9. schôdza

6.9.2016 - 23.9.2016
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

8.9.2016 o 14:32 hod.

Tomáš Drucker

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:18

Robert Fico
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, no, vážený pán poslanec, za postavenú otázku. Dovoľte mi, aby som vás informoval o prípravách, kde sa nachádzame a v čom je význam bratislavského summitu.
Po prvé chcem povedať, že po dlhom čase, je to možno už osem rokov, sa lídri Európskej únie stretnú nie v Bruseli, ale v Bratislave. Nebude to všetkých 28 lídrov, pretože chceme reagovať na stav, ktorý v Európskej únii nastáva po odchode Veľkej Británie, a preto rokovanie bude vo formáte 27 premiérov a hláv štátov bez premiérky Veľkej Británie. Chcem vás ubezpečiť, že nám všetkým veľmi záleží na úspechu tohto podujatia, a preto sme obrovskú mieru pozornosti venovali aj formálnej stránke, aby to nebolo len bežné stretnutie za okrúhlym stolom, ako ho vídavame v Bruseli, ale aby z Bratislavy išiel odkaz do celej Európy, že 27 lídrov je schopných stretnúť sa aj v inom prostredí a v inom prostredí aj prinášať atraktívne námety.
Upozorňujem na to, dámy a páni, že od tohto summitu sú obrovské očakávania. Len ku dnešnému dňu sa akreditovalo 1 200 novinárov. Očakávame, že tento počet sa môže priblížiť až k dvom tisícom, čo len naznačuje, že každý sa domnieva, že bratislavský summit niečo naštartuje.
Momentálna situácia v Európskej únii sa dá charakterizovať nasledovne: Sú štáty, ktoré sú presvedčené, že všetko funguje dobre a netreba nič meniť. Na druhej strane sú krajiny, ktoré hovoria o hlbokých reformných zmenách v Európskej únii vrátane zmien základných dokumentov. Nie som zástancom ani jednej z týchto krajností. Skôr si myslím, že musíme mať odvahu v Bratislave povedať, že nie všetko je dobré, ale súčasne zvýrazniť pozitívne stránky tohto jedinečného projektu. A týchto pozitívnych stránok je podstatne, podstatne viac ako negatív, s ktorými sa stretávame.
Neočakáva sa, dámy a páni, že v Bratislave budú prijaté závery, ktoré budú mať politickú záväznosť. Chceme, aby Bratislava bola začiatkom procesu, ktorý nazývame už teraz bratislavským procesom, ktorý bude pokračovať na Malte v decembri 2016 a potom na jar v roku 2017 v Ríme pri príležitosti osláv výročia podpisu tzv. Rímskych zmlúv.
Čo však si myslíme, že musí byť v Bratislave dosiahnuté? Predovšetkým sa domnievame, že v Bratislave musíme veľmi jasne pomenovať a určiť diagnózu Európskej únie. Musíme povedať, kde sa nachádzame, a musíme mať odvahu povedať, že niektoré veci sme jednoducho nezvládli. Ak nebude táto elementárna miera sebareflexie, môže pokračovať to, čo sme videli vo Veľkej Británii. Môžu sa objavovať ďalšie referendá, môže pokračovať ďalšia fragmentácia Európskej únie, javy a procesy, ktoré Európsku úniu rozkladajú.
Ďalej budeme musieť hovoriť na bratislavskom summite nie o technických detailoch odchodu Veľkej Británie, ale o tom, ako má vyzerať Európska únia po odchode významného partnera, a možno aj o tom, ako by mali vyzerať vzťahy s touto krajinou. Nateraz platí, že Veľká Británia nesformulovala žiadne požiadavky. Nateraz platí, že v podstate ani neexistuje nejaký významnejší dialóg medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, pretože najskôr musí urobiť Veľká Británia formálny krok - musí notifikovať príslušné články príslušných zmlúv, aby dala najavo, že svoj odchod z Európskej únie aj formalizuje.
Treťou oblasťou, o ktorej by sme mali v Bratislave hovoriť, sú témy, na ktoré sa chceme sústrediť v najbližších mesiacoch, teda v procese, ktorý som nazval bratislavským procesom.
Po prvé sa budeme určite venovať téme bezpečnosti, ale nielen z pohľadu boja proti terorizmu alebo bezpečnosti, ktorá je dnes nabúravaná nekontrolovanou migráciou. Chceme hovoriť aj o bezpečnosti, ktorá má sociálny a ekonomický charakter.
Druhá veľká téma, kde Bratislava by mohla byť prínosom, bude téma nového investičného prostredia. Chceme oznámiť Európe, že je tu záujem prísť s úplnými novinkami, pokiaľ ide o vytváranie nových pracovných miest, pokiaľ ide o investovanie, pokiaľ ide o podporu ďalšieho ekonomického rastu.
Tretia téma sú nové formy komunikácie. Uvedomme si, že dnes mnohí ľudia považujú výdobytky Európskej únie za úplne samozrejmé a nevnímajú to, čo bolo niekedy v minulosti. Dám ako príklad Schengen. Ak sme v strednom veku, pamätáme sa, ako sa niekedy cestovalo do Rakúska alebo do iných krajín: vycestovacie doložky, devízové prísľuby, kontroly na hraničných prechodoch. Často nám to možno zobralo dve alebo tri hodiny, ak tam bolo veľa ľudí. Dnes mladý človek, ktorý nezažil tieto časy, má pocit, že prekročenie slovensko-rakúskych hraníc, tak ako ho realizuje dnes, je úplne normálna, bežná vec. A možno si neuvedomuje význam Schengenu. Možno si neuvedomuje význam spoločnej európskej meny. Možno si neuvedomuje význam spoločných európskych politík, ktoré máme dnes naštartované v Európskej únii. Preto je veľmi, veľmi dôležité, aby sme našli nové formy komunikácie k verejnosti, vysvetľovať pozitívne stránky členstva v Európskej únii.
A posledná veľká téma, ktorej budeme venovať pozornosť, je téma: Európska únia ako globálny hráč. Zdá sa, že popri veľkých hráčoch, ako sú Spojené štáty, Ruská federácia alebo Čína, Európska únia naďalej zohráva iba druhoradú úlohu. Otvárajú sa vážne témy, ako sú spoločné európske ozbrojené sily. Otvárajú sa témy, ako lepšie reagovať na krízové situácie, ktoré sú v našom regióne, že nemusíme vždy čakať na to, ako sa rozhodne Severoatlantická aliancia alebo ako sa rozhodne aj OSN. V tomto duchu môžu byť návrhy aj mimoriadne kontroverzné a môžu vyvolať obrovskú mieru diskusií. V každom prípade si želáme, aby bratislavský summit bol veľkým úspechom, aby bol natrvalo zapísaný v dejinách významných udalostí Európskej únie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

