9. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Grendel, keď ste povedali, že novela rokovacieho poriadku je kladivo na opozíciu, tieto slová ma vyslovene tak zastavili, preto aj reagujem. Vy ste asi zabudli, že počas toho, ako ste boli hovorcom u vtedajšieho ministra vnútra pána Lipšica a ako bývalý novinár a redaktor, tak vám nemalo uniknúť, že svojho času pán Sulík ako predseda parlamentu rozmiestnil v tejto miestnosti staré televízory, ktoré opozícii odrátavali čas. Vaša pamäť je nejak zvláštne limitovaná, že takéto niečo, nebolo to tak dávno, si nepamätáte.
A vtedy navyše bolo, že diskusia bývala neobmedzená. Teraz tu máme 20 minút pre poslanca, 30 minút pre zástupcu klubu. Ja si myslím, že ak človek rozumie danej problematike, ktorú tu chce prezentovať, tak tých 20 minút mu plne bude stačiť.
A navyše, keď tam je tá ďalšia záležitosť, že ak sa prednáša pozmeňovák, tento ide nad rámec týchto minút.
Takže určite je to podstatne demokratickejšie, platí to ako pre opozíciu, tak aj pre koalíciu, než to, čo ste vy predviedli vtedy s tými televízormi. Nemyslím teraz vás osobne, ale vtedy ste bol súčasťou vládnej koalície ako hovorca ministra.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem iba na dve vety, čo si, alebo dve veci, čo si povedal.
Spomínal si, že jednotliví poslanci ako keby strácali pamäť, keď zafúka iný vietor a sú v inom volebnom období. No, ja hovorím, áno, to je to, čo stále tu hovorím: vykrádanie obsahu významu slov. Ešte raz. Vykrádanie obsahu významu slov. Keď si koaličný, tak si koaličný a už ináč vykladáš tie slová, ako keď si opozičný. A ja neviem takto žiť, nehnevajte sa, páni kolegovia, neviem ja takto žiť, lebo buď som taký, alebo som taký. A medzitým? Ja neviem. Ale asi mnohí z nich takto viete. Ďakujem.
A ešte jednu vec by som chcel povedať. Že chceme opravovať ten čas dĺžky rečníckeho času... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Viskupič.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
... v Národnej rade. No, veď predsa nechcete mi povedať, že kolegovia, ktorí pripravovali tento rokovací poriadok, medzi ktorými, samozrejme, som nebol, pretože som tu zatiaľ "iba šiesty rok", veď predsa v § 30 máme, že Národná rada môže bez rozpravy uzniesť sa na dĺžke rečníckeho času v rozprave. Nemôže sa uzniesť na kratšom čase ako desať minúť, a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, na kratšom čase ako 20 minút, ak tento zákon neustanovuje inak. Veď predsa už toto my to tu máme. Veď ja som tu zažil na vlastnej koži, keď sme tu už boli, že mali sme Národnou radou odsúhlasený skrátený čas na rozpravu a na vystúpenie.
Tak predsa, kolegovia, nehnevajte sa, neverím, že tu bude znovu, lebo v § 29a, že dva poslanecké kluby sa musia uzniesť na skrátení tohto času, neverím, že znovu tu bude iba jedna partaj, to znamená iba jeden klub, ako to bolo v minulom volebnom období, to znamená, stále tu bude nejaká dvojkoalícia, aspoň si dúfam do budúcna, to znamená, že stále to vedenie Národnej rady môže si na tú schôdzu povedať, že 10, 20 minút, vybavené. Takže, vážení, aké skracovanie času?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Budem reagovať asi iba na pani poslankyňu Nachtmannovú. Zdá sa mi, že to kladivo vás tak šokovalo, že vy ste asi potom nepočúvali to ďalšie, čo som hovoril, pretože ja som tých 20 minút a 30 minút ani nespomínal vo svojom prejave. Ja som sa vyjadroval v súvislosti s tým kladivom najmä k tým vizuálnym pomôckam. Keďže ste zrejme písali vtedy svoju faktickú poznámku alebo ste uvažovali o tom kladive, tak aj vám teda ešte raz ukážem (rečník zobral do rúk názorný materiál, ukazujúc ho plénu), že vizuálne pomôcky sú úplne bežné v rôznych parlamentoch v Európe. Tu máme maďarský príklad, ale mám aj iné. Môžem vám ich potom ukázať. Neviem, či by na to stačili dve minúty.
