9. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcel tiež podporiť kolegov v tomto návrhu. Ide o to, že máme tieto skúsenosti aj ako komunálni politici v podstate všetci. Je nehorázne, že dnes sa v podstate toleruje to, že si niekto umiestni hoc aj ilegálnu plochu, a to ešte viac zvyšuje mieru tohto, nazvime to, informačného smogu alebo bilbordového smogu. A mestá majú veľmi zviazané ruky, ako sa proti tomu brániť, a keď, tak to trvá pomerne dlhé obdobie. Takže o to viac si vážim, že kolegovia prišli s touto iniciatívou, ktorá dáva na poriadok niektoré zásadné veci v tejto súvislosti a posúva tú kompetenciu tam, kam podľa môjho názoru patrí.
To znamená, pokúsme sa aj v tejto veci trošičku viac zdecentralizovať Slovensko, pretože starostovia a primátori určite vedia lepšie, čo sa na území ich mesta deje, ako to vieme my tu napríklad v Národnej rade Slovenskej republiky.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.
Ja na jednej strane oceňujem tento návrh, ale keď som si bližšie čítal ten návrh, tak, žiaľ, v tejto podobe neviem ho podporiť. Ja keď som sa pozeral na celý paragraf 13a, ktorý hovorí, podľa mňa celá táto formulácia nie je správna, nakoľko tie územnoplánovacie podklady pre obec alebo mesto nie sú záväzné. Môžme sa baviť aj o samotnej záväznosti všeobecne záväzných nariadení, ktoré nám prokurátori teda rušia. Podľa mňa obmedziť to vieme práve tým územným plánom obcí, miest, zón. Čiže toto je možno ten priestor. Čiže do tohto by som sa ja možno, tomuto by som sa viac venoval určite.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Ja chcem sa teda vyjadriť ako práve zástupkyňa samospráv, ktorá sa s týmto problémom potýka dennodenne. Oceňujem návrh skupiny poslancov, ktorým zakladá obciam kompetenciu regulovať prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia umiestnenie reklamných stavieb, ale tiež chcem teda upozorniť na to, že naozaj tá navrhovaná úprava nie je úplne presná. To znamená, že do budúcna môže priniesť problémy, ktoré vieme vyriešiť lepšou, podrobnejšou definíciou kompetencií obcí.
Váš teda návrh zákona hovorí, že obec pri výkone samosprávy reguluje umiestňovanie reklamných stavieb v obci, pričom môže vymedziť územia v zastavanej časti obce, v ktorých teda zakáže umiestňovanie takýchto stavieb. Pri takejto formulácii je vyslovene založené len vlastne oprávnenie zakázať, kde teda sa tá reklama umiestňovať nemôže, ale práve nezakladá obci kompetencie, aby si táto určila podmienky, v ktorých územiach môže umiestniť alebo proste spresniť tieto podmienky.
Takže ja by som rada v tomto tiež teda pridala taký svoj návrh, že zmeniť toto naformulované ustanovenie, aby bolo naozaj právne presné, možné a vykonateľné. Takáto formulácia nám totiž môže spôsobiť problémy pri aplikačnej praxi a je to, o čom sa tu tiež hovorilo, o preskúmavaní zákonnosti jednotlivých VZN potom prokurátormi. Takže ja by som navrhovala, aby sa vlastne toto ustanovenie naformulovalo tak, že obce regulujú umiestňovanie reklamných stavieb v obci, ale aj to, ale že obce majú plnú kompetenciu určiť všeobecne záväzným nariadením podmienky umiestňovania reklamných zariadení. Myslím si, že takáto formulácia dostatočne vystihuje to, čo chceme riešiť, ten problém, a takouto formuláciou by sa odstránili aj tie právne pochybnosti, ktoré tu zazneli.
Návrh však, samozrejme, v prvom čítaní podporujem, odporúčam zaň hlasovať. Prosím naozaj aj ostatných kolegov, aby to podporili. Všetci vidíme, v akom stave sú naše obce a mestá. A teda v druhom čítaní by som teda predložila pozmeňujúci návrh v tom duchu, ako som sa vyjadrila.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, som sa prihlásil na začiatku s mojou faktickou. Chcel som teda povedať presne to, čo ste na konci hovorila vy, že treba ten návrh posunúť do druhého čítania a, samozrejme, že je potom priestor na to, aby sme dávali pozmeňovacie návrhy a vytvorili ozaj normu takú, ktorá bude dobrá a vyhovujúca pre všetky samosprávy.

Ďakujem za slovo.
Ja som rád, že tu prevládajú názory na to, že túto problematiku riešiť treba, že tie mestá sú skutočne zaplnené vizuálnym smogom. A ako som teda postrehol, tak vôľa riešiť to je, tak, a som, samozrejme, prístupný tomu, že budeme rokovať v ďalšom procese o tomto zákone o pozmeňujúcich návrhoch.