8.9.2016 o 14:18 hod.

JUDr. CSc.

Robert Fico

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:18

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán premiér. (Doznievanie potlesku.)
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslankyne Kataríny Macháčkovej na ministra zdravotníctva Tomáša Druckera a znie: "Eva z Košíc sa pýta: Vážený pán minister, zaujímalo by ma, prečo pokutu za zmluvu s Klinikou Kostka má zaplatiť Všeobecná zdravotná poisťovňa? Kde je trestnoprávna zodpovednosť tých, ktorí na zmluve participovali, právnici poisťovne, revízni lekári poisťovne a v konečnom dôsledku tí, ktorí sú na zmluvách podpísaní? Čo my poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne máme z toho, že vtedajší generálny riaditeľ poisťovne už v poisťovni nepracuje, pokuta sa zaplatí z vybraného poistného a peniaze budú chýbať tam, kde sú potrebné?"
Prosím, pán minister, o odpoveď na otázku.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

8.9.2016 o 14:18 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:25

Tomáš Drucker
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odpoveď na uvedenú otázku pani poslankyne Kataríny Macháčkovej je takáto.
V zmysle platnej legislatívy pokutu musí zaplatiť ten subjekt, ktorému bola pokuta uložená. Pokuta bola uložená spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, akciová spoločnosť, táto jediná je povinná teda zaplatiť ju do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a teda do 29. septembra 2016. V prípade jej neuhradenia by sa Všeobecná zdravotná poisťovňa vystavila riziku exekučného konania.
Trestnoprávna zodpovednosť je predmetom aktuálne prebiehajúceho trestného konania vo veci porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti s uzatvorením zmluvy aj dodatku medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a spoločnosťou CPKSB.
Všeobecná zdravotná poisťovňa už oznámila, že si bude uplatňovať svoj nárok na náhradu škody v rámci trestného konania. Vo veci vyvodenia zodpovednosti a náhrady škody bude Všeobecná zdravotná poisťovňa postupovať s prihliadnutím teda na závery orgánov činných v trestnom konaní, ktorým poskytuje plnú súčinnosť. Všeobecná zdravotná poisťovňa si bude priebežne uplatňovať všetky zistené škody v rámci trestného konania. Pokuta bude zaplatená z prostriedkov, ktoré sú v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. určené na úhradu prevádzkových nákladov Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ďakujem.
Skryt prepis

8.9.2016 o 14:25 hod.

