9. schôdza

Ďakujem. Cieľom tohto zákona je vykonať zmeny v národnej úprave centrálnych depozitárov, teda v zákone o cenných papieroch, spočívajúcej hlavne vo vypustení úpravy duplicitnej s priamo vykonateľných nariadením Európskeho parlamentu a Rady. Ide o zlepšenie vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii v centrálnych depozitároch cenných papierov. Ide napríklad o zavedenie takzvaného "single passport" princípu, teda cezhraničné pôsobenie na základe povolenia centrálneho depozitára cenných papierov príslušným dohliadacím orgánom. Naším cieľom je zároveň implementovať, transponovať smernicu Komisie a Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení právnych predpisov finančnými inštitúciami príslušným orgánom dohľadu nad finančným trhom, teda v podmienkach Slovenskej republiky Národnej banky Slovenska. Ide o takzvaný whistleblowing. Ide o dosiahnutie väčšej ochrany nahlasujúcich osôb pred diskriminačným konaním zamestnávateľov a to prostredníctvom vytvorenia špeciálnych komunikačných kanálov v Národnej banke Slovenska.
V ďalšom sa snažíme riešiť podnety z aplikačnej praxe, najmä pokiaľ ide o zapojenie centrálnych depozitárov do projektu TARGET2-Securities. Ide o systém Európskej centrálnej banky na zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s cennými papiermi. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem. Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým úprava rozpočtového procesu v nadväznosti na aplikačnú prax na národnej úrovni vo vzťahu k predkladaniu návrhu rozpočtu verejnej správy Ministerstvom financií Slovenskej republiky vláde Slovenska, a to najmä ide o reguláciu čerpania výdavkov štátneho rozpočtu vo vzťahu k rozpočtovaným daňovým príjmom, to znamená, sprísnenie podmienok čerpania výdavkov, ak návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje daňové a odvodové príjmy štátneho rozpočtu, ktoré neboli obsiahnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy, predkladaný návrh rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády bez fixného termínu 15. augusta.
V ďalšom ide o rozpočtovanie všetkých príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie s cieľom zjednotenia rozpočtovaných údajov v rozpočte a v skutočnosti. V čl. II až V sa zabezpečuje súlad so zákonom 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo vzťahu k vylúčeniu návrhu zákona o štátnom rozpočte ako špeciálneho zákona z procesu medzirezortného pripomienkového konania, ako aj vo vzťahu k predkladaniu údajov Ministerstvu financií Slovenskej republiky.
V návrhu novely zákona č. 583 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa premietajú zmeny súvisiace s aktuálnou novelou zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo vzťahu k rozpočtovaniu všetkých príjmov a výdavkov, s ktorými subjekt verejnej správy hospodári. Ďalej sa doplňujú ustanovenia o zverejňovaní údajov poskytovaných obcami a vyššími územnými celkami prostredníctvom webového sídla ministerstva financií a zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia o hospodárení územnej samosprávy na základe aplikačnej praxe.
Toľko na úvod, ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa len k jednému ustanoveniu tejto novely, ktorá obsahuje naozaj veľa rôznych technických opatrení, tak ako ich pán minister a dôvodová správa uvádzajú. A dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu, ktorý aj vzbudzuje určitú pozornosť, pretože znižuje transparentnosť rozpočtového procesu. A to je návrh, aby zákon o štátnom rozpočte, resp. návrh rozpočtu verejnej správy, aby som bol presný, mohol obsahovať aj také daňové a odvodové príjmy, ktoré neprešli Výborom pre daňové prognózy. Povedané laicky, ide o to, že dnes je systém, ktorý, ak sa nemýlim, sa zaviedol za druhej Dzurindovej vlády, ale bol vtedy rešpektovaný a nejakými, rozvíjaný ďalšími vládami bez ohľadu na ich politické zafarbenie, je, že existuje Výbor pre daňové prognózy, ktorého členmi sú rôzne rešpektovaní ekonómovia, najmä z bánk a iných ekonomických inštitúcií, ktorý komentuje daňovú a odvodovú prognózu, ktorú robia opäť nepolitickí zamestnanci ministerstva financií. A takýto konsenzuálny názor na to, koľko štát reálne vyberie v budúcom roku pri nezmenených daňových a odvodových sadzbách je základom štátneho rozpočtu.
