9. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona.
Predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem mať len jednu prvú poznámku a potom sa k trom veciam v zákone vyjadrím.
Tá prvá poznámka podľa mňa je, že na Slovensku extrémizmus najviac podporuje, keď majú ľudia pocit, a dnes ho majú veľmi oprávnený, že rovnosť pred zákonom nefunguje. Dám vám taký krátky update, je to možnože drobnosť. Ja som spomínal, že na minulom pojednávaní jednom sa sudkyňa rozhodla, že niektoré ustanovenia Trestného poriadku neplatia pre ústavných činiteľov, že sa premiérovi a poslancom nemôže doručovať cez policajný zbor predvolanie. Dnes mi doručili počas obeda policajti upovedomenie o jednom výsluchu v kauze Filipa Rybaniča, čo si myslím, že aj keď sme komunikovali e-mailom, bolo absolútne v poriadku, boli veľmi milí. Chcem povedať, že ak ľudia majú oprávnený pocit, a majú ho oprávnený a možnože každý týždeň oprávnenejší, že rovnosť pred zákonom je fikcia a že máme na Slovensku ľudí, ktorí stoja nad zákonom, či z biznis sféry, alebo z politiky, alebo z justície, alebo odinakiaľ, tak môžte prijať akýkoľvek zákon proti extrémistom, ale extrémisti budú rásť. Ak tomuto niekto nerozumie, a myslím, že už tá doba je tak ďaleko, že len povedať, že nám sa to tak nepáči, no však budeme to nejako sledovať, je málo, je málo.
Ja sa k extrémistickým trestným činom vyjadrím, ale spomeniem najskôr len dve veci. Samozrejme, tá kľúčová časť, ktorá sa týka uznávania výkonu majetkových rozhodnutí v trestnom konaní, nie je problematická, aj keď ja by som privítal, keby to prišlo osobitne a osobitne novelizácie trestných kódexov, lebo si myslím, že novelizovať trestné kódexy vo veciach, ktoré priamo teda nesúvisia s tým hlavným zákonom, práve extrémistické trestné činy, nie je celkom legislatívne vhodné, ale už to tu je tak navrhnuté, takže o tom rokujeme.
Čo by som chcel oceniť a trošku, robíme z toho aj trošku komédiu, nehovorím, že pani ministerka v tomto, ale spomínala to v úvodnom slove. Rozširuje sa trestná zodpovednosť právnických osôb v princípe o ekonomické delikty, na ktoré bola prioritne zriadená. Kedyže sme rokovali o vládnom zákone? O zodpovednosti právnických osôb? Asi pred rokom? Kde sme kľúčovo navrhovali, ja som navrhoval pozmeňovacie návrhy, ktoré sa týkali ekonomických trestných činov. Veď koniec koncov právnické osoby páchajú prioritne ekonomické trestné činy. A boli tu pozmeňovacie návrhy a bol som na výbore ústavnoprávnom a bol som v pléne, pani poslankyňa Laššáková si to isto pamätá. Nič neprešlo. Teraz ten návrh prišiel a teraz, samozrejme, ja tomuto celkom nerozumiem, ako, alebo možno rozumiem, ako to celé funguje. Čiže keď pri predošlej tlači pán poslanec Gál spomínal, že však, samozrejme, dobré návrhy opozície dajte sem a budeme hlasovať podľa toho, čo obsahujú. Veľa šťastia želám, veľa šťastia. Však dáme návrhy, som veľmi zvedavý a vieme, ako dopadnú, čiže aspoň sa neklamme tuná z rečníckeho pultu. Čiže je to dobrá vec, možnože by poslanci SMER-u nám mohli vysvetliť, a možno aj nie, prečo pred rokom hlasovali úplne naopak. Bola iná doba asi.
Čo však považujem za asi najkľúčovejšie, pre ktoré ten návrh ja nepodporím, je rozširovanie verbálnych deliktov.
Ešte vám poviem jednu vec, že pani ministerka tu spomínala, že sa zavádza jurisdikcia Špecializovaného trestného súdu. To je na diskusiu a poviem aj prečo, ale; aby bola väčšia špecializácia. Na druhej strane v Bratislave a v Košiciach rozhadzujete na trestné veci závažnejšej povahy, teda obzvlášť závažné zločiny so sadzbou nad 12 rokov, na všetky okresné súdy. V Bratislave ich je 5 a v Košiciach sú 2. Tam už špecializácia pri tých najzávažnejších zločinoch, ktoré sú v jurisdikcii okresných súdov v sídle kraja, tam už nie je potrebná. Ale extrémistické trestné činy, mnohokrát prečiny, väčšinou prečiny, dávame do kompetencie Špecializovaného trestného súdu.
