9. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Simonovi, že ma upozornil na tú chybu a teda by som chcel spresniť svoju spravodajskú správu v tejto časti. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tlač 194.
Pán minister, máte znovu slovo.
Pán minister, máme tu jednu dôležitú vec. Dovoľte, aby som privítal z Detského domova Pečeňady deti, ktoré sú na balkóne. Aspoň uvidíte, ako rokujeme. Buďte vítaní v Národnej rade! (Potlesk.)
A pán minister, teraz môžete začať.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 194.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh novely zákona, veľmi citlivého, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, jednoducho povedané EIA. Ním chceme odstrániť transpozičný deficit voči európskej smernici z roku 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktorý Slovensku vyčítala aj Európska komisia v rámci infringementu. Na základe toho sme síce už zmenili zákon o EIA, ale komisia naďalej trvá na tom, že Slovensko tak neurobilo dostatočne.
Novela súvisí s potrebou zvýšenia kvality postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zlepšenia ochrany životného prostredia a efektívnosti využívania zdrojov. Taktiež zvýši súdržnosť a súčinnosť s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie, ako aj stratégiou vnútroštátnej úpravy a posilní prístup verejnosti k informáciám. Predkladaný návrh zákona zároveň súvisí s potrebou plnenia všeobecnej ex ante kondicionality, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre čerpanie európskych prostriedkov. V súlade s článkom 19 nariadenia Európskej únie musia členské štáty, aj my, splniť tieto ex ante kondicionality najneskôr do 30. decembra 2016, ako som to už uviedol.
Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Pani poslankyňa Eva Antošová, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 194. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako vidím, pani poslankyňa Zemanová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo a ešte k tomu aj mikrofón.

Ďakujem pekne za slovo. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je vlastne jedným základným zákonom, ktorým sa transponuje Aarhuský dohovor, to znamená dohovor o prístupe na právo k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k, spravodlivom rozhodovaní v záležitostiach životného prostredia. Z tohto pohľadu všetky právne úpravy - právna úprava aj ustanovenia paragrafov - by mali odzrkadľovať tento cieľ. Vaša novela zákona je, by som povedala, obdobne identifikovala problémy, ktoré už aj ja som, za mojej praxe som počúvala často a tiež to prinieslo to, že na túto schôdzu som pripravila tiež návrh novely návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v niektorých témach sme sa stretli, v niektorých, niektoré rieši váš zákon podrobnejšie. Samozrejme, práve tie, ktoré ste spomínali, že je to nejak reakcia na požiadavky Európskej únie a, ale tá vec, pre ktorú sme sa spoločne stretli, je hlavne zmena prílohy č. 8 a hlavne v jednej oblasti, a to sa týka v časti ťažobného priemyslu a vrtov.
K ostatným veciam, ktoré si myslím, že by táto novela mala upravovať, sa budem podrobnejšie venovať pri prerokovávaní môjho návrhu zákona. Ale bola by som veľmi rada, keby práve pri tomto zákone a pri zákone o vodách, ktorý bude nasledovať, sme ukázali, že naozaj ideme tu spoločne hľadať problémy, problematiku životného prostredia a hlavne ponúkať nejaké riešenia, že bude to, nejak spoločne vyústi k dobrým riešeniam.
Chcem podotknúť práve k tejto prílohe č. 8, aby som vysvetlila, je to príloha k zákonu, ktorá presne vymedzuje, kedy je potrebné alebo kedy je povinnosť posudzovať dopady na životné prostredie nejakej navrhovanej činnosti. Je rozdelená na časti v rámci zisťovacieho konania a potom sú limity, kde teda už je povinné hodnotenie. To však neznamená, že iné navrhované činnosti, projekty sa nemusia posudzovať, pretože aj tie, ktoré v prílohe nie sú explicitne uvedené, tak ministerstvo životného prostredia by vo vybraných prípadoch malo posúdiť, či z vlastného záujmu alebo na základe možno podnetov zo strany verejnosti by takýto proces nemalo nariadiť. Pretože práve verejnosť je tá, ktorá má aj z ústavy právo na informácie, má právo na životné prostredie a má právo aj na svoje zdravie a zdravotné podmienky. Takže tie informácie o tom, že či nejaká činnosť, ktorá sa má realizovať, či v blízkom alebo širšom okolí, bude mať dopad na tieto vplyvy, tak má právo na úplné informácie.
