9. schôdza

Peter, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Ja som však už dneska kritizoval pána Farkašovského, že sa nevyjadril priamo k návrhu zákona. Ale ako som neskôr osobne povedal, ja mu to nemám za zlé, pretože aj tvoj, aj jeho prejav boli veľmi kultivované, veľmi bohaté, mali hlavu a pätu. Takisto si rozprával viacej ako 20 minút. Pán Farkašovský si ich naordinoval desať. Tieto tiež prekročil. Ja osobne nemám taký dar reči, aby som sa dokázal takto kvetnato, bohato vyjadrovať, a vôbec nevidím dôvod na to, prečo niekto, kto takýto dar má, by sa obmedzovať mal. Ja si rád vypočujem všetky tie fakty, všetky súvislosti, pretože takéto veci nás vedia veľmi obohatiť. A z tohto dôvodu nevidím na to, aby sme aj v nejakom novom rokovacom poriadku ten čas na vystúpenie skracovali.

Ďakujem. Pán poslanec Osuský, myslím si, že bude veľmi dôležité asi zobrať na vedomie to, čo pán poslanec Mihál asi v tretej alebo štvrtej faktickej poznámke stále pripomína, a to je, že rozkaz znie jasne. Proste my tadeto prejdeme, akékoľvek argumenty sa odrazia ako od teflónového skafandra a jednoducho rokovací poriadok slovami premiéra bude musieť byť prijatý.
A teraz že prečo. On hovoril, že lebo treba s opozíciou urobiť poriadok. A ty v tom prejave si hovoril z rôznych uhlov pohľadu, že akým spôsobom sme sa do tohto stavu dopracovali. A pre mňa je absolútnym zdesením, že dokáže predseda parlamentu vo svojich ostatných alebo posledných vyjadreniach dokonca popierať existenciu opozície. Čiže premiér chce urobiť s opozíciou poriadok, predseda parlamentu opozíciu nevidí alebo jeho slovami nie je. Tak myslím si, že motívy aj celé zapracovanie novely rokovacieho poriadku už sú každému jasné. Presadia si, prevalcujú, čo budú chcieť, iba a len preto, že niekto má iný názor ako oni sami.

Ďakujem vám za slovo, pán predseda. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí vystúpili, a na úvod sa chcem ospravedlniť za nesprávne použitie slova "obor". To je svätá pravda. I za moju nevedomosť o dĺžke štúdia architektúry. Väčšina odborov na STU sa študuje päť rokov a toto mi zrejme uniklo napriek tomu, že mám architektúru veľmi rád, ale o dĺžku štúdia som sa nezaujímal, pardon. Teda aj architektúra, zapamätám si to.
Pokiaľ ide o ďalšie príspevky, chcel by som povedať na margo tuná kolegu Tóna Hrnka. To, čo som ti povedal, som citoval z práve teraz mnou čítanej knihy profesora Jana Rychlíka o rozdelení Česko-Slovenska, kde je napísané: "Informaci, že s návrhem vzniku strany přišel Andel, mne potvrdil v rozhovoru v Nitre i další z původních členů SNS, pozdější poslanec FS, Jozef Šeďovič." To znamená, a tam je v úvode teda, že sa schádzali členovia Štúrovej spoločnosti, a to nebola krčma, to bola kaviareň Krym, u Bláhu. Áno, to nie je nič znevažujúce. Vieme, že česká sociálna demokracia sa, hrdila sa tým, stretávala v hospode U kaštanů, jak sa pamätáš. A veľmi veľa vecí na Slovensku vznikalo v krčmách, nech už to boli hospody alebo kaviarne. Napríklad prvý Československý športový klub v Bratislave, dneska Slovan Bratislava, vznikol na ulici v La Palome, ktorú sme my poznali ako La Palomu. Tam sa vtedy položili základy toho, čo bola potom ŠK Bratislava. To nebolo mienené urážlivo. Ale toto je, prosím, citát teda z knihy uznávaného historika. Preto, ja som u toho nebol, u toho v tom Kryme, a preto sa orientujem na pomerne závažný zdroj. Až máš ty inú skúsenosť, rád mi ju môžeš v kuloároch povedať. Tak len toľkoto na tému vzniku SNS.