Inými slovami, teraz to poviem ľudovo, tento proces zabraňuje tomu, aby v rozpočte boli hausnumerá daní a v odvodoch. Samozrejme, títo odborníci sa nestarajú do toho, že ak sa pán minister rozhodne zvýšiť príjmy tým, ja neviem, že zvýši daň z príjmu o toľko a toľko, tak opäť sa to technicky prepočíta, to znamená, že oni neurčujú daňovú politiku. Oni len zabezpečujú, aby akýkoľvek návrh, ktorý teda minister financií a vláda chcú predložiť, bol realisticky zhodnotený z hľadiska toho, čo má priniesť do štátnej pokladnice.
Dnes podľa tohto návrhu, čo sa má stať, je, že v podstate bude možné do toho návrhu vložiť aj také príjmy odhadované na budúci rok, ktoré tento výbor nejako neprerokoval, nezaoberal sa nimi, neschválil, zjednodušene povedané. Znamená to, že, zjednodušene povedané, rozpočet verejnej správy bude obsahovať, bude môcť legálne obsahovať hausnumerá. To sa dialo už aj doteraz výnimočne, to sa volá tzv. Kurucov princíp, podľa štátneho tajomníka ministerstva financií, ktorý už v minulosti cez parlament potom pri finálnom schvaľovaní rozpočtu pretlačil niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré toto v podstate robili, ale vo forme pozmeňovacieho návrhu. Tento Kurucov princíp sa týmto návrhom v podstate legalizuje a prenáša sa už teda nie z nejakého posledného čítania v parlamente, sa prenáša priamo do vládneho návrhu a vláda v podstate bude môcť do parlamentu poslať rozpočet, ktorý bude obsahovať odhad príjmov, ktorý nie je žiadnym spôsobom opretý o ten Výbor pre daňové prognózy.
Čo to v praxi znamená, je, že vláda bude môcť o to viac míňať, dodržiavajúc napriek tomu aspoň na papieri záväzky voči Európskej únii a aj voči iným dokumentom. Je to teda spôsob, ako minister financií a vláda môžu už v rozpočte chcieť viac míňať, než na čo majú príjmy odhadované v danej chvíli.
Ten návrh obsahuje jednu brzdu tohto postupu, ak som ju správne pochopil, som si istý, že pán minister ma opraví, ak som ju správne nepochopil, možno ma opraví, ak som ju správne pochopil, ale to už je na ňom, že obsahuje brzdu, ktorá hovorí, že tieto nadbytočné príjmy, nadodhadované príjmy možno používať len vtedy, ak v nejakej ďalšej prognóze je ten odhad lepší. To znamená, inými slovami, minister financií môže byť veľký optimista, môže chcieť budúci rok míňať aj peniaze, ktoré ešte v tej chvíli odborníci nevidia, a ak sa mu to podarí, ak vďaka napríklad lepšej úverovej ekonomike tie príjmy sa začnú odhadovať, že by sa naozaj mohli zhmotniť, tak vtedy ich začne míňať. Tak som pochopil ten návrh dobre? Tak som ho pochopil správne. Priznám sa, že osobitne vzhľadom na fakt, že dnes minister financií a vláda sú v skutočnosti nedostatočne obmedzení rozpočtovými pravidlami, pretože máme dneska situáciu, keď nemáme tzv. výdavkové stropy, ktoré by umožňovali, aby nadbytočné príjmy sa nerozhadzovali bez súhlasu parlamentu. My máme dneska systém, kde v podstate akékoľvek nadbytočné príjmy môže vláda do veľkej miery minúť, ako chce počas roka, čo sa prejavilo najviac za Ficových vlád a najviac v predvolebných rokoch rôznymi balíčkami, ale ako sme to ex post videli aj deväťdesiatimi dvomi miliónmi na Kaliňákove striekačky, čo ja sa priznám, že pri súčasnej situácii slovenského školstva a zdravotníctva považujem dodnes za jeden z najviac do neba volajúcich predvolebných prehreškov, aby som nepovedal zločinov, aké sa tu udiali. A ten sa môže práve preto, že ak sa príjmy zlepšujú, vláde už dneska nič nestojí v ceste. Podľa situácie, ktorá dnes nie je už dobrá, ktorú potrebujeme upraviť a skôr obmedziť, aby bez súhlasu parlamentu nebolo možné tie nadbytočné príjmy rozhadzovať hala-bala, ako sme toho boli svedkami aj v minulosti. Uvoľňovať ešte viac ruky ministrovi financií, ako je to tu navrhované, podľa mňa nie je správne.