Ako som povedala, chcem sa venovať práve jednej z častí, ktorú aj návrh zákona hovorí, a ide teda o ťažobné vrty. Tak ako je dneska v zákone definované, že ťažobné vrty by sa mali posudzovať v rámci zisťovacieho konania do hĺbky 500 metrov a v povinnom hodnotení od hĺbky 500 metrov. Problém tuná spôsobuje práve transpozícia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde slovenská verzia zákona si upravila trošku túto časť a miesto slova "hlbinné", ktoré je, alebo "hĺbkové", ktoré je uvedené v smernici, zaviedla pojem "ťažobné", "ťažobný vrt". Problém je ten, že ani hĺbkový, ani ťažobný vrt nie je presne zadefinovaný, čo to je a vlastne pri aplikácii praxe, najmä pri kauze prieskumných vrtov na východe Slovenska, pri prieskume na ťažbu ropy a zemného plynu sa vlastne identifikoval veľmi jasne tento problém a ten pokrútený paragraf, kedy ten, komu to takto vyhovuje, si našiel cestičku a povedalo sa, že teda, respektíve ani sa neposudzovalo, či hĺbkový vrt 1 500 metrov, ktorý by sa tam mal realizovať ako prieskumný vrt pre ťažbu zemného plynu, či by mal byť posúdený alebo nemal byť posúdený.
Na problematiku poukázali aj na rokovaní snemu ZMOS-u, kde vlastne taktiež požadovali, v rámci pripomienkovacieho konania predložili zásadnú pripomienku o tom, aby tieto prieskumné a vrtné práce boli predmetom povinného hodnotenia, teda minimálne v zisťovacom konaní. Táto podmienka ZMOS-u nebola akceptovaná. Taktiež prišla hromadná pripomienka občanov, to znamená hromadná pripomienka je pripomienka, s ktorou sa stotožní viac ako 500 ľudí, ktorí tiež dali zásadnú pripomienku v obdobnom duchu, aby takéto vrty boli jasne špecifikované a bolo zrejmé nielen pre občanov, ale aj pre toho navrhovateľa, ktorý takýto zámer má, že posúdenie dopadov na životné prostredie by mal urobiť. Táto pripomienka, hromadná pripomienka prešla rozporovým konaním, ale taktiež nebola akceptovaná.
Ja chcem pripomenúť aj ďalšiu vec, že obdobná situácia sa už riešila aj na Európskom súdnom dvore, kde v inom prípade taktiež nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie vrtov v rámci inej krajiny. Vzhľadom na to, že teda presne ani tá smernica nie je v tomto úplne taká jednoznačná, tak došlo ale v konečnom dôsledku k rozhodnutiu Súdneho dvora, kde bolo povedané, že je potrebné vyjadrenie príslušného, teda štátneho orgánu, u nás ministerstva životného prostredia, aby sa vyjadrilo, či posudzovať takéto vrty treba alebo netreba. Takéto konanie v rámci rozhodnutia alebo vyjadrenia ministerstva životného prostredia neexistuje a napriek tomu ministerstvo životného prostredia povolilo, predĺžilo povolenie na prieskumné práce na východe Slovenska pre konzorcium zahraničných spoločností a čím im vlastne povolilo realizáciu takéhoto vrtu napriek tomu, že volí výrazný odpor verejnosti, výrazný odpor dotknutých samospráv. Nie všetkých, treba povedať, lebo niektorí sa nevyjadrili, respektíve niektoré samosprávy, im bolo bližších tých pár sto eur, ktoré od prieskumných organizácií dostávajú ako požiadavky verejnosti. Aj Prešovský samosprávny kraj tiež sa vyjadril k tomu, aby takýto prieskum, takýto prieskum nebol naďalej povolený. Chcem pripomenúť, že pôvodné povolenie bolo vydané v roku 2004 na desať rokov a bolo niekoľkokrát predlžované.
Samozrejme, v tom čase, keď sa predkladá nejaký prieskum, tak ide väčšinou o bádanie archívnych materiálov, prípadne nejakých geofyzikálnych prieskumov, ktoré takýmto spôsobom priamo nemôžu, nemajú taký nejaký priamy dopad na životné prostredie.
