9. schôdza

Ďakujeme veľmi pekne.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi zareagovať hneď, lebo predpokladám, že ďalší poslanec, poslanec Jurzyca bude o tomto takisto hovoriť, a chcel by som mu vlastne dať priestor na to, aby zareagoval na to, čo budem hovoriť. A práve preto, že je to vysoko odborná záležitosť, ktorá sa môže trošku skĺznuť aj do populárnych vysvetlení, hlavne v novinových titulkoch, čo sa už napríklad v tomto prípade udialo pred voľbami v tomto roku. Tu bolo napríklad zase vznesené obvinenie, že tento rozpočet tohto roku je založený na hausnumerách, citujem.
Po prvé, pán poslanec a páni poslanci, lebo tuším, o čom bude hovoriť pán poslanec Jurzyca, a tento právny stav, ktorý je dnes, nie je v rozpore s tým, čo sa stalo posledné tri roky, dobre? Lebo naozaj posledné tri roky prerokuje, rozpočty roku ´16,´15 a ´14, idem takto dozadu, boli vytvorené v štátnom rozpočte rezervy, rezervy na úkor príjmov, dodatočných príjmov. To znamená, či už to urobila vláda alebo to urobila Národná rada nadprognózu, aktuálnu, ktorá bola buď v septembri v danom roku, alebo tesne pred pripravením rozpočtu niekde v novembri bola vytvorená ako keby záväzok, v súhrne, bojujeme s daňovými únikmi, chceme zvyšovať efektivitu daňovej sadzby, to znamená, chceme vyvíjať toľko a toľko viac. Oproti tomu boli technicky dané výdavky. Toto nikdy nebolo v rozpore so zákonom, to vás chcem upozorniť, že to nebolo v rozpore so zákonom. Keby bolo, dávno by ste nás roztrhali proste ako kus novín. Viete to veľmi dobre.
To znamená, tento text, ktorý tu dnes je, nie je zmenšenie transparentnosti, len legislatívne popísanie toho, čo sa reálne dialo. Pretože tri roky po sebe, aj keď bol vytvorený takýto typ rezervy, ktorý bol v rozpore, povedzme, s úzusom, so zvykmi, ako sa posledných 10 rokov tvoril rozpočet, tak napriek tomu táto rezerva nebola nikdy použitá bez toho, aby ten istý výbor, na ktorý sa odvolávate, dodatočne, keďže sedí štyrikrát do roka zo zákona, neschválil, že už sa naplnila táto rezerva. To je to, čo je tu napísané. To znamená, ja si neviem predstaviť a nikdy s tým nebudem súhlasiť, aby sa napríklad zo zákona obmedzil Národnej rade, vám, hej, právomoc, aby ste proste vstúpili do príjmovej a do výdavkovej strany štátneho rozpočtu. To nie je proste, principiálne je to v rozpore s fungovaním parlamentarizmu, aj keď si inštitúcia ako Rozpočtová rada alebo technokrati mysleli niečo iné. Nie je to možné. Nepodporujem takúto vec. Viete, že ako minister financií si neželám vstupy počas rokovania rozpočtu do príjmovej a výdavkovej strany. To určite nie. Ale z hľadiska princípov parlamentarizmu nemôžeme postaviť akúkoľvek technokratickú inštitúciu nad Národnú radu. To proste nie je možné. Ale čo vieme urobiť a čo sme prakticky vždycky urobili, čo som ja garantoval listom pánovi prezidentovi Kiskovi v januári tohto roku a čo som reálne robil aj dva roky predtým, nikdy sme neminuli ani cent, ani euro bez toho, aby sme nemali čierne na bielom potvrdené od Výboru pre daňové prognózy, že tie peniaze prišli.
