9. schôdza

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. Európska únia spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísali Parížsku dohodu spoločne na slávnostnej ceremónii dňa 22. apríla 2016 v New Yorku. Za Slovenskú republiku podpísal Parížsku dohodu pán prezident Slovenskej republiky.
Cieľom novej dohody je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia na maximálne 2 °C, podľa možnosti významne pod túto hodnotu až na 1,5 °C.
Parížska dohoda nadobudne platnosť v tridsiaty deň po dni, keď najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 % globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii u depozitára.
3. septembra USA a Čína už odovzdali svoje ratifikačné inštrumenty a tým ukončili svoje ratifikačné procesy ešte pred začiatkom klimatickej konferencie v Marakéši. S USA a Čínou tak dohodu ratifikovalo už 28 krajín, ktoré predstavujú približne 40 % globálnych emisií. 31 ďalších krajín, ktoré by spolu predstavovalo viac ako 20 % globálnych emisií, približne indikovalo svoj zámer ratifikovať dohodu ešte tento rok. A teraz máme informácie, že asi 30 členských, 30 štátov by malo túto ratifikáciu odovzdať ešte počas terajšieho, konajúceho sa zasadnutia OSN v New Yorku, to znamená pravdepodobne behom zajtrajška.
Ak by sa tak podarilo do 7. októbra 2016 pozbierať vlastne tých štátov a ten počet tých emisií, tak by to znamenalo, že na klimatickej konferencii v Marakéši, ktorá sa začína 7. 11., by sa mohlo oficiálne zvolať prvé zasadnutie strán Parížskej dohody, na ktorom by však aj Európska únia, aj Slovensko chýbali. Európska únia a jej členské štáty by sa nemohli podieľať na rozhodovaní o dôležitých otázkach implementácie Parížskej dohody. Preto patrí jej skorá ratifikácia medzi priority Európskej únie a vzhľadom na slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie je prioritou aj Slovenskej republiky. Celá debata o tom, či v prípade vstupu Parížskej dohody do platnosti by Európska únia mala byť jej stranou, je hlavne o zachovaní líderstva Európskej únie v oblasti zmeny klímy.
Takže preto vás prosím a žiadam, aby ste podporili tento návrh tejto ratifikácie, aby sme po ratifikácii tu na Slovensku by sme sa mohli stať štvrtým členským štátom Európskej únie, ktorá vlastne ratifikovala. Dali by sme impulz aj ďalším štátom Európskej únie, aby ten národný proces zrýchlili a mohli by sme dostať vlastne priestor na to a silnejší mandát na to, aby sme ako predsedajúca krajina tento proces dovŕšili aj na úrovni Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyňu Evu Antošovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 243 zo 14. septembra 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Parížskou dohodou (tlač 239) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 20. septembra 2016.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Parížskou dohodou dňa 20. septembra 2016. Uznesením č. 25 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Parížskou dohodou.
Gestorský výbor prerokoval správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 26 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Parížskou dohodou a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Parížskou dohodou.
Prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Traja poslanci, ukončujem možnosť prihlásiť sa. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) A nehlásite sa do rozpravy? Aj. Takže, ukončujem, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A procedurálny návrh, nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci a pán minister, navrhujem, aby sa odložilo rokovanie o pristúpení k Parížskej dohode, a prosím, keby sa mohlo o tomto bode hlasovať. A je to z toho dôvodu, že materiál, ktorý nám bol predložený na rokovanie, neobsahuje všetky náležitosti tak, aby sme sa mohli plnohodnotne rozhodnúť, lebo síce má deklaratívnu, súčasná podoba dohody má deklaratívnu podobu, ale materiál, ktorý nám bol predložený, neobsahuje dopady na verejné financie, dopady na sektorové strategické politiky. Bola by som rada, aby pri hlasovaní sme mali všetky tieto informácie pokope a mohli sa všetci zodpovedne rozhodnúť.

Pani poslankyňa, pravdepodobne hlasovanie, keď pozerám, môžme to, môžme vykonať, ale bude táto schôdza neuznášaniaschopná. Takže ako chcete naložiť...?
Môžem sa, môžem sa opýtať: Je všeobecný súhlas s návrhom pani poslankyne? (Reakcie z pléna.) Nie je tomu tak. Nemôžme hlasovať, alebo teda môžme hlasovať, aby sme dostáli rokovaciemu poriadku.