Tomáš Drucker

 
Poslať e-mailom

14:27

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Nech sa páči, pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Ďakujem.
Druhú otázku položila pani poslankyňa Simona Petrík: "Ján žijúci v Brne sa pýta: Prečo Slovensko ešte stále nemá funkčný DRG systém, kedy ho bude mať a hlavne kto a kedy bude určovať ceny pre jednotlivé kódy diagnóz?"
Skryt prepis

8.9.2016 o 14:27 hod.

JUDr.

Martin Glváč

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:27

Tomáš Drucker
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Odpoveď na túto otázku. My sme aj v rámci zdravotníckeho výboru s pánom predsedom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou informovali členov výboru. V súčasnosti prebieha tzv. prechodná, rozpočtom neutrálna fáza implementácie DRG, počas ktorej poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dostávajú úhradu za ukončenú hospitalizáciu ako doteraz. Zároveň vidia úhradu v systéme DRG. Zámerom je vytvorenie časového priestoru na úpravu procesov a vykazovania systému DRG bez ohrozenia finančnej stability poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Od budúceho roka počítame, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti už budú čiastočne hradení z tohto systému. Pre nás je podstatné, aby sme dokázali zabezpečiť, že všetci poskytovatelia začnú vykazovať, je to úplne iný spôsob vykazovania výkonov, kde sa nevykazujú len výkony, ale musia sa určiť aj doplnkové parametre, ako sú doplnkové diagnózy pacienta a tak ďalej.
DRG nepredstavuje samotný cenník jednotlivých diagnóz, ale je to nákladový prepočet zdravotnej starostlivosti spojený s hospitalizačným prípadom, teda môže obsahovať viacero diagnóz. Tento prepočet je definovaný relatívnou váhou, ktorá odzrkadľuje ekonomickú a medicínsku náročnosť daného hospitalizačného prípadu. Relatívne váhy sú vypočítané z reálnych ekonomických nákladov na každý hospitalizačný prípad na základe presne definovanej metodiky, tzv. kalkulačnej príručky.
Relatívne váhy sú v súčasnosti prebrané z nemeckého modelu, ktorý slúžil ako podklad pre slovenskú verziu DRG. Sú však upravené na slovenský spotrebný kôš a ako dnes, tak aj v budúcnosti bude definovať centrum pre klasifikačný systém, ktorým je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky počíta s tým, že v úvodnej fáze budeme mať viacero tzv. základných sadzieb tak, aby pre jedného poskytovateľa neexistovalo viacero základných sadzieb, to znamená na rozdiel od súčasného systému, kedy poskytovateľ má zmluvy s rôznymi zdravotnými poisťovňami v rôznej úrovni. V budúcnosti bude mať jednu základnú sadzbu rovnakú so všetkými zdravotnými poisťovňami. My uvažujeme, že v úvode budeme mať viacero základných sadzieb a v priebehu štvrťročnej a polročnej bázy budeme vyhodnocovať tzv. case mix index, to je relatívna váha, ktoré budú dosahovať jednotliví poskytovatelia a podľa nich budeme zjednocovať a upravovať takisto aj základné sadzby týmto poskytovateľom.
Skryt prepis

8.9.2016 o 14:27 hod.

Tomáš Drucker

 
Poslať e-mailom

14:27

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Pani poslankyňa Petrík, chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
Skryt prepis

8.9.2016 o 14:27 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:30

Simona Petrík
Skontrolovaný text
Áno. Ďakujem pekne. Pán minister, ja sa chcem spýtať, keďže to uvádzate ako svoj záväzok, kedy bude ten konkrétny reálny termín spustenia tohto DRG? Máme nejaký konkrétny dátum? Ďakujem.
Skryt prepis

8.9.2016 o 14:30 hod.

Mgr.

Simona Petrík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:32

Tomáš Drucker
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
V zmysle programového vyhlásenia vlády a detailného rozpracovania sme sa zaviazali spustiť od 1. júna 2017 systém DRG, opakujem, v rozsahu, ktorý bude trvať možno niekoľko rokov, kým budeme mať povedzme dve, tri, štyri základné sadzby, ideme z väčšieho počtu. Ale podstatné je, aby všetci poskytovatelia prešli na vykazovanie DRG systému najneskôr od 1. júna.
Našou ambíciou v pracovnom harmonograme je zatiaľ termín 1. januára, ktorý je jednoduchší pre všetkých poskytovateľov aj pre zazmluvnenie s poisťovňou. Je potrebné ešte doladiť niektoré veci. Takže pokiaľ by mali vzniknúť akékoľvek riziká s pripravenosťou, tak máme termín 1. júna, ktorý je pre nás záväzný v zmysle programového vyhlásenia vlády.
Skryt prepis

8.9.2016 o 14:32 hod.