Dúfam, že aj tento prejav nepôsobí apokalypticky, keď tento návrh prejde, nenastane zásadná katastrofa verejných financií, skôr sa potvrdia tie negatívne aspekty súčasne fiskálnej kultúry, ktorú tu vidíme, ale veril by som opäť, že vo vláde, ktorá má širšie než len jedno stranícke zastúpenie, a vo vláde, ktorá deklarovala ambíciu rozvíjať Slovensko iným spôsobom, budeme skôr prijímať pozitívne opatrenia aj v prospech transparentnosti, aj v prospech prísnejšieho vedenia verejných financií, než, naopak, ich ešte uvoľňovať, aj keď, opakujem, asi nie spôsobom, ktorý bude znamenať nejakú zásadnú životnú zmenu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi zareagovať hneď, lebo predpokladám, že ďalší poslanec, poslanec Jurzyca bude o tomto takisto hovoriť, a chcel by som mu vlastne dať priestor na to, aby zareagoval na to, čo budem hovoriť. A práve preto, že je to vysoko odborná záležitosť, ktorá sa môže trošku skĺznuť aj do populárnych vysvetlení, hlavne v novinových titulkoch, čo sa už napríklad v tomto prípade udialo pred voľbami v tomto roku. Tu bolo napríklad zase vznesené obvinenie, že tento rozpočet tohto roku je založený na hausnumerách, citujem.
Po prvé, pán poslanec a páni poslanci, lebo tuším, o čom bude hovoriť pán poslanec Jurzyca, a tento právny stav, ktorý je dnes, nie je v rozpore s tým, čo sa stalo posledné tri roky, dobre? Lebo naozaj posledné tri roky prerokuje, rozpočty roku ´16,´15 a ´14, idem takto dozadu, boli vytvorené v štátnom rozpočte rezervy, rezervy na úkor príjmov, dodatočných príjmov. To znamená, či už to urobila vláda alebo to urobila Národná rada nadprognózu, aktuálnu, ktorá bola buď v septembri v danom roku, alebo tesne pred pripravením rozpočtu niekde v novembri bola vytvorená ako keby záväzok, v súhrne, bojujeme s daňovými únikmi, chceme zvyšovať efektivitu daňovej sadzby, to znamená, chceme vyvíjať toľko a toľko viac. Oproti tomu boli technicky dané výdavky. Toto nikdy nebolo v rozpore so zákonom, to vás chcem upozorniť, že to nebolo v rozpore so zákonom. Keby bolo, dávno by ste nás roztrhali proste ako kus novín. Viete to veľmi dobre.
To znamená, tento text, ktorý tu dnes je, nie je zmenšenie transparentnosti, len legislatívne popísanie toho, čo sa reálne dialo. Pretože tri roky po sebe, aj keď bol vytvorený takýto typ rezervy, ktorý bol v rozpore, povedzme, s úzusom, so zvykmi, ako sa posledných 10 rokov tvoril rozpočet, tak napriek tomu táto rezerva nebola nikdy použitá bez toho, aby ten istý výbor, na ktorý sa odvolávate, dodatočne, keďže sedí štyrikrát do roka zo zákona, neschválil, že už sa naplnila táto rezerva. To je to, čo je tu napísané. To znamená, ja si neviem predstaviť a nikdy s tým nebudem súhlasiť, aby sa napríklad zo zákona obmedzil Národnej rade, vám, hej, právomoc, aby ste proste vstúpili do príjmovej a do výdavkovej strany štátneho rozpočtu. To nie je proste, principiálne je to v rozpore s fungovaním parlamentarizmu, aj keď si inštitúcia ako Rozpočtová rada alebo technokrati mysleli niečo iné. Nie je to možné. Nepodporujem takúto vec. Viete, že ako minister financií si neželám vstupy počas rokovania rozpočtu do príjmovej a výdavkovej strany. To určite nie. Ale z hľadiska princípov parlamentarizmu nemôžeme postaviť akúkoľvek technokratickú inštitúciu nad Národnú radu. To proste nie je možné. Ale čo vieme urobiť a čo sme prakticky vždycky urobili, čo som ja garantoval listom pánovi prezidentovi Kiskovi v januári tohto roku a čo som reálne robil aj dva roky predtým, nikdy sme neminuli ani cent, ani euro bez toho, aby sme nemali čierne na bielom potvrdené od Výboru pre daňové prognózy, že tie peniaze prišli.
