9. schôdza

Krátke stanovisko. Ďakujem pekne za slovo.
Tak, ja by som sa chcel poďakovať v prvom rade každému, ktorý vystúpil a povedal svoj názor. Odzneli tu zaujímavé veci, musím povedať, že ja si myslím a cítim z tých vyjadrení, že táto dohoda tú podporu v tomto parlamente nájde. Ja si myslím, že je to významný krok a táto dohoda, aj tu už odznelo aj v rozprave, z tých 196 krajín je jedna veľká vec. To, čo sa dosiahlo v Paríži minulý rok, je veľká vec a to, že Slovensko bude pri tom, to je tiež, ja si myslím, veľká vec.
Musím podotknúť jednu vec, že táto Parížska dohoda je politická deklarácia. V tej dôvodovej správe sme jasne napísali, že vplyvy, ktoré budú, budeme znášať, alebo proste budú pre Slovensko, že aké budú dopady pre Slovensko, budú kvantifikované a konkretizované až pri implementácii právnych predpisov Európskej únie a tých predpisov, na ktorých sa dohodneme. A chcem povedať, že nepredpíše to Európska únia, my sme súčasťou Európskej únie, my pri tom stole chceme sedieť, práve preto som tu teraz s týmto návrhom a práve preto budeme o tom hlasovať.
To, že to išlo tak rýchlo, to jednoducho dala doba. To, že Spojené štáty americké a Čína ratifikovali túto dohodu, to nás postavilo pred inú situáciu. A ja budem rád, keď Slovensko bude štvrtou krajinou v rámci Európskej únie, ktorá túto dohodu ratifikuje a urobíme ako predsedajúca krajina Rady Európy všetko, aby aj na pôde Európskej únie došlo k ratifikácii ešte tridsať dní pred tým, jak v Marakéši zasadne klimatický snem. Práve preto som zvolal na 30. 9. aj mimoriadnu radu ministrov životného prostredia Európskej únie, lebo cítime všetcia, že tá zodpovednosť na našich pleciach je obrovská.
Samozrejme, že to bude mať pre Slovensko určité dopady a budeme mať určité záväzky. Ale to nebudeme mať tie záväzky voči Európskej únii a nebudeme mať tie záväzky voči ostatným krajinám. Tie záväzky, tak jak tu povedal pán Galek, tie záväzky bereme voči, pre naše deti a pre ich deti. To je naša zodpovednosť, a preto sme tu a preto rokujeme dnes o tomto zákone.
Samozrejme, že Slovensko nie je taká krajina, ktorá by išla, čo sa týka environmentálnych nových technológií a nových podnetov, v čele na svete. Sú iné krajiny, ktoré sú, samozrejme, ďaleko, ďaleko pred nami. Ale pani poslankyňa tiež dostala pozvánku, mali sme tu veľkú konferenciu ohľadne, o prechode na zelenú ekonomiku, čo je dlhodobý proces, kde veľmi vzácni a veľkí odborníci z celého sveta sa zhodli na tom, že keď chceme mať udržateľný rozvoj, tak jednoducho nemôžeme ignorovať fakt, že naša planéta má určité mantinely, že proste zdroje, ktoré my používame a vydolujeme, nie sú nekonečné. To znamená, že musíme nájsť nové technológie, také, ktoré jednoducho tieto fakty berú do úvahy.
A tie nové technológie, a už sme aj o tom hovorili na tej konferencii, že je mylný ten pohľad, že to bude prichádzať s tým, že nás to bude stáť nejaké peniaze, že nás to bude stáť to, že jednoducho budeme strácať pracovné miesta. Nie je to pravda. Je to, ja si myslím a som presvedčený, že proste je to mylný pohľad, samozrejme, zjednodušený a jednoduchý pohľad na vec, ale proste každý, kto zodpovedne rozmýšľa a rozmýšľa na udržateľnom rozvoji zodpovedne, tak pohovorí, že inú cestu nemáme. Nie my na Slovensku, ale všeobecne, na celom svete.
