9. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Simonovi, že ma upozornil na tú chybu a teda by som chcel spresniť svoju spravodajskú správu v tejto časti. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh novely zákona, veľmi citlivého, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, jednoducho povedané EIA. Ním chceme odstrániť transpozičný deficit voči európskej smernici z roku 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktorý Slovensku vyčítala aj Európska komisia v rámci infringementu. Na základe toho sme síce už zmenili zákon o EIA, ale komisia naďalej trvá na tom, že Slovensko tak neurobilo dostatočne.
Novela súvisí s potrebou zvýšenia kvality postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zlepšenia ochrany životného prostredia a efektívnosti využívania zdrojov. Taktiež zvýši súdržnosť a súčinnosť s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie, ako aj stratégiou vnútroštátnej úpravy a posilní prístup verejnosti k informáciám. Predkladaný návrh zákona zároveň súvisí s potrebou plnenia všeobecnej ex ante kondicionality, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre čerpanie európskych prostriedkov. V súlade s článkom 19 nariadenia Európskej únie musia členské štáty, aj my, splniť tieto ex ante kondicionality najneskôr do 30. decembra 2016, ako som to už uviedol.
Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 194. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je vlastne jedným základným zákonom, ktorým sa transponuje Aarhuský dohovor, to znamená dohovor o prístupe na právo k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k, spravodlivom rozhodovaní v záležitostiach životného prostredia. Z tohto pohľadu všetky právne úpravy - právna úprava aj ustanovenia paragrafov - by mali odzrkadľovať tento cieľ. Vaša novela zákona je, by som povedala, obdobne identifikovala problémy, ktoré už aj ja som, za mojej praxe som počúvala často a tiež to prinieslo to, že na túto schôdzu som pripravila tiež návrh novely návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v niektorých témach sme sa stretli, v niektorých, niektoré rieši váš zákon podrobnejšie. Samozrejme, práve tie, ktoré ste spomínali, že je to nejak reakcia na požiadavky Európskej únie a, ale tá vec, pre ktorú sme sa spoločne stretli, je hlavne zmena prílohy č. 8 a hlavne v jednej oblasti, a to sa týka v časti ťažobného priemyslu a vrtov.
K ostatným veciam, ktoré si myslím, že by táto novela mala upravovať, sa budem podrobnejšie venovať pri prerokovávaní môjho návrhu zákona. Ale bola by som veľmi rada, keby práve pri tomto zákone a pri zákone o vodách, ktorý bude nasledovať, sme ukázali, že naozaj ideme tu spoločne hľadať problémy, problematiku životného prostredia a hlavne ponúkať nejaké riešenia, že bude to, nejak spoločne vyústi k dobrým riešeniam.
Chcem podotknúť práve k tejto prílohe č. 8, aby som vysvetlila, je to príloha k zákonu, ktorá presne vymedzuje, kedy je potrebné alebo kedy je povinnosť posudzovať dopady na životné prostredie nejakej navrhovanej činnosti. Je rozdelená na časti v rámci zisťovacieho konania a potom sú limity, kde teda už je povinné hodnotenie. To však neznamená, že iné navrhované činnosti, projekty sa nemusia posudzovať, pretože aj tie, ktoré v prílohe nie sú explicitne uvedené, tak ministerstvo životného prostredia by vo vybraných prípadoch malo posúdiť, či z vlastného záujmu alebo na základe možno podnetov zo strany verejnosti by takýto proces nemalo nariadiť. Pretože práve verejnosť je tá, ktorá má aj z ústavy právo na informácie, má právo na životné prostredie a má právo aj na svoje zdravie a zdravotné podmienky. Takže tie informácie o tom, že či nejaká činnosť, ktorá sa má realizovať, či v blízkom alebo širšom okolí, bude mať dopad na tieto vplyvy, tak má právo na úplné informácie.
Ako som povedala, chcem sa venovať práve jednej z častí, ktorú aj návrh zákona hovorí, a ide teda o ťažobné vrty. Tak ako je dneska v zákone definované, že ťažobné vrty by sa mali posudzovať v rámci zisťovacieho konania do hĺbky 500 metrov a v povinnom hodnotení od hĺbky 500 metrov. Problém tuná spôsobuje práve transpozícia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde slovenská verzia zákona si upravila trošku túto časť a miesto slova "hlbinné", ktoré je, alebo "hĺbkové", ktoré je uvedené v smernici, zaviedla pojem "ťažobné", "ťažobný vrt". Problém je ten, že ani hĺbkový, ani ťažobný vrt nie je presne zadefinovaný, čo to je a vlastne pri aplikácii praxe, najmä pri kauze prieskumných vrtov na východe Slovenska, pri prieskume na ťažbu ropy a zemného plynu sa vlastne identifikoval veľmi jasne tento problém a ten pokrútený paragraf, kedy ten, komu to takto vyhovuje, si našiel cestičku a povedalo sa, že teda, respektíve ani sa neposudzovalo, či hĺbkový vrt 1 500 metrov, ktorý by sa tam mal realizovať ako prieskumný vrt pre ťažbu zemného plynu, či by mal byť posúdený alebo nemal byť posúdený.
