9. schôdza

Ďakujem pekne, no vidíte, je to rokovací poriadok a všetci sa učíme a študujeme ho a takto postupne sa aj ho vylepšíme. Takže ďakujem pekne za upozornenie. Dúfam, že nabudúce to zvládnem lepšie.
Ja by som chcela len sa poďakovať za tie slová, pretože presne je to o tom, že treba zvážiť, či tá-ktorá činnosť projektová, investičná, čo prinesie Slovensku, nielen pre toho navrhovateľa, ale čo prinesie aj tej samotnej krajine a čo je viac. Či ozaj chceme zo Slovenska, z východného Slovenska urobiť ťažobnú krajinu, alebo budeme tam spoločne podporovať ten potenciál, ktorý tam je, to naše zelené zlato, tú krajinu, ktorá tam je neporušená a ktorá má ohromný cestovný, potenciál pre cestovný ruch. A toto by sme sa mali zamyslieť spoločne a urobiť k tomu takú nejakú, vzájomné, vzájomné zváženie, že to smerovanie v tejto časti Slovenska by malo byť to zelené a nie to hnedé - ťažobné.

Takže teraz už fakt končím rozpravu. Pán minister chcete zaujať stanovisko k rozprave?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za príspevok. Musím povedať, že ambíciou ministerstva, vlády s touto novelou bolo odstránenie toho problému, kvôli čomu máme infringement, kvôli čomu sme aj mohli prísť, mohli sme dostať ďalšie infringementy a problémy, a to boli tie vrty hlavne, to bol ten ťažobný vrt, ktorý tam bol, jednoducho nevyhovoval. Ministerstvo si myslí, že tá formulácia, ktorú sme tam teraz dali, tento problém rieši. V žiadnom prípade by sme nechceli ísť nad rámec európskej smernice, ktorú nám oni nejakým spôsobom udeľujú, lebo si myslím, že netreba. Ale samozrejme, posudzovanie vplyvov na životné prostredie na skúšobné vrty, či treba - netreba, môžeme o tom viesť diskusiu, na to máme ešte čas a presné znenie toho, čo tam bude vlastne po tom druhom čítaní, na to tiež máme ešte čas a samozrejme, sme pripravení na to ako ministerstvo, aby sme o tom odborne diskutovali.
Ale v žiadnom prípade nechcem a odmietam proste emočný prístup k tomuto problému, hej? Keď sa na to budeme pozerať fakt odborne, vedecky, tak ja si myslím, že sa vieme dohodnúť. Keď sa na to budeme pozerať emočne, tak asi ťažko. Keď sme si potom sadli so ZMOS-om, ktorí mali tie pripomienky, tak sme sa s nimi dohodli. To znamená, že tie pripomienky, ktoré boli dané k tomuto zákonu, zostala tam jedna pripomienka, a to je jednej neziskovky. Ale v každom prípade ja si myslím, že máme pred sebou priestor, nie sme od toho, od seba až tak moc ďaleko, aby sme nevedeli nejakým spôsobom nájsť. Možnože na niečom sa, na všetkom sa nezhodneme, lebo to určite tak bude.
Na druhej strane musím povedať, že prieskum našich nerastných surovín, jednoducho štát na to nemá peniaze, aby sme takéto prieskumy robili. Práve preto to robia zahraničné spoločnosti, ktoré to robia. Všetky tie informácie, ktoré z tých prieskumov dostávajú - a sú výsledky - odovzdávajú Slovenskej republike. To znamená, pre nás je to veľmi dôležitá činnosť, ktorú jednoducho zo štátnych rozpočtov financovať nevieme, ale pre Slovenskú republiku je to veľmi dôležité. To, že keby, samozrejme, preklasifikovanie tých vrtov už na ťažobné vrty, to je už iný postup. Tam už tie rôzne dopady a povolenia, samozrejme, sa riešia ináč. Hlavne sa to týka nie nášho ministerstva, ale proste iného ministerstva. Ministerstvo životného prostredia dáva povolenia akurát na skúšobné vrty.