To znamená, že ten prechod na tzv. zelenú ekonomiku, na ekonomiku, ktorá tieto aspekty berie do úvahy, jednoducho je nevyhnutný. Inú cestu nemáme, inak by sme museli mať päť-šesť takýchto planét, aby sme tie zdroje, ktoré tu jednoducho potrebujeme na terajší spôsob života, nejakým spôsobom udržali. A táto dohoda, táto Parížska dohoda je jedna taká obrovská dohoda, ktorá vlastne už reflektuje na tieto skutočnosti.
Ešte to by som chcel povedať, že pani poslankyňa tu vymenovala rôzne odvetvia, rôzne veci, ktoré majú dopad na zmenu klímy. Áno, už to pociťujeme aj my, máme problém so suchom, máme problém, tu pán bývalý starosta alebo ešte neviem, či súčasný starosta, bývalý starosta má osobnú skúsenosť so záplavami, obrovskú a to sú všetko dôsledok zmeny klímy. A táto dohoda je práve o tom, aby sme voči tomu nejakým spôsobom čelili. A Slovensko už, samozrejme, robí určité kroky, to znamená, že jak tie protipovodňové opatrenia, zníženie energetickej náročnosti budov, investície do nových technológií, samozrejme, ideme po tej ceste. Ja nehovorím, že by sme nemali ísť rýchlejšie, ale po tej ceste ideme. A táto jednoducho, táto dohoda je veľmi dôležitá, ja si myslím, že na tejto ceste.
A že prečo neodporúčam, aby sme odkladali toto hlasovanie? Je to jednoduché. Jednoducho nič nové k tomu nevieme dodať a druhá vec, že časovo by sme to jednoducho nestihli. Tridsať dní pred Marakéšom by sme mali odovzdať tie certifikačné listiny, to je 7. október, 11. októbra začína ďalšia schôdza parlamentu, ani časovo to nevychádza. Práve preto prichádzame s týmto návrhom v takomto tempe.
Takže ďakujem ešte raz veľmi pekne každému, ktorý k tomu niečo povedal, a ďakujem pekne dopredu tým, ktorí túto dohodu podporia. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Takže (rečníčka si odkašľala), prepáčte. Takže ďakujem pekne za slovo. Pokračujem v prerušenej rozprave k návrhu zákona o vodách, ktorým sa snažíme zmierniť tvrdosť zákona vo vzťahu k odberateľom, k existujúcim odberateľom podzemných vôd.
Takže pokračujem v časti, v tom, že návrh bude mať pozitívne sociálne vplyvy, a to tým, že sa oslobodia jednotliví odberatelia podzemnej vody pri malých odberateľoch, pri malých odberoch, ale i pre odberateľov, ktorí sú riadne dlhodobo evidovaní odberatelia podzemnej vody z existujúcich studní, oslobodením od platenia finančnej čiastky za zhotovenie záverečnej správy, ktorou sa spočítava množstvo, bilancia vôd vo vodnom kolektore a spracovanie príslušných geologických prác. Čiže sa odstráni tvrdosť zákona a zároveň sa zachová potrebná minimálna miera vykazovania údajov pre hydrogeologické účely.
Ak by nedošlo k zmene súčasného stavu, tak by sa celý rad odberateľov – okrem fyzických osôb, tak aj obcí a miest a poľnohospodárskych podnikov, najmä so živočíšnou výrobou – dostalo do problémov v súvislosti s realizáciou čerpacích skúšok na permanentne využívaných studniach, a to najmä tým, že by muselo dôjsť k odstávke vodných zdrojov pri realizácii týchto čerpacích skúšok, teda ich častí, čo by muselo byť riešené náhradným zásobovaním domácností či prevádzok pitnou vodou.
Predložený návrh taktiež odkladá povinnosť fyzických a právnických osôb uviesť do súladu so zákonom účinným od 15. januára 2015 povolenia a rozhodnutia vydané do 14. januára 2015, a to z pôvodného termínu, ktorý je v zákone teraz stanovený na 30. septembra 2017, s odklonom na 31. decembra 2018. Týmto posunutím lehoty sa dá do súladu aj zákon o vodách so zákonom o geologických prácach, tzv. geologickým zákonom, ktorý definuje, že záverečnú správu s výpočtom zásob ložísk nevyhradených nerastov a záverečnú správu s výpočtom množstiev podzemných vôd a záverečnú správu s výpočtom množstva geotermálnej energie, ktoré neboli schválené ministerstvom podľa predpisov, tak sú povinní vykonať a odovzdať najneskôr do 31. decembra 2018.