A teraz, prečo tento neortodoxný prístup, ak mám to takto nazvať? No poviem vám prečo. Dávam vám do pozornosti asi tri týždne starú správu, report Inštitútu finančnej politiky, ktorý vyhodnocoval daňové prognózy za rok 2015. Aj pod mojím tlakom bude takto Inštitút finančnej politiky robiť aj naďalej. A tá správa je tristná, hej. Tá správa hovorí o tom, že prognóza, na ktorej bol založený rozpočet na rok ´15 sa odlišuje od skutočnosti ´15 o miliardu tristo miliónov eur. Takže ešte raz, naši, to všetko podpisujem, nezávislí analytici, nezávislí bankoví analytici, zástupcovia Národnej banky Slovenska, Inštitútu finančnej politiky, pracovníci ministerstva financií, veľavážení vedci z rozpočtovej rady sa sekli, všetci do jedného, plus-mínus 100 miliónov eur, o miliardu 300 miliónov eur. Najviac ináč rozpočtová rada, hej, poprichodom, nemôžem si to odpustiť, lebo tá má najväčšie problémy s týmto. Tak ja vám hovorím, že toto nie je normálne. Nie je normálne mať dva roky po sebe odklon prognózovaných príjmov a reálnych príjmov vyše 6 percent. Rok predtým to totiž bol odklon 7 percent. Toto číslo, miliarda 300, znamenalo z tých príjmov 6 percent. Tolerovaná odchýlka, na ktorej sa uzniesli naši vedci, pán Jurzyca o tom bude asi vedieť hovoriť viac, sú 2 percentá. Je to dohodnuté. To znamená, 2-percentný pesimistický odhad, to znamená, máme byť konzervatívni. Súhlasím. Rezort financií musí byť konzervatívny. Dohodnutá tolerovaná odchýlka sú 2 % mínus, ako keby podseknutie o 2 percentá. Lenže my dva roky po sebe máme obrovský odklon 6 a 7 percent, trojnásobok. A ja vám vravím, že to nie je normálne. A ja vám vravím, že zároveň chápem, že nie je úplne v silách týchto analytikov, ktorým ide aj o vlastnú tvár a vlastnú odbornosť, nie je možné v čase rozkývaného ekonomického cyklu, problémov s odhadovanou napríklad infláciou a defláciou. To všetko má vplyvy na daňové príjmy, ale hlavne v čase súboja s daňovými únikmi, kde za posledné tri roky dodatočne 2 miliardy na efektívnej daňovej sadzbe kumulatívne DPH, daň z príjmov právnických osôb a tak isto ale aj spotrebné dane.
To znamená, môžte hovoriť o tom, čo len chcete, čísla sú konkrétne. To znamená, kľúčové, to tiež sa dočítate z tohto reportu technokratov, kľúčový príspevok, pokiaľ viem, ak si dobre pamätám, tri štvrtiny z tohto extra príjmu bol daný na základe lepšej efektivity výberu a jedna štvrtina na základe makra, makroekonomického vývoja. A v tejto situácii ja vám len hovorím, že kumulatívne za tie dva roky sú to vyše 2 mld. miliardy eur. To znamená, ktoré v podstate podľa teórie, ktorú zastávate, pán poslanec, by mali byť neviditeľné, hej? A ja vám hovorím, že v čase rozkývaného ekonomického cyklu, v čase ako keby maratónu, ktorý sa tu proste beží, a z hľadiska prijímaných opatrení v oblasti, robili sme ten kontrolný výkaz, robili sme inštitucionálne zmeny, robili sme množstvo, celý balík opatrení v rôznych oblastiach, ktorý má efekt, ktorý má efekt v konkrétnych výsledkoch, a tým sú príjmy štátneho rozpočtu, či už na strane dane z príjmov alebo kľúčovo, s čím sme mnohí nerátali. Pamätáte si debatu o tom smrtonosnom elixíre Ruda Kaníka, tuto ho pozdravujem do Banskej Štiavnice, o tom, jak zvýšenie sadzieb danie z príjmu právnických osôb, aj váš slovutný predseda SAS o tom takisto hovoril, hovoril o dynamických efektoch pri zvyšovaní sadzby DPPO, mali klesať príjmy, teda na jedno percento? Nestalo sa tak. Nestalo sa tak, vďaka. Ale to nepadlo z neba, dámy a páni, ak to zvyknete vy hovoriť niektorí, aby ste proste nepripustili ani slovo, ani centimeter nejakého racionálneho konania tej-ktorej proste vlády. Je to proste naozaj výsledkom nejakého, nejakého typu snaženia.