Na problematiku poukázali aj na rokovaní snemu ZMOS-u, kde vlastne taktiež požadovali, v rámci pripomienkovacieho konania predložili zásadnú pripomienku o tom, aby tieto prieskumné a vrtné práce boli predmetom povinného hodnotenia, teda minimálne v zisťovacom konaní. Táto podmienka ZMOS-u nebola akceptovaná. Taktiež prišla hromadná pripomienka občanov, to znamená hromadná pripomienka je pripomienka, s ktorou sa stotožní viac ako 500 ľudí, ktorí tiež dali zásadnú pripomienku v obdobnom duchu, aby takéto vrty boli jasne špecifikované a bolo zrejmé nielen pre občanov, ale aj pre toho navrhovateľa, ktorý takýto zámer má, že posúdenie dopadov na životné prostredie by mal urobiť. Táto pripomienka, hromadná pripomienka prešla rozporovým konaním, ale taktiež nebola akceptovaná.
Ja chcem pripomenúť aj ďalšiu vec, že obdobná situácia sa už riešila aj na Európskom súdnom dvore, kde v inom prípade taktiež nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie vrtov v rámci inej krajiny. Vzhľadom na to, že teda presne ani tá smernica nie je v tomto úplne taká jednoznačná, tak došlo ale v konečnom dôsledku k rozhodnutiu Súdneho dvora, kde bolo povedané, že je potrebné vyjadrenie príslušného, teda štátneho orgánu, u nás ministerstva životného prostredia, aby sa vyjadrilo, či posudzovať takéto vrty treba alebo netreba. Takéto konanie v rámci rozhodnutia alebo vyjadrenia ministerstva životného prostredia neexistuje a napriek tomu ministerstvo životného prostredia povolilo, predĺžilo povolenie na prieskumné práce na východe Slovenska pre konzorcium zahraničných spoločností a čím im vlastne povolilo realizáciu takéhoto vrtu napriek tomu, že volí výrazný odpor verejnosti, výrazný odpor dotknutých samospráv. Nie všetkých, treba povedať, lebo niektorí sa nevyjadrili, respektíve niektoré samosprávy, im bolo bližších tých pár sto eur, ktoré od prieskumných organizácií dostávajú ako požiadavky verejnosti. Aj Prešovský samosprávny kraj tiež sa vyjadril k tomu, aby takýto prieskum, takýto prieskum nebol naďalej povolený. Chcem pripomenúť, že pôvodné povolenie bolo vydané v roku 2004 na desať rokov a bolo niekoľkokrát predlžované.
Samozrejme, v tom čase, keď sa predkladá nejaký prieskum, tak ide väčšinou o bádanie archívnych materiálov, prípadne nejakých geofyzikálnych prieskumov, ktoré takýmto spôsobom priamo nemôžu, nemajú taký nejaký priamy dopad na životné prostredie.
V tomto prípade aj ten prieskum mal byť zavŕšený novým vrtom do hĺbky až 1 500 metrov. Pôvodne s ním nesúhlasili ani Bardejovské kúpele, kde vlastne malo, bolo ohrozené, že by mohlo dôjsť k dopadu na zásoby liečivých vôd Bardejovských kúpeľov. Zázrakom v procese pripomienkovania ministerstvo zdravotníctva svoju pripomienku stiahlo a už sa prestalo obávať, že takýto vrt, ktorý nespočíva len v pozorovaní, to znamená, že nie je vrt, ktorý keď sa vybuduje, sa len nejakým spôsobom monitoruje, ale ťažba zemného plynu môže prinášať aj veľmi negatívne dopady, či už pri realizácii toho výplachu alebo pri vydolovávaní plynu z geologických štruktúr a s tým, že naviac ešte k tomu, že tá skupina, ktorá vrt chce realizovať, utajuje svoje zámery a nepredložila spôsob technológie, akým spôsobom práve ten zemný plyn by mohla dolovať.