Kolegyne, kolegovia, ja budem len veľmi stručná, pretože rokujeme už viac ako tri dni. Ja ako poverená spravodajkyňa chcem veľmi stručne v súlade s rokovacím poriadkom zhodnotiť rozpravu. V rozprave vystúpilo celkom osem písomne prihlásených rečníkov a tridsať ústne prihlásených rečníkov. Z toho štyria poslanci, páni poslanci Vašečka, Jurinová, Simon a Laurenčík podali návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku, aby sme návrh zákona vrátili predkladateľom na dopracovanie. A dvaja páni poslanci, pán poslanec Lipšic a Viskupič podali návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Samozrejme, o týchto návrhoch, ktoré predložili poslanci v rozprave, dám hlasovať s tým, že ja navrhnem, aby sme postúpili zákon do druhého čítania.
Veľmi pozorne som si vypočula rozpravu, ktorá naozaj bola bohatá. Musím povedať, že vystúpenia poslancov boli aj vecné, aj odborné, aj konštruktívne. Všetci sme sa zhodli na tom, že je potrebné zaviesť určitý poriadok do rokovania Národnej rady, kultúru. Zas na druhej strane niektorí poslanci vystupovali veľmi emotívne a rozprava naozaj mala skôr politický charakter a v niektorých prípadoch bola až vulgárna, by som povedala. Čo ma ale najviac zamrazilo a zamrzelo a považujem to za veľmi zarážajúce, že niektorí páni poslanci vyhlásili, že pokiaľ zákon bude v tej podobe schválený, ako je predložený, nebudú ho rešpektovať. Je to naozaj niečo, čo v histórii nášho parlamentarizmu je neobvyklé, a určite občania, ktorí nás sledovali, nenadobudnú pocit, že náš právny poriadok, ktorý sa schvaľuje v tomto parlamente, pri takomto vyhlásení poslancov, ktorí zákony schvaľujú, môže mať nejakú dôveru.
Zákon je v prvom čítaní. Oceňujem, že zo strany predkladateľov aj predsedu Národnej rady bola výzva, aby ten čas, ktorý je medzi prvým a druhým čítaním, sme využili na diskusiu a na úpravy novely zákona o rokovacom poriadku. A dovoľte, aby som vyslovila také presvedčenie, že nový rokovací poriadok, ktorý prijmeme, bude poriadkom, ktorý zefektívni rokovanie Národnej rady a vráti do Národnej rady slušnosť a odbornosť. Parlament je miesto, kde sa má rozprávať, kde sa má rozprávať odborne a vecne, kde sa má viesť súboj o hodnotách a diskusia má byť naozaj ako odborná. Nemá byť parlament miestom, ako sme v poslednom čase boli zvyknutí, kde sa uráža, kde sa obvinia niektorí poslanci alebo vznášajú obvinenia, zároveň sa vynášajú aj súdy. Verte, na to sú orgány činné v trestnom konaní. Takže ja som presvedčená, že zajtra v hlasovaní posunieme tento návrh rokovacieho poriadku do druhého čítania a čas, ktorý je medzi prvým a druhým čítaním, využijeme na to, aby sme vylepšili tie ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, aby bol naozaj efektívny a do Národnej rady vniesol poriadok a slušnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najprv musím urobiť zadosť ústavnému zákonu o konflikte záujmov, že som v konflikte záujmov, lebo som občasným cyklistom. Čiže tento zákon sa bude aj mňa dotýkať. Ale asi, asi takých v tejto sále nás bude viac.
Tento návrh nie je nový, nie je to náš výmysel, ako teraz sa to neobjavilo z čistého neba. Pán poslanec Bastrnák bol ten, ktorý prišiel s nápadom, že skúsme teraz do tretice, však do tretice všetko dobré, skúsme teraz využiť možnosť, ktorú máme, aby ste ten zákon, návrh zákona, ktorý už bol predkladaný. Hlavným iniciátorom bol prvýkrát pán terajší podpredseda Andrej Hrnčiar. Potom druhýkrát pán poslanec Juraj Droba. Tie návrhy mali rôzne podoby, až sme pristúpili k tomu, aby sme našli ten zdravý a podľa mňa prijateľný kompromis medzi tým, čo sa zavedie do života, a medzi tým, čo môže byť ohrozené, zdravie, život, majetok, bezpečnosť našich občanov alebo vôbec ľudí, ktorí sú účastníkmi cestnej premávky.