A neviem prečo, ale vnukli ste mi takú myšlienku, že keď už na jednej strane ideme regulovať dĺžku vystúpení, tak v zásade možno by v tomto novom rokováku by ste mohli zaviesť aj aspoň jedno povinné vystúpenie na každého poslanca Národnej rady ročne na úvod. Potom postupne na každej schôdzi možno aspoň jednu faktickú, lebo niektorých podľa hlasu by sme ani nespoznali.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, no tak máme tu zákon, rokovací poriadok, ktorý by mal upraviť spôsob rokovania Národnej rady na ktovie ako dlhú dobu. Možno si viacerí pamätáme, ako sme tu mali znenie rokovacích poriadkov za predchádzajúcej vlády, vtedy bola jednofarebná vláda, vláda SMER-u. Mali to veľmi jednoduché, mohli si urobiť, čokoľvek chceli. Aj napriek tomu sa aspoň naoko snažili o to, aby tie procesy vyzerali naozaj demokraticky a že ide o zodpovedný prístup k tvorbe legislatívy.
Hovorím o tom preto, lebo to, čo ma úplne najviac zaráža, a priznám sa, že mi to aj veľmi prekáža, je ten spôsob, ktorý bol dokonca ešte obhajovaný aj pánom poslancom Gálom ako predkladateľom, ako bol odprezentovaný. Ja vám to zopakujem. Nebola vytvorená žiadna pracovnú skupina, samozrejme, veľmi dlho sme počuli, alebo teda od poslednej schôdze sme akurát nechali, sa nechal pán Danko počuť, že bude meniť, že zmena rokovacieho poriadku je nevyhnutná a je potrebná a treba, aby bol parlament slušný, aby sa tu neklamalo a aby, a to je dôležité, aby išli z Národnej rady dobré zákony. Dobré zákony!
Teraz prešiel mesiac a zrazu vprostred dovolenky si mnohí kolegovia našli odkaz, že ak máte nejaký problém s týmto návrhom zákona, dajte pripomienky. A, bum-bác, päť dní maximum na pripomienky. Akože toto je naozaj spôsob prípravy dobrých zákonov?
A ešte keď sa dozvieme z toho, čo nám rozprával pán predkladateľ Gál, že v podstate on bol v tom procese rovnako ako my, ktorí sme len mali možnosť pripomienkovať, hej, že ako od dobroty, že teda aby sa to tvárilo, že naozaj tento zákon bude vytvorený konsenzom. Ja som nebola podpísaná pod tento zákon. Ale čudujem sa, že sa naozaj do tejto veci nechal navliecť pán poslanec Gál a úplne rozumiem tomu, že sa do tohto nedal navliecť pán poslanec Kresák, ktorého možno najviac pripomienok bolo absorbovaných do tejto novely.
Priznám sa, že v tom čase som sa nevedela pozrieť na túto novelu, ktorá prišla mailom, hej, z nášho poslaneckého klubu a na klub prišla od predsedu alebo z kancelárie predsedu Danka.
Takže to, čo vyčítam tejto novele najmä, je proces. Lebo pán Danko sa rozhodol, že devätnásteho je termín, ktorý chce stihnúť. On sa rozhodol, že chce, aby to išlo na rokovanie čím skôr, aby to bolo čím skôr schválené. Akože ak takto sa prijíma na Slovensku dobrá legislatíva, tak myslím, že pán Danko by mal naozaj si otvoriť oči a možno pozrieť sa, ako v skutočnosti fungujú zahraničné parlamenty, a nie sa len opierať o komparáciu zákonov z iných štátov.
