6. schôdza

Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

Ďakujem Ondrejovi Dostálovi aj pánovi poslancovi Kresákovi a Farkašovskému.
Pán, začnem zozadu, pán poslanec Farkašovský, o tom, že či tu sme, alebo nie sme, a že to závisí od dôvery občanov, tu sme na jednej lodi. A ja chcem iba povedať, že bohu vďaka, ak by sa stalo, že sa dvaja poslanci alebo traja poslanci stretnú na jednom poslaneckom prieskume pri nejakej konkrétnej téme, kde je predpoklad, že prišlo k nejakému zlyhaniu. Myslím si aj v duchu toho, čo hovoril pán poslanec Kresák, že ústavné nezmysly a podobne, treba si pozrieť ten návrh zákona do dôsledkov. On nie je nejakým voluntaristickým úmyslom ani v tejto podobe, ktorý je predložený, pretože má presne formalizované prvky, to znamená, musí oznámiť vedeniu výboru, musí vypracovať závery z poslaneckého prieskumu a musí informovať výbor o jeho priebehu. Myslím si, že aj pri individuálnom poslaneckom prieskume je sformalizovaný proces natoľko, aby neprišlo k tej..., voluntaristickému individuálnemu zlyhaniu alebo zneužitiu tohoto inštitútu.
Ale ak by sme išli po tej línii, že chceli by sme výkon kontroly nepodväzovať vôle väčšiny, tak potom sme naozaj na jednej lodi a skúsme sa teda pre potreby, či už druhého čítania, alebo nového legislatívneho zámeru, zamyslieť nad tým, či inštitút tretiny výboru alebo akejkoľvek inej menšiny, ktorá sa vo výbore nachádza, by túto tému nevedela vyriešiť.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Jozefa Viskupiča na vydanie zákona o Kultúrnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 145, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 139.
Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona o Kultúrnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 145.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, na túto schôdzu som si pripravil dva a spolu s kolegami dva návrhy zákonov, tak ako som avizoval na poslednej schôdzi.
Prvý sa týkal individuálneho poslaneckého prieskumu a vyplynul z debaty z minulej schôdze ohľadom zriadenia parlamentných vyšetrovacích výborov.
A druhú, ktorá začala debatou o zrušení dvojpercentného príspevku, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu, ktorý sme pri tej debate, ktorá bola dlhá a niekoľkokrát prerušená, kde sme hovorili o tom, že ju považujeme za neoprávnenú daň. V rámci tej debaty som spomínal, že mne sa to zdalo v rámci toho navrhovaného zámeru ako veľmi zúženie tej témy, a preto som si dovolil predložiť komplexnejší návrh, ktorý v sebe obsahuje aj zmienený, zmienené zrušenie dvojpercentného príspevku ako neoprávnenej dane, ktorá znevýhodňuje z môjho pohľadu umelcov proti iným povolaniam, ale nie je to prioritný zámer.
Prioritným zámerom je pozrieť sa iným spôsobom na financovanie kultúry, iným spôsobom na fungovanie troch kultúrnych fondov, ktoré nám tu zostali takpovediac z dôb dávno minulých. V roku 1993 zákonom č. 13 sa ustanovil základný parameter fungovania troch umeleckých fondov. Pre potreby pléna ich vymenujem: Hudobný, Literárny a Výtvarný. A de facto v tejto podobe od roku ’93 fungujú doteraz. Jedna novelizačná zmena prišla s nástupom eura a dokonca podľa mňa v samotnej dikcii tohto zákona je stále problém, pretože ráta s odvodom koncesionárskych poplatkov, i keď vieme, že koncesionárske poplatky sa u nás dávno neplatia. Platia sa úhrady za služby verejnosti, i keď tento zákon túto zmenu doteraz nezapracoval a stále vychádza z úhrad koncesií. Je to ale malý legislatívny technický detail, možnože iný zákonodarca sa bude snažiť opraviť vo fungovaní fondov túto vec.