Takže čo sa týka poslaneckého prieskumu, ja s tým nemám problém, to je vo vašich rukách. Vy tam môžete ísť, my sme tam boli na kontrole, myslím, že pred mesiacom z odboru geológie, aby sme odkontrolovali. Sú tam veľké emócie, musím povedať, ale proste musíme sa cez tie emócie preniesť a pozerať sa na to chladnou a odbornou hlavou a vtedy ja si myslím, že tam nájdeme riešenie. Takže zatiaľ z mojej strany toľko.
Ďakujem pekne.

Pani spravodajkyňa, chcete zaujať? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. Vládny návrh zákona máte v tlači 155.
Pán minister životného prostredia, nech sa páči, máte slovo a môžte odôvodniť návrh.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, tlač 155.]

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa novelizujú zákony o vodách, o priestupkoch a o ochrane pred povodňami. Dôvodom je transpozícia európskych smerníc do slovenskej legislatívy, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky, ochrany podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a taktiež spresnenie európskej smernice, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenie spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Rovnako ním zosúlaďujeme vodný zákon so zákonom o ochrane pred povodňami v otázke inundačných území. Reagujeme aj na požiadavky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ktoré vyplývajú z oslobodenia odberateľov podzemnej vody z domových studní na uspokojovanie svojich potrieb od platenia finančnej čiastky za zhotovenie záverečnej správy. Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, verím, že navrhovaný vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi, aby nás informoval o stanovisku k tomuto bodu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 155. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Zsolta Simona.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu, ktorý predkladá minister Sólymos a povedal, že keď sa hlboko nad týmto zámerom zákona zamyslím, tak tento zákon je ukážkou, ako úradníci dokážu ministra "zožrať". Predtým, než pán minister čokoľvek povie, bude sa obhajovať tak, ako jeho predchodca tu za týmto rečníckym pultom a bude sa vyhovárať na ex ante conditionality k obdobiu 2014 - 2020, čo tam je napísané na strane 167, tak musím povedať, že tento zákon a zavedenie poplatkov za závlahu, vodu, či registrácia studní a odber vody zo studní sa úradníci vyhovárajú teda na ex ante hodnotenie kondicionalít a smernicu 200/66.
Dámy a páni, táto smernica v tejto podobe je platná od roku 2000. Šestnásť rokov. Táto Národná rada v roku 2005 prijala zmenu, na základe ktorej farmári za závlahovú vodu neplatia. Do dnešného dňa, teda 11, takmer 11 rokov prešlo a žiadne konanie, žiadne konanie zo strany Európskej komisie uvalené voči Slovenskej republiky z tohto titulu nebolo.
Pán minister, musím povedať, že vás v tomto prípade zožral úrad. Ten úrad podľa tohto zákona neriadite vy, ale úradníci. A teraz skúsim podrobnejšie.
Zavedenie poplatku, alebo chceme spoplatniť, aký objem vody, aby ste mali názorný príklad. Tak chceme spoplatniť vodu, ktorá za jeden deň Dunajom pretečie do Maďarska zadarmo. Chceme zaviesť platbu, hoc symbolickú, ale chceme zaviesť platbu. Túto platbu budú platiť nikde inde, len na juhu Slovenska, pretože tam z najväčšej miery sa využíva závlahová voda na produkciu ovocia, zeleniny. Vytvárajú sa z toho pracovné miesta a je to symbol. Je to symbol a naviac musím povedať, že nikdy, nikto, ani Európska komisia nás k zavedeniu poplatku za závlahovú vodu nenútila a nenúti.
A teraz konkrétne. Sekundu, aby som to našiel, kde som si to poznačil. Neviem, kde sa to stratilo, ale pôjdem z voleja.