Prezentujme sa a hlasujme. Prezentujme sa a hlasujeme, kto je za návrh pani poslankyne. (Reakcie z pléna.)
(Hlasovanie: Prítomných 20 poslancov.) Národná rada nie je uznášaniaschopná. 
Takže v rozprave vystúpi ako prvá pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo.
Ešte na začiatok možno k tomuto hlasovaniu, pán predsedajúci, by som navrhla, aby, keďže sme boli neuznášaniaschopní, aby sa o mojom návrhu o odložení hlasovania o pristúpení k dohode vykonalo o jedenástej, keď sa bude hlasovať.
Tá celá moja rozprava bude o tom, že prečo je to dôležité, aby sme mali všetky relevantné informácie. Takže podpísanie ratifikácie a klimatickej dohody z Paríža je naozaj výzvou pre celý svet vrátane Slovenska. Zmena klímy, to je fakt, to nie je niečo, čo je teória... (rečníčka si odkašľala) pardon. Čiže zmena klímy, to je fakt, to nejde len o otepľovanie krajiny, ale o celý rad rôznych zmien postupných, ale i náhlych s ťažko predvídateľnými následkami. A napriek tomu mnohé vlády – vrátane slovenskej – nekonajú dostatočne v prevencii a práve naopak, často skutky sú ich pravým opakom. Pristúpenie k rôznym dohodám by nemalo byť prestížou, ale skutočným záväzkom. A kým ho prijmeme, tento ďalší záväzok, mali by sme vedieť, čo nás čaká.
Vrátim sa k programovému vyhláseniu vlády, ktorým sme začínali toto volebné obdobie. V programovom vyhlásení vlády sa vláda hneď v úvode hlásila k výsledkom parížskej klimatickej dohody a k environmentálnemu rozvoju Slovenska. Často sa aj doteraz ohýbajú pojmy ako enviro, eko, ale vízia chýba. Pripomeniem aj to, že doteraz nie je známy postoj vlády ani k takým regionálnym témam, ako je drancovanie lesov, odlesňovanie, opatrenia voči nehospodárnemu nakladaniu s drevom, napr. štiepkovaním zdravého dreva na biomasu. Pripomeniem tiež, že táto snemovňa odmietla môj návrh, ktorý prinášal isté zlepšenie. Nie je známe stanovisko k vodohospodárskej politike, napríklad k malým vodným elektrárňam, k záberom pôdy pre nepoľnohospodársku činnosť, stanovisko k dotáciám pre fosílne palivá. Holoruby, intenzívna ťažba k prírode nešetrnými spôsobmi či nevhodná manipulácia s drevom spôsobuje vážne odvodňovanie lesov a to je len krátky výpočet zložitého vzťahu medzi ochranou prírody a krajiny, verejnosťou a vyváženým hospodárením v lesoch, pritom to sú jedny zo základných atribútov rovnováhy v krajine.
Klimatická dohoda nie je žiadna novinka. Slovensko, Slovenská republika pristúpila už v minulosti k viacerým takýmto záväzkom. Bolo to v roku 2005 31. mája, kedy sa zaviazala splniť kvantitatívne redukčné záväzky emisie oxidu uhličitého a ďalších piatich skleníkových plynov v priebehu rokov 2008 až 2012. Štáty, ktoré podpísali tento protokol, sa zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého a piatich ďalších skleníkových plynov. Spolu vtedy 141 krajín podpísalo tento protokol. Významnými výnimkami boli Spojené štáty a Austrália. Tu však treba povedať, že napriek tomu, že Spojené štáty, ktoré boli mimoriadne kritizované z toho dôvodu, že nepristúpili k Kjótskemu protokolu, tak práve ony vplyvom zmeny štruktúry ekonomiky a technologickým pokrokom dokázali, že vlastne aj bez pristúpenia k tejto dohode limity splnili, plnili a prakticky aj bez podpisu ako keby sa k Kjótskemu protokolu pripojili.