Ak si spomeniem, zo začiatku som hovorila, ako prebiehal proces prípravy v predchádzajúcom volebnom období, ja som v tejto skupine nebola. Ale tak isto. Pravidelne - pravidelne, možno nepravidelne, možno málokrát, ale schádzala sa tá skupina k príprave zákona o rokovacom poriadku. Mali možnosť dať pripomienky. Je pravda, že opozícia asi nikdy nebude spokojná s úpravami, ktoré sa tam nachádzajú, ale minimálne - vtedy bol ešte pán Paška predsedom - nedovolili si tam zaviesť ustanovenia, ktoré naozaj obmedzovali možnosť prejaviť slobodne opozícii rôznymi spôsobmi svoj názor.
Dnes je situácia iná, pretože máme pána predsedu Danku, ktorý si, Danka, ktorý si, mám pocit, prisvojuje ešte aj Národnú radu. Možnože sa dočkáme, že bude v jeho majetkovom priznaní nakoniec uvedená. Ale verím, že toto je len naozaj vtip.
Teraz možno sa obrátim k téme, prečo chcete meniť rokovací poriadok. V prvom rade ho meníte preto, lebo vám vadia prejavy opozície. Len zaujímavé je, že vám vôbec nevadí, že v novele, ktorú predkladáte, nijakým spôsobom neupravujete možnosti alebo kontrolné možnosti opozičných poslancov. Vôbec vám nevadí, že poslanec, jednotlivý poslanec nemôže vykonávať poslanecký prieskum, vôbec vám nevadí, že sa nedodržiava ani poriadok, rokovací poriadok, ktorý je dnes platný. Aj teraz sme mali možnosť, aj keď s ospravedlnením, že teda naozaj došlo k nedorozumeniu. Ale však včera sme boli svedkom, ministri sa ospravedlnili všetci a jeden predkladal zákony takmer za všetkých ministrov. Ako to je hanba. To naozaj svedčí o tom, kto je komu podriadený na Slovensku. Ale vieme, že v skutočnosti by to malo byť presne naopak. Stále zabúdame, že vláda je podriadená parlamentu. Aj keď znova poviem, že pán predseda Národnej rady, druhý ústavný činiteľ, mám pocit, že sa, naopak, tiež niekedy tvári, akoby bol prezidentom.
Druhý bod, prečo asi chcete meniť, alebo druhý postreh, prečo asi chcete meniť rokovací poriadok, je, že zrejme nemáte chuť chodiť do parlamentu, to znemená, nemáte chuť - podľa občanov, naozaj, toto je optika občanov, nemáte chuť pracovať. Lebo takto oni hodnotia našu činnosť veľakrát. A neviem, či sa vám to podarí zmeniť. Vedia, že parlament pracuje 65 dní, vedia, že pracuje 80 dní, a takýmto spôsobom, keďže chcete obmedzovať, zdá sa, že máte naozaj záujem o to, aby v konečnom dôsledku videli, že parlament chce pracovať ešte menej, ako pracuje doteraz. Ťažko vysvetlíte každému občanovi, koľko práce vykonávate v regióne, koľko času venujete a strávite pri podnetoch, ktoré riešite od občanov.
Ale opäť. Vôbec vám nevadí, že vládni ministri kryjú špinavosti, kryjú rôzne daňové podvody a nepriamo, možno niektorí aj priamo, pomáhajú aj korupcii. Toto vám naozaj nevadí, ale vadia vám, vadí vám, že sa dlho rozpráva, vadí vám, že ľudia majú v rukách transparenty, vadí vám, že ľudia nosia tričká. Najskôr asi treba naozaj hodnoty poprehadzovať a potom budete chápať, prečo sa to všetko robí.
A tretia poznámka, prečo chcete meniť rokovací poriadok, čo som už tunák raz povedala, chcete ho meniť preto, lebo to chce pán predseda. A toto je asi pre mňa najsmutnejšie. Lebo fakt, predseda si zvykol prisvojovať aj Národnú radu.
