9. schôdza

Pán poslanec Marček.

Ja budem reagovať na pána Viskupiča. V prvom rade by som chcel povedať, že nemám záujem robiť ataky na vašu osobu. Vy máte predkladať zákon, ja mám právo sa k nemu vyjadriť a vy stále hovoríte, je to populistické zrušiť poplatky koncesionárske, hej? Pre mňa je to stále populizmus. Pretože kde urobí sa diera v štátnom rozpočte a odkiaľ zobrať tie peniaze? Zoberiete ho zo školstva, zo zdravotníctva?
Čo sa týka mojej zodpovednosti pred voličmi, tak to vám jednoznačne môžem povedať, že ja si zodpoviem pred svojimi voličmi svoj názor. To, či som ja odišiel zo strany Sme rodina alebo som bol vylúčený, to ste možno sledovali, ak nie sledovali, ak ste to nesledovali, tak som bol vylúčený. Ale aby sa vám čoskoro nestalo, že z vašeho OĽANO zostane polovica. To, čo sa u vás deje. Takže to vám, to vám len prajem, aby, aby ste niečo také zažili.
No a čo sa týka fínskeho modela, aj k tomu môžem povedať. To bol ako príklad, rozumiete, že ako to riešia v iných krajinách. No a rušenie tých koncesionárskych poplatkov, dobre, ale potom môžme tiež povedať a navrhnúť, aby štát zaplatil aj celú výšku zdravotných odvodov. Dokonca aby ľudia nemuseli platiť ani DPH. Možno ani dane. Možno by štát mal vyplatiť všetkým ľuďom mesačne takzvaný nepodmienečný príjem a občania si môžu tiež povedať, zrušme parlament, zrušme poslancov. K čomu asi bude vývoj smerovať? Minimálne cez inštitúty priamej demokracie.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

Ďakujem za faktické poznámky. Myslím si, že to, čo ste hovorili k rozhlasu a spôsobu financovania, my sme totižto z vášho uhla pohľadu úplne na tej istej lodi a pretože, áno, ja hovorím, zrušme koncesionárske poplatky, nastavme rozpočtové pravidlá v rámci RTVS-ky tak, aby to nefungovalo, ako ste opísali, ale nech si to znáša štát a nie občan platením 4,6 eura za zástrčku. To, že to funguje doteraz veľmi podobne, sa asi nebudeme my dvaja dlho sporiť. To isté, že sa dá ušetriť pri externom zadávaní programov, dokonca je vaša výhrada voči súčasnému fungovaniu RTVS-ky a teda aj kvôli tomu nechcete zvyšovať koncesionárske poplatky a myslím si teda, že mali by ste zahlasovať za zrušenie koncesionárskeho poplatku, pretože občan si jednoducho nezaslúži, aby tento spôsob míňania finančných prostriedkov financoval ešte sólo daňou. Zaveďme priame financovanie zo štátneho rozpočtu, vyčistime tieto boliestky a potom sa môžme baviť o inom type financovania. Dovtedy vyťahujeme od ľudí finančné prostriedky a učíme sa, či rozpočtové kategórie jedného typu programovej služby v Slovenskom rozhlase vie ušetriť a v druhom nie, ako ste uvádzali príklad.
Pán Marček, iba stručná reakcia. Ja nikdy nikomu neprajem nič zlé a skúste sa postarať o to, že ste nezávislým poslancom. Ja nemám nejaké ambície vám tu hovoriť o tom, čo sa deje v našom poslaneckom klube, a tým, že ste sa absolútne demaskovali, že nám prajete, aby sme si zažili polovicu klubu, no tak to ja vám neprajem.

Pani poslankyňa Grausová.