Pán minister, na tej strane 167, ak ma pamäť neklame, je tam napísané, že Slovenská republika nemá dostatočne zapracované do svojho právneho poriadku platenie za vodohospodárske služby. Chcem povedať, že vodohospodárska služba sú všetky úkony spojené s prepravou vody, až na jeho aplikáciu. Ale nikdy a nikde, ani v článku 38 nie je napísané, kde sa definujú vodohospodárske služby pre vodárne a kanalizácie, nie je spomenutá, že je tam čiastka za vodu. Chcem povedať, že do dnešného dňa každý farmár, keď využíva závlahu, tak platí tieto vodohospodárske služby a uhrádza ich. Viacmenej ich uhrádza sám vo vlastnej réžii, pretože si zaplatí motor, ktorým odoberá tú vodu, zaplatí si technológiu, ktorou vybuduje tú sieť závlah a platí ju. Pokiaľ využíva závlahu od sprostredkovateľa, ktorý prevádzkuje závlahový systém na Slovensku, tak za tento závlahový systém vrátane odpisov sa platí. A od roku dvetisíc, myslím, že jedna bolo nariadením ministerstva financií aj opätovne vrátené odpisovanie hydromelioračných zariadení do povinných položiek, lebo dovtedy sa hydromelioračné zariadenia vybudované za štátne peniaze, sa neodpisovalo. Teraz už aj táto čiastka, či už čiastka týkajúca sa vzdutia a vytvorenia niektorých vodných nádrží, sú zahrnuté a za to farmári platia. Takže nechápem, prečo chceme zaviesť poplatok.
Naviac ten poplatok chceme zaviesť vo výške jedného centa za kubík. Úprimne musím povedať, že jeho zavedenie a vyrubenie bude stáť možnože viac v niektorých prípadoch, ako samotná čiastka, ktorú ministerstvo vyberie. Je to len symbol o tom, či chceme od našich farmárov, aby platili za vodu, ktorá vo viac než 90 % je vo vodných tokoch a keď tú vodu nezoberú, tak zadarmo a bezplatne pretečie do Maďarska. A samotná smernica, na ktorú sa vyhovárate, hovorí o vodných službách.
Prosím, pán minister, úctivo vás prosím, čítajte s porozumením. A keď si to budete čítať s porozumením, tak nemôžem povedať nič iné, len, že sa dopracujete k tomu, že ten článok 38 - vodohospodárske služby - znamenajú všetky služby, ktoré poskytujú domácnostiam a verejným inštitúciám alebo pre akúkoľvek hospodársku činnosť: odber, vzdúvanie, akumuláciu, úpravu, distribúciu povrchovej alebo podzemnej vody. Ale nikde som sa nedočítal, že samotnú vodu musia platiť. Sme na tom natoľko zle, že toto musíme zaviesť? Nie. Musím povedať, že je to hlúpy a demagogický výmysel úradníkov na ministerstve životného prostredia.
Tento istý návrh, pán minister, bol predložený vášmu kolegovi Józsefovi Nagyovi v roku 2011. Ako minister som sa vtedy voči tomu ohradil a nedopustil, aby sa takýto návrh dostal, prešiel legislatívnym procesom. Ten stade bol vybratý. V 2010. Dnes píšeme rok 2016 a Európska komisia nezačala konanie voči Slovenskej republike. A keby sa aj týkalo toho, že tie peniaze potom nemôžme využiť, tak musím zodpovedne povedať, že sa to týka z celého balíka 15 miliárd, sa to bude týkať ani 100 miliónov, ale netýka sa ho, pretože komisia nezačala konanie. A je to jednoznačne a ľahko odôvodniteľné, pretože vodohospodárska služba nie je totožná s cenou vody. Voda je naše prírodné bohatstvo, ktorým štát a každá členská krajina nakladá podľa vlastného uváženia. Nikde a žiadna smernica neukladá povinnosť pre členskú krajinu spoplatniť vodu, lebo to je rovnaké, ako keby ste spoplatnili vzduch.
Keď k tomuto pristúpite, pán minister, tak nedá, aby som nepovedal, že MOST bude trestať svojich vlastných voličov. Doteraz som mal za to, že MOST má o prioritu na vidieku, v poľnohospodárstve, v podpore špecializovanej výroby a živočíšnej výroby, aby ste im v tom pomáhali. O tom svedčí aj vystúpenie kolegu Csicsaia, ktorý za týmto rečníckym pultom, keď to minister Žiga predkladal, vystupoval. Nech sa páči, komu sa chce, môže si to vyhľadať z minulého volebného obdobia, je to na internete Národnej rady. To znamená, že nikto od nás toto nechce. Rovnako nikto od nás nechce, aby sme začali montovať vodomer na studne. Som zvedavý, či ste sa pobavili s vaším predsedom s pánom Bugárom, že chcete mu namontovať vodomer na jeho vlastnú studňu, z ktorej polieva svoju záhradku.