K tomu chcem povedať ešte jednu vec, že, lebo v dôvodovej správe dôvod nie je v princípe uvedený žiaden, niežeby dôvodová správa, ale som sa tam pozrel na toto ustanovenie, že čo viedlo navrhovateľa, aby zaviedol jurisdikciu Špecializovaného trestného súdu. A nie je tam v princípe nič. A teraz podľa mojej mienky dôvod, pre ktorý má Špecializovaný trestný súd jurisdikciu v oblasti korupcie, organizovaného zločinu a najzávažnejších foriem ekonomickej trestnej činnosti, je ten, že ide väčšinou o páchateľov, dokonca aj pri drobnej korupcii, miestni policajti, miestny lekár, ktorí majú väzby nadštandardné na miestnu justíciu. U extrémistov toto hrozí? Podľa mojej mienky nie. Niežeby to delilo a násobilo, ale sa mi zdá, že je to skôr taký ťah že marketingový, ideme proste po extrémistoch, poďme, tak teraz dáme... Lebo tam nevidím tú logiku, aká je pri iných trestných činoch spadajúcich do jurisdikcie špeciálneho súdu. Proste nie je tam. Okrem vytvorenia toho zdania, že ideme tvrdo, špeciálny súd je možno jediný na Slovensku, ktorý má nejakú podporu, tak tam to švihneme. Ja si myslím, že tam absentuje dôvod, aký je pri iných, pri inej trestnej činnosti.
Ale čo by som chcel spomenúť, je, sú tie extrémistické trestné činy a tam inak viacero vecí je možno na druhé čítanie. Pri Trestnom zákone sa vlastne sčasti mení dôkazné bremeno pri definícii extrémistického materiálu, kde sa uvádza, že čo sa nepovažuje za extrémistický materiál, ak sa preukázateľne potvrdí, že sa bude využívať na vedecké, vzdelávacie, zberateľské a tak ďalej. Ale čo je ešte dôležitejšie a podľa mňa z tohoto pohľadu horšie a budem hovoriť, prečo si myslím, že je to horšie, že sa výrazne rozširujú skutkové podstaty, a teda ich objektívne stránky, najmä trestných činov podľa § 421, 422. Tam nejde len o to, že založenie toho hnutia smerujúce k potlačeniu základných práv a slobôd. Pozrite si a porovnajte definíciu v dnešnom Trestnom zákone a v navrhovanom znení. Dnes to bolo len v prípade takýchto skupín, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy, a tam potom aj poviem, že v čom je podľa mňa, kde je rozdiel medzi prejavom, ktorý by mal mať ochranu ústavy a ktorý by nemal mať. Teraz je to vlastne preč a je to v princípe voči skupinám, ktoré hlásajú rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú nenávisť alebo nenávisť. Vypadlo násilie.
Totižto prejav, ktorý podnecuje násilie, podľa mňa nie je chránený ústavou, ale definícia, že kto prejavuje nenávisť voči nejakej skupine. Podľa mňa neexistuje ani ľudské právo byť chránený pred urážlivým prejavom. Ja totižto, ak si myslíme v tejto snemovni, som to spomínal na výbore ústavnoprávnom v inej súvislosti, že sloboda prejavu chráni len prejav, ktorý sa nám páči, ktorý je zmierlivý a pekný a spisovný a proste inšpiratívny, tak je to veľký omyl. Sloboda prejavu, ak ju chceme mať, chráni aj prejav, ktorý sa nám nepáči, ktorý môže byť aj urážlivý. Dokonca podľa mňa aj nenávistný, pokiaľ nepodnecuje násilné konanie.
Winston Churchil raz povedal, že krajina, ktorá má slobodu prejavu, bude mať aj veľa hlúpeho prejavu. Extrémistické prejavy sú z vecnej stránky hlúpe prejavy. Ale zakazovať ich zákonom znamená, že zverujeme štátu právomoc rozhodovať o tom, ktoré názory sú dobré, ktoré sú zlé a ktoré z tých zlých názorov budeme trestne stíhať, a to je podľa mojej mienky začiatok konca slobody prejavu.