Je známe zo sveta, najmä z Ameriky, kde sa na ťažbu zemného plynu používa rôzny spôsob, tzv. frakovanie, ktoré je veľmi nebezpečné pre znečistenie podzemných vôd, najmä takých hlbinných štruktúr podzemných vôd, čo teda môže byť veľmi katastrofické. A v kontexte ste týmto aj s budúcim, teda zákonom o vodách, resp. o tom, že krajina prijala do ústavy ochranu zdrojov vody, ako vody ako takej, ako strategickej suroviny, sa mi zdá nepochopiteľné, že neboli akceptované takéto požiadavky zo strany či ZMOS-u alebo aj širokej verejnosti, aby dostali informácie. Pretože tu nejde o nič iné, len o to, aby ľudia mali relevantné informácie o tom, čo sa má v ich území diať. A konkrétne teda pri týchto hlbinných vrtoch, ktoré môžu pri samotnej ťažbe a pri spôsobe technológie tej ťažby mať skutočné dopady na životné prostredie.
Chcem ešte len vysvetliť to, že pri takýchto hlbokých vrtoch ten vrt, ktorý sa nazýva ako prieskumný, sa buduje už tak, že vlastne, keď sa tam preveria tie zásoby, na základe, pre ktoré bol prieskumný vrt realizovaný, sa potom už len preklasifikuje na ťažobný a na tú samotnú ťažbu. Áno, tá samotná ťažba, už by sa vlastne posudzovať jej dopad na životné prostredie mala. Lenže už je ten vrt vybudovaný, už je vlastne tam to prostredie, dá sa povedať aj nejak zurbanizované a v tomto prípade aj teda v rozpore so záujmami vlastníkov okolitých alebo dotknutých pozemkov.
Ja by som chcela ešte upozorniť to, že tak ako je navrhnutý, tá príloha 8, konkrétne doložka č. 16, ak si to podobne pekne vytlačíte, tak podmienky, ktoré sú teraz napísané v papierovej podobe, je, že vlastne všetky vrty, všetky vrty, to znamená aj vrty pre domové studne, by sa museli posudzovať. Čiže z toho, že ste chceli možno riešiť situáciu, aby sa zadefinovali vrty, že ste dali preč slovíčko ťažobné, nedali ste tam ani slovíčko hlbinné, tak ste povedali, že všetky vrty, okrem vrtu na skúmanie stability pôdy, čo teda neviem, aké sú, resp. sú to len jeden malý, vyhranená skupina, skupina vrtov, možno ktoré sa realizujú pri nejakých zosuvoch, tak vlastne si zadefinovali, ktoré vrty najmä by sa mali okrem tých všetkých ostatných posudzovať.
Čiže vy ste chceli možno niečo vyriešiť, ale ste, ak sa zákon prijme takto, ako je napísaný, tak ste neuveriteľným spôsobom skomplikovali, budete komplikovať situáciu a všetky vrty, ktoré vám môžem povedať, aké sú, to znamená prieskumné vrty, napríklad inžiniersko-geologické vrty pre posúdenie vhodnosti geologického prostredia pre zakladanie stavieb. Museli by sa posudzovať. Vrty pre hydrogeologický prieskum a geologický prieskum životného prostredia, museli by sa posudzovať. Vrty pre tepelné čerpadlá alebo hydrogeologické vrty pre účely vyhľadávania liečivých zdrojov minerálnych a stolových vôd. Štruktúrne vrty, alebo hydrogeotermálne vrty alebo taktiež vrty určené pre pozorovaciu sieť SHMÚ a iné, či hydro alebo hydrogeologické vrty pre účely zabezpečenia pitnej a úžitkovej vody. Tie síce tu sú, ale teda aspoň tie sú tu zašpecifikované, že až od 300 metrov.