V tomto prípade aj ten prieskum mal byť zavŕšený novým vrtom do hĺbky až 1 500 metrov. Pôvodne s ním nesúhlasili ani Bardejovské kúpele, kde vlastne malo, bolo ohrozené, že by mohlo dôjsť k dopadu na zásoby liečivých vôd Bardejovských kúpeľov. Zázrakom v procese pripomienkovania ministerstvo zdravotníctva svoju pripomienku stiahlo a už sa prestalo obávať, že takýto vrt, ktorý nespočíva len v pozorovaní, to znamená, že nie je vrt, ktorý keď sa vybuduje, sa len nejakým spôsobom monitoruje, ale ťažba zemného plynu môže prinášať aj veľmi negatívne dopady, či už pri realizácii toho výplachu alebo pri vydolovávaní plynu z geologických štruktúr a s tým, že naviac ešte k tomu, že tá skupina, ktorá vrt chce realizovať, utajuje svoje zámery a nepredložila spôsob technológie, akým spôsobom práve ten zemný plyn by mohla dolovať.
Je známe zo sveta, najmä z Ameriky, kde sa na ťažbu zemného plynu používa rôzny spôsob, tzv. frakovanie, ktoré je veľmi nebezpečné pre znečistenie podzemných vôd, najmä takých hlbinných štruktúr podzemných vôd, čo teda môže byť veľmi katastrofické. A v kontexte ste týmto aj s budúcim, teda zákonom o vodách, resp. o tom, že krajina prijala do ústavy ochranu zdrojov vody, ako vody ako takej, ako strategickej suroviny, sa mi zdá nepochopiteľné, že neboli akceptované takéto požiadavky zo strany či ZMOS-u alebo aj širokej verejnosti, aby dostali informácie. Pretože tu nejde o nič iné, len o to, aby ľudia mali relevantné informácie o tom, čo sa má v ich území diať. A konkrétne teda pri týchto hlbinných vrtoch, ktoré môžu pri samotnej ťažbe a pri spôsobe technológie tej ťažby mať skutočné dopady na životné prostredie.
Chcem ešte len vysvetliť to, že pri takýchto hlbokých vrtoch ten vrt, ktorý sa nazýva ako prieskumný, sa buduje už tak, že vlastne, keď sa tam preveria tie zásoby, na základe, pre ktoré bol prieskumný vrt realizovaný, sa potom už len preklasifikuje na ťažobný a na tú samotnú ťažbu. Áno, tá samotná ťažba, už by sa vlastne posudzovať jej dopad na životné prostredie mala. Lenže už je ten vrt vybudovaný, už je vlastne tam to prostredie, dá sa povedať aj nejak zurbanizované a v tomto prípade aj teda v rozpore so záujmami vlastníkov okolitých alebo dotknutých pozemkov.
Ja by som chcela ešte upozorniť to, že tak ako je navrhnutý, tá príloha 8, konkrétne doložka č. 16, ak si to podobne pekne vytlačíte, tak podmienky, ktoré sú teraz napísané v papierovej podobe, je, že vlastne všetky vrty, všetky vrty, to znamená aj vrty pre domové studne, by sa museli posudzovať. Čiže z toho, že ste chceli možno riešiť situáciu, aby sa zadefinovali vrty, že ste dali preč slovíčko ťažobné, nedali ste tam ani slovíčko hlbinné, tak ste povedali, že všetky vrty, okrem vrtu na skúmanie stability pôdy, čo teda neviem, aké sú, resp. sú to len jeden malý, vyhranená skupina, skupina vrtov, možno ktoré sa realizujú pri nejakých zosuvoch, tak vlastne si zadefinovali, ktoré vrty najmä by sa mali okrem tých všetkých ostatných posudzovať.