Ale poďme od tohto preč, kto za čo môže, aby sme si tu nedávali medaily navzájom. Chcem hovoriť o tom, že táto legislatíva je reakciou na tento stav, ktorý nie je normálny z hľadiska, z hľadiska prognózovania, pretože dobre, chvalabohu, deje sa to na strane nadpríjmov, nie na strane inej, ako sme to zažili v roku 2009, to bolo proste fatálne. Ale odvtedy sa nám proste všetci prognostici podsekávajú. Sú oveľa konzervatívnejší, ako je realita. Akoby nedôverovali tomu, tomu, schopnosti udržať efektivitu tej daňovej sadzby pri rôznom type daní. A preto je potrebné na to nejakým spôsobom reagovať. Hovorím vám to, čo som hovoril pánovi prezidentovi v januári. Nikdy sme ani cent neminuli bez toho, aby tie peniaze neboli tým istým výborom, na ktorý sa odvolávate, potvrdené, že už tu sú. A to platí aj pre rok 2016. Mimochodom, tá rezerva, ktorá bola predmetom vášnivej debaty pri schvaľovaní rozpočtu na, tohto roku, je už naplnená, čo je len potvrdením toho, že to nie je zločin, ani trest z pohľadu Dostojevského, ale ani o idiotovi nemôžme ako hovoriť z pohľadu predkladateľa, ak chcete hovoriť o celom Dostojevského diele.
Chcem pomenovať tú vec, že sa uchádzam aj z hľadiska odbornej debaty pre pochopenie proste reálií, ktoré tu sú. Ja len opakujem, reálne výsledky, notifikované výsledky posledných dvoch a už aj dneska, dva a pol roka v podstate za sebou hovoria o tom, že máme fatálny odklon prognózovania od reality. A na to reaguje aj táto novela a toto konkrétne opatrenie k novele.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami jeden pán poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán minister, dve veci. Prvý bod. K tomu, čo ste hovorili všeobecnejšie o tom, že nikto vám nechce uznať zásluhy na tých zvýšených príjmoch. Ja len poviem k tomu to, ja myslím si, že bez problémov priznám to, čo nedávno napísal jeden analytik, teraz si nespomínam na meno, ktorý hovoril že ten, tá nepísaná spoločenská zmluva, kde riaditeľom daňových úradov bolo dovolené, mnohým, robiť, by som povedal, v súlade s organizovaným zločinom rôzne veci sa skončila alebo obmedzila. A aj to je niečo, čo stojí za zvýšením príjmov. Takže ja nemám problém vám uznať, že v oblasti DPH ste k tomu určite prispeli vo svojej druhej vláde. Pri tej prvej to tak nevyzerá úplne. Ale chcem zase povedať, že pri poznaní toho ako funguje SMER -– sociálna demokracia vo vláde a pri správaní tejto krajiny som si istý, že sú tam ešte značné ďalšie rezervy. Takže máte pravdu aj v tom, že tie ďalšie prognózy by mohli byť aj preplnené, najmä ak dôjde k skvalitneniu spravovania tejto krajiny.
Ale čo chcem povedať, je, neviem, či si celkom uvedomujete, čo robíte touto novelou, tak koncepčne. Vy vlastne vytvárate také určité predviazanie. Lebo vy vlastne dáte v rozpočte rezortom nejaké výdavky, ktoré ale môžu čerpať, len keď budú nadštandardné príjmy. To znamená, že ten rezort ich síce má v kapitole, ale vlastne ich nejakým spôsobom nemôže míňať, resp. teda vy to urobíte na makroúrovni, aby som bol presnejší, lebo im to nerozpisujete. Hoci aj to by ste mohli, vy by ste mohli robiť. To znamená, že vy vlastne v rozpočte robíte, okrem rozpočtu a na jeho negatívny vývoj reagujúceho viazania, vytvárate určité predviazanie. Opakujem to, čo som povedal v prejave, nepovažujem to najmä z hľadiska toho, že je to len legalizácia praxe, ktorá tu aj v podobe aj vášho štátneho tajomníka bola, za nejakú katastrofu, ale myslím, že to je skôr negatívum pre fungovanie verejných financií.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne za slovo. Pridám k pozitívnej reakcii poslanca Mira Beblavého na adresu ministra ešte jednu, aby sme tie pozitívne mali za sebou. Oceňujem to, že pán minister vystúpil v rozprave medzi dvoma vystúpeniami opozičných poslancov a že teda nechal na seba reagovať. Posúva sa tak, vytvára sa tak možnosť na posun debaty ďalej. Takže toto je, keby bolo v parlamente bežnejšie, dostali by sme sa ďalej v mnohých oblastiach.