Už v roku 2002 sa analyzovali dopady klimatických zmien na jednotlivé sektory prírodných aj humánnych procesov v jednotlivých odvetviach: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, priemysel, energetika, vodné hospodárstvo, stavebníctvo, doprava, ubytovanie, stravovanie, finančné služby, zdravotníctvo a ostatné služby spoločnosti. Vyhodnocovali sa aj väzby medzi jednotlivými odvetviami a ich zmeny spôsobené klimatickými zmenami. Takže žiadna novinka a len z tohto výpočtu si treba uvedomiť, že naozaj ide o celé spektrum fungovania spoločnosti.
Keď si zobereme materiál, ktorý máme predložený, dôvodovú správu k tomuto bodu, tak povedať, že sa nevie urobiť dopad na financie, je chybou. Samotná, píše sa, keď vám prečítam text doložky vplyvov, samotná ratifikácia Parížskej dohody, to znamená ten samotný akt toho, že zdvihneme ruku, a toho, že vlastne pán prezident už v decembri v podstate Parížsku dohodu podpísal, a naozaj toto, že zdvihneme ruku, nebude mať dopad na verejné financie, na rozpočet, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu a na sociálne vplyvy; toto sa píše v doložke. Avšak tá implementácia bude mať, pretože tam budeme musieť aj my vedieť, ako dostojíme záväzku, ktorý tuná ideme ratifikovať. Pritom sa píše, že implementácia Parížskej dohody sa v našej krajine bude uskutočňovať prostredníctvom právnych predpisov Európskej únie a v súlade s jej rámcom politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Ambíciou je dosiahnuť do roku 2030 najmenej 40 % zníženie vlastných emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990.
Pán minister, pýtam sa, aké opatrenie navrhnete, aby proces znižovania emisií a systém obchodovania s emisiami už nebol kšeftom, aby sa zabránilo pri obchodovaní s teplým vzduchom korupcii a skrivodlivosti. Ako budete garantovať efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií? A premietnete do praxe aj to, že zrušíte dotácie na energetické využívanie uhlia na Hornej Nitre? To budú kroky, ktoré by ukázali to, že naozaj máme záujem o to, čo budeme teraz, k tomu nás nabádate, aby sme pristúpili k Parížskej dohode. Ako vážne bude vláda hospodáriť s pôdou? Doteraz neplatilo nič a už bude hospodárenie na pôde a v lesoch diametrálne odlišné?
Nie je alibistické napísať v dôvodovej správe, že je teda zjavné, že právne predpisy EÚ, ktoré budú vykonávať Parížsku dohodu a prostredníctvom ktorých bude Parížska dohoda implementovaná v našom právnom poriadku, nie sú ešte prijaté, a preto zatiaľ nie je možné určiť konkrétne vplyvy Parížskej dohody na našu spoločnosť? Toto máme napísané v dôvodovej správe, o ktorej máme hlasovať. Aj toto je jeden z dôvodov, pre ktorý dávam návrh, aby sa hlasovalo o odložení podpisu ratifikácie Parížskej dohody. To budeme čakať, čo nám nadiktuje Európska únia, a až potom začneme konať?
Pán minister, čo budete presadzovať na konferenciách k zmene klímy, čo budete presadzovať, aké adaptačné opatrenia pre Slovensko, keď ich nemáte zadefinované teraz v tomto dôležitom okamihu ratifikácie a o pár týždňov, na výbore ste nám spomínali, že má byť stretnutie už krajín, ktoré k dohode pristúpili?
Píše sa v správe, že vplyvy budú kvantifikované a konkretizované až pri implementácii právnych predpisov v našom právnom poriadku. To znamená, opäť skloníme hlavu a budeme všetko prijímať, čo nám Európska únia nadiktuje? Alebo pôjdeme tam ako hrdý partner s jasnou víziou?
Opäť budem citovať z dôvodovej správy. Predsa len v úvode, keď sa hovorí, že sa nevie, aký dopad na verejné rozpočty, tak sa píše ďalej, no ale predsa len vplyvy na rozpočet verejnej správy sa môžu očakávať pozitívne aj negatívne. Pozitívny vplyv tvoria príjmy z aukcií emisných povolení, ktorých cena by mala rásť. Náklady pre verejné financie predstavujú najmä finančné prostriedky na pomoc zmluvným stranám rozvojových krajín na dosahovanie cieľov dohody.
