnosť hlásiť ohlasovni pobytu trvalý pobyt, prechodný pobyt a pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní. Je nepochybné, že uvedené povinnosti zasahujú do oblasti základných práv a slobôd. Takéto zásahy síce spĺňajú ústavnú podmienku, že zasahovať je možné len prostredníctvom zákona, otázne však vo vzťahu k ústave zostáva povinnosť hlásiť prechodný pobyt a pobyt v zahraničí a je teda nosná otázka, či je nevyhnutné zasahovanie do základných práv a slobôd a či sa v takomto prípade v tomto zákone pri plnej miere dbá podstatu a zmysel takéhoto obmedzenia základných práv a slobôd.
V minulom volebnom období sa, ak by som to mal povedať veľmi stručne a zrozumiteľne, zmenilo právo na povinnosť, a keď potom okolo celej kauzy vznikla diskusia, dovolil som si vtedy podať novelu, ktorá ruší povinnosť, tak mi s takou svojou tradičnou úctou k zákonom minister vnútra Kaliňák šarmantne prehodil off records, tuná sediac, to, no že však my to tak nebudeme vymáhať. V tejto vete je posolstvo úcty k zákonom v podobe Kaliňák. My to teda nebudeme nevymáhať. Inými slovami, ja už som to dal do zákona aj so sankciou, ale nebudeme to vymáhať.
Hej, podľa zákona sa majú napríklad iste vyšetrovať aj daňové úniky. Dokonca aj pani Tatiana Ujváryová by o tom niečo mohla vedieť a skúsiť za osem mesiacov zavolať v súlade so zákonom a svojou povinnosťou na výsluch "nášho človeka" Ladislava Bašternáka. Ale v duchu známeho, mne teda minimálne, výroku pána ministra "my to nebudeme vymáhať" sa vlastne nevymáha.
Ale takto zákony fungovať nemajú. Zákon je prijatý na to, aby sa vymáhal. Ale má byť prijatý taký, aby nebol šikanou a aby bol dôvodný. A to, o tom nie sme presvedčení, preto podávame túto novelu s tým, že vraciame situáciu v prípadoch prechodného pobytu a pobytu v zahraničí dlhšom ako 90 dní do kategórie práva občana nahlásiť takýto pobyt alebo takýto zahraničný pobyt podľa vlastného uváženia v súlade so svojím rozhodnutím, čím zachovávame jeho právo na súkromie a na všetko, čo som si dovolil odcitovať v úvode.
Len pre porovnanie si dovolím uviesť, že v Českej republike je evidencia obyvateľov, pochopiteľne, tiež upravená zákonom, ktorý ukladá občanom povinnosť podobne ako u nás hlásiť zmenu trvalého pobytu. Povinnosť hlásiť sa na prechodný pobyt v rámci Českej republiky ani povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní tento zákon občanom Českej republiky neukladá. Prechodný pobyt nie je vo vzťahu k občanom nijako upravený. V zákone sa spomína len v súvislosti s cudzincami, ktorí sa prechodne zdržiavajú na území Českej republiky. Vo vzťahu k občanom zákon okrem adresy trvalého pobytu spomína adresu, na ktorú majú byť doručované písomnosti podľa osobitného právneho predpisu. Občania však nemajú povinnosť takúto adresu ohlásiť. Majú len právo ohlásiť ju, ak si myslia, že je to v ich záujme. Evidenciu pobytu občanov zdržiavajúcich sa dočasne v zahraničí zákon v Českej republike nijako neupravuje. Predkladaný návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov neruší inštitút prechodného pobytu ani hlásenie pobytu v zahraničí, mení však ich charakter z povinnosti občana hlásiť prechodný pobyt na právo občana. Tí občania, ktorí budú chcieť, aby úrady o nich evidovali aj takéto informácie, budú aj naďalej môcť prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky či v zahraničí úradom ohlásiť. A úrady budú povinné tieto informácie vo vzťahu k nim evidovať.