Štát by nemal mať takúto právomoc. Tá hranica podľa mňa je jednoznačná. Podnecovanie k násilnému konaniu nie je ústavou chránené. Ale všetko ostatné, najviac, samozrejme, že čoho sa dopúšťa štát pri verbálnych deliktoch, že chráni len niektoré skupiny. Chráni trestným právom. Čiže skupiny definované podľa; v tomto návrhu; národnosti, etnickej skupiny, náboženského vyznania, farby pleti, sexuálnej orientácie, ale iné skupiny nie. Lekárov môžte hanobiť, učiteľov, recidivistov, veteránov, vojakov. Proste toto je ten problém, že, samozrejme, ak sa štát rozhodne chrániť nejaké skupiny pred urážlivým prejavom trestným právom, tak si vždy vyberie ktoré. Aj to je podľa mojej mienky problém. A ja síce pripúšťam, že môj názor na slobodu prejavu, ešte raz, nie je neobmedzený, tá sloboda prejavu je obmedzená, určite, že je, ale to obmedzenie musí mať, musí byť za ním nejaký princíp. Ja navrhujem princíp alebo tú hranicu, je podnecovanie násilia. Niekto hovorí nie, mal by to byť iný. Povedzte mi aký. Ten iný niekto povie, taký, aký určí parlament. Zahrnieme do ochrany katolíkov? Ááá. Eva..., evanjelikov áno, homosexu..., aj tých. Koho ešte? No, kto získa väčšinu, jak rozhodneme. Zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac. To nie je žiaden princíp ochrany, to nie je žiaden princíp slobody prejavu. To je čisté rozhodnutie, ako sa rozhodne väčšina. Podľa mňa sloboda prejavu je chránená aj voči väčšine, inak by sme ju nemali ani v ústave.
Posledná vec k trestným kódexom sa týka, čo som už zmienil, že čo mi príde ako pomerne veľká nelogičnosť, ale podľa mňa to nie je ani správne. Totižto na jednej strane ideme špecializovať Špecializovaný trestný súd na trestné činy extrémizmu. Opakujem, väčšinou ide o prečiny. Na strane druhej distribuujeme na viac okresných súdov, už tam neplatí špecializácia, tie najzávažnejšie, obzvlášť závažné zločiny. To podľa mojej mienky nedáva žiadnu logiku. Okrem toho, že sa Bratislava I a Košice I sťažujú, že asi majú veľký nápad agendy. To treba podľa mňa riešiť, ale práveže si myslím, že čo by bolo možno dobré zvažovať, možno už aj v minulosti. Vytvoriť osobitný kariérny postup pre trestných sudcov, ktorí pojednávajú veci s rozšírenou jurisdikciou na okresných súdoch v sídle kraja. To, samozrejme, že je aj šesť ďalších okresných súdov, nielen Bratislava a Košice, lebo krajov máme osem. To si myslím, že by bolo dôležité, lebo častokrát ide o oveľa zložitejšie veci, jednak skutkovo, ale aj právne. Takže toto mi nepríde ako veľmi systémové riešenie, ale skôr ako také akoby hasenie problému, ale dosť nesystémové.
No a na záver sa vrátim k tomu extrémizmu. Nad rámec toho, čo som povedal, teda môjho názoru na slobodu prejavu, a ja by som ešte k tomu povedal jednu vec, lebo ste, pani ministerka, spomínali, že teraz akože extrémisti tiež s tým operujú, tou slobodou prejavu a tak. To ma, sa priznám, že až tak nezaujíma, čo ma, pretože problém je ten, že; a je to aj skúsenosť moja osobná; že práve takéto represívne zákony v minulosti aj v iných krajinách, aj v súčasnosti z nich robia martýrov slobody prejavu.
Poviem to na príklade, ktorý sa udial v roku 2010 a ´11, myslím. Ak si pamätáte, tak v Šarišských Michaľanoch sa udial nejaký pomerne závažný násilný zločin. Neviem, či nešlo o vraždu, a na základe toho tam extrémisti urobili nejaké zhromaždenie za prvej Ficovej vlády. Prišli tam, dostali povolenie, tuším, že ísť len na nejaký štadión. Išli na štadión, starosta zobral mikrofón, rozpúšťa zhromaždenie. Pritom to bolo legálne zvolané zhromaždenie, nikto tam k ničomu, myslím, ani nevyzýval, lebo ani sa k slovu nedostal. A keďže sa nerozišli, tak prišli polície a polícia prišla v kompletoch protiúderových a bim, proste po zemi. Prvá správa v televíznych novinách. Komu si myslíte, že ste týmto urobili reklamu? A naviac to bolo podľa mňa nezákonné rozpustenie.