Ja vás teda úctivo žiadam, ak naozaj máte záujem, kolegovia, tento problém riešiť, je vás tu naozaj veľa, ktorí ste starostovia a primátori miest, poďme do toho a v druhom čítaní môžeme diskutovať o tom, ako to naformulovať tak, aby to bolo záväzné, tak ako kolega hovoril, a aby to nebolo teda striktne definované, ako mesto môže zakázať, ale aby sme dali širšie možnosti mestám, tak ako kolegyňa Macháčková hovorila. Čiže poďme do toho, zmeňme to. Máme na to práve ten legislatívny proces tak nastavený, aby sme to urobiť mohli, a využime túto chvíľu a zmeňme tie podmienky, v akých mestá žijú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorý predkladáme, mení zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby; a vysokoúčinnej kombinovanej výroby.
Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť nedostatky v súčasnej právnej úprave, ktorá neumožňuje inštalovať veternú turbínu ako malý zdroj na výrobu elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie podľa zákona o energetike. Keďže § 4a zákona č. 309/2009 Z. z. vyžaduje pre uplatnenie práva výrobcov elektriny z malého zdroja podľa ods. 1 vykonanie odborných montáží malých zdrojov osobou, ktorá má vydané osvedčenie pre inštalatérov podľa § 13 a ods. 2, nie je možné toto právo uplatniť pre veterné turbíny, nakoľko podľa § 13a nemôže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydať osvedčenie pre inštalatérov takýchto zariadení.
Rozšírenie odborne spôsobilých osôb a inštalatérov veterných turbín prispeje k plneniu cieľa Slovenskej republiky zvýšiť výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, napríklad aj využitím finančných mechanizmov pre malé zdroje, podporovaných zo štátneho rozpočtu, ktoré majú v podmienkach poskytnutia pomoci požiadavku na inštaláciu zariadenia odborne spôsobilými osobami.
Taktiež sa pre mikroveterné turbíny s inštalovaným výkonom do 5 kilowatov ruší povinnosť vykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie. Súčasne sa hranica povinného hodnotenia posúva na veľkosť 50 kilowattov. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie takto zosúlaďuje ustanovenia zavedené smernicou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 21. apríla 2010 č. 3/2010.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Predkladaný návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie.
Predkladaný návrh zákona je tiež v súlade s viacerými ustanoveniami programového vyhlásenia vlády, časť III, kde sa hovorí o tom, že vláda bude plynulo pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 202). Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Tento zákon, ktorý predkladáme do Národnej rady, rieši hneď dve veci alebo dva nedostatky súčasnej legislatívy. V prvom rade je to zákon 309/2009, ktorý hovorí o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. Tento zákon bol v minulosti veľmi často kritizovaný. Viackrát zneužitý, predovšetkým na, dovolím si povedať, obohatenie niektorých ľudí, ktorí mali veľmi blízko k politike a vedeli, čo sa teda bude diať, či už na SEPS-e, či už na URSO. Ale to, čo my dneska predkladáme, vôbec nerieši veľké zdroje. To, čo dneska predkladáme, bude riešiť malé veterné elektrárne, mikro a malé, a celý tento návrh zákona pozostáva z dvoch častí.
V zákone o podpore obnoviteľných zdrojov, alebo v tristodevine, máme už dneska § 4a, podľa ktorého nepodnikateľ v energetike má možnosť zjednodušenej inštalácie zariadenia v malom zdroji. Pri malom zdroji hovoríme o výkone, ktorý nepresiahne hodnotu, ktorú zabezpečuje istenie 16 ampér na jednej fáze. Je tam však niekoľko podmienok. Jednak je to kladné stanovisko distribučnej sústavy, vyhlásenie o zhode pre zariadenie, či už striedač, alebo generátor, a inštalácia certifikovanou osobou. A toto je presne ten kameň úrazu. Osvedčenie pre certifikovanú osobu, čo sa týka inštalácie veterných zariadení, to momentálne zákon nepozná. Konkrétne sa jedná o § 13a, kde sa takéto osvedčenie udeľuje iba inštalatérom, ktorí inštalujú kotle a pece na biomasu, fotovoltické zariadenia a solárne zariadenia, plytký geotermál a tepelné čerpadlá.
Týmto návrhom zákona chceme teda rozšíriť zoznam odborne spôsobilých osôb práve o týchto inštalatérov veterných turbín. Pochopiteľne, takáto osoba bude musieť zložiť skúšku pred nejakou komisiou zriadenou ministerstvom, tak ako to predpisuje zákon. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, máte to na dlhšie ešte vystúpenie?

Galek, Karol, poslanec NR SR
Jednu vetu a druhú časť potom po prestávke.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre, prepáčte.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem. Nič sa nestalo.
No a súčasne týmto umožníme čerpanie tak isto podpory v rámci projektu Zelená domácnostiam, z ktorého sú nateraz práve tieto malé a mikro veterné elektrárne vylúčené, keďže neexistujú u nás certifikované osoby.