Ešte pripomeniem, o čo presne ide. Čiže pri povoľovaní pri tých malých odberateľoch, pri povoľovaní odberu podzemných vôd je orgán štátnej vodnej správy viazaný hladinou podzemnej vody, ktorá umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov. A taktiež je viazané rozhodnutím ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody. Podľa ostatnej novely zákona sa táto povinnosť zaviedla spätne aj na existujúce vodné zdroje bez ohľadu na množstvo odoberanej vody, bez ohľadu na miesto odberu či skutočnosť, že odber je dlhodobo režimovo monitorovaný.
Spätne zavedená povinnosť je veľkou finančnou záťažou pre drobných odberateľov, fyzické i právnické osoby a zároveň je administratívnou záťažou pre komisiu pre výpočet zásob podzemných vôd, pričom získané dáta nijakým spôsobom nebudú mať a nemajú vplyv na zásoby podzemných vôd.
Pri väčších odberateľoch, ktorí odbermi môžu vplývať na celkové zásoby podzemných vôd, sa bude povinnosť vzťahovať iba na prípady, ak by pri obnovení povolenia na odber požadovali väčšie povolené množstvá, ako preukázateľne odoberali za ostatné dva roky pri kontinuálnom odbere podzemných vôd, ktoré boli riadne evidované, boli na nich vykonávané režimové merania a merané certifikovanými vodomermi. A to sa týka buď jedného zdroja, alebo ako súčet odberov jedného odberateľa zo spoločného hydrogeologického kolektora podzemnej vody viacerými odbernými miestami.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som sa chcel poďakovať kolegyni Anke Zemanovej, že ma pribrala do tímu v rámci tohto návrhu zákona. Som presvedčený o tom, že Slovenská republika ako jedna z najbohatších krajín na zdroje pitnej vody nevyhnutne potrebuje, aby táto komodita bola istým spôsobom upravená a chránená presne tak, ako sme to navrhli.
A možno to osud tak chcel, že práve po diskusii o parížskej, Parížskom dohovore hovoríme o tom, čo je pre nás momentálne na Slovensku asi najcennejšie. Takže chráňme si, čo máme. A verím, že tak ako bolo naznačené aj v prípade Parížskeho dohovoru, aj v prípade tohto zákona, zahoďme stranícke tričká, tu sa jedná o budúcnosť našej krajiny. Takže verím, že aj kolegovia z koalície tento návrh zákona podporia.
Ďakujem veľmi pekne.

Na záver by som chcela len upriamiť pozornosť na to, že vlastne skutočnosťou, ktorú navrhujeme, naozaj sa odstraňuje prílišná tvrdosť zákona a tá spočíva v nie malých centoch, ale ide o povinnosť, ktorá bola spätne zavedená a práve pre tých odberateľov, ako bolo povedané, sú to obce, mestá, ktoré majú samostatné vodárenské zdroje, sú to poľnohospodárske podniky. A tie výdavky, ktoré zákon im uložil a na základe ktorých by, aby neprišli o povolenie, ktoré majú vydané desiatky možno rokov, tak tie výdavky sa pohybujú pri jednom zdroji okolo 10-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti alebo obce a mestá, ktoré majú, alebo odberateľov viacerých okolo možno 30-, 40- aj 50-tisíc eur. Čiže nie sú to malé výdavky. To nie sú výdavky, ktoré by išli do štátneho rozpočtu, ale sú to vlastne výdavky, ktoré sa zaplatia vlastne podnikateľskému subjektu, ktorý tú správu pre nich bude robiť, a pritom tá správa bude len údajom, ktorý nijakým spôsobom nezlepší život na Slovensku, ani nezlepší, ani nezhorší vodnú bilanciu podzemných vôd, ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje, či na pitnú, alebo technologickú vodu.
Ďakujem pekne a prosím vás o podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne za slovo.