Pán minister, bola by som veľmi rada, keby o tejto časti zákona naozaj v druhom čítaní bola urobená diskusia, aby sa nebodaj neschválila v tejto podobe tá príloha č. 8, ako ju navrhujete, ale aby sme si naozaj sadli a vyšpecifikovali jednotlivé slovíčka, čo znamenajú, aby sme, ste vy v snahe možno riešiť situáciu, situáciu neskomplikovali a aby vlastne, keď už máme na stole tento zákon, aby sme naozaj, situácia, ktorá je dnes pálčivá, deje sa na východnom Slovensku, síce tu už tento zákon nezachráni, ale verím, že bude ešte predmetom rokovania aj nášho výboru pre životné prostredie. Máme tam opakované podnety od verejnosti a vlastne sme ich neriešili. Bol výbor, ktorý bol uznášania neschopný. Napriek tomu, že ste vedeli, že táto situácia tu je, povolenie spoločnostiam 1. augusta bolo vydané. Verím, že aj vy s novým predsedom výboru budete ochotní, aby sme vycestovali a urobili poslanecký prieskum priamo na mieste a asi bolo by aj celkom fajn, ak by sa to uskutočnilo ešte pred druhým čítaním, aby ste aj vy osobne, resp. poslanci, členovia výboru vedeli si urobiť názor, že o čom vlastne tuná hovoríme. Takže zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Som rád, že si spomenula aj ten sever východného Slovenska, kde sa organizujú protesty a mítingy. Aj ja som pred rokom a pol zhruba v Prešove mal veľký protest týchto ľudí, ktorí sa aj domáhajú, samozrejme, na našom výbore, aby sa niečo s tým robilo.
Pýtam sa, pán minister, lebo uviedli ste, že udržateľný rozvoj. Chcete aj udržateľný rozvoj po sebe zanechať v oblasti životného prostredia. Pýtam sa, kto povie, že už sme v takej katastrofálnej situácii, že musíme tam začať ťažiť ropu a plyn na severovýchode Slovenska, resp. na severe východného Slovenska? Kto to vlastne povie? Minister hospodárstva? Minister životného prostredia? Keď ľudia hovoria, že nie. Takže to by som bol veľmi rád, keby sa potom verejnosť dozvedela, že kto ten udržateľný rozvoj porušil a chcem veriť, že to nebude tak, že je udržateľný rozvoj iba dovtedy, pokiaľ to nebude na ekonomickú ujmu, lebo tým pádom v životnom prostredí to potom možme zakopať, lebo všade sa môže to životné prostredie zruinovať a ja nechcem mať na severovýchodnom Slovensku alebo na severe východného Slovenska ďalšiu Jelšavu, ani Istebné, ani Žiar nad Hronom. Takže pýtam sa, toto územie nemá väčší potenciál na rekreačno-turisticko nejaký rehabilitačný, ako na ťažobný? Kto dá tú konečnú, závoru zdvihne, že tam ideme ťažiť? Treba, pán minister, ten udržateľný rozvoj nie iba hovoriť, ale potom aj konkrétne zdôvodniť, prečo sa začína ťažiť, keď občania sú proti tomu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, no vidíte, je to rokovací poriadok a všetci sa učíme a študujeme ho a takto postupne sa aj ho vylepšíme. Takže ďakujem pekne za upozornenie. Dúfam, že nabudúce to zvládnem lepšie.
Ja by som chcela len sa poďakovať za tie slová, pretože presne je to o tom, že treba zvážiť, či tá-ktorá činnosť projektová, investičná, čo prinesie Slovensku, nielen pre toho navrhovateľa, ale čo prinesie aj tej samotnej krajine a čo je viac. Či ozaj chceme zo Slovenska, z východného Slovenska urobiť ťažobnú krajinu, alebo budeme tam spoločne podporovať ten potenciál, ktorý tam je, to naše zelené zlato, tú krajinu, ktorá tam je neporušená a ktorá má ohromný cestovný, potenciál pre cestovný ruch. A toto by sme sa mali zamyslieť spoločne a urobiť k tomu takú nejakú, vzájomné, vzájomné zváženie, že to smerovanie v tejto časti Slovenska by malo byť to zelené a nie to hnedé - ťažobné.

Ďakujem pekne za príspevok. Musím povedať, že ambíciou ministerstva, vlády s touto novelou bolo odstránenie toho problému, kvôli čomu máme infringement, kvôli čomu sme aj mohli prísť, mohli sme dostať ďalšie infringementy a problémy, a to boli tie vrty hlavne, to bol ten ťažobný vrt, ktorý tam bol, jednoducho nevyhovoval. Ministerstvo si myslí, že tá formulácia, ktorú sme tam teraz dali, tento problém rieši. V žiadnom prípade by sme nechceli ísť nad rámec európskej smernice, ktorú nám oni nejakým spôsobom udeľujú, lebo si myslím, že netreba. Ale samozrejme, posudzovanie vplyvov na životné prostredie na skúšobné vrty, či treba - netreba, môžeme o tom viesť diskusiu, na to máme ešte čas a presné znenie toho, čo tam bude vlastne po tom druhom čítaní, na to tiež máme ešte čas a samozrejme, sme pripravení na to ako ministerstvo, aby sme o tom odborne diskutovali.