Pán predsedajúci, panie kolegyne poslankyne, páni poslanci, na začiatku by som rada dve poznámky.
Po prvé. Je naozaj absurdné, že poplatky sú viazané na elektrickú zástrčku, to je unikum asi v celom svete. Myslím, neviem, či sa to ešte niekde na svete takto praktizuje. To je jedna vec. Takisto aj to, že podnikatelia sú viazaní a platia podľa počtu zamestnancov. Tak to je, to je jeden, jedna absurdná vec.
Ďalšia vec, druhá poznámka, prosila by som, aby sa otvorila otázka vrátenia názvu Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. To len na margo.
A teraz dovoľte, aby som pristúpila k môjmu príspevku. Denne sme svedkami, ako médiá v Slovenskej republike nielenže popierajú naše vlastné dejiny, ale i to, s akou bezohľadnosťou až nenávisťou pristupujú k nášmu národu. Niet v tom ani štipky úcty a vlastenectva, ktoré u iných národov sú vecou samozrejmou a bez ktorého by žiaden národ neprežil. Takzvané vysporiadavanie sa s minulosťou zneužívajú na to, aby náš národ pokorili a obrali o budúcnosť. Nepriatelia slovenského národa vedeli a dobre vedia aj dnes, že pre národ nie je nič horšie a zhubnejšie ako politická a historická negramotnosť. Z nej vyplývajú aj ostatné nebezpečné neduhy, ako ľahostajnosť, poníženosť, neodôvodnený pocit menejcennosti, neopodstatnená strata hrdosti a sebavedomia, neúcta k sebe a k svojeti. Výsledkom toho je, že mocnejší, prefíkanejší a podlejší môžu si takýto národ ľahko podmaniť, zotročiť a využiť na svoje ciele.
Máme tu niekoľko súkromných televízií, ktoré majú programy také, akí sú ich zahraniční majitelia. A potom tu máme takzvanú verejnoprávnu televíziu, ktorá sa tak iba tvári, ale má od verejnoprávnosti poriadne ďaleko. Je taká, ako je jej riaditeľ, ktorý je zjavne presvedčený, že je aj jej majiteľom. Evidentne nechápe zmysel slova verejnoprávnosť. Nebudem dlho rozoberať prehrešky tejto televízie, aby som vás dlho neunavovala. Najzreteľnejším previnením takzvanej verejnoprávnej televízie je, že podáva skreslené, nepravdivé správy a mnohé dôležité správy úmyselne zamlčuje, ak jej to nezapadá do obrazu, ktorý maľuje svojim divákom, ak je to podľa vedenia politicky nekorektné. V ničom si v tom nezadá so súkromnými televíziami. Ako my Slováci hovoríme, ako by ich jedna mater mala.
Do takzvanej verejnoprávnej televízie sa dostanú tak, ako do súkromných televízií, v podstate iba tí istí ľudia a takzvaní politológovia a komentátori udalostí, ako sú napríklad Mesežnikov, Samson, Radovan Geist, Miroslav Kusý a ďalší svojho druhu, ako keby tu iní ani nežili. Ako verejnoprávna televízia by však rozhodne mala dať rovnaký priestor celému spektru názorov a ľudí, aby diváci mohli posúdiť jednotlivé pohľady a názory aj ľudí, ktorí vidia veci a udalosti inak, ako je všeobecné vnucovanie iba jediného pohľadu na udalosti. Diváci by si tak sami mali utvoriť svoj vlastný názor.