Tu poviem len takú perličku, že v podstate počíta sa, že asi; počkajte, musím pohľadať to číslo (rečníčka hľadala údaj v podkladoch); 100 miliárd ročne by malo ísť na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám. To znamená, krajiny, ktoré pristúpia, tak by mali pomáhať finančne týmto rozvojovým krajinám. Tiež nie je povedané ako, bude to predmetom iste ďalších diskusií, ale predtým, než pristúpime k takejto dohode, mali by sme mať aspoň jasno.
Vplyvy na podnikateľské prostredie, ďalej sa píše, budú pozitívne aj negatívne, budú to náklady, potrebné investície do infraštruktúry, energetické a dopravné systémy, zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a iné investície. Naopak, píše sa, benefitmi budú následné úspory dosiahnuté vďaka inovatívnym technológiám.
Sociálne vplyvy budú pozitívne aj negatívne, možno očakávať zdravotné benefity z menšieho znečistenia a následne dlhšej strednej dĺžky života, ako aj zníženie rizika prírodných katastrof. No, tuto by som asi s týmto bodom najmenej súhlasila, pretože tie sociálne vplyvy budú možno práve aj zvýšená nezamestnanosť. Sociálne vplyvy, keď hovoríme o celoglobálnej situácii, vytváranie sucha a dopady sucha spôsobujú migráciu obyvateľstva. Dopady toho, čo dnes zažívame, nie je len ekonomická migrácia, ale je to aj klimatická migrácia, ľudia, ktorí sa obávajú svojich životných podmienok a dopadov sucha.
Vplyvy na životné prostredie, sa píše, že budú pozitívne. Nuž, tiež je, uvidíme, ako naozaj budú premietnuté.
Pýtam sa, prečo ste nám doteraz nepredložili sériu opatrení. V decembri pán prezident podpísal Parížsku dohodu, teraz máme už koniec septembra, a chápem vašu ambíciu, aby sme mali prestíž a boli medzi prvými, ktorí ratifikujú túto Parížsku dohodu, možno aj z toho titulu, že predsedáme Rade Európy, aby sme nechýbali pri tých úvodných rokovaniach. Ale nie je to trošku málo, keď nevieme v skutočnosti, aké tie dopady budú? Nebolo dostatok času na to, aby sme, celá spoločnosť, boli serióznym spôsobom informovaní? Pretože to nie je len o tom, že vláda podpíše dohodu, to je jedna ruka, ale súbežne s druhou rukou a s celou spoločnosťou by sme mali tie opatrenia, ktoré vyplývajú z takéhoto záväzku, realizovať od vládnej cez regionálnu až po miestnu úroveň.
Pýtam sa, čo urobila doteraz vláda k tomu, aby Slovensko zvládlo proces prispôsobenia sa zmene klímy. Ako sú vyčíslené tie dopady na zmeny? Aké konkrétne opatrenia dnes sú navrhnuté v poľnohospodárstve, v potravinárstve, v lesnom hospodárstve? Napríklad len poviem, v lesnom hospodárstve je výber odolnejších druhov drevín, odolnejších voči búrkam, voči požiarom. Aké opatrenie sa urobilo v urbanizme, keď samotná vláda prijíma strategické rozhodnutia a dáva zastavať najúrodnejšie naše pôdy v oblasti, v blízkosti inundácie pri Nitre; a to už sme dávno mali podpísané, pristúpené rôzne záväzky; kde je tá realita?
A napokon na zdravie obyvateľstva, to nebude len o predĺžení stredného, doby života, ale to bude aj dôsledok, rôzne nové choroby, ochorenia, ktoré možno nášmu kontinentu neboli známe, ale zmenou klímy a posúvaním teplotného pásma tie ochorenia sa budú rozširovať. Ako je pripravené zdravotníctvo, ako sa adaptuje náš farmaceutický priemysel, naše kliniky na tieto okolnosti?
Dá sa očakávať aj zmeny v cestovnom ruchu. Sme svedkami veľkého rozvoja cestovného ruchu, najmä zimných športov v našich veľhorách, ale pritom sa veľmi ľahko môže stať, že ani nie v tak ďalekej budúcnosti sa snehová pokrývka vzdiali a veľké investície, a hoc aj súkromné investície do takýchto turistických vyžití zničia len akurát naše veľhory a dopady na klímu a na bezpečnosť proti povodniam z dôvodu tohto zničenia budú ďaleko vyššie.