Ale v žiadnom prípade nechcem a odmietam proste emočný prístup k tomuto problému, hej? Keď sa na to budeme pozerať fakt odborne, vedecky, tak ja si myslím, že sa vieme dohodnúť. Keď sa na to budeme pozerať emočne, tak asi ťažko. Keď sme si potom sadli so ZMOS-om, ktorí mali tie pripomienky, tak sme sa s nimi dohodli. To znamená, že tie pripomienky, ktoré boli dané k tomuto zákonu, zostala tam jedna pripomienka, a to je jednej neziskovky. Ale v každom prípade ja si myslím, že máme pred sebou priestor, nie sme od toho, od seba až tak moc ďaleko, aby sme nevedeli nejakým spôsobom nájsť. Možnože na niečom sa, na všetkom sa nezhodneme, lebo to určite tak bude.
Na druhej strane musím povedať, že prieskum našich nerastných surovín, jednoducho štát na to nemá peniaze, aby sme takéto prieskumy robili. Práve preto to robia zahraničné spoločnosti, ktoré to robia. Všetky tie informácie, ktoré z tých prieskumov dostávajú - a sú výsledky - odovzdávajú Slovenskej republike. To znamená, pre nás je to veľmi dôležitá činnosť, ktorú jednoducho zo štátnych rozpočtov financovať nevieme, ale pre Slovenskú republiku je to veľmi dôležité. To, že keby, samozrejme, preklasifikovanie tých vrtov už na ťažobné vrty, to je už iný postup. Tam už tie rôzne dopady a povolenia, samozrejme, sa riešia ináč. Hlavne sa to týka nie nášho ministerstva, ale proste iného ministerstva. Ministerstvo životného prostredia dáva povolenia akurát na skúšobné vrty.
Takže čo sa týka poslaneckého prieskumu, ja s tým nemám problém, to je vo vašich rukách. Vy tam môžete ísť, my sme tam boli na kontrole, myslím, že pred mesiacom z odboru geológie, aby sme odkontrolovali. Sú tam veľké emócie, musím povedať, ale proste musíme sa cez tie emócie preniesť a pozerať sa na to chladnou a odbornou hlavou a vtedy ja si myslím, že tam nájdeme riešenie. Takže zatiaľ z mojej strany toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa novelizujú zákony o vodách, o priestupkoch a o ochrane pred povodňami. Dôvodom je transpozícia európskych smerníc do slovenskej legislatívy, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky, ochrany podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a taktiež spresnenie európskej smernice, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenie spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Rovnako ním zosúlaďujeme vodný zákon so zákonom o ochrane pred povodňami v otázke inundačných území. Reagujeme aj na požiadavky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, ktoré vyplývajú z oslobodenia odberateľov podzemnej vody z domových studní na uspokojovanie svojich potrieb od platenia finančnej čiastky za zhotovenie záverečnej správy. Vládny návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážené pani poslankyne, vážení pán poslanci, verím, že navrhovaný vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 155. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu, ktorý predkladá minister Sólymos a povedal, že keď sa hlboko nad týmto zámerom zákona zamyslím, tak tento zákon je ukážkou, ako úradníci dokážu ministra "zožrať". Predtým, než pán minister čokoľvek povie, bude sa obhajovať tak, ako jeho predchodca tu za týmto rečníckym pultom a bude sa vyhovárať na ex ante conditionality k obdobiu 2014 - 2020, čo tam je napísané na strane 167, tak musím povedať, že tento zákon a zavedenie poplatkov za závlahu, vodu, či registrácia studní a odber vody zo studní sa úradníci vyhovárajú teda na ex ante hodnotenie kondicionalít a smernicu 200/66.
Dámy a páni, táto smernica v tejto podobe je platná od roku 2000. Šestnásť rokov. Táto Národná rada v roku 2005 prijala zmenu, na základe ktorej farmári za závlahovú vodu neplatia. Do dnešného dňa, teda 11, takmer 11 rokov prešlo a žiadne konanie, žiadne konanie zo strany Európskej komisie uvalené voči Slovenskej republiky z tohto titulu nebolo.
Pán minister, musím povedať, že vás v tomto prípade zožral úrad. Ten úrad podľa tohto zákona neriadite vy, ale úradníci. A teraz skúsim podrobnejšie.