A teraz, prečo tento neortodoxný prístup, ak mám to takto nazvať? No poviem vám prečo. Dávam vám do pozornosti asi tri týždne starú správu, report Inštitútu finančnej politiky, ktorý vyhodnocoval daňové prognózy za rok 2015. Aj pod mojím tlakom bude takto Inštitút finančnej politiky robiť aj naďalej. A tá správa je tristná, hej. Tá správa hovorí o tom, že prognóza, na ktorej bol založený rozpočet na rok ´15 sa odlišuje od skutočnosti ´15 o miliardu tristo miliónov eur. Takže ešte raz, naši, to všetko podpisujem, nezávislí analytici, nezávislí bankoví analytici, zástupcovia Národnej banky Slovenska, Inštitútu finančnej politiky, pracovníci ministerstva financií, veľavážení vedci z rozpočtovej rady sa sekli, všetci do jedného, plus-mínus 100 miliónov eur, o miliardu 300 miliónov eur. Najviac ináč rozpočtová rada, hej, poprichodom, nemôžem si to odpustiť, lebo tá má najväčšie problémy s týmto. Tak ja vám hovorím, že toto nie je normálne. Nie je normálne mať dva roky po sebe odklon prognózovaných príjmov a reálnych príjmov vyše 6 percent. Rok predtým to totiž bol odklon 7 percent. Toto číslo, miliarda 300, znamenalo z tých príjmov 6 percent. Tolerovaná odchýlka, na ktorej sa uzniesli naši vedci, pán Jurzyca o tom bude asi vedieť hovoriť viac, sú 2 percentá. Je to dohodnuté. To znamená, 2-percentný pesimistický odhad, to znamená, máme byť konzervatívni. Súhlasím. Rezort financií musí byť konzervatívny. Dohodnutá tolerovaná odchýlka sú 2 % mínus, ako keby podseknutie o 2 percentá. Lenže my dva roky po sebe máme obrovský odklon 6 a 7 percent, trojnásobok. A ja vám vravím, že to nie je normálne. A ja vám vravím, že zároveň chápem, že nie je úplne v silách týchto analytikov, ktorým ide aj o vlastnú tvár a vlastnú odbornosť, nie je možné v čase rozkývaného ekonomického cyklu, problémov s odhadovanou napríklad infláciou a defláciou. To všetko má vplyvy na daňové príjmy, ale hlavne v čase súboja s daňovými únikmi, kde za posledné tri roky dodatočne 2 miliardy na efektívnej daňovej sadzbe kumulatívne DPH, daň z príjmov právnických osôb a tak isto ale aj spotrebné dane.
To znamená, môžte hovoriť o tom, čo len chcete, čísla sú konkrétne. To znamená, kľúčové, to tiež sa dočítate z tohto reportu technokratov, kľúčový príspevok, pokiaľ viem, ak si dobre pamätám, tri štvrtiny z tohto extra príjmu bol daný na základe lepšej efektivity výberu a jedna štvrtina na základe makra, makroekonomického vývoja. A v tejto situácii ja vám len hovorím, že kumulatívne za tie dva roky sú to vyše 2 mld. miliardy eur. To znamená, ktoré v podstate podľa teórie, ktorú zastávate, pán poslanec, by mali byť neviditeľné, hej? A ja vám hovorím, že v čase rozkývaného ekonomického cyklu, v čase ako keby maratónu, ktorý sa tu proste beží, a z hľadiska prijímaných opatrení v oblasti, robili sme ten kontrolný výkaz, robili sme inštitucionálne zmeny, robili sme množstvo, celý balík opatrení v rôznych oblastiach, ktorý má efekt, ktorý má efekt v konkrétnych výsledkoch, a tým sú príjmy štátneho rozpočtu, či už na strane dane z príjmov alebo kľúčovo, s čím sme mnohí nerátali. Pamätáte si debatu o tom smrtonosnom elixíre Ruda Kaníka, tuto ho pozdravujem do Banskej Štiavnice, o tom, jak zvýšenie sadzieb danie z príjmu právnických osôb, aj váš slovutný predseda SAS o tom takisto hovoril, hovoril o dynamických efektoch pri zvyšovaní sadzby DPPO, mali klesať príjmy, teda na jedno percento? Nestalo sa tak. Nestalo sa tak, vďaka. Ale to nepadlo z neba, dámy a páni, ak to zvyknete vy hovoriť niektorí, aby ste proste nepripustili ani slovo, ani centimeter nejakého racionálneho konania tej-ktorej proste vlády. Je to proste naozaj výsledkom nejakého, nejakého typu snaženia.