Pretože keď chcete zaviesť predkladanie správy, resp. váš predchodca, ale vy ho budete, vy ho uplatníte do života, tak musím povedať, že vy ho zavádzate, 1 250 kubíkov za mesiac. Povedzte mi, akým spôsobom a kto rozhodne o tom, či vy, ja alebo kolega Bugár alebo kolega Danko odoberá z vlastnej studne viac alebo menej ako 1 250 kubíkov. Takže podľa logiky úradníkov na ministerstve teraz bude nasledovať krok, že dobre, tak namontujme vodomer na každú studňu a zistíme, že z ktorej sa odoberá za mesiac viac alebo menej. Pretože to logicky len tak, že buchnem na brucho, sa nedá. Pričom, zopakujem, je to blbosť a nemusíme to urobiť.
A ja vás vyzývam k tomu, upustite od toho a prerobte tento návrh zákona a nebudem predkladať procedurálny návrh, aby ste si ho zobrali späť a prerobili, ale skôr vás nabádam k tomu, aby ste v legislatívnom procese tento návrh zákona prerobili tak, aby ste nezavádzali osobitnú daň na juh Slovenska a netrestali občanov na juhu Slovenska. Kde sa najviac využíva voda na zásobovanie pitnou vodou, je to juh Slovenska, pretože tam nie sú vybudované verejné vodovody a kanalizácie. Tam je najväčší deficit na území Slovenskej republiky. Štát im nedal ani cent na to, aby tam mali vodovod, majú zlú vodu, vybudovali si na vlastné náklady studne a my ho ešte chceme teraz ešte raz aj zdaniť. Pričom nikto to od nás nechce, lebo s vodohospodárskou službou to nemá nič spoločné a v smernici to vôbec spomenuté nie je. A ešte raz podotýkam, väčšinu tej vody, ktorá slúži na závlahu, je v ročnom objeme, čo za jeden deň pretečie Dunajom do Maďarska. Bolo to tu povedané v tejto Národnej rade prvýkrát, myslím, že v roku 2005, vtedy, keď sa ten návrh, vtedy, keď sa to zrušilo.
A teraz poďme k závlahe a Žitného ostrova. Zavádzať poplatok na Žitnom ostrove za vodu je nezmyslom. Keď sa budoval, budovalo Gabčíkovo, tak z dôvodu, že sa odizoluje od Bratislavy po Gabčíkovo celý tok Dunaja a nebude zásobované toto územie dostatkom spodnej vody, tak štát prijal záväzok, že na tomto danom území vybuduje sieť kanálov, prostredníctvom ktorých zásobu spodných vôd bude zabezpečovať. Nehovoriac o tom, že táto spodná voda je bytostne potrebná k tomu, aby sme mali dostatok zdrojov pitnej vody, čo už váš, teda SMER v minulom volebnom období dostal aj do ústavy. Tak ako to chceme zabezpečiť? Žitný ostrov je na pieskoch. Keď sa nebude zavlažovať, nie je tam dostatok spodnej vody, tak jednoznačne budú tam katastre a budú tam územia, ktoré budú vypadať ako púšť, lebo tam sa nebude dať produkovať.
Keď sa hrdíte v programovom vyhlásení vlády tým, že chcete reagovať na zmenu klímy, tu máte názorný príklad. Farmár, ktorý berie vodu z kanalizácií na Žitnom ostrove v zmysle čl. 9 odsek 1 smernice o vodách, je možné naňho vôbec neuplatňovať povinnosť platenia, ani, ani za vodohospodárske služby. Dovolím si vám zacitovať: "Čl. 9 odsek 1 prvou zarážkou smernice 2000/66 ES podľa potreby so zreteľom na sociálne, environmentálno-hospodárske účinky tejto úhrady, ako aj na geografické klimatické podmienky dotknutého regiónu alebo regiónov." Keďže tento región bol na základe rozhodnutia dotknutý a zmenili sa vodohospodárske pomery, tak so štipkou, so štipkou sedliackeho rozumu a štipkou ochoty je možné, som presvedčený, že Brusel presvedčiť o tom, že na tomto danom území z titulu tejto stavby nie je potrebné, aby farmár platil naviac, je ho možné presvedčiť, že dokonca štát by tam platil farmárom za to, aby zalievali, pretože je to potrebné nie v záujme farmára, ale v záujme samotných, samotnej krajiny, aby toto územie zachovalo svoj charakter.