Tí občania, ktorí nemajú záujem informovať úrady o svojom prechodnom pobyte v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí, už nebudú mať povinnosť takýto pobyt ohlásiť. Neohlásením takého pobytu sa už nebudú dopúšťať priestupku a nebude im za takéto konanie hroziť sankcia v podobe pokuty. Úrady budú vo vzťahu k takýmto občanom evidovať iba adresu ich trvalého pobytu presne tak ako v Českej republike. Schválením predloženej novely zákona sa obmedzí zasahovanie štátu do života občanov v prípade, keď takéto zasahovanie nie je nevyhnutné a ukladanie povinností zasahujúcich do základných práv a slobôd nemá vecné opodstatnenie. Zároveň sa s ním rozšíri slobodné rozhodovanie občanov o vlastných životoch a zodpovednosť za ne. Je teda celkom nepochybné, že iste ja i predkladatelia stojíme pevne na pozíciách práv a slobôd občanov a zároveň zodpovednosti za ich vlastné rozhodnutia. Ale je skutočne na vôli občana hlásiť veci, o ktorých si iný občan môže myslieť, že ich hlásiť nechce, a nie je úlohou štátu nútiť všetkých, dokonca pod sankciou, aj keď ju vraj nebude vymáhať, aby tak robili.
Tento návrh zákona nebude mať nijaký dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné ani podnikateľské prostredie. Je nepochybne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a jej zákonmi a, naopak, zvyšuje kvalitu zákona vo vzťahu k slobodám občanov zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.
Myslím si, že existencia zákona, ktorý jeho predkladateľ považuje za taký, že jeho porušovanie nebude sankcionované, hoci v súlade s ním by malo byť sankcionované, je zrejme málo zmysluplné.
Myslím, že sa opäť nejedná o zákon, o ktorom by sa dalo povedať, že slúži opozícii, že slúži opozičným voličom, že slúži len niektorým občanom Slovenska. Ten zákon sa rovnako dotýka a teoreticky sankcionuje a ukladá povinnosti všetkým občanom Slovenska. I tým 28 % z účastníkov volieb, ktorí volili SMER. Nemyslím si, že je dôvod tento nepolitický a nestranícky návrh odmietnuť, i keď tradícia tak káže.
Ale neúcta k zákonu a neúcta k slobode občana je, žiaľ, štandardom a vedie ruku hlasujúcich v tejto Národnej rade v zásade k tomu, aby sa opozičné návrhy odmietali. Potom sa nemôžme diviť, že sa nájdu občania, ktorí nemusia byť bezpodmienečne výlučne voliči tej či onej strany, ktorí odmietajú takýto spôsob fungovania krajiny, a chcel by som záverom povedať, že nás čaká polrok predsedníctva Slovenskej republiky, ktorý bude vládnuca zostava používať ako mantru s tým, že sa nemá rušiť kľud Slovenskej republiky aktivitami opozície, že sa nemá žalovať na spôsob vládnutia, že sa nemá robiť hanba Slovensku.
Chcem povedať, že túto istú "pjesničku" spieval Vladimír Mečiar v čase, keď sa tu samounášalo, samovybuchovalo a samokradlo. Akékoľvek vyjadrenie opozície bolo očierňovaním mladej, krehkej Mečiarovej republiky, všetko bolo žalovaním západným spojencom a všetci tí, ktorí sa ho to dopúšťali, boli zradcovia našej štátnosti.
Chcem teda povedať, že ak sa táto pesnička začne rozliehať v súvislosti s baštrnákmi, kaliňákmi a ficami, tak je to falošná pesnička a ako taká rozhodne nie je záväzná pre občanov, ktorí chcú lepšie fungovanie republiky.
Z toho dôvodu sa domnievam, že ak má byť už Kartágo zničené, tak v rámci veľkorysosti trvám na tom, že Kaliňák má odísť.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyni Renáte Kaščákovej.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ako určená spravodajkyňa k návrhu tohto zákona konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský Výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. augusta 2016 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2016.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci, ukončujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.