Ja som sa rozhodol ísť inou cestou a pozrieť sa na financovanie kultúry takpovediac komplexnejšie. Mojím zámerom je po prvé mať namiesto troch samotných umeleckých fondov - Literárneho, Hudobného a Výtvarného - jeden. Pre účely tejto zmeny ho volám Kultúrny fond, ktorý by mal jednu sústavu orgánov, jednu sústavu a model viaczdrojového financovania.
Druhým zámerom je, ako som avizoval, zrušenie dvojpercentného príspevku, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci zo svojich hrubých autorských príjmov.
Po tretie je zaviesť, aby sa na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti podieľal nielen náš verejnoprávny telerozhlas alebo Rozhlas a televízia Slovenska, ale aby sa na financovaní týchto fondov podieľali aj komerčné rádiá a televízie a ďalšie médiá, pretože rovnako ako verejnoprávny vysielateľ vysielajú obsah podliehajúci ochrane podľa autorského zákona. Túto vec dovysvetlím následne.
A zároveň by som chcel, aby bola určená na podporu spisovateľov, hudobníkov, maliarov alebo iných ľudí, ktorí sa zúčastňujú kreatívy, sú umelecky nadaní, aby boli zadefinované jasné parametre, akým spôsobom sa na ich financovaní v rámci viaczdrojového financovania bude podieľať štát.
Čiže po prvé chcem jednu sústavu orgánov, jeden manažment, jeden viaczdrojový financovateľný model našej kultúry, zároveň, kde sa dajú ušetriť finančné prostriedky, zároveň chcem, aby sa hľadali peniaze tam, kde naozaj sú, a nechali viacej peňazí našim tvorivým umelcom. A po tretie, aby si štát raz a navždy zadefinoval, či chce, alebo nechce, a v akej miere chce podporovať kultúru.
K prvému môjmu zámeru asi nie je treba veľmi hovoriť. Podľa mňa z akejkoľvek manažérskeho pohľadu tri manažmenty sú viac ako jeden. Tá debata z minulej schôdze hovorí o tom, že takmer 50 % zdrojov napríklad pri Literárnom fonde sa míňa iba na zabezpečenie réžie tohoto fondu, a myslím si, že je to dostatočne veľký argument na to, aby sme nemali tri sústavy manažmentov, ale iba jednu. Myslím si, že v súčasnej dobe šetrenia zdrojov a hlavne šetrenia zdrojov preto, aby sme nemíňali peniaze na úradníkov, ale peniaze na to, aby slúžili v rámci verejných zdrojov hlavne tým, komu sú určené, v tomto prípade vedcov a kreatívcov alebo kreatívne tvorivých ľudí, tak ušetrenie finančných prostriedkov na jeden manažment jedného veľkého kultúrneho fondu je podľa mňa racionálny a relevantný argument, aby sme z troch fondov urobili jeden fond na podporu kultúry.
O dvojpercentnom, o zrušení dvojpercentného príspevku sa tu viedla mohutná debata. Je to presne v tej línii, hľadajme peniaze tam, kde sú, a nechajme peniaze tam, kde vedia spôsobiť vyššiu mieru kreatívy, čiže nezdaňujme neoprávnene tvorivých ľudí, zrušme dvojpercentný odvod, pretože peniaze sa nachádzajú inde. Nachádzajú sa u komerčných vysielateľov, nachádzajú sa v nehospodárnom nakladaní pri súčasnom nastavení a určite sa nenachádzajú alebo nemali nachádzať, alebo nemali by sme ich hľadať v peňaženkách ľudí, ktorí sú literárne, hudobne alebo výtvarne činní. Alebo v tomto prípade aj vedecky. Tá základná a podstatná zmena, ktorú som sa tu snažil naznačiť aj v minulom, minulej debate, je o tom, že podľa mňa mnohí ľudia, ktorí odvádzajú úhrady za služby verejnosti, čiže platia "koncesionársky poplatok" ani nevedia, že pilierovo financujú činnosť týchto fondov. Ak by ste sa voľne opýtali koncesionárov, v našom prípade pre slovenské reálie majiteľov elektrických pripojení, či vedia, že okrem RTVS financujú aj fungovanie umeleckých fondov, myslím si, že z 95 %, a to neviem, či som neni, či nie som veľmi optimistický, by vám odpovedali, že nie, nevedia, že financujú aj činnosť kultúrnych fondov.