Takže, pán minister, keď doteraz od nás nikto nezačal konanie a tá smernica je platná od roku 2000, tak ja vás nabádam k tomu, a nie raz sa stalo aj v tejto Národnej rade a poviem tak, že aj keby, tak to spravte a keď Brusel od nás bude chcieť v infringemente, v ktorom konkrétnom napíše, že členská krajina musí vyrubiť poplatok, tak vtedy som presvedčený, že Národná rada, tí, ktorí tu budú sedieť, pristúpia k tomu, že na to budú reagovať. Ale ja chcem poukázať na to, že od roku dvetisíc, ešte raz, od roku 2005 sa takýto poplatok za vodu nevyrubuje. A keď sa nevyrubuje a Európska komisia nezačala konanie, tak prosím. Ja som sedel dvakrát na ministerstve. Mal som tú možnosť sedieť pár mesiacov aj, a riadiť aj ministerstvo životného prostredia a chcem povedať, že je veľmi zlé, keď úradníci riadia ministerstvo a robia politiku. Oni majú vykonávať a keď ich donútite, aby čítali s porozumením, čo je niekedy problém, lebo vodohospodárska služba nie je totožná s platbou za vodu v žiadnej krajine. Keby bola povinnosť spoplatniť vodu, tak som presvedčený, že žiadna španielska, portugalská alebo grécka paradajka na Slovensku nie je. Ale preto, lebo sú tam kľučky, keď sa to dá čítať s porozumením, tak sa to dá napraviť. A ja by som vás chcel k tomu vyzvať, aby ste to napravili a rovnako vás chcem vyzvať, aby ste z daňového návrhu zákona odstránili aj poplatky za minerálnu, teda, aby ste zatiaľ nevydávali nariadenie vlády, pretože zákon vám neukladá povinnosť do dátumu, kedy treba vydať nariadenie vlády s poplatkami, aby ste tie poplatky neuvádzali do života a predtým zmenili tento zákon a opravili. Aj tie studne je treba odstrániť a myslím si, že nemajú opodstatnenie v tejto podobe byť zahrnuté do návrhu zákona, lebo v tejto podobe, v akej podobe ste to napísali, síce ste to pekne v úvode, v úvodnom slove povedali, že zmenou § 21 odsek 8 dôjde k tomu, že samotní vlastníci tých studní nebudú musieť platiť za záverečnú správu a nechať si to vyhodnocovať niekým, ale som presvedčený, že toto je krok, ktorý na Slovensku nepotrebujeme.
Nehovoriac o tom, že keď MOST presadzuje podporu živočíšnej výroby, tak ísť po tom, že kde a ako poľnohospodári napájajú dobytok, ovce na pastve, či z vodných tokov a začať za to vyrubovať peniaze, lebo toto sa reálne deje na Slovensku, tak si myslím, že toto je pritiahnuté za vlasy a vôbec nie je ani štipku ústretový tým, ktorí žijú na tých dedinách a vytvárajú pracovné miesta. Už tento rok vďaka politike predchádzajúcej vlády bolo zlikvidovaných asi 40-tisíc kusov dojníc. To je zhruba 500 pracovných miest. Tento krok zlikviduje pracovné miesta, i keď sezónne, v rastlinnej výrobe, ovocinárstve a zeleninárstve. Nemyslím si, že toto je krok, ktorým by Slovenská republika mala ísť a práve politická strana MOST by mala byť tá, ktorá ju bude uplatňovať a uvádzať do života, preto vás vyzývam a tiež tak, ako v predchádzajúcom prípade, keď som vystúpil, aj v tomto prípade som pripravený vám byť nápomocný v tom, aby sa tento návrh zákona upravil tak, aby slúžil občanom a nie, aby ich trestal.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami.
Poprosím, pán poslanec Stanislav Mizík.