Ešte sa vrátim k vystúpeniu pána poslanca Gála. Nechcem uraziť, ale fakt ma to napadlo hneď, ako začal rozprávať, že "zabudol vôl, keď teľaťom bol", toto nepatrí jemu, samozrejme, ale proste toto prirovnanie mi napadlo úplne podľa mňa prirodzene. Vie takisto, koľkokrát on sám napádal to, keď prišli do parlamentu pozmeňováky v priebehu druhého čítania. Nieže pozmeňovák jeden, dva, to všetci robili, ale sumár pozmeňovákov, že aký chaos to vedelo vniesť do samotnej legislatívy a ako on ako právnik veľmi napádal čistotu procesu. A teraz sa dozvedáme, že on ako predkladateľ má pripravenú ešte kopu pozmeňovákov, ktoré dokonca podmieni, ktorými dokonca podmieni podporu svojho vlastného zákona. Jako toto je až úplne choré.
To znamená, že chce opravovať pokazené. A tým ste sa vlastne sami priznali k lajdáckej príprave tohto zákona, a preto vás vyzývam a dávam aj procedurálny návrh na stiahnutie tohto pozmeňovacieho, nie pozmeňovacieho návrhu, ale novely zákona, aby bol návrh vzatý späť. (Reakcia z pléna.) Áno, ďakujem. Áno, aby bol návrh vzatý späť.
Pán predseda sa veľmi často oháňa pojmami ako kultúra a slušnosť, hrdosť a česť. Ale poviem vám, že fakt toto, čo robíte teraz, sa neodvážil ani pán Paška, ktorý tunák bol naozaj ako železný muž. Neodvážil sa to robiť. Takže teraz neviem, že či pán Danko robí v nevedomosti to, na čo by sa nikto iný neodvážil, pretože vie, že vedia a pretože tí iní vedia, že sa im to môže vypomstiť, ale, skrátka, rozhodnutie máte.
Pridávam sa k tomu, ako Rišo Vašečka na začiatku povedal, že pozor, aby ste naozaj neumreli na chorobu z oplašenosti. Lebo toto mi príde naozaj veľmi zbrklo predložený návrh novely rokovacieho poriadku.
Viacerí ste sa tunák obuli do toho, že veď za Radičovej vlády tunák boli televízory. Prosím vás, koľkokrát boli tie televízory za celé funkčné obdobie? Až jedenkrát. Ale vy toto ustanovenie nechávate v rokovacom poriadku, milý pán! Vy ste sa ho ani nedotkli! Vy ako za predkladateľov klubu SMER - SD. A som zvedavá, že či pozmeňovacím návrhom toto ustanovenie zrušíte.
Však pán Paška hovoril o parlamentnej stráži. Akože on mal tiež strašne veľa slov predtým, kým sa naozaj prijala nejaká novela rokovacieho poriadku. A len postupne zmeny k veci upustil, lebo vedel, že je to nevhodné a v klasickej demokratickej spoločnosti by sa to robiť nemalo.
Takže preto vás opäť vyzývam, milé panie a páni poslanci z vládnej koalície, aby ste naozaj hlavne riešili skutočné problémy tejto krajiny, ktorou, aj keď sa vám to nepáči, je naozaj korupcia a škandály spojené s ministrami tejto a predchádzajúcej vlády.
Posledné, čo mi nedá, ale musím to spomenúť, keď som už hovorila o slušnosti, hrdosti a čestnosti, ani neviem, akým spôsobom to povedať, ale zasa je to v súvislosti s pánom predsedom Dankom a možnože aj podpredsedami ostatnými, spôsob, ako ste a postavili k materstvu pani podpredsedníčky Nicholsonovej. Jako je mi úprimne ľúto, je mi úprimne ľúto, akým spôsobom Národná rada k tejto téme komunikuje. To, že vytvára nátlak, to, že vytvára nátlak na ženu, ktorá je naozaj v ťažkom položení tesne pred pôrodom a tesne po pôrode, istým spôsobom zamlčiava niektoré veci, ktoré jej sám povedal, doporučil, aj listom napísal, mi je veľmi ľúto. Ale opäť, dôležité je, že pán predseda sa chce hrať na hrdinu. Neviem, do akej miery sa mu to podarí. Ja osobne som zástankyňa toho, aby matka, samozrejme, bola s dieťaťom doma... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ako to súvisí s rokovacím poriadkom?