Preto si myslím, že ak ideme v prísnej logike toho, že hľadajme peniaze tam, kde sú, pýtam sa, prečo náš štát považuje verejnoprávne médium za jediné médium, ktoré používa hudobný, literálny alebo výtvarný obsah. Prečo v paragrafovom znení zákona č. 3/1993 Z. z. máme za používateľov týchto, tejto umeleckej kreatívy iba verejnoprávne médium? A prečo v našom duálnom systéme, kedy vieme, že sme zaviedli a v súčasnom stave pod zákonom č. 308/2000 Z. z. máme aj komerčné médiá, prečo tie nechávame mimo toho, aby sa zúčastňovali tvorby fondov alebo tvorby zdrojov pre financovanie kultúrnej, umeleckej činnosti? Ak tu zaznievali minulú schôdzu slová o tom, že mali by sme zamyslieť nad tým, či Literálny fond, či Hudobný fond, či Výtvarný fond plnia v našej spoločnosti tú dôležitú funkciu, ktorá, ak zacitujem voľne ministra kultúry z minulého volebného obdobia, ktorá často "idiotizuje spoločnosť", to je citát, ospravedlňujem sa za to slovo. Ale ak nám tu teda komerčný sektor ponúka Farmy a podobné veci, prečo tento komerčný sektor sa nezúčastňuje fundraisingu alebo tvorby zdrojov pre kultúrne fondy, ktoré by mohli svojou mohutnejšou materiálnou alebo finančnou bázou zabezpečiť lepšie financovanie kultúry, ktorá by mohla stáť ako protiváha týmto spomínaným neblahým efektom našich komerčných médií. Čiže nielen RTVS používa literálny, hudobný alebo, alebo výtvarný obsah, ale používajú ju aj médiá v našom duálnom systéme takpovediac komerčné. Preto je tretím cieľom mojej legislatívnej snahy zaviesť to, aby sme nechali viac peňazí RTVS-ke a hľadali ich tam, kde v súčasnosti zostávajú takpovediac ležať.
Ďalším návrhom, ktorý mám, je zadefinovanie a to je tá štvrtá časť, aby štát si povedal, či má alebo nemá pre potreby kultúry, a je to hodená rukavica ministrovi kultúry, pretože opakovane a už tretí, tretie volebné obdobie hovorí o tom, že považuje kultúru za finančne poddimenzovanú. Ak je tomu naozaj tak, nech stanoví päť- alebo desaťmiliónový balík peňazí pre svoj vlastný rezort, nech sa dohodne s ministrom financií a štát si zadefinuje pri tvorbe a podpore kultúrneho a kreatívneho priemyslu, či tento balík peňazí nájde, alebo nie.
Chcem v tejto debate upozorniť aj na to, že toto volebné obdobie má kultúra k dispozícii na kultúrno-kreatívny priemysel v rámci štvorročného obdobia 270 mil. eur, a uvidíme, ako sa ministerstvo kultúry popasuje s výzvami. Ja len dúfam, že to neskončí v rukách spriaznených ľudí súčasnej vládnej garnitúry a naozaj po štvorročnom období zostane kultúra a kreatíva podporená obrovským balíkom 270 mil. eur v roku 2020 tak, že nebudeme sa musieť opäť hanbiť, nebudeme musieť opäť hovoriť o tom, že peniaze boli prehajdákané, a nebudeme mať merateľné výsledky.
Takže toľko k úvodnému slovu k legislatívnemu zámeru. Dúfam, že bude nasledovať plodná rozprava, ktorá nebýva často, o kultúre v tomto pléne, a dúfam, že sa dopracujeme aspoň k nejakým výsledkom, vidiac, že tu máme dosť poslancov aj z kultúrneho výboru. Takže týmto aj chcem poďakovať, že sa tejto debaty zúčastňujú minimálne svojou prítomnosťou.
Ďakujem.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Petrovi Marčekovi.