Vychádzame z toho, že nulová tolerancia alkoholu, ktorá u nás už dobrých pár rokov platí, je podľa nás priprísna na to, aké dôsledky môže mať pre určité povolenie určitého množstva alkoholu v krvi pri cyklistoch. Napríklad v dedinách aj chodci, keď nie sú chodníky, idú, s prepáčením, v podnapitom stave na kraj cesty, tam, kde cyklisti. Cyklista má nulovú toleranciu, chodec, koľko vydrží jeho organizmus. Ale leitmotívom toho celého nie je to, ale práve ten poznatok lekárskej vedy, že jednak nulová tolerancia je do istej miery nezmyslom, lebo ľudský organizmus, pán doktor ma tu pozorne sleduje, ľudský organizmus sám vyprodukuje určité množstvo alkoholu a pri dychovej skúške sa to môže odraziť veľmi negatívne na toho človeka, ktorý sa v tomto stave stretne s príslušníkmi Policajného zboru a s tým prístrojom, nazvaným drégrom.
Druhá vec je, že to množstvo alkoholu, ktoré navrhujeme, je také množstvo, ktoré ešte neovplyvní vnímanie, motoriku toho dotyčného človeka, toho cyklistu do tej miery, aby ohrozil, či seba alebo druhých. Toto je posúdené nielen lanským posudkom, ktorý máme k dispozícii, ale vyjadrujú sa k tomu nielen naši odborníci, ale vyjadrujú sa k tomu odborníci v celom svete. My sme z mála krajín vo vyspelej časti sveta, kde táto nulová tolerancia platí pre cyklistov.
Vychádzali sme z toho, že cyklista, keď bude mať povolené určité množstvo alkoholu, môže v určitých situáciách ohroziť sám seba, ale aj ostatných. Aby sme túto možnosť eliminovali, a preto sme nenavrhli plošnú liberalizáciu, čo sa týka alkoholu na bicykloch, ale obmedzili sme to na zastavané územia obce. Čiže medzi obcami, medzi mestami naďalej bude platiť nulová tolerancia pre cyklistov. Predsa len v rámci intravilánu je obmedzená rýchlosť na päťdesiatku, niekde aj nižšia, napríklad ako v tých širších úsekoch na sedemdesiatku, ale tam je aspoň krajnica. A v nekonečnom dôsledku vo väčšine obcí našej vlasti funguje verejné osvetlenie. Takže večer, v nočných hodinách, za tmy vlastne eliminácia hrozby, že ten cyklista bude ohrozovať sám seba alebo niekoho iného, bude len menšia. Samozrejme platí to, že cyklista musí byť vždy vybavený tou výbavou, ktorú predpisuje zákon. Čiže navrhujeme také množstvo, ako takú hranicu v organizme, ktoré nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou alebo 0,5 gramov etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovacej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.
Dneska pri jednom rokovaní som už spomenul na jedného môjho známeho, ktorý mi povedal na viniciach, keď som na moju šopu chcel nasadiť taký zámok, ktorý bude absolútne odolný voči zlodejom, a povedal mi takú vec, že: "Gabo, prosím ťa, vieš tu tak na tých viniciach platí zásadné pravidlo, to tu nikto nebýva v noci, to je celé opustené, ten zámok, bohužiaľ, platí len pre slušných ľudí. Pre neslušných, pre tých zlodejov to nič neznamená, s jedným kladivom, jedným úderom veľkého kladiva to dajú dole." A toto znamená, toto pravidlo platí aj pre toto. Kto to chce porušiť, chce porušiť zákon alebo sa stavia k zákonným obmedzeniam nedbanlivo, tak tomuto je zákon absolútne na figu, lebo prekročí tú povolenú hranicu alebo tú hranicu vôbec nebude brať na vedomie. Bude na zodpovednosti každého jednotlivca, keď si sadne na bicykel, že či si vypije nejaký alkoholický nápoj a hlavne, koľko toho si užije. Každý z nás má iný organizmus, má iný metabolizmus, iné množstvo enzýmov, čiže čo platí pre jedného, už nemusí platiť pre druhého. Ale sme dospelí ľudia, zodpovedáme za svoje skutky, či sami pred sebou alebo pred spoločnosťou, tak bude to na nás, ako budeme dodržiavať tento zákon. Ja dúfam, že tento zákon pomôže práve tým cyklistom, ktorí tú svoju zodpovednosť majú v sebe, aj voči sebe, aj voči spoločnosti, že využijú to, že nebudú trestaní ťažkým peňažným trestom za to, že si dajú deci vína, pár pív alebo jeden poldecák. A dôjdeme k tomu, že uvidíme, že máme zodpovedných, aj zodpovedných ľudí, lebo tých nezodpovedných, bohužiaľ, máme tiež a je ich dosť.