No, a teraz naozaj som chcel hovoriť o tomto bode, to znamená, o obchádzaní prognóz výberu pre daňové prognózy, ale teda budem hlavne hovoriť o inom bode. K tomuto poviem len to, že pán minister nám dal do pozornosti štúdiu Inštitútu finančnej politiky, ktorá hovorí o tom, ako sa prognostici sekli v minulosti, ale ja dávam zase do pozornosti hodnotenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorého za ostatné dva roky sa nám znižoval dlh, ale len jednorazovými opatreniami. To je aj v dôsledku toho, že na vládu nie je vytvorený dostatočný tlak. A teraz sa ten tlak ešte viac uvoľní. Jeden bod.
Druhý bod je, že len tie peniaze, ktoré tam potom sa uvoľnia, a opravte ma, pán minister, ak robím chybu, ale končia z veľkej časti vo Všeobecnej pokladničnej správe, vo VPS, a to je účet, ktorý nepodlieha demokratickým diskusiám, tak ako zvyšok rozpočtu. Čiže takýto druhý problém ešte vidím v tom, že sa obíde ten výbor.
No, ale teraz, aby som neopakoval tú istú tému, chcem sa ešte vyjadriť k tomu, že predkladaný návrh ruší povinnosť štátu vlastne zverejniť rozpočet 15. augusta a de facto ho presúva až tesne pred 15. október. A to si myslím, že je zníženie transparentnosti, že je to obmedzenie možnosti diskutovať o rozpočte dostatočne dlho pred jeho schvaľovaním. Rozumiem, aj aké asi dôvody ministerstvo financií malo, ale asi by sa dalo možno v druhom čítaní hovoriť o tom, že predsa len nejaký termín by sa stanovil. Možno nie 15. august, ale nie až ten 15. október, alebo teda logicky z toho vyplýva, že pár dní predtým, pretože to je málo času pre diskusiu, verejnú diskusiu a aj našu odborno-politickú diskusiu o novom rozpočte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť sa prihlásiť s faktickými. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Tak isto spravodajkyňa. Áno? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač č. 182. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 183. Odovzdávam slovo ministrovi Petrovi Kažimírovi, aby vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 182.]

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Dámy a páni, zámerom vládneho návrhu zákona je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane cez daňové priznanie, tzv. samozdanenie dovozu tovaru v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy stanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy, ktorú zverejní Európska komisia v októbri za tento príslušný rozpočtový rok, bude väčší ako 11 percentuálnych bodov. Po slovensky povedané, aby sme odsunuli účinnosť tohto opatrenia až na moment, keď bude notifikované, uznané, že verejný dlh Slovenskej republiky je 1 % pod spodným limitom, tzv. sankčným limitom, sankčným pásmom dlhovej brzdy.
Dôvodom prehodnotenia a zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií. Samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára budúceho roku síce by neovplyvnilo aktuálny výnos DPH, znížilo by však hotovostný výnos z dane pridanej hodnoty v prvých troch mesiacoch roku budúcom už o necelých 600 mil. eur, čiže o 7 desatín percenta hrubého domáceho produktu. Pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty z roku 2016. Toto by negatívne ovplyvnilo výšku maastrichtského dlhu a aj úrokové náklady. Chcem povedať, že môžte vnímať a zamestnávateľská obec vníma kontroverzne toto opatrenie, pretože odsúvame samozdanenie, princíp samozdanenia pri dovoze z tretích krajín už asi tretíkrát, ale kľúčový dôvod je fiškálny. V danom prípade by išlo, pán poslanec Jurzyca, o jednorazové navýšenie maastrichtského dlhu a musím povedať, že pokiaľ vizionársky nedôjde k, podľa mňa k dohode na prípadných zmenách zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde by sa aj takéto propodnikateľské a prokonkurenčné opatrenie dalo premietnuť do tohto zákona, tak asi k nemu nebudem môcť pristúpiť, nebudeme môcť pristúpiť do momentu, nech sa reálne tento dlh naozaj nezníži.