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Úplne to súvisí.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No nesúvisí vôbec. Takže, nech sa páči, k rokovaciemu poriadku sa vyjadriť.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
Som si istá, že pani podpredsedníčka nijakým spôsobom neporušuje rokovací poriadok, a som si istá, že stačí naozaj len trošku kultúry a slušnosti zo strany vedenia parlamentu, aby sa dalo dohodnúť na ďalšom procese s pani poslankyňou a podpredsedníčkou Nicholsonovou. Pretože toto som si dovolila povedať a pripomenúť, pretože som tiež matka. Moje rozhodnutie bolo zostať síce s deťmi, ale nikto nikomu predsa nesmie brániť, aby, ak sa rozhodne, aby išiel pracovať, aby sa snažil napĺňať aj svoje materské povinnosti.
Takže z môjho pohľadu a z pohľadu nášho poslaneckého klubu sa naozaj nebudeme podieľať na takejto zbrklej, zbrklo pripravenej novele rokovacieho poriadku a budem veľmi rada, ak neprejde ani do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Môžem aj vo faktickej, ale ja som chcel požiadať vás, pán predseda, aby ste pristupovali k vedeniu schôdze rovnocenne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Rovnocenne pristupujem.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pred tým, ako bola obedná prestávka, sa vyjadrovala k pani poslankyni Nicholsonovej vo faktickej poznámke pani poslankyňa Vaľová. (Reakcia predsedajúceho súbežne s rečníkom.) Nikto ju, ja len hovorím, nikto ju neprerušil. A ten problém je, že ak tu je reálny pocit, aj reálne, konkrétne skutky predsedajúcich, že sa inak pristupuje ku poslancov koalície a opozície, tak je to problém. Je to problém. Poslanci opozície sa musia striktne venovať všetkému, vo faktickej reagovať striktne na predrečníka, a poslanci koalície majú voľný štýl. To nie je v poriadku podľa mojej mienky.

Ďakujem pekne. No, venoval som pozornosť vystúpeniu pani poslankyne už aj z toho dôvodu, že bola v predchádzajúcom období štyri roky podpredsedníčkou parlamentu, sa mi zdalo, že jej vystúpenie k rokovaciemu poriadku bude ťažiskové. No, z toho, čo sme vystúpili, á, vypočuli, myslím si, že neni o čom ani rozprávať. Skúsim len pripomenúť k niektorým tým otázkam, ktoré opäť aj ona zdôraznila.
K tej hroznosti, čo Danko všetko chce urobiť a koalícia. Vieme vôbec niekto, páni poslanci, ktorí pravdepodobne nečítali rokovací poriadok, že môžme kedykoľvek ukončiť rozpravu na návrh dvoch poslaneckých klubov? Že môže predseda Národnej rady dať kedykoľvek návrh na skončenie rozpravy, keď má pocit, že rozprava je už k ničomu, zneužíva sa, je mimo veci, nerešpektujú poslanci predsedajúceho a podobne? Je to tam.
Vie tu niekto v tejto sále, kedy sme to použili my ako SMER, takéto ustanovenie rokovacieho poriadku, počas prítomnosti pani Jurinovej? Bezohľadne tu klamete a podobne. A naopak, zažili sme, keď ste mali v rukách rokovací poriadok vy. Jednak zmenu za dva týždne rokovacieho poriadku, jednak skrátenie rozpravy bez akýkoľvek problémov aj s tými starými televízorami.
Klamete, pani Jurinová, nehoráznym spôsobom tu pred nami pred všetkými. Nestojí za to hovoriť vecne o problémoch? Vecne o problémoch?