Čiže vy ste chceli možno niečo vyriešiť, ale ste, ak sa zákon prijme takto, ako je napísaný, tak ste neuveriteľným spôsobom skomplikovali, budete komplikovať situáciu a všetky vrty, ktoré vám môžem povedať, aké sú, to znamená prieskumné vrty, napríklad inžiniersko-geologické vrty pre posúdenie vhodnosti geologického prostredia pre zakladanie stavieb. Museli by sa posudzovať. Vrty pre hydrogeologický prieskum a geologický prieskum životného prostredia, museli by sa posudzovať. Vrty pre tepelné čerpadlá alebo hydrogeologické vrty pre účely vyhľadávania liečivých zdrojov minerálnych a stolových vôd. Štruktúrne vrty, alebo hydrogeotermálne vrty alebo taktiež vrty určené pre pozorovaciu sieť SHMÚ a iné, či hydro alebo hydrogeologické vrty pre účely zabezpečenia pitnej a úžitkovej vody. Tie síce tu sú, ale teda aspoň tie sú tu zašpecifikované, že až od 300 metrov.
Pán minister, bola by som veľmi rada, keby o tejto časti zákona naozaj v druhom čítaní bola urobená diskusia, aby sa nebodaj neschválila v tejto podobe tá príloha č. 8, ako ju navrhujete, ale aby sme si naozaj sadli a vyšpecifikovali jednotlivé slovíčka, čo znamenajú, aby sme, ste vy v snahe možno riešiť situáciu, situáciu neskomplikovali a aby vlastne, keď už máme na stole tento zákon, aby sme naozaj, situácia, ktorá je dnes pálčivá, deje sa na východnom Slovensku, síce tu už tento zákon nezachráni, ale verím, že bude ešte predmetom rokovania aj nášho výboru pre životné prostredie. Máme tam opakované podnety od verejnosti a vlastne sme ich neriešili. Bol výbor, ktorý bol uznášania neschopný. Napriek tomu, že ste vedeli, že táto situácia tu je, povolenie spoločnostiam 1. augusta bolo vydané. Verím, že aj vy s novým predsedom výboru budete ochotní, aby sme vycestovali a urobili poslanecký prieskum priamo na mieste a asi bolo by aj celkom fajn, ak by sa to uskutočnilo ešte pred druhým čítaním, aby ste aj vy osobne, resp. poslanci, členovia výboru vedeli si urobiť názor, že o čom vlastne tuná hovoríme. Takže zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou - pán poslanec Fecko ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Som rád, že si spomenula aj ten sever východného Slovenska, kde sa organizujú protesty a mítingy. Aj ja som pred rokom a pol zhruba v Prešove mal veľký protest týchto ľudí, ktorí sa aj domáhajú, samozrejme, na našom výbore, aby sa niečo s tým robilo.
Pýtam sa, pán minister, lebo uviedli ste, že udržateľný rozvoj. Chcete aj udržateľný rozvoj po sebe zanechať v oblasti životného prostredia. Pýtam sa, kto povie, že už sme v takej katastrofálnej situácii, že musíme tam začať ťažiť ropu a plyn na severovýchode Slovenska, resp. na severe východného Slovenska? Kto to vlastne povie? Minister hospodárstva? Minister životného prostredia? Keď ľudia hovoria, že nie. Takže to by som bol veľmi rád, keby sa potom verejnosť dozvedela, že kto ten udržateľný rozvoj porušil a chcem veriť, že to nebude tak, že je udržateľný rozvoj iba dovtedy, pokiaľ to nebude na ekonomickú ujmu, lebo tým pádom v životnom prostredí to potom možme zakopať, lebo všade sa môže to životné prostredie zruinovať a ja nechcem mať na severovýchodnom Slovensku alebo na severe východného Slovenska ďalšiu Jelšavu, ani Istebné, ani Žiar nad Hronom. Takže pýtam sa, toto územie nemá väčší potenciál na rekreačno-turisticko nejaký rehabilitačný, ako na ťažobný? Kto dá tú konečnú, závoru zdvihne, že tam ideme ťažiť? Treba, pán minister, ten udržateľný rozvoj nie iba hovoriť, ale potom aj konkrétne zdôvodniť, prečo sa začína ťažiť, keď občania sú proti tomu.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. (Reakcia z pléna.) Jaj, pani poslankyňa, ale musíte sa prihlásiť, ja nemôžem stláčať váš gombík. Takže zatlačte gombík a ak je súhlas, predpokladám, pani poslankyňa by mohla reagovať.
Nech sa páči.