Už dnes sme svedkami nárastu frekvencie výskytu a intenzity extrémnych výkyvov počasia, akými sú napríklad búrky, nadmerný úhrn zrážok, bleskové povodne, suchá, požiare, zosuvy pôdy. Tie majú za následok poškodenia budov, dopravnej a priemyselnej infraštruktúry a vlastne tieto všetky škody nepriamo vplývajú aj na sektor finančných služieb a poisťovníctva. Meniace sa klimatické podmienky ovplyvnia napríklad sektor energetiky a spôsob energetickej spotreby, zvýšený dopyt po elektrine napríklad z dôvodu požiadaviek na klimatizáciu.
Zmena klímy má jednoznačne škodlivé účinky na zdravie, ako som už povedala, prostredníctvom horúčav, prírodných katastrof, znečistenia ovzdušia, nákazlivých chorôb, ktoré prenášajú ľudia alebo živočíchy. Okrem toho môžu byť prípadnou zmenou klímy ovplyvnené aj choroby, ktoré sa prenášajú vodou, potravinami a ktoré sa prenášajú zo živočíchov na človeka. Tieto účinky môžu byť zosilnené ďalšími stresmi, ako je napríklad vystavenie sa ozónu a jemným časticiam počas horúčav.
Proces prispôsobenia sa na zmenu klímy je veľmi dôležitý a predstavuje veľmi veľkú výzvu pre plánovacie orgány, najmä a nielen na regionálnej úrovni. Priestorové plánovanie je medzisektorovou otázkou a predstavuje vhodný nástroj na určovanie opatrení na prispôsobenie a ktoré sú účinné aj z hľadiska nákladov. Minimálne požiadavky na priestorové plánovanie, využívanie pôdy a zmena využívania pôdy v súvislosti s procesom adaptácie musia zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní povedomia verejnosti, ľudí s rozhodovacou právomocou a odborníkov na všetkých úrovniach.
Pán minister, tu vidím veľkú vašu úlohu, ktorá mala vyjsť, odznieť pri, v tento deň aj z vašich úst. Ktorá mala odznieť z médií. A pozrite sa, koľko kamier je tu. Jedna kamera. Pri tak dôležitom dokumente, ako je podpis Parížskej dohody! Pozrite sa do tejto snemovne, aký záujem poslancov je o takýto dôležitý dokument! Ideme robiť prestíž pred celým svetom, aha, ratifikovali sme v prvej desiatke túto dohodu, ale záujem žiadny. Len forma, ale prax nie.
Mnohé aj malé rozhodnutia, ktorými sa priamo alebo nepriamo ovplyvňuje proces prispôsobenia sa zmene klímy, sa nerobia len v tejto snemovni a nerobia sa len na vládnej úrovni, ale aj na miestnej. Miestne orgány preto zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, napríklad zmena postupov vo využívaní pri hospodárení s pôdou, kde by sme mohli poradiť našim hospodárom, drobným hospodárom, ako majú pracovať s pôdou, aby nedochádzalo k splachom pôdy dole, aby nedochádzalo k erózii a ronom pôdy dolu, aby sa prispôsobili. Aby táto erózia a zosuvy nepoškodzovali ich domy. Toto je dopad na toho konkrétneho človeka.
Pri meniacej sa klíme bude úloha poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako aj poskytovateľov environmentálnych a ekosystémových služieb neustále pribúdať na význame. Pán minister, je to práve vaša úloha, vy by ste mali byť tým garantom, že cez tieto sektorové politiky nielen ústne a písomne sa bude deklarovať to, o čom tu hovoríme, ale že sa to prenesie do praxe, že nebudú vydávané rôzne výnimky v chránených územiach na výruby, na ničenie aj tých zopár chránených území s piatym stupňom ochrany. Že nebudú sa dávať výnimky na odnímanie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré sú pre nás nielen dôležité pre poľnohospodárstvo, ale aj pre zásobáreň podzemných vôd a celkový kolobeh vody v našej krajine.