Tomáš Drucker

 
Poslať e-mailom

14:32

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Otázka č. 3, pani poslankyňa Katarína Macháčková pre ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Tomáša Druckera: "Matej z Bratislavy sa pýta: Myslíte si, že prevencia je dôležitá, efektívna, nakoniec aj lacnejšia ako liečba ochorenia? Prečo potom Všeobecná zdravotná poisťovňa neprepláca vakcínu proti chrípke pre dospelého 30-ročného človeka? Myslíte si, že človek je sám zodpovedný za svoje zdravie? Nemal by znášať nejaké dôsledky, keď nedodrží pokyny ošetrujúceho lekára? Najlepší príklad je ošetrenie u zubného lekára, ak neabsolvujem preventívne ošetrenie, platím si potom celý výkon sám. Ako plánujete znížiť čakacie doby na vyšetrenia? Len na röntgen som čakal okolo dvoch týždňov. V inom zariadení to išlo v daný deň, ako som tam prišiel."
Skryt prepis

8.9.2016 o 14:32 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:32

Tomáš Drucker
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Skúsim odpovedať na viacero otázok postupne.
Čo sa týka prevencie, my v súčasnosti vynakladáme zhruba 6 % všetkých výdajov na prevenciu. Prevencia je viacero opatrení, nielen teda v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako je očkovanie, je to aj celý zdravý životný štýl v oblasti dietetiky, potravín, životného prostredia, pohybu a tak ďalej. Všeobecná zdravotná poisťovňa systematicky má za cieľ dlhodobo podporovať prevenciu. Súhlasím, že do budúcna prevencia je ekonomicky výhodnejšia ako následná liečba a je to jedna z priorít, kde Všeobecná zdravotná poisťovňa chce zvýšiť svoje úsilie.
Vďaka práve programu prevencie možno znižovať počet zbytočných úmrtí, priniesť pacientom vyššiu kvalitu života a šetriť teda aj prostriedky verejného zdravotného poistenia. Náklady na liečbu rozvinutých štádií rôznych ochorení sú vždy nepomerne vyššie ako náklady na ich prevenciu.
Pokiaľ ide o očkovanie proti chrípke, Všeobecná zdravotná poisťovňa v rámci podpory prevencie hradí nad povinný rámec zákona vakcíny proti chrípke všetkým poistencom, ktorí prejavia o očkovanie záujem. Je potrebné kontaktovať všeobecného lekára, s ktorým má poistenec podpísanú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a dohodnúť si s ním aj termín očkovania.
Doplňujúca informácia k očkovaniu proti chrípke, ktorá vyplýva z legislatívy v zmysle platných indikačných obmedzení, je garantovaná plná úhrada vakcíny pre vybrané cieľové skupiny pacientov so zvýšeným rizikom možných pridružených komplikácií. Ide o osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb, detí, staršie osoby, osoby so závažnými chronickými ochoreniami.
Ešte bola jedna otázka, tá sa týkala spoluzodpovednosti pacienta za svoje zdravie. Treba uviesť, že legislatíva už čiastočne upravuje túto otázku. Napríklad v zmysle platnej legislatívy zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
Pokiaľ ide o čakacie listiny, tie sa v zmysle zákona vedú len na niektoré plánované zákroky a tu Všeobecná zdravotná poisťovňa napríklad len za posledné tri roky znížila počet poistencov na čakacích listinách o 75 %. Na bežné vyšetrenia, ktoré sú súčasťou stanovenia diagnózy, napríklad röntgenové vyšetrenie, sa čakacie doby nevedú. Termíny si manažuje poskytovateľ v závislosti od počtu pacientov a ich zdravotného stavu.
Ja dám len doplňujúcu ešte informáciu k tomu, že my sme si nechali teraz urobiť taký monitoring čakacích lehôt, takže budeme ho aj zverejňovať. Ukazuje sa, že skutočné čakacie doby v ambulantnej sfére, ale aj v ústavnej zdravotnej starostlivosti sú výrazne nižšie, ako ich častokrát pacienti alebo poistenci vnímajú.
Ďakujem.
Skryt prepis

8.9.2016 o 14:32 hod.

Tomáš Drucker

 
Poslať e-mailom