Novelou sa ďalej navrhuje doplniť do zákona nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. To je opatrenie, tzv. úrok z nadmerného odpočtu, je to opatrenie, po ktorom naozaj hlavne v posledných rokoch sa volá. (Reakcie z pléna.) Preskočil som niekoho? Päť-šesť-tri. Škoda, lebo toto je celkom dobrá novela (minister hľadá podklady k predsedajúcim uvedenej j novele).
Tak, dámy a páni, aj toto je zaujímavá novela a hneď začnem tzv. superzaisťovacím príkazom. Opäť bez mučenia priznávam, že transponujeme toto opatrenie z legislatívneho poriadku Českej republiky. Ide vlastne o spôsob a spôsob toho, aby sa vedel štát v prípade, či už len podozrenia a podozrenia zo špekulatívneho obchodu, vedel zaistiť hotovosť. Toto opatrenie je nasmerované nie na zaistenie nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku, takého iného nefinančného charakteru. Ide o hotovosť na účtoch a dokonca aj o hotovosť, ktorá len príde na účet nejakej firmy, ktorá, ktorá je podozrivá z nejakej nekalej operácie. Tak v takom prípade vytvárame v podstate možnosť zaistenia takéhoto prostriedku na obdobie, pokiaľ sa tá situácia vyjasní, resp. je tam to normálne správne konanie. To znamená, môže sa dotknutý voči tomu brániť v rámci správneho konania odvolaním, ale kľúčové je, že tie prostriedky sú zadržiavané.
Snáď pochopíte, že v tej ére témy boja s daňovými únikmi je dostať sa k peniazom to kľúčové. To všetko ostatné je, samozrejme, tiež veľmi dôležité, ale v prípade krádeže na daniach je naozaj, v prípade hlavne organizovaných skupín, v prípade toho daňového, daňových trestných činov veľmi dôležité sa dostať v podstate k tej hodnote, o ktorú štát prišiel. Takže toto je superzaisťovací príkaz transponovaný na základe veľmi dobrých skúseností z Českej republiky.
S cieľom zjednodušiť výkon správy daní v súvislosti s podávaním daňových priznaní sa navrhuje, aby správca daní mohol opraviť nedostatky podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku daní. Zavádzame tzv. inštitút vyrubovacieho rozkazu, ktorý zabezpečí pružnejšie vyrubenie daní v prípade, ak daňový subjekt neodstráni chyby v podanom daňovom priznaní, ktoré majú vplyv na výšku dane. Proti odvolaciemu rozkazu môže daňový subjekt podať odpor, ktorým sa iniciuje daňová kontrola. Ide o prípady, keď v podstate dochádza k nejakej, k nejakej chybe a sám daňovník si ju v podstate musí priznať, aby sme nemuseli otvárať daňovú kontrolu, na základe daňovej kontroly robiť nové v podstate vyrubenie. Toto je normálne správne konanie, vyrubovací rozkaz, ktorý skráti ten celý proces, a znamená to aj menšiu záťaž pre finančnú správu.
Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie sa navrhuje zaviesť elektronickú komunikáciu s bankami. A tak isto, aby sa mohol v oveľa väčšej miere využíval inštitút odkladov a splátok, navrhujeme v prípade žiadosti o odklad platenia dane, tej daňovej povinnosti, v prípade pri sumách do troch tisíc eur sa nebude vyžadovať v budúcnosti zabezpečenie dlžnej sumy záložným právom. Dnes sa tak deje, ale podnikateľ musí založiť v podstate túto dlžnú sumu časťou nejakého svojho majetku do troch tisíc eur. Navrhujeme, aby tak sa nemuselo diať, ale bude to rozhodnutie na základe daňovej spoľahlivosti toho-ktorého subjektu. Toľko asi a ešte raz sa ospravedlňujem za ten úvod.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhovaný gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Eduardovi Adamčíkovi. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.