Po sérii environmentálnych zákonov jeden praktický, ale ktorý sa taktiež týka celého spektra spoločnosti. Predkladáme návrh zákona, ktorý má ambíciu zakotviť v slovenskom právnom poriadku povinnosť poskytovať slovenské technické normy bezplatne. V súčasnosti je prístup k týmto normám spoplatnený, a to aj napriek tomu, že aj právny poriadok na slovenské technické normy priamo odkazuje.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Anny Zemanovej, Martina Klusa, Vladimíra Slobodu a Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 171). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Tak ako som uviedla, tak navrhovaná novela zákona má ambíciu zakotviť v slovenskom právnom poriadku povinnosť poskytovať slovenské technické normy bezplatne.
Slovenská technická norma sa oznamuje vo vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a norma obsahuje pravidlá, ktorých dodržanie a dodržiavanie ukladajú orgány verejnej moci v rámci nimi vydávaných individuálnych správnych aktov, a teda z moci úradnej sú pre adresáta právnej normy záväzné. Paragraf 5 predmetného zákona síce deklaruje, že ide o verejne prístupnú normu, avšak prístup k nej podmieňuje uhradením poplatku.
Žiaden iný normatívny akt, ktorého dodržiavanie vyžaduje verejná moc, či už ide o štátne orgány, alebo orgány územnej samosprávy, nie je v našom právnom poriadku spoplatnený. Práve naopak, garantuje sa jeho verejná bezplatná dostupnosť a prístupnosť. Navrhujeme teda, aby sa tento neštandardný postup v prístupe k slovenským technickým normám upravil tak, ako je to pri ostatných normatívnych aktoch, a teda sa umožnil k nim bezplatný prístup.
Za rozširovanie alebo rozmnožovanie normy je možné uložiť vysokú pokutu až do 33 193 eur. Čiže pokutu dostane ten, ktorý rozmnožil a rozšíril slovenskú technickú normu.
Norma je, národná norma je vypracovávaná národným normalizačným orgánom a je chránená autorským právom. Je absurdné, aby žiadna norma alebo aj jej časť nemohla byť reprodukovaná. Pritom síce platí pravidlo, že normy nie sú záväzné, ale ich používanie že je dobrovoľné, avšak v určitých prípadoch môžu byť aj povinné. Napríklad pre oblasť bezpečnosti, pre oblasť elektrických inštalácií, napríklad pre oblasť spojitosti s verejným obstarávaním. Čiže je to aj dokument, ktorý sa používa v právnych aktoch a ktorý nie je verejne dostupný. A pritom nejde o malé peniaze, keď by ste sa chceli len nahliadnuť do normy, ktorých odkaz máte v nejakom rozhodnutí alebo i máte odkaz vo verejnom obstarávaní, ak sa chcete zúčastniť nejakej súťaže a sa tam odkazuje na normy, tak len nahliadnutie tej normy, napríklad len na jeden počítač pozeraním na jeden rad; na jeden rok stojí 649 eur. Napríklad aj vyjadrenia technickej inšpekcie k rozhodnutiam alebo k projektom následne sa implementujú alebo odzrkadľujú v rozhodnutiach správnych orgánov a týmto sa stávajú záväzné. Prenášajú sa takto do; citáciou sa prenášajú do záväzného právneho predpisu alebo dokonca aj do zmluvy.
To sú argumenty, ktoré nás viedli k predloženiu zákona. Iste sami ste sa mohli v praxi stretnúť s tým, že ste dostali rôzne odkazy, že treba robiť toto a toto podľa STN tej a tej a vlastne ani neviete, nemáte možnosť skontrolovať alebo bezodplatným spôsobom nahliadnuť, o čom vlastne samotné rozhodnutie je. Čiže prosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja budem veľmi stručný v tejto veci. Podobne ako v predchádzajúcom vystúpení, aj tu by som chcel poďakovať Anke Zemanovej za to, že sa skutočne mravenčou prácou dostala k návrhu tohto zákona a že nás teda niektorých pribrala do tímu, aby sme rozdiskutovali to, s čím sme vlastne do Národnej rady Slovenskej republiky prichádzali, a teda v maximálne možnej miere uľahčiť život občanom v oblastiach, kde je to uľahčiteľné bez toho, že by to malo zásadný dosah napríklad na verejné financie. Hoci v tomto prípade určite drobný dosah bude, sme presvedčení o tom, že úžitok z prijatia tohto zákona bude výrazne vyšší ako z prostriedkov, ktoré doposiaľ z tejto normy boli získavané do verejného rozpočtu. A preto verím, že kolegovia a kolegyne si tento návrh zákona dôsledne preštudovali a že nám dajú za pravdu a podporia nás hlasovaním už za pár minút.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, ak ste si aj ten návrh dôsledne dosiaľ nepreštudovali, tak jeho preštudovanie vám veľa času nezaberie, keďže je to jeden z tých zákonov, ktoré sú veľmi stručné, je to možno najstručnejší zákon, pretože okrem účinnosti spočíva v tom, že sa do znenia zákona doplní jedno slovo, a to slovo "bezplatne".