Ale poďme od tohto preč, kto za čo môže, aby sme si tu nedávali medaily navzájom. Chcem hovoriť o tom, že táto legislatíva je reakciou na tento stav, ktorý nie je normálny z hľadiska, z hľadiska prognózovania, pretože dobre, chvalabohu, deje sa to na strane nadpríjmov, nie na strane inej, ako sme to zažili v roku 2009, to bolo proste fatálne. Ale odvtedy sa nám proste všetci prognostici podsekávajú. Sú oveľa konzervatívnejší, ako je realita. Akoby nedôverovali tomu, tomu, schopnosti udržať efektivitu tej daňovej sadzby pri rôznom type daní. A preto je potrebné na to nejakým spôsobom reagovať. Hovorím vám to, čo som hovoril pánovi prezidentovi v januári. Nikdy sme ani cent neminuli bez toho, aby tie peniaze neboli tým istým výborom, na ktorý sa odvolávate, potvrdené, že už tu sú. A to platí aj pre rok 2016. Mimochodom, tá rezerva, ktorá bola predmetom vášnivej debaty pri schvaľovaní rozpočtu na, tohto roku, je už naplnená, čo je len potvrdením toho, že to nie je zločin, ani trest z pohľadu Dostojevského, ale ani o idiotovi nemôžme ako hovoriť z pohľadu predkladateľa, ak chcete hovoriť o celom Dostojevského diele.
Chcem pomenovať tú vec, že sa uchádzam aj z hľadiska odbornej debaty pre pochopenie proste reálií, ktoré tu sú. Ja len opakujem, reálne výsledky, notifikované výsledky posledných dvoch a už aj dneska, dva a pol roka v podstate za sebou hovoria o tom, že máme fatálny odklon prognózovania od reality. A na to reaguje aj táto novela a toto konkrétne opatrenie k novele.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán minister, dve veci. Prvý bod. K tomu, čo ste hovorili všeobecnejšie o tom, že nikto vám nechce uznať zásluhy na tých zvýšených príjmoch. Ja len poviem k tomu to, ja myslím si, že bez problémov priznám to, čo nedávno napísal jeden analytik, teraz si nespomínam na meno, ktorý hovoril že ten, tá nepísaná spoločenská zmluva, kde riaditeľom daňových úradov bolo dovolené, mnohým, robiť, by som povedal, v súlade s organizovaným zločinom rôzne veci sa skončila alebo obmedzila. A aj to je niečo, čo stojí za zvýšením príjmov. Takže ja nemám problém vám uznať, že v oblasti DPH ste k tomu určite prispeli vo svojej druhej vláde. Pri tej prvej to tak nevyzerá úplne. Ale chcem zase povedať, že pri poznaní toho ako funguje SMER -– sociálna demokracia vo vláde a pri správaní tejto krajiny som si istý, že sú tam ešte značné ďalšie rezervy. Takže máte pravdu aj v tom, že tie ďalšie prognózy by mohli byť aj preplnené, najmä ak dôjde k skvalitneniu spravovania tejto krajiny.
Ale čo chcem povedať, je, neviem, či si celkom uvedomujete, čo robíte touto novelou, tak koncepčne. Vy vlastne vytvárate také určité predviazanie. Lebo vy vlastne dáte v rozpočte rezortom nejaké výdavky, ktoré ale môžu čerpať, len keď budú nadštandardné príjmy. To znamená, že ten rezort ich síce má v kapitole, ale vlastne ich nejakým spôsobom nemôže míňať, resp. teda vy to urobíte na makroúrovni, aby som bol presnejší, lebo im to nerozpisujete. Hoci aj to by ste mohli, vy by ste mohli robiť. To znamená, že vy vlastne v rozpočte robíte, okrem rozpočtu a na jeho negatívny vývoj reagujúceho viazania, vytvárate určité predviazanie. Opakujem to, čo som povedal v prejave, nepovažujem to najmä z hľadiska toho, že je to len legalizácia praxe, ktorá tu aj v podobe aj vášho štátneho tajomníka bola, za nejakú katastrofu, ale myslím, že to je skôr negatívum pre fungovanie verejných financií.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pridám k pozitívnej reakcii poslanca Mira Beblavého na adresu ministra ešte jednu, aby sme tie pozitívne mali za sebou. Oceňujem to, že pán minister vystúpil v rozprave medzi dvoma vystúpeniami opozičných poslancov a že teda nechal na seba reagovať. Posúva sa tak, vytvára sa tak možnosť na posun debaty ďalej. Takže toto je, keby bolo v parlamente bežnejšie, dostali by sme sa ďalej v mnohých oblastiach.