V danom prípade čl. 91 Ústavy Slovenskej republiky jasne hovorí: "Predseda Národnej rady riadi Národnú radu spolu s podpredsedami v rozsahu, akom sú podpredsedovia poverení riadiť."
Kto iný ako predsedajúci má právo vyhodnocovať javy a procesy? Na to sme si ho zvolili väčšinovo. Ale neokrôchanosti, nerešpektovanie, principiálne, aj vaše, kde na upozornenie predsedajúceho ste demonštratívne nerešpektovali, že vás požiadal, aby ste sa vrátila k veci, a demonštratívne ste pokračovali ďalej. A pritom rozprávate o kultúre, o korektnosti, o serióznosti. Ako inak vieme, ako inak vieme dodržiavať rokovací poriadok, ako keď sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja nebudem hovoriť v tom zmysle, čo hovoril kolega Číž, hoci s ním úplne súhlasím, ja poviem jednu vec, že pokiaľ ste hovorili o rokovacom poriadku, neporušili ste platný rokovací poriadok, lebo ste hovorili o rokovacom poriadku v prvom čítaní.
Všeobecne sa tu stáva, že ten rokovací poriadok sa naozaj, naozaj porušuje preto, lebo tu sa menia paragrafy, tu sa hovorí o paragrafoch, tu sa hovorí o paragrafoch tak, akoby boli v druhom čítaní. V druhom čítaní všetky tieto veci každý bude mať možnosť opäť komunikovať a každý bude mať možnosť a ja určite vystúpim v rámci druhého čítania, lebo tiež si myslím, že niektoré veci do rokovacieho poriadku by mali z praxe a skúsenosti patriť, a nie sú tam. A treba využiť túto situáciu tak, aby sme tieto veci do toho rokovacieho poriadku sa mohli snažiť aspoň ich pomenovať, hej, aspoň byť na to pripravení, či tam sú, alebo nie sú.
Naozaj si myslím, že pani Nicholsonová nesúvisí s rokovacím poriadkom. Ďakujem pánovi predsedajúcemu, že to spomenul.
Naozaj si myslím, že nemáte pravdu, že poslanci pracujú 60 dní, a vy to veľmi dobre viete, že to tak nie je. Nemá význam, aby sme si my tuná toto všetko hovorili, preto naozaj to nie je pravda.
A, viete, ja na tie grémia chodím poctivo, ako na ne chodí pán Vašečka, a mám na ne úplne iný pohľad, ako sa z tých grémií dostáva von a dostáva von opozíciou a opozičnými ústami, proste to nie je pravda.
Chcel by som upozorniť na jednu vec, že pred niekoľkými týždňami na tom grémiu panoval všeobecný názor, opozično-koaličný, že rokovací poriadok treba zmeniť. Dokonca ústami tej pani Nicholsonovej sme sa dozvedali o konkrétnych minutážach, ktoré treba zmeniť. A ona bola nositeľkou tohto názoru. Dnes je, samozrejme, tá situácia flagrantne úplne iná, ako keby sme o tom vôbec nehovorili, ako keby toto vôbec ako nebolo.
Prosím vás, nemôžeme sa takýmto spôsobom baviť a klamať! Toto sa proste nedá!

Áno, ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa Jurinová, ja keď som tak vás počúvala, tak snažila som sa byť objektívna, naozaj, tak ako sa dalo. Ale nič iné mi nezostáva, len skonštatovať, že vážne vy spolu aj so svojimi kolegami predrečníkmi máte veľa spoločného, hlavne to, že ani jeden z vás sa doteraz nepozrel do zrkadla na seba, na svoju robotu, na svoje vystupovanie, na svoje účinkovanie. Mám taký pocit, že nedokážete sa stotožniť s tým, čo tu už veľakrát zaznelo, a budem teda citovať, že niekto vyletel z nuly na sto a práve vy ste to neboli. S týmto sa vy nedokážete ani zmieriť, ani to akceptovať, ani stotožniť a ešte to aj dosť tak vulgarizujete a nepríjemné prísudky dávate skutočnosti.