Keďže zákon je stručný, ani ja nebudem príliš naťahovať, chcem povedať len dve veci. Tá prvá vec je, že týmto návrhom zákona v podstate doťahujeme do dôsledkov ten princíp alebo zásadu, čo nie je tajné, je verejné, ktorá sa v úplnosti premietla do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a teda tak ako sú verejne prístupné iné informácie týkajúce sa fungovania verejnej správy, a teda vrátane právnych predpisov, tak rovnako verejne prístupné by mali byť aj normy, a verejná prístupnosť neznamená, že niečo sa predáva.
Druhá vec. Chcel by som tu poukázať na analógiu so zákonmi a so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sú uverejňované v Zbierke zákonov. Zákon o Zbierke zákonov bol pôvodne prijatý v roku 1992, a teda vyšiel ako zákon č. 1/1993, asi aj symbolicky. A zákony alebo všeobecné záväzné právne predpisy sú tiež verejne prístupné, ale na začiatku v dobe predinternetovej bola Zbierka zákonov prístupná občanom tak, že mohli si ju kúpiť, mohli dostávať papierové vydanie Zbierky zákonov, alebo si ju mohli pozrieť na obci, pretože samosprávy mali povinnosť sprístupňovať občanom Zbierku zákonov. Dnes však už nie sme v dobe predinternetovej, Zbierka zákonov je už dlho na internete, a teda je dostupná všetkým a bezplatne, dokonca teraz tá elektronická verzia Zbierky zákonov je tou záväznou, nie papierová.
Myslíme si ako predkladatelia, že rovnako je potrebné pristupovať aj k tomuto typu noriem, ktoré síce nie sú všeobecne záväzné právne predpisy, ale sú slovenské technické normy, ktoré sú odporúčané, ako tu vysvetlila pani poslankyňa Zemanová, tak istým spôsobom aj záväzné a takéto normy by mali byť prístupné nielen verejne, ako je to deklaratívne napísané v súčasnom znení zákona, ale reálne verejné, čo znamená bezplatne verejne, ak budú zverejnené na internete, tak nie je žiadny, ani technický, ani iný problém.
Takže ďakujem a dúfam, že tento návrh získa podporu, pretože nie je to návrh pravicový ani ľavicový, je to návrh, ktorý prospeje všetkým občanom. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, spoločne s kolegami Jurajom Drobom a Vladimírom Slobodom predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení zákona 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. V tomto úvodnom slove poviem päť hlavných čŕt toho, čo predkladáme. A dôvodom, prečo to predkladáme, je zjednodušiť život motoristom, zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť administratívnu záťaž úradov a zlepšiť bezpečnosť premávky na cestách.
V skratke je to šesť bodov, o ktorých budem bližšie hovoriť v rozprave, ale sú to tieto body: Je to zmena viazania evidenčného čísla vozidla z vozidla na majiteľa vozidla, predĺženie platnosti zvláštnych, ľudovo dočasných evidenčných čísel vozidla, zlepšenie podnikateľského prostredia v oblasti cestnej dopravy, predovšetkým teda nákladných dopravcov v čase víkendov, zákaz opätovného vydania rovnakého evidenčného čísla vozidla v prípade odcudzenia vozidla, povolenie odbočiť doprava na červenú a bezpečné udržanie vzdialenosti jeden a pol metra pri predbiehaní jednostopových dopravných prostriedkov.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem zatiaľ za slovo.