Poľnohospodárska správa a správa lesného hospodárstva zohráva hlavnú úlohu okrem tých oblastí aj v súvislosti s efektívnym využívaním vodných zdrojov v oblastiach sucha, s ochranou vodných tokov proti nadbytočnému prílevu živín, zdokonalením povodňového manažmentu, údržbou a obnovovaním polyfunkčných území, akými sú napríklad pasienky vysokej prírodnej hodnoty, ktoré sú biotopom pre mnohé rastlinné i živočíšne druhy a ktoré napomáhajú ich migrácii. Presadzovanie správy lesov, ktorou sa zvyšuje odolnosť voči zmene klímy, opatrenia v rámci hospodárenia s pôdou, ktoré sa vzťahujú na údržbu organického uhlíka, napríklad v súčasnosti sa pôda takmer vôbec neorie alebo sa orie čo najmenej, ochrana trvalých pasienkov, toto všetko sú opatrenia na zmiernenie, ktoré by mali napomáhať v procese prispôsobenia sa rizikám spojených so zmenou klímy, a nielen to, že pristúpime. Áno, je to forma, je to deklarácia, ale tu nie sme v bode nula, v bode nula sme mohli byť v tom roku 2002, a máme druhú polovicu roku 2016.
Inšpirovať ste sa mohli aj materiálmi, ktoré vydala Európska únia v predchádzajúcich rokoch. V roku 2009 to bola Biela kniha: Adaptácia na zmenu klímy. Je to európsky rámec opatrení, ktorý stanovuje rámec na zmiernenie možných dôsledkov zmeny klímy na Európsku úniu. Vlastne je to koncepcia ekologických infraštruktúr, kde sa hovorí, že proces adaptácie je účinnejší, ak sa nekladie dôraz len na fyzické infraštruktúry, ale prihliada sa aj na schopnosť samotnej prírody absorbovať alebo regulovať záťaž v mestských či vidieckych oblastiach. Pritom ekologická infraštruktúra sa rozumie, že je to prepojená sieť prírodných oblastí, napríklad aleje, mokrade, parky, chránené lesy, spoločenstvá pôvodných druhov rastlín a vodné plochy, ktoré prirodzeným spôsobom regulujú búrky, teploty, riziko záplav a kvalitu vody, ovzdušia a ekosystémov. Ako príklad možno uviesť, že tam, kde je zlepšená kapacita absorpcie pôdy zadržiavať uhlík a vodu a uchovávať ju v prírodných systémoch, sa zmierňujú následky v období sucha a je to vlastne prevencia proti záplavám, erózii pôdy a dezertifikácii. To znamená proces degradácie územia na súš.
Parížska dohoda má za cieľ obmedziť nárast globálnej teploty na menej ako 2 stupne od začiatku industriálnej doby. Ale tu treba povedať, že už o 1 stupeň sa oteplilo. Ďalšou ambíciou je poskytovať najmenej 100 miliárd ročne na pomoc rozvíjajúcim sa krajinám. Zavádza sa aj päťročný cyklus posudzovania záväzkov jednotlivých štátov v produkcii skleníkových plynov. Venuje sa nielen problematike znižovania emisií skleníkových plynov, ale aj prispôsobeniu sa na negatívne dopady.
Chcem pripomenúť, že v roku 2013 vláda Slovenskej republiky prijala stratégiu adaptácie na nepriaznivé dopady zmeny klímy. Kde je analýza riešenia? Kde je analýza cieľov, ako bola naplnená, ako sa napĺňa táto stratégia? To, že uplatňovanie v praxi je nedostatočné a nielen v tom, že chýba časový plán a jeho kontrola. Podpísanie ďalšej, hoci medzinárodnej dohody za nás činy nevykoná, a preto považujem materiál na rokovanie Národnej rady za nedostatočne pripravený a preto aj navrhujem odloženie jeho prerokovanie na ďalšiu schôdzu, o čom poprosím hlasovať v termíne hlasovania.
Nepáči sa mi, že hľadáme prestíž na medzinárodných fórach bez toho, aby sme začali konať sami od seba. Bez toho, aby sme naozaj my napĺňali a nastavili si konkrétne aj fiktívne vymáhateľné krátkodobé i dlhodobé ciele pre vládu, ale aj pre regióny a miestne štruktúry. A v neposlednom rade sme nedostatočne zapojili verejnosť a politikov. Na výbore ste to pekne povedali, že táto deklarácia je vlastne pre naše vnúčatá. Takže pre nich je už úloha jasná. My sme úlohu zadali, ale v podstate my sa bránime prevziať zodpovednosť za konanie dnes, za konanie, ktoré ovplyvní život ďalších generácií. Pretože len reči to nespravia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)