O rok nato, keď už som bol na ministerstve vnútra, bol ďalší takýto pochod v Šarišských Michaľanoch. Ja som dal pokyn našim zložkám proste byť pripravený. Nedemonštrovať silu žiadnu. Byť pripravený aj proste, keby sa niečo dialo, keby sa konali násilné trestné činy. Prebehla demonštrácia, pochod. Vo večerných správach nebolo nič. Tým chcem povedať, že s rozumom treba k mnohým veciam pristupovať. Sa mi to zdá byť efektívnejšie a lepšie. A čo som, čo som...
Poviem to ešte na ďalšom príklade, aby som nehovoril len o Slovensku. Lebo to je častá námietka, že sú doby a sú chvíle, kedy iná možnosť ako trestné právo neexistuje. V Nemecku v 30. rokoch, Nemecko malo asi podobnú; nehovorím, že rovnakú, samozrejme; legislatívu v oblasti verbálnych deliktov, ako má Slovensko a mnohé iné krajiny. Inými slovami boli trestne stíhané extrémistické delikty. By ste sa divili, že v 30. rokoch, začiatkom, boli za antisemitské výroky stíhaní viacerí nacisti. A by sa nám možno zdalo, že v tej dobe takéto delikty mali aj svoj význam. Ako nás ale trošku učí aj história, tak nacisti využili tieto súdne procesy práve naopak, na svoju prezentáciu, svoj marketing a na druhý deň sa postavili do pozície obhajcov slobody prejavu. Čiže ani tá vecná rovina podľa mojej mienky nesedí. Okrem tej ústavnoprávnej.
A tá ústavnoprávna je, lebo sloboda prejavu podľa mňa je najdôležitejšia sloboda. Je to o tom, čo si myslíte a čo môžte, o čom sa môžte snažiť presvedčiť ostatných. Podľa mojej mienky proti extrémizmu nie je riešením obmedzovať slobodu prejavu, ale práve naopak, je potrebné viac prejavu toho iného. Musí byť autentický, samozrejme. Nie je možné sa tváriť, že bojujeme proti korupcii a riešime štát a bude už dobrý a funkčný, a vidieť, čo sa v štáte deje za tejto konštelácie. To moc autentické nie je, ale zastaviť to. Proste ten problém je, že podľa mňa pravda existuje a dá sa aj nájsť, ale týmto vy zverujete právomoc rozhodnúť o tom, kde sa pravda nachádza, štátu. Štát by nemal mať právomoc rozhodovať o tom, kde sa pravda nachádza, pretože to je začiatok konca slobody prejavu.
A keď hovoríte o extrémizme, tak už len poslednú poznámku. Som presvedčený o tom, lebo pri vzniku tejto koalície jej hlavným alebo jeden z hlavných dôvodov bol, že treba urobiť zábranu extrémizmu. Ja si myslím, že vaše fungovanie aj vznik, aj spôsob vzniku koalície, aj fungovanie, aj posledné kauzy, ktoré sa dejú, majú za následok pravý opak. Nehovorím to s veľkou radosťou a pán poslanec Bugár si myslí, že to je dosť vtipné. A ja si myslím, že to podľa mňa až také vtipné nie je. Nie som ja z toho rád a myslím, že ani on nie je. Zákony tohto charakteru, si myslím, že tú situáciu ešte zhoršia. A napriek tomu, že ten zákon obsahuje aj dobré ustanovenia, ktoré som už zmienil, tak práve kvôli tomu, že považujem slobodu prejavu, nech je vedené jej obmedzenie akýmikoľvek skvelými pohnútkami, a dobrými pohnútkami, že sloboda prejavu by v takomto rozsahu nemala byť obmedzovaná.
Nebudem odporúčať mojim kolegom, ako majú hlasovať, lebo to je takáto vec, ktorá je na slobodnom zvážení, ale ja v tejto verzii kvôli obmedzovaniu slobody prejavu hlasovať za návrh vládneho zákona nebudem.

Ďakujem pekne.