Teraz idem k jednej poslednej udalosti, ktorá sa nedávno stala. Naši predkovia v európskej histórii mnohokrát odrazili nebezpečné invázie moslimov a iných nájazdníkov, ktorí vyvražďovali náš národ a robili z neho otrokov. V súčasnosti je trend prekrúcať históriu v prospech islamizácie pod zámienkou akejsi bezhraničnej tolerancie a akejsi bezhraničnej ústretovosti. To znamená, že my sa nielenže nemáme brániť, ale máme prehodnotiť hrdinské boje našich predkov na prejavy rasizmu a xenofóbie. 11. a 12. septembra 1683 sa konala, odohrala víťazná bitka proti Turkom pri Viedni, ktorej 333. výročie sme si pripomínali v tomto roku a predpokladali sme, že taliansky film Bitka pri Viedni by bol vhodným prostriedkom, aby sme si túto udalosť priblížili. Absurdnosťou je, že riaditeľ RTVS, teda verejnoprávneho média aj so svojím ansámblom, že si dovolí posudzovať, či film, ktorý si diváci žiadali odvysielať, je xenofóbny, rasistický alebo inak onálepkovaný, ako sa to stalo na 333. výročie bitky proti Turkom pri Viedni kedysi. Diváci si žiadali odvysielať film Bitka pri Viedni od talianskeho režiséra Renziho Martinelliho.
Václav Mika, generálny riaditeľ, odpovedal divákom, citujem: "Najväčším problémom scenára, ale aj celého filmu, je nielen podľa nás manipulatívny pohľad na historické udalosti s neskrývaným xenofóbnym a šovinistickým podtónom." No tak toto už je neslýchané. Aká to bohorovnosť? Kam sme sa to už zase dostali? Je to už ako déja vu. Takto to predsa chodilo za československej totality, čo sa nám vtedy nepáčilo a nepáči sa nám to ani teraz. Riaditeľ RTVS odmietol odvysielať taký hodnotný film, ale nemal žiaden problém odvysielať komplet komunistickú takzvanú povstaleckú históriu, ktorú už za manipuláciu histórie zrejme nepovažuje. Dokonca nepremeškal oblažiť národ informáciou, že mu homosexuálny pár dvoch mužov si pod Tatrami povedal svoje áno. Považuje to zrejme za tak dôležitú správu, bez ktorej by občania Slovenskej republiky asi boli duchovne ochudobnení a utrpeli by ťažkú ujmu. V tomto duchu, v duchu manipulácie a bezočivého vnucovania, čo si máme o tom či onom myslieť, by som mohla ešte veľmi dlho pokračovať.
Na záver už iba toľko, ak sa súdruh Václav Mika cíti okrem riaditeľa aj majiteľom RTVS, tak nech nežiada od ľudí nijaké poplatky, nieto ešte zvýšené proti doterajším, ale nech si ju láskavo platí zo svojich vlastných súkromných peňazí.
Ďakujem.

Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, nie sú žiadne. Chce, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave.

Ďakujem pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, chcel by som poďakovať či už za vystúpenie v rozprave alebo s faktickými poznámkami. Mám totiž pocit, že niektoré témy nie je márne otvárať a keďže máme v rokovacom poriadku jednu zásadnú chybu, budem ju volať chyba všeobecnej rozpravy, že poslanec parlamentu nevie nijakým spôsobom odomknúť toto plénum bez toho, aby sem priniesol nejakú legislatívnu zmenu a tým pádom sa nevie baviť o aktuálnych spoločenských otázkach okrem toho, že sa bavíme o návrhoch zákona a nad týmto by sme sa mohli zamyslieť, keďže tu sme zabili štyri a pol dňa rozprávaním o rokovacom poriadku, tak som pripravil legislatívny návrh, ktorý má určiť ideu, ideu spravodlivého, transparentného a nezávislého financovania média verejnej služby. Určil som, že médium verejnej služby v našej spoločnosti jednoznačne potrebujeme, ak voľne sparafrázujem súčasného ministra kultúry, hlavne na to, aby sme zabránili idiotizácii slovenskej spoločnosti a predkladám a predložil som podľa mňa reálne odpočítateľný, krátko, stredno aj dlhodobo akceptovateľný finančný model financovania média verejnej služby.
Chcem zrušiť diabolskú zmluvu so štátom, chcem zrušiť koncesionársky poplatok a chcem zaviesť nateraz viaczdrojové financovanie RTVS, a to je štátny rozpočet, predaj, reklamy a teleshopping a výnosy z vlastného majetku a z vlastnej činnosti. Nateraz by tento typ financovania priblížil financovanie RTVS z verejných zdrojov európskemu priemeru, ktorý je 65, zhruba 65 dolárov na hlavu. Ak by sme médium verejnej služby financovali sumou 0,15 % z HDP, tak by sme sa dostali zhruba na úroveň 56 až 59 dolárov na hlavu a mali by sme vyriešené, celý rozpočet RTVS nateraz pri dvoch full formátových kanálových službách Slovenskej televízie 1, Slovenskej televízie 2 a šiestich službách Slovenského rozhlasu. Nič neštandardné by sme nerobili. Dokázali by sme spraviť to, aby sa dalo manažérsky počítať s istým obnosom finančných prostriedkov, dokázali by sme, keďže je reálne asi o 9 až 12 miliónov vyšší, sa popasovať s odstraňovaním technologického deficitu, možno rozvysielanie regionálnych redakcií po celom Slovensku, možno iný typ programových služieb, ktoré by raz a na vždy odpovedal na otázku slovenských mladých rodín a detí, že nemáme poriadny kanál, ktorý rozpráva k našim deťom po slovensky. Toto by mali byť priority otázok pri financovaní média verejnej služby a ak tu nebudeme politikárčiť a obviňovať sa navzájom z populizmu, tak by sme sa mohli dopracovať k nejakému typu riešenia.
Chcem poprosiť v záverečnom slove o podporu tohto zámeru, aby sme sa mohli venovať možno už konkrétnym paragrafovým zneniam v druhom čítaní. Čiže, pani poslankyne a páni poslanci, kto má na mysli dlhodobú udržateľnosť a dobrý vývoj a dobré financovanie médií verejnej služby, kto chce, aby politici mali menší vplyv na programovú štruktúru média verejnej služby, kto by chcel lepšie spravodajské pokrytie a lepšiu publicistiku, kto chce lepší program, viac poézie, viac žánrov, viac predstavení vo vysielaní RTVS, jednoznačne tento návrh zákona musí podporiť.
Preto dúfam, že debata o nehospodárnom míňaní finančných prostriedkov pri príprave jednotlivých relácií v rámci RTVS, plytvanie finančnými prostriedkami, v tomto prípade úhradcom za elektrinu, ako naznačoval pán poslanec Farkašovský, sa dá riešiť aj tak, že štát dokáže absolútne európsky štandardne médium verejnej služby odfinancovať, urobiť poriadok, ponúknuť kvalitný program a následne možno otvoriť iný typ debaty, a to je, ak tento návrh zákona prejde, možno o nejakom inom pilieri, inom type financovania. Nateraz vás teda prosím o zrušenie koncesionárskeho poplatku a diabolskej zmluvy so štátom a zavedenie percentuálneho financovania média verejnej služby.
Ďakujem za pozornosť.

Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca.
Nech sa páči.

Ja už iba krátko. Budem citovať pána Rezníka, šéfa TASR. Zrušiť koncesionárske poplatky znamená vlastne zoštátniť verejnoprávne médiá, teda vystaviť ich dennému priamemu mocenskému vplyvu aktuálnej vládnej moci. Ďalej reagoval tak na zdôvodnenie programovej tézy koalície, SDKÚ, DS, SaS, KDH a MOST - HÍD, kde sa hovorilo aj o pláne Radičovej vlády, ktorou súčasťou boli aj štyria Matovičovci, vrátane pána Viskupiča, predkladateľa, zrušiť koncesionárske poplatky. Namiesto nich chcel vtedajší kabinet verejnoprávne média financovať na základe fixného zákonom garantovaného percenta z výdavkov štátneho rozpočtu.
Tak toto už tu bolo. Došlo k reforme STV a Slovenského rozhlasu a ich zlúčením na RTVS, ale nedošlo k zmene financovania, a to opakujem, sedeli na strane vládnej koalície aj štyria Obyčajní ľudia.
A ešte jeden citát, pán Rezník: "Akokoľvek dobre mienená snaha o zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie pevným percentom z HDP bude viesť najprv k rozkolísaniu existujúceho systému financovania verejnoprávnych médií a následne k jeho kolapsu, z čoho vyplynie automaticky postupný zánik verejnoprávnych médií.". To je k tomu.
Čiže ja osobne hovorím, nezvýšiť, neznížiť, nech ostanú tak, ako je. A čo sa týka, ešte si neodpustím poznámku, ja neprajem, aby sa OĽANO rozpadlo. Ja prajem, aby tu neboli také strany, ktoré sú o moci štyroch poslancov. To je všetko.
Ďakujem.