Zavedenie poplatku, alebo chceme spoplatniť, aký objem vody, aby ste mali názorný príklad. Tak chceme spoplatniť vodu, ktorá za jeden deň Dunajom pretečie do Maďarska zadarmo. Chceme zaviesť platbu, hoc symbolickú, ale chceme zaviesť platbu. Túto platbu budú platiť nikde inde, len na juhu Slovenska, pretože tam z najväčšej miery sa využíva závlahová voda na produkciu ovocia, zeleniny. Vytvárajú sa z toho pracovné miesta a je to symbol. Je to symbol a naviac musím povedať, že nikdy, nikto, ani Európska komisia nás k zavedeniu poplatku za závlahovú vodu nenútila a nenúti.
A teraz konkrétne. Sekundu, aby som to našiel, kde som si to poznačil. Neviem, kde sa to stratilo, ale pôjdem z voleja.
Pán minister, na tej strane 167, ak ma pamäť neklame, je tam napísané, že Slovenská republika nemá dostatočne zapracované do svojho právneho poriadku platenie za vodohospodárske služby. Chcem povedať, že vodohospodárska služba sú všetky úkony spojené s prepravou vody, až na jeho aplikáciu. Ale nikdy a nikde, ani v článku 38 nie je napísané, kde sa definujú vodohospodárske služby pre vodárne a kanalizácie, nie je spomenutá, že je tam čiastka za vodu. Chcem povedať, že do dnešného dňa každý farmár, keď využíva závlahu, tak platí tieto vodohospodárske služby a uhrádza ich. Viacmenej ich uhrádza sám vo vlastnej réžii, pretože si zaplatí motor, ktorým odoberá tú vodu, zaplatí si technológiu, ktorou vybuduje tú sieť závlah a platí ju. Pokiaľ využíva závlahu od sprostredkovateľa, ktorý prevádzkuje závlahový systém na Slovensku, tak za tento závlahový systém vrátane odpisov sa platí. A od roku dvetisíc, myslím, že jedna bolo nariadením ministerstva financií aj opätovne vrátené odpisovanie hydromelioračných zariadení do povinných položiek, lebo dovtedy sa hydromelioračné zariadenia vybudované za štátne peniaze, sa neodpisovalo. Teraz už aj táto čiastka, či už čiastka týkajúca sa vzdutia a vytvorenia niektorých vodných nádrží, sú zahrnuté a za to farmári platia. Takže nechápem, prečo chceme zaviesť poplatok.
Naviac ten poplatok chceme zaviesť vo výške jedného centa za kubík. Úprimne musím povedať, že jeho zavedenie a vyrubenie bude stáť možnože viac v niektorých prípadoch, ako samotná čiastka, ktorú ministerstvo vyberie. Je to len symbol o tom, či chceme od našich farmárov, aby platili za vodu, ktorá vo viac než 90 % je vo vodných tokoch a keď tú vodu nezoberú, tak zadarmo a bezplatne pretečie do Maďarska. A samotná smernica, na ktorú sa vyhovárate, hovorí o vodných službách.
Prosím, pán minister, úctivo vás prosím, čítajte s porozumením. A keď si to budete čítať s porozumením, tak nemôžem povedať nič iné, len, že sa dopracujete k tomu, že ten článok 38 - vodohospodárske služby - znamenajú všetky služby, ktoré poskytujú domácnostiam a verejným inštitúciám alebo pre akúkoľvek hospodársku činnosť: odber, vzdúvanie, akumuláciu, úpravu, distribúciu povrchovej alebo podzemnej vody. Ale nikde som sa nedočítal, že samotnú vodu musia platiť. Sme na tom natoľko zle, že toto musíme zaviesť? Nie. Musím povedať, že je to hlúpy a demagogický výmysel úradníkov na ministerstve životného prostredia.
Tento istý návrh, pán minister, bol predložený vášmu kolegovi Józsefovi Nagyovi v roku 2011. Ako minister som sa vtedy voči tomu ohradil a nedopustil, aby sa takýto návrh dostal, prešiel legislatívnym procesom. Ten stade bol vybratý. V 2010. Dnes píšeme rok 2016 a Európska komisia nezačala konanie voči Slovenskej republike. A keby sa aj týkalo toho, že tie peniaze potom nemôžme využiť, tak musím zodpovedne povedať, že sa to týka z celého balíka 15 miliárd, sa to bude týkať ani 100 miliónov, ale netýka sa ho, pretože komisia nezačala konanie. A je to jednoznačne a ľahko odôvodniteľné, pretože vodohospodárska služba nie je totožná s cenou vody. Voda je naše prírodné bohatstvo, ktorým štát a každá členská krajina nakladá podľa vlastného uváženia. Nikde a žiadna smernica neukladá povinnosť pre členskú krajinu spoplatniť vodu, lebo to je rovnaké, ako keby ste spoplatnili vzduch.