Zákon, ktorý pani ministerka ako členka koalície predkladá, predkladá ako členka koalície, ktorá svoj samotný vznik odôvodnila strachom z extrémizmu. Na všetky veci o fašizme; no, tieto reči o fašizme a hrozbe fašizmu a činy sa tak trochu rozchádzali. Dosiaľ bola zo strany koalície reč vždy iba o zákonoch proti opozícii, nie proti extrémizmu. Takým je reč; takou rečou je reč o novom rokovacom poriadku, takou; reč je o nových zmenách zákona o politických stranách. Hľadá sa bič na kritikov koalície. Zastrašovanie, vyhrážanie, zákony. Teraz – zdanlivo – už konečne aj legislatíva proti extrémizmu.
Samozrejme, že človek sa pýta a tieto otázky tu budú zaznievať, pani ministerka, či je to populistické gesto alebo skutočne spoločný politický ťah koalície smerom proti extrémizmu. Niečo z praxe a z reality naznačuje včerajšie hlasovanie. Poslanci SMER-u, vášho spojenca v koalícii, včera hojne podporili stranu Kotleba v útoku na poslanca Osuského, ktorý v sebaobrane sa bránil na demonštrácii, a oplátkou za to potom poslanci Kotlebovej strany masívne podporili všetky koaličné zákony z dielne ministerstva financií. Takže varíte, pani ministerka, vo vojsku, ktorého zástavy vejú opačným smerom, než akým by ste sa chcela dívať vy. Oni s extrémistami paktujú, podporujú ich a podporu od nich prijímajú. Vy by ste chcela priniesť zákony... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem vám za slovo.
Pán Lipšic, v mnohom, čo ste povedali, s vami súhlasím. Štát tu nie je na to, aby si uzurpoval právo hovoriť, čo ako bolo, ako sa stalo, alebo čo, alebo čo je alebo nie je pravdou. To už nemá s demokraciou nič spoločné.
Musím vás ale opraviť, pretože ste, čo sa týka Šarišských Michalian, šírili niektoré nepravdy. Za prvé, bolo to v roku 2009 v auguste. A ľudí, ktorých vy ste nazývali extrémisti, tých ľudí, tak jedná sa len o slušných občanov, obyvateľov Šarišských Michalian, zúfalých ľudí, ktorí už nechceli byť ďalej vystavovaní teroru asociálnych cigánskych parazitov. A keď hovorím o asociálnych cigánskych parazitoch, nemyslím tým celé cigánske etnikum, my – nikto z nás, z našej strany, ani ja osobne – nemáme proti slušným cigánom vôbec nič, pretože ľudí neposudzujeme, žiadny slušný človek neposudzuje ľudí podľa ich farby, ale podľa ich správania. To, čomu boli vystavení občania Šarišských Michalian, vyeskalovalo až do situácie, že sa jednoducho postavili a chceli, aby ich hlas bolo počuť aj v Bratislave a na ministerstve vnútra a aby polícia konečne začala chrániť tých, ktorí prispievajú do štátneho rozpočtu a ktorí sa skladajú nielen na naše, ale aj na vaše výplaty. To chceli občania Šarišských Michalian a odpoveďou im bolo vodné delo a útok ťažkoodencov.
Čo sa týka ale postihovania extrémistických prejavov, tak dúfam, že sa pani ministerka pozrie aj na prípad toho úbohého dievčaťa, ktoré bolo zmlátené na trati Zvolen – Levice asociálnym cigánskym parazitom vo vlaku a keď ju odviezli na policajnú stanicu, tak sa pred policajnou stanicou zhromaždila skupina asociálov, rodiny toho asociála, ktorý ju napadol, vyhrážali sa jej zabitím, policajti ju museli odviesť v policajnom aute, pretože riskovala svoj život, ak by sa pred tú stanicu postavila, a dodnes nikto z nich nebol obvinený. Či aj toto sú prejavy extrémizmu, rasizmu, alebo je extrémizmus len zo strany Slováka voči cigánovi?
Ďakujem vám.

Ďakujem za slovo.
Pani Žitňanská aj pán Lipšic, zabudli ste na akési rozdelenie extrémizmu, pretože ten môže byť z rôznych strán rôznofarebný, takže môže byť, či; rozmýšľajte o tom, či nemôže byť extrémizmus pravicový, ľavicový, náboženský, alebo dokonca aj cigánsky, ktorý prevažuje a, ako povedal kolega, spôsobil udalosti v Šarišských Michaľanoch.