Čiže tento zákon len pomôže tým, ktorí sú zodpovední, ktorí sú čestní. A predsa len keď si sadnú na ten bicykel, tak si chcú dať jedno pivo, jeden strik, či na cyklotúre alebo či na, v rámci obcí. Jaj, ešte jednu vec so zabudol, dobre, že ma to teraz napadlo. Okrem intravilánu sa to ešte bude vzťahovať na jednu vec, a to sú cestičky pre cyklistov. Novinári a viacerí z vás si to pomýlili, to sú nie cyklotrasy. Cyklotrasy vedú aj mimo intravilánu, cyklotrasy vedú aj na cestách, kde premávajú motorové vozidlá. Cestičky pre cyklistov, to sú tie, ktoré, oddelené od ostatnej časti cesty, čiže sú priamo určené len pre cyklistov. No čiže ja dúfam, že tým slušným tento zákon pomôže, dúfam, že navodí takú atmosféru, že na ten bicykel si sadnú viacerí nielen z toho dôvodu, že sa rýchlejšie dostanú do krčmy, ale kvôli tomu, že si idú zašportovať, že si spravia niečo, niečo správne pre svoje zdravie a pritom nebudú obmedzení možnosťou sa občerstviť do tej miery, ako tomu je dneska.
Ďakujem za pozornosť a ďakujem aj vopred za možnú podporu.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 212. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ideme rokovať o návrhu zákona, ktorý je asi spoločensky veľmi citlivý. A treba povedať, že od vynájdenia bicykla niekedy v druhej polovici 19. storočia až po určitý čas bicykel najmä v obciach na rovine, ako je, sú obce, z ktorých pochádza aj pán poslanec Gál, bol hlavný dopravný prostriedok, ktorý domácich privádzal do pohostinstiev a slúžil im pri návrate buď na odvoz, alebo ako podopera, opora, ktorá ich, dala im možnosť prísť domov. Avšak musíme konštatovať, že od tých čias sa hodne zmenilo. Už nechodia po našich cestách konské povozy, ani sem-tam nejaké auto, ale naša dopravná infraštruktúra veľmi, veľmi vzrástla a kolízií medzi cyklistami a motorovými vozidlami sú na vzostupnom trende. To je taký ten závažný moment, ktorý musíme pri takomto zákone veľmi zvažovať. Rozprával som sa s odborníkmi. Aj ja som bol na základe svojich znalostí o tom, na čo bicykel slúžil na dedinách, stúpencom toho, že by sa mala táto tolerancia uplatniť, a tvrdil som aj to, že prevažne ten cyklista ohrozuje sám seba. Že zákony by nemali brániť mne, aby som niečo robil, čo môže mi ublížiť, ale by mali brániť to, aby druhí neublížili mne. Policajný prezident i mnohí policajti, ktorí sa k tomu vyjadrovali, boli zásadne proti takémuto návrhu, pretože vidia rôzne háčiky. A najmä ten háčik, ktorý je na Slovensku závažný, a to je ten, že naši ľudia často nevedia a nepoznajú mieru,. A keď je dovolené 0,5, prečo nie 1? A keď je 1, prečo nie 3? Takže toto je veľmi dôležitá vec, ktorú si musíme uvedomiť, keď budeme hlasovať o návrhu tohto zákona. Samozrejme je na vašom zvážení a na vašom uvážení, ako sa k danému návrhu postavíte.