Keď k tomuto pristúpite, pán minister, tak nedá, aby som nepovedal, že MOST bude trestať svojich vlastných voličov. Doteraz som mal za to, že MOST má o prioritu na vidieku, v poľnohospodárstve, v podpore špecializovanej výroby a živočíšnej výroby, aby ste im v tom pomáhali. O tom svedčí aj vystúpenie kolegu Csicsaia, ktorý za týmto rečníckym pultom, keď to minister Žiga predkladal, vystupoval. Nech sa páči, komu sa chce, môže si to vyhľadať z minulého volebného obdobia, je to na internete Národnej rady. To znamená, že nikto od nás toto nechce. Rovnako nikto od nás nechce, aby sme začali montovať vodomer na studne. Som zvedavý, či ste sa pobavili s vaším predsedom s pánom Bugárom, že chcete mu namontovať vodomer na jeho vlastnú studňu, z ktorej polieva svoju záhradku.
Pretože keď chcete zaviesť predkladanie správy, resp. váš predchodca, ale vy ho budete, vy ho uplatníte do života, tak musím povedať, že vy ho zavádzate, 1 250 kubíkov za mesiac. Povedzte mi, akým spôsobom a kto rozhodne o tom, či vy, ja alebo kolega Bugár alebo kolega Danko odoberá z vlastnej studne viac alebo menej ako 1 250 kubíkov. Takže podľa logiky úradníkov na ministerstve teraz bude nasledovať krok, že dobre, tak namontujme vodomer na každú studňu a zistíme, že z ktorej sa odoberá za mesiac viac alebo menej. Pretože to logicky len tak, že buchnem na brucho, sa nedá. Pričom, zopakujem, je to blbosť a nemusíme to urobiť.
A ja vás vyzývam k tomu, upustite od toho a prerobte tento návrh zákona a nebudem predkladať procedurálny návrh, aby ste si ho zobrali späť a prerobili, ale skôr vás nabádam k tomu, aby ste v legislatívnom procese tento návrh zákona prerobili tak, aby ste nezavádzali osobitnú daň na juh Slovenska a netrestali občanov na juhu Slovenska. Kde sa najviac využíva voda na zásobovanie pitnou vodou, je to juh Slovenska, pretože tam nie sú vybudované verejné vodovody a kanalizácie. Tam je najväčší deficit na území Slovenskej republiky. Štát im nedal ani cent na to, aby tam mali vodovod, majú zlú vodu, vybudovali si na vlastné náklady studne a my ho ešte chceme teraz ešte raz aj zdaniť. Pričom nikto to od nás nechce, lebo s vodohospodárskou službou to nemá nič spoločné a v smernici to vôbec spomenuté nie je. A ešte raz podotýkam, väčšinu tej vody, ktorá slúži na závlahu, je v ročnom objeme, čo za jeden deň pretečie Dunajom do Maďarska. Bolo to tu povedané v tejto Národnej rade prvýkrát, myslím, že v roku 2005, vtedy, keď sa ten návrh, vtedy, keď sa to zrušilo.
A teraz poďme k závlahe a Žitného ostrova. Zavádzať poplatok na Žitnom ostrove za vodu je nezmyslom. Keď sa budoval, budovalo Gabčíkovo, tak z dôvodu, že sa odizoluje od Bratislavy po Gabčíkovo celý tok Dunaja a nebude zásobované toto územie dostatkom spodnej vody, tak štát prijal záväzok, že na tomto danom území vybuduje sieť kanálov, prostredníctvom ktorých zásobu spodných vôd bude zabezpečovať. Nehovoriac o tom, že táto spodná voda je bytostne potrebná k tomu, aby sme mali dostatok zdrojov pitnej vody, čo už váš, teda SMER v minulom volebnom období dostal aj do ústavy. Tak ako to chceme zabezpečiť? Žitný ostrov je na pieskoch. Keď sa nebude zavlažovať, nie je tam dostatok spodnej vody, tak jednoznačne budú tam katastre a budú tam územia, ktoré budú vypadať ako púšť, lebo tam sa nebude dať produkovať.