Ďakujem.

Pán kolega Lipšic, ani som nechcel reagovať, lebo častejšie sa mi stáva, že ma oslovíte vaším prejavom, ale musím povedať, že tá vaša sloboda prejavu, no to je naozaj výkvet. Keď bol protest proti Gorile, vy ako minister vnútra ste nasadil vodné delá. To je teda ozaj sloboda prejavu. Na všetkých hádžete blato, špinu. Viete, koľko káuz ste mali, keď ste boli minister, či už spravodlivosti, alebo vnútra? Ja vám to teda v rýchlosti zopakujem: kupovanie poslancov, keď ste bol minister spravodlivosti, pán Džupa, Eduard Kolesár; kauza Branisko, zmizli stámilióny; kauza vláčiky; daňový úrad prenajatý nevýhodne; kauza sitká; kauza Karlín, politicky riešené, ostuda pre Slovensko, vaša osudná chyba; pád daňovej správy; nákup najdrahšej Fabie na svete za 82-tisíc, keď ste bol minister vnútra; prieskum za 2,5 milióna a otázky boli šité na vás: je pán minister správny chlap, ako by sa mohol zapáčiť ženám, ako by sa mohol zapáčiť voličov za štátne peniaze? No gratulujem, pán exminister.
Ďakujem, započul som.

Pán poslanec Bublavý, k slobode prejavu ste toho veľa nepovedali, pretože asi k tomu ani veľa povedať neviete okrem toho, čo vám pošlú z Úradu vlády. Zabudli vám tam ešte povedať, že aj za potopu, keď bola Noemova archa, som ešte zodpovedal? To máte...(reakcia z pléna), to máte, to ste si sám napísali? (Reakcia z pléna.) Tak beriem to späť, to ste ma prekvapili v tomto.
Ale poviem vám konkrétnu vec k slobode prejavu, že je veľmi zaujímavé, ja už som k tomu napísal pomerne dlhší článok, odporúčam vám si ho prečítať, lebo to spomínajú ľudia vášho kalibru asi pri Gorile vodné delá. Ja som bol na hradnom kopci a bol som aj v nemocniciach, bol som navštíviť policajtov, ktorí boli zranení chuligánmi zo Slovanu a z Trnavy. Nebol zranený nikto z demonštrantov, boli zranení policajti, dokonca boli vážne zranení na Kramároch. Že máte tú hanbu takýto hoax v parlamente vôbec vyťahovať, že máte vôbec tú hanbu, bez toho, aby ste si vôbec zistili skutočnosti, ktoré sú verejne známe! Koniec koncov, keď vtedy bola demonštrácia, to bolo 3. februára, bolo to 6 týždňov pred voľbami, prečo vtedy SMER nekričal, 6 týždňov pred voľbami, ako boli porušené nejaké slobody, prečo?! Lebo neboli. To si potom vymysleli ľudia podobní vám, predpokladám, po voľbách, ale to už je, samozrejme, že trošku iný príbeh.
A keď sa ešte vrátim ku kolegom, čo tiež reagovali, len jedna poznámka. Totižto ten problém je ten, že nemám pochybnosti o tom, že keby oni boli pri moci, tak zakážu iné extrémistické prejavy akože, ktoré sa im nepáčia, iných farieb, predpokladám, ako to bolo spomenuté. Sloboda prejavu je len jedna podľa mojej mienky a z akejkoľvek strany ju obmedzovať je chybné.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi kratučko vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Ten dôvod, prečo chcem vystúpiť, je hlavne to, že chcem dať procedurálny návrh, aby bol tento návrh zákona zaradený aj do výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Áno, takže pán...; tak je to úloha spravodajcu, takže oznamujem to a budem žiadať o podporu práve vzhľadom k tej téme, ktorá tuná bola kolegom Lipšicom otvorená. Obsahuje veľkú časť, ktorá sa týka zmeny Trestného zákona v oblasti, alebo trestných činov extrémizmu. Nebudem sa teraz vyjadrovať podrobne k tejto oblasti, ale každopádne berem, že už aj tá debata, ktorá sa tu zviedla, naozaj hovorí o tom, že zasahuje do oblasti ľudských práv.