Ja by som ale vás chcela, ja teraz vás upozorniť, že aj vy tu zastupujete ľudí, vy tu zastupujete svojich voličov, a keď sa tak na seba teda pozriete aspoň v médiách, v televízii, ja neviem, či máte z toho radosť a či si myslíte, že toto vystupovanie v parlamente z vašej strany je dôstojné alebo aspoň troška slušné.
A na záver ešte tých 20 minút, ktoré sa tu teda stále spomínajú. Podľa môjho názoru pre poslanca je to komfortný čas na to, aby som osobne povedala svoju pointu, svoju myšlienku, svoj názor na danú problematiku. Máme predsa výbory, máme odborné inštitúcie a tu už keď rozprávame o zákone, to ja tu vôbec nevnímam ako nejaké obmedzenie, práve naopak. Ja si myslím, že mlátenie prázdnej slamy hodiny, hodiny, hodiny, to občanom nič neprinesie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem pekne. Chcem kolegyni poďakovať, nie je v tomto parlamente toľké roky, ako niektorí matadori, ale už vie uviesť ten naozaj historický kontext. Bolo tu veľa predsedov parlamentov, sedel tu pán Migaš, sedel tu pán Schuster, sedel tu už spomínaný pán Paška. Nepristúpili k oktrojovaniu, vnúteniu rokovacieho poriadku opozícii. Nepristúpili k tomu. A je dobré, že ste to, vážená kolegyňa, pripomenula.
Ja tiež pripomeniem kratší, oveľa kratší časový kontext. Žiaľ, musím povedať, že to, čo sa zmenilo, je to, že v koalícii pretrváva strach. Báli ste sa otvoreného slova, tak ste obštruovali parlament, v ktorom máte väčšinu, a neumožnili ste mimoriadne schôdze. A keď sa skončilo leto, čo je na stoloch? No je tu nástroj, v ktorom je znovu to isté slovo: strach. Odložte ten strach, veď tie slová sa proste vyslovia, tá opozícia iný nástroj nemá než otvorené a pravdivé slovo.

Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše, vaše pripomienky. Mňa mrzí, že z vládnej koalície, ani z navrhovateľov tu nikto nevysvetlil, že keď je také rozumné obmedziť poslancom 20 minút a každý sa vie v takej lehote úplne kľudne vyjadriť, prečo ministri a vedenie parlamentu musí mať 3 hodiny. Či sú nejako pod nejakou subnormou inteligenčnou, že my sa vieme vyjadriť za 20 minút, ale oni nie. Lebo to nedáva logiku žiadnu, samozrejme, to nedáva žiadnu logiku! By ma to veľmi zaujímalo, keď ste sa k tomu vyjadrili, že či je v poriadku. Lebo keď boli v televízory, ja som tu vtedy nebol, ale vtedy to bolo tak, že mali poslanecké kluby čas podľa jej veľkosti, čiže proporcionálne koalícia, opozícia. Teraz to chcete vy inak. Dvadsať ľudí z koalície bude mať neobmedzený čas, z opozície len jedna osoba.
K tomuto by som možnože poprosil nejaké vyjadrenie, máte tu aj právnikov, sú ticho, nič nepovedali, ani vy nič nehovoríte. Takže sa mi zdá, že by ste mali premýšľať predtým, ako nejaký návrh do parlamentu predložíte. Chcete diskutovať odborne? Tak diskutujme! Napríklad k tejto veci! Len nemáte argumenty. Keď som sa vás pýtal, či ste vôbec, vy nie, všeobecne, ale navrhovatelia, právnici si prečítali posledné judikáty štrasburského súdu. Asi nie. Tak sa teraz tvárite, že nebude odborná diskusia? Tak poďme sem! Poďme s ňou do parlamentu! Ale plácať jedno cez druhé sa mi zdá byť, že je dehonestácia odbornej diskusie, ktorú doposiaľ predvádzate.