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, ja budem veľmi stručný, nakoľko je to zákon, ktorý je v prvom čítaní a hovorí o filozofii. Môžem súhlasiť s pánom predkladateľom, že skutočne do istého promile, ale asi do 0,2, neovplyvňuje toto zmysly ani konanie, či už je to vodič alebo iste aj cyklistov. Ale treba si uvedomiť, že aj cyklista je účastníkom cestnej premávky, a tu by sme nemali robiť potom nejaké dve kategórie, účastník cestnej premávky ako cyklista a účastník cestnej premávky ako vodič motorového vozidla, a teda mali by sme potom povedať, dobre, alebo všetci, alebo nikto. Už tu jeden taký pokus v Národnej rady bol, aby to bolo do 0,2 promile. Aj to si vieme predstaviť, že áno. Pokiaľ ale takýto účastník aj s 0,2 by spôsobil dopravnú nehodu, tak je to skôr priťažujúca okolnosť. Ale vieme si predstaviť aj to, že napríklad niektoré, napríklad kompóty vedia ovplyvniť tú dychovú skúšku, a potom teda ten dotyčný musí ísť na odber krvi. A toto by prakticky myslím si, že pomohlo mnohým alebo väčšine, že pri takejto skúške na alkohol, keby to bolo napríklad 0,2 dobré, to je zbytkový alkohol, alebo je to alkohol, napríklad nadýchal po nejakom užití toho slivkového kompótu, kde sa napríklad pridávajú aj alkohol na zakonzervovanie, že by sme to mohli zjednodušiť občanovi.
Ale je to samozrejme na odbornú diskusiu, ale ak, tak sa potom prihováram, že urobiť nie pre jedného áno, pre jedného nie, ale potom urobiť to celoplošne. Keď teda povoliť isté promile alkoholu, ktoré bude bezpečné pre cestnú premávku, tak potom pre všetkých.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Ja som pôvodne chcel vystúpiť v rozprave, ale myslím si, že viem skrátiť svoje vystúpenie už v súlade s novozavedenou kultúrou do dvoch minút. Takže ďakujem poslancovi Gáborovi Gálovi za predloženie tohto návrhu zmeny zákona. Vítam ho ako viac slobody a príklad pre to, čo by sme tu mali v parlamente robiť, to znamená, robiť userfriendly zákony, zákony pre ľudí, zákony, ktoré zjednodušujú ľudom život, prípadne im ho spríjemňujú. Vidím to ako niečo, čo má šancu prejsť aj s podporou opozičných hlasov. Za seba už teraz hovorím, že budem hlasovať za, budem rovnako vplývať aj na svojich kolegov zo SaS. Tento zákon bol už opakovane navrhovaný, recyklovaný. Tú genézu už pán Gábor Gál, v úvodnom slove už popísal, takže sa nebudem k nej vracať.
Pre mňa zostane potom v druhom čítaní otázka zodpovednosti za prípadnú spôsobenú nehodu, to je niečo, o čom by sme mali hovoriť. Že či tam sa bude aplikovať čisto nulová tolerancia, alebo či táto, navrhované zvýšenie tolerancie vlastne bude sa vzťahovať aj na prípadnú nehodu spôsobenú cyklistom, ktorý požil alkoholické nápoje. No a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, predseda NR SR
Reagujete na pána poslanca, hej?