Ja by som sa možno dotkla len pár oblastí, ktoré na mňa pôsobili možno viac pozitívne a možno len preto pozitívne, lebo naozaj tá právničina mne nie je až taká blízka. Keď som si prečítala tú dôvodovú správu práve toho článku II, tak sa mi zdalo vhodné, že sa budú lepšie alebo nanovo precizovať niektoré ustanovenia Trestného zákona alebo trestných činov. A napadla ma hneď situácia, keď sa riešila najmä v médiách, priznám sa, že aj v parlamente sa o tom veľa rozprávalo, bitka v Nitre pred barom, Mariatchi sa volal. Vtedy som sa rozprávala s ministrom vnútra o tom, že či neexistuje nejaká možnosť; zo začiatku to vyzeralo, že sa to nebude ani poriadne riešiť, áno, všakže vieme, že dohru to malo; ale rozprávala som sa s ministrom vnútra, že či by nebola lepšia dobrá, vhodná úprava Trestného zákona práve v týchto paragrafoch. Vtedy ma veľmi silne uisťoval, že určite nie, že zákon máme dobre postavený, len proste to vyšetrovanie musí prebiehať nejakým spôsobom, no a, no. Hej, takže zostala som taká ukľudnená, len napriek tomu však, že celá spoločnosť je teraz pretkaná tým pojmom, pojmami o extrémistoch, ako nám to tu všetko narastá, čo je pravda, že vieme, že rozvíjajú sa rôzne skupiny extrémistické, preskupujú sa, zoskupujú sa, malé zoskupenia vznikajú, takže aj tak si myslím, že možno úvaha o tom, rozširovať tieto trestné činy, má zmysel.
Možno trošku by som videla aj záruku v tom, ako bolo písané v dôvodovej správe, že sa to dialo aj za pomoci výboru, neviem ho teraz presne citovať, ale proste z rady vlády pre ľudské práva. To by možnože mohlo byť zárukou do istej miery, že to bude postihovať naozaj oblasti, v ktorých sa dajú zlepšiť, ktoré sa dajú zlepšiť v oblasti toho trestného práva. Ale naozaj výsledkom by malo byť, alebo moja otázka znie, že či nám táto úprava pomôže naozaj ľahšie usvedčiť páchateľov z tých trestných činov extrémizmu, poprípade že či sa budú ľahšie, v úvodzovkách ľahšie, samozrejme, keď budú spĺňať všetky náležitosti, znášať obvinenia za takéto trestné činy.
Ak by som zobrala pohľad na tento článok z druhej strany a z oblasti ľudských práv, posilnili sa tu práva obvinených v Trestnom poriadku alebo proste v týchto procesoch. Čo takisto berem za jednu zo správnych úloh, na druhej strane sa zas a opäť pýtam, že či v rovnakom duchu naozaj sa dočkáme, kedy sa budú nie teda po právnej stránke upravovať práva obetí, ale vieme, že tie viac potrebujú tie služby pomáhajúce. Im veľakrát právnik nepomôže, hej, tak jako teraz sa v tomto smere posilňujú práva obvinených pri tých medzinárodných trestných činoch alebo teda súdnych procesoch. Viem, že sa pripravuje, máte to v pláne, pripraviť zákon o obetiach, takže opäť len taký prízvuk na to, že veľmi sa teším, kedy naozaj v parlamente už budeme mať zákon, ktorý sa bude dotýkať zlepšovania práv obetí. Toto je druhá novela v priebehu trištvrte roka v Národnej rade Trestného zákona, ktorá posilňuje práva páchateľov. Ale neberem to ako zlú vec, ale teda poďme už naozaj posilňovať práva obetí.
Ako veľké pozitívum spomeniem aj, že sa z lekárov stávajú chránené osoby. Som rada, že sa k tomu pristupuje, len mi je ľúto, že v priebehu týchto štyroch rokov sme mali kolegyňu Evu Horváthovú, ktorá sa o niečo podobné snažila v tom minulom volebnom období, z istých pre mňa nelogických dôvodov to vtedy nebolo možné. Škoda, ale som každopádne rada, že lekári budú teraz zaradení do oblasti chránených osôb.