No, a teraz naozaj som chcel hovoriť o tomto bode, to znamená, o obchádzaní prognóz výberu pre daňové prognózy, ale teda budem hlavne hovoriť o inom bode. K tomuto poviem len to, že pán minister nám dal do pozornosti štúdiu Inštitútu finančnej politiky, ktorá hovorí o tom, ako sa prognostici sekli v minulosti, ale ja dávam zase do pozornosti hodnotenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorého za ostatné dva roky sa nám znižoval dlh, ale len jednorazovými opatreniami. To je aj v dôsledku toho, že na vládu nie je vytvorený dostatočný tlak. A teraz sa ten tlak ešte viac uvoľní. Jeden bod.
Druhý bod je, že len tie peniaze, ktoré tam potom sa uvoľnia, a opravte ma, pán minister, ak robím chybu, ale končia z veľkej časti vo Všeobecnej pokladničnej správe, vo VPS, a to je účet, ktorý nepodlieha demokratickým diskusiám, tak ako zvyšok rozpočtu. Čiže takýto druhý problém ešte vidím v tom, že sa obíde ten výbor.
No, ale teraz, aby som neopakoval tú istú tému, chcem sa ešte vyjadriť k tomu, že predkladaný návrh ruší povinnosť štátu vlastne zverejniť rozpočet 15. augusta a de facto ho presúva až tesne pred 15. október. A to si myslím, že je zníženie transparentnosti, že je to obmedzenie možnosti diskutovať o rozpočte dostatočne dlho pred jeho schvaľovaním. Rozumiem, aj aké asi dôvody ministerstvo financií malo, ale asi by sa dalo možno v druhom čítaní hovoriť o tom, že predsa len nejaký termín by sa stanovil. Možno nie 15. august, ale nie až ten 15. október, alebo teda logicky z toho vyplýva, že pár dní predtým, pretože to je málo času pre diskusiu, verejnú diskusiu a aj našu odborno-politickú diskusiu o novom rozpočte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Dámy a páni, zámerom vládneho návrhu zákona je nastaviť účinnosť opatrenia týkajúceho sa priznávania dane pri dovoze tovaru z tretích štátov platiteľom dane cez daňové priznanie, tzv. samozdanenie dovozu tovaru v závislosti na období, kedy rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy stanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy, ktorú zverejní Európska komisia v októbri za tento príslušný rozpočtový rok, bude väčší ako 11 percentuálnych bodov. Po slovensky povedané, aby sme odsunuli účinnosť tohto opatrenia až na moment, keď bude notifikované, uznané, že verejný dlh Slovenskej republiky je 1 % pod spodným limitom, tzv. sankčným limitom, sankčným pásmom dlhovej brzdy.
Dôvodom prehodnotenia a zavedenia tohto opatrenia je konsolidácia verejných financií. Samozdanenie dovozu tovaru platiteľmi dane pri zavedení od 1. januára budúceho roku síce by neovplyvnilo aktuálny výnos DPH, znížilo by však hotovostný výnos z dane pridanej hodnoty v prvých troch mesiacoch roku budúcom už o necelých 600 mil. eur, čiže o 7 desatín percenta hrubého domáceho produktu. Pričom súčasne by boli ešte vyplácané nadmerné odpočty z roku 2016. Toto by negatívne ovplyvnilo výšku maastrichtského dlhu a aj úrokové náklady. Chcem povedať, že môžte vnímať a zamestnávateľská obec vníma kontroverzne toto opatrenie, pretože odsúvame samozdanenie, princíp samozdanenia pri dovoze z tretích krajín už asi tretíkrát, ale kľúčový dôvod je fiškálny. V danom prípade by išlo, pán poslanec Jurzyca, o jednorazové navýšenie maastrichtského dlhu a musím povedať, že pokiaľ vizionársky nedôjde k, podľa mňa k dohode na prípadných zmenách zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde by sa aj takéto propodnikateľské a prokonkurenčné opatrenie dalo premietnuť do tohto zákona, tak asi k nemu nebudem môcť pristúpiť, nebudeme môcť pristúpiť do momentu, nech sa reálne tento dlh naozaj nezníži.