Droba, Juraj, poslanec NR SR
Hej, hej, ja mu ďakujem a v podstate súhlasím aj s tým, čo hovoril, že možno by sme mohli diskutovať aj o tom, že by sa tento zákon začal vzťahovať aj na vodičov. Odpor polície je úplne logický. Keď som hovoril o tomto návrhu ministrovi vnútra, povedal, že: vieš si predstaviť, čo by sa stalo, keby sme to povolili? Všetci budú jazdiť opití. Ja si nemyslím, že po 25-tich rokoch od revolúcie nemáme v sebe ani štipku zodpovednosti, takže môžeme diskutovať aj o tomto.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, ja budem veľmi krátky. Ďakujem pánovi Gálovi, že tak pekne zhrnul genézu tohto zákona. Je to fakt, že nie my sme to vymysleli, tento zákon. A na druhej strane aj to musím povedať, že pre vás, ktorí to nepoznáte, tú genézu, že to je kompromisný návrh. To znamená, že zúžili sme okruh, lebo predtým to bol oveľa širší návrh, ale brali sme to, že fakt chceme to presadiť v dobrom. Tak on to popísal. S tým samozrejme, že beriem to, o čom rozprával pán poslanec Hrnko, a samozrejme aj to je logické, o čom rozprával pán poslanec Zelník. Takže dúfam, že dostane tento návrh podporu a v druhom čítaní vieme to zlepšiť. Napríklad aj s tým, že znížime percento alkoholu v dychu a v krvi. Na druhej strane mohli by sme aj rozšíriť tento zákon trošku, lebo ja si myslím, že je to logické, keď v okolitých krajinách neexistuje nulová tolerancia, nehovorím, že nikde, ale vo viacerých krajinách neexistuje nulová tolerancia, tí cyklisti, ktorí prechádzajú cez cyklotrasy, ktorých sa buduje na Slovensku, našťastie, tým ďalej, tým viac, takže bolo by to možno dobré rozšíriť na cyklotrasy. My sme, do toho zákona nedali sme cyklotrasy. Práve kvôli tomu, lebo vieme dobre, že dostať sa k cyklotrasám alebo prejsť z jednej na druhú, jako to veľakrát musíme používať aj normálnu komunikáciu, a chceli sme, aby fakt tento zákon pomohol ľuďom. Kvôli tomu, lebo tento zákon znovu iniciovali ľudia. Iniciovali vtedy a hlavne vinári, ktorí rozprávali nám o tom, že ako ich niekedy, s prepáčením, páni policajti strpčujú život, aj keď neišli opití na bicykli, ale skočili len do vinice a okoštovali svoju, burčiak alebo svoje víno, a keď išli domov, tak zrazu na konci cesty už ich fúkali a museli fúkať a fakt im strpčovali život policajti.
Samozrejme je to pravda, že tento zákon je zrelý na polemiku. Som veľmi rád, že s tým, že sme predložili znovu tento zákon, dá sa povedať, že celospoločensky sa rozprúdila debata. Je to veľmi dobrá vec. A dúfam, že na pôde parlamentu aj medzi prvým a druhým čítaním budeme ešte o tom rozprávať a budeme fakt veľmi, veľmi radi, keď vylepšíte tento zákon, či tak, či hentak. Lebo fakt nám ide, nejde nám o to, aby sme pomohli opitým ľuďom, ale chceme pomôcť tým ľuďom, ktorí ako fakt nekonzumujú toho alkoholu tak veľa, a ja si myslím, že existuje niečo také, čo pán poslanec Hrnko veľmi správne povedal, u nás, bohužiaľ, neexistuje, ale vo vyspelých krajinách existuje niečo také, že kultúra pitia alkoholických nápojov. A ja si myslím, možnože s minimálnou toleranciou vieme toto zaviesť aj tu na Slovensku. Kvôli tomu, lebo som o tom presvedčený, že keď pozerám tie štatistiky, keď cyklistov zrazili autá, väčšinou to nebolo kvôli alkoholu, ale bolo to práve kvôli tomu, lebo napríklad nesvieti im lampa zadná. To je najviac kolízií a hlavne najviac smrteľných kolízií. Takže prosím vás o podporu tohto zákona a dúfam, že ešte budeme o tom, že vieme to aj vylepšiť, tento zákon v druhom čítaní. A dúfam, že to bude slúžiť ľuďom a nie opilcom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Budem reagovať na vaše vystúpenie, keďže som nestihol reagovať na Gábora Gála. No ja osobne, ja mám zásadný problém s akoukoľvek toleranciou alkoholu pre akéhokoľvek účastníka cestnej premávky. Ja s tým mám jednoducho zásadný problém. Jasné, počty sú jasné. To je v poriadku. Len ja by som chcel povedať, že keď dnes povolíme toleranciu tu, zajtra sa nám ozvú, ja neviem, na štvorkolkách alebo ja neviem na čom, že aj oni by chceli. To máte to isté ako s právami LGBTI komunity. Teraz chceme toto, zajtra budeme chcieť toto. Čiže ja som zástanca toho, aby bola nulová tolerancia pre akéhokoľvek účastníka cestnej premávky. Ja si myslím, že to nie je správne.
Ďakujem.