Keď sa hrdíte v programovom vyhlásení vlády tým, že chcete reagovať na zmenu klímy, tu máte názorný príklad. Farmár, ktorý berie vodu z kanalizácií na Žitnom ostrove v zmysle čl. 9 odsek 1 smernice o vodách, je možné naňho vôbec neuplatňovať povinnosť platenia, ani, ani za vodohospodárske služby. Dovolím si vám zacitovať: "Čl. 9 odsek 1 prvou zarážkou smernice 2000/66 ES podľa potreby so zreteľom na sociálne, environmentálno-hospodárske účinky tejto úhrady, ako aj na geografické klimatické podmienky dotknutého regiónu alebo regiónov." Keďže tento región bol na základe rozhodnutia dotknutý a zmenili sa vodohospodárske pomery, tak so štipkou, so štipkou sedliackeho rozumu a štipkou ochoty je možné, som presvedčený, že Brusel presvedčiť o tom, že na tomto danom území z titulu tejto stavby nie je potrebné, aby farmár platil naviac, je ho možné presvedčiť, že dokonca štát by tam platil farmárom za to, aby zalievali, pretože je to potrebné nie v záujme farmára, ale v záujme samotných, samotnej krajiny, aby toto územie zachovalo svoj charakter.
Takže, pán minister, keď doteraz od nás nikto nezačal konanie a tá smernica je platná od roku 2000, tak ja vás nabádam k tomu, a nie raz sa stalo aj v tejto Národnej rade a poviem tak, že aj keby, tak to spravte a keď Brusel od nás bude chcieť v infringemente, v ktorom konkrétnom napíše, že členská krajina musí vyrubiť poplatok, tak vtedy som presvedčený, že Národná rada, tí, ktorí tu budú sedieť, pristúpia k tomu, že na to budú reagovať. Ale ja chcem poukázať na to, že od roku dvetisíc, ešte raz, od roku 2005 sa takýto poplatok za vodu nevyrubuje. A keď sa nevyrubuje a Európska komisia nezačala konanie, tak prosím. Ja som sedel dvakrát na ministerstve. Mal som tú možnosť sedieť pár mesiacov aj, a riadiť aj ministerstvo životného prostredia a chcem povedať, že je veľmi zlé, keď úradníci riadia ministerstvo a robia politiku. Oni majú vykonávať a keď ich donútite, aby čítali s porozumením, čo je niekedy problém, lebo vodohospodárska služba nie je totožná s platbou za vodu v žiadnej krajine. Keby bola povinnosť spoplatniť vodu, tak som presvedčený, že žiadna španielska, portugalská alebo grécka paradajka na Slovensku nie je. Ale preto, lebo sú tam kľučky, keď sa to dá čítať s porozumením, tak sa to dá napraviť. A ja by som vás chcel k tomu vyzvať, aby ste to napravili a rovnako vás chcem vyzvať, aby ste z daňového návrhu zákona odstránili aj poplatky za minerálnu, teda, aby ste zatiaľ nevydávali nariadenie vlády, pretože zákon vám neukladá povinnosť do dátumu, kedy treba vydať nariadenie vlády s poplatkami, aby ste tie poplatky neuvádzali do života a predtým zmenili tento zákon a opravili. Aj tie studne je treba odstrániť a myslím si, že nemajú opodstatnenie v tejto podobe byť zahrnuté do návrhu zákona, lebo v tejto podobe, v akej podobe ste to napísali, síce ste to pekne v úvode, v úvodnom slove povedali, že zmenou § 21 odsek 8 dôjde k tomu, že samotní vlastníci tých studní nebudú musieť platiť za záverečnú správu a nechať si to vyhodnocovať niekým, ale som presvedčený, že toto je krok, ktorý na Slovensku nepotrebujeme.
Nehovoriac o tom, že keď MOST presadzuje podporu živočíšnej výroby, tak ísť po tom, že kde a ako poľnohospodári napájajú dobytok, ovce na pastve, či z vodných tokov a začať za to vyrubovať peniaze, lebo toto sa reálne deje na Slovensku, tak si myslím, že toto je pritiahnuté za vlasy a vôbec nie je ani štipku ústretový tým, ktorí žijú na tých dedinách a vytvárajú pracovné miesta. Už tento rok vďaka politike predchádzajúcej vlády bolo zlikvidovaných asi 40-tisíc kusov dojníc. To je zhruba 500 pracovných miest. Tento krok zlikviduje pracovné miesta, i keď sezónne, v rastlinnej výrobe, ovocinárstve a zeleninárstve. Nemyslím si, že toto je krok, ktorým by Slovenská republika mala ísť a práve politická strana MOST by mala byť tá, ktorá ju bude uplatňovať a uvádzať do života, preto vás vyzývam a tiež tak, ako v predchádzajúcom prípade, keď som vystúpil, aj v tomto prípade som pripravený vám byť nápomocný v tom, aby sa tento návrh zákona upravil tak, aby slúžil občanom a nie, aby ich trestal.
Ďakujem.