Novelou sa ďalej navrhuje doplniť do zákona nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. To je opatrenie, tzv. úrok z nadmerného odpočtu, je to opatrenie, po ktorom naozaj hlavne v posledných rokoch sa volá. (Reakcie z pléna.) Preskočil som niekoho? Päť-šesť-tri. Škoda, lebo toto je celkom dobrá novela (minister hľadá podklady k predsedajúcim uvedenej j novele).
Tak, dámy a páni, aj toto je zaujímavá novela a hneď začnem tzv. superzaisťovacím príkazom. Opäť bez mučenia priznávam, že transponujeme toto opatrenie z legislatívneho poriadku Českej republiky. Ide vlastne o spôsob a spôsob toho, aby sa vedel štát v prípade, či už len podozrenia a podozrenia zo špekulatívneho obchodu, vedel zaistiť hotovosť. Toto opatrenie je nasmerované nie na zaistenie nehnuteľného majetku alebo hnuteľného majetku, takého iného nefinančného charakteru. Ide o hotovosť na účtoch a dokonca aj o hotovosť, ktorá len príde na účet nejakej firmy, ktorá, ktorá je podozrivá z nejakej nekalej operácie. Tak v takom prípade vytvárame v podstate možnosť zaistenia takéhoto prostriedku na obdobie, pokiaľ sa tá situácia vyjasní, resp. je tam to normálne správne konanie. To znamená, môže sa dotknutý voči tomu brániť v rámci správneho konania odvolaním, ale kľúčové je, že tie prostriedky sú zadržiavané.
Snáď pochopíte, že v tej ére témy boja s daňovými únikmi je dostať sa k peniazom to kľúčové. To všetko ostatné je, samozrejme, tiež veľmi dôležité, ale v prípade krádeže na daniach je naozaj, v prípade hlavne organizovaných skupín, v prípade toho daňového, daňových trestných činov veľmi dôležité sa dostať v podstate k tej hodnote, o ktorú štát prišiel. Takže toto je superzaisťovací príkaz transponovaný na základe veľmi dobrých skúseností z Českej republiky.
S cieľom zjednodušiť výkon správy daní v súvislosti s podávaním daňových priznaní sa navrhuje, aby správca daní mohol opraviť nedostatky podaného daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku daní. Zavádzame tzv. inštitút vyrubovacieho rozkazu, ktorý zabezpečí pružnejšie vyrubenie daní v prípade, ak daňový subjekt neodstráni chyby v podanom daňovom priznaní, ktoré majú vplyv na výšku dane. Proti odvolaciemu rozkazu môže daňový subjekt podať odpor, ktorým sa iniciuje daňová kontrola. Ide o prípady, keď v podstate dochádza k nejakej, k nejakej chybe a sám daňovník si ju v podstate musí priznať, aby sme nemuseli otvárať daňovú kontrolu, na základe daňovej kontroly robiť nové v podstate vyrubenie. Toto je normálne správne konanie, vyrubovací rozkaz, ktorý skráti ten celý proces, a znamená to aj menšiu záťaž pre finančnú správu.
Z dôvodu zefektívnenia výkonu daňovej exekúcie sa navrhuje zaviesť elektronickú komunikáciu s bankami. A tak isto, aby sa mohol v oveľa väčšej miere využíval inštitút odkladov a splátok, navrhujeme v prípade žiadosti o odklad platenia dane, tej daňovej povinnosti, v prípade pri sumách do troch tisíc eur sa nebude vyžadovať v budúcnosti zabezpečenie dlžnej sumy záložným právom. Dnes sa tak deje, ale podnikateľ musí založiť v podstate túto dlžnú sumu časťou nejakého svojho majetku do troch tisíc eur. Navrhujeme, aby tak sa nemuselo diať, ale bude to rozhodnutie na základe daňovej spoľahlivosti toho-ktorého subjektu. Toľko asi a ešte raz sa ospravedlňujem za ten úvod.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.