Posledné, čoho by som sa dotkla, je článok, ktorý sa dotýka zákona o dráhach a týka sa teda hliadok, hej, Kotlebových hliadok skrátka. Tiež si myslím, že nejaká skupina, bude veľmi nebezpečné, ak sa nejaká skupina rozhodne zobrať váhu zodpovednosti na seba namiesto štátu, ktorý má na to svoje zložky. S tým súhlasím. Mne na druhej strane chýba, čo urobí v skutočnosti štát pre občanov, ktorí cestujú určitými typmi vlakov alebo na určitých tratiach, kde tie násilnosti naozaj sú častejšie. Tak možno keby ste nám aj povedali to bé, áčko poznáme, s tým súhlasím a rada by som vedieť, ako sa s tým v skutočnosti a kvôli dobrovôli občanov štát vysporiada.
Ďakujem pekne. Toľko teda zopár poznámok k celej novele zákona.

Ďakujem vám za slovo.
Chcem sa vám poďakovať v prvom rade za to, čo ste hovorili o tých vlakoch. Ja sám som si precestoval veľmi veľa na trati Poprad – Stará Ľubovňa a môžem sa k tomu objektívne vyjadriť, k tomu, aká situácia v tom vlaku je. A že keby tam neboli naši chlapci v zelených tričkách, tak tí ľudia by sa tam normálne do toho vlaku báli nastúpiť.
Pani Žitňanská má rada veľké vyhlásenia o tom, ako naše hliadky zakáže, ako proti urobí neviem čo všetko preto, aby nás z vlakov dostala. Samozrejme, všetko je to zbytočné, ale ako ste vy povedali, doteraz sa nikto z vlády, nikto z ministrov, nikto, kto môže objektívne situáciu posúdiť a povedať nám, čo chcú robiť, nepovedal, ako chce vláda, ako chce ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ktokoľvek, riešiť situáciu bezpečnosti nielen v tomto vlaku, ktorá je naozaj katastrofálna. Každý deň prepady, nadávky, pľuvance, jednoducho oplzlé poznámky, mladé dievčatá sa tam cez leto báli cestovať, pretože asociáli, ktorí nastúpili v Huncovciach do vlaku v obrovských počtoch, im vykrikovali, nadávali im, oplzlo ich obchytkávali, jednoducho, no, peklo na svete, neviete si to predstaviť. A táto vláda svojou nečinnosťou, aj všetky minulé, spôsobili, že sa z cestovania na Slovensku stala činnosť na vlastné riziko.
A preto ja sa pýtam, ako chcete riešiť bezpečnosť vo vlakoch. Lebo ak tú bezpečnosť vyriešite, potom sa nemusíte starať o to, ako dostať naše hliadky z vlakov, pretože tam nebudú.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dá sa povedať, že pán kolega Mazurek to povedal asi celé aj za mňa. Ja takisto chcem povedať jeden moment, ktorý tunak kvôli nejakej politickej korektnosti nie sme ochotní akceptovať. Tunak pomaly chránime každého Cigáňa, aj keď je agresor, aj keď prepadáva ľudí, aj keď niekoho napadne, proste je Cigáň, tak ho ideme chrániť a ideme sa tunak úplne zblázniť z toho, že všetci sme teraz zrazu nejakí extrémisti. Vôbec nie. Rovnako súhlasím s tým, že ľudí posudzujem iba podľa toho, či sú dobrí alebo zlí, a je mi úplne jedno, akú farbu pleti majú. A keď sú raz neprispôsobiví ľudia Cigánmi, cigánskeho etnika, no tak budem proti nim rovnako ako proti neprispôsobivým bielym.
Teraz čo sa týka tých vlakov. Mne osobne žiadne hliadky vo vlaku neprekážajú, mne skôr prekáža, skutočne prekáža to, že keď cestujete, ale vy to všetci nepoznáte, preto lebo my sa tu vozíme v limuzínach a v autách a máme veľké platy. Ale tí ľudia, je vypravovaných tisíce vlakov denne. Tí ľudia sa boja do toho vlaku nastúpiť. Keď tam nie sú pomaly znásilňovaní alebo obchytkávaní alebo proste nejakým spôsobom napádaní, tak minimálne, keď zaspia, tak ho okradnú. Ja sa pýtam, prečo tento štát v prvom rade nerieši bezpečnosť ľudí a až potom niekoho, kto vlastne niekoho ide chrániť. Skutočne ja som presvedčený o tom, že ani hliadka v zelených tričkách by nevznikla, keby sme mali bezpečné vlaky. Toto treba riešiť v prvom momente a nie napádať všetkých ostatných len kvôli tomu, že niekto chce v niečom pomôcť. To je všetko.