A tú druhú časť by som si nechal potom po prestávke, tá bude určite zaujímavejšia.

Ďakujem veľmi pekne. Martin je na ceste, práve volal.
Vidím, že môj návrh zákona asi veľmi neoslovil, napriek tomu by som si teda dovolil pokračovať v rozprave, ktorú som začal. Viem, tá téma neni veľmi sexi, ale teda určite možnože niektorí z vás sa s tým v budúcnosti stretnú.
V tej prvej časti pred obedom som hovoril o tom, o tej prvej časti novelizácie, ktorá sa dotýka práve zákonov o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, kde teda sa dáva certifikát alebo možnosť získania certifikátu aj pre inštalatérov, ktorí budú inštalovať tie mikro a malé veterné elektrárne.
No a tá druhá časť zákona tá novelizuje zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Súčasný stav je taký, že akákoľvek veterná elektráreň - mikro, malá alebo veľká, vždycky je k tomu potrebné tzv. dvojstupňové posúdenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Toto posudzovanie jednak je veľmi časovo, ale aj finančne náročné. A častokrát je to aj otázka, že či v prípade napríklad tých mikro veterných elektrární toto má svoje opodstatnenie. Za chvíľku sa aj dostaneme k tomu, čo to tie samotné mikro a malé veterné elektrárne vôbec sú. V súčasnosti ale teda platí, že bez rozdielu výšky, bez rozdielu výkonu vždycky je potrebné posúdiť v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie každý jeden takýto zámer, ak teda prebieha nejakým stavebným konaním. A toto veľa stojí, veľa trvá a nikto do toho, samozrejme, nejde.
Tento zámer som zverejnil aj na blogu a dostal som sa pomerne veľmi ostrej kritiky, že tu ideme povoliť výstavbu veterných elektrární, ktoré hučia, ktoré zabíjajú vtáky, ktoré spôsobujú epilepsiu, dokonca sú štúdie, ktoré hovoria, že zvyšujú rozvodovosť v oblastiach, kde sú postavené. Viem, mnohým ľuďom sa to nepáčilo, alebo koniec koncov stačí sa pozrieť do Rakúska, na Rakúsko tuto z hradného vrchu a naozaj je tam les týchto veterných vrtúľ. Ale chcel by som, tak ako som aj ľuďom v diskusii na svojom blogu, tak aj vám by som chcel v tejto sále oznámiť, toto ten zákon vôbec nerieši. My sa tu bavíme o mikro a malých veterných elektrárňach.
Definíciu, čo to vlastne tieto malé a mikro veterné elektrárne sú, tu máme už od roku 2010, kedy bola schválená alebo prijatá smernica ministerstva životného prostredia z apríla 2010-4.1. Práve tu v základných pojmoch už máme definované, že mikro veternou elektrárňou je jedna elektráreň s maximálnym inštalovaným výkonom 5 kW alebo maximálnym priemerom vrtule 3,5 metra alebo výškou stožiara maximálne 8 metrov vrátane. To znamená, akonáhle je niektorý z týchto parametrov prekročený, automaticky to ide do tej vyššej kategorizácie. Malou veternou elektrárňou je veterná elektráreň s maximálnym inštalovaným výkonom od 5 kW do 50 kW alebo maximálnym priemerom lopatiek turbíny 10 metrov alebo výškou stožiaru maximálne 35 metrov vrátane. Všetko nad sú veľké elektrárne.
To, čo vidíme tuto aj z toho hradného kopca... Bol už niekto z vás pri veternej elektrárni, pri takej tej naozaj veľkej, napríklad tu v Rakúsku? Brani, koľko má taká elektráreň výšku, taká štandardná tuto vedľa? (Reakcia z pléna.) Obrovské, presne tak. Tu sa bavíme o výškach 80, 100 metrov, dokonca tie najnovšie, tie dosahujú výšky až 150 metrov, ak teda pripočítame výšku tých lopatiek. Takže to sú naozaj veľké, kde tá, to posudzovanie vplyvov na životné prostredie jednoznačne má svoje opodstatnenie.
Keď sa bavíme o tých mikro, hovoríme o piatich kilowattoch, výška maximálne 8 metrov, tam je to naozaj veľmi sporné. Pri tých malých, keď je to do 50 kW alebo maximálne s výškou stožiara 35 metrov, tam ponechávame to povinné posudzovanie, takže tam tá EIA odpadá, ale ostáva, teda ostáva, ale iba v tom prvom stupni.
Povoľovací proces v rámci územného či stavebného konania, samozrejme, nie je nijako ovplyvnený. Znamená to to, že ak vy sa rozhodnete niečo také postaviť na svojom pozemku, pochopiteľne, váš sused sa k tomu môže vyjadriť a vám to odmietnuť, či už kvôli predsudkom, alebo jednoducho kvôli tomu, že s tým z akýchkoľvek technických dôvodov nesúhlasí. Z tohto dôvodu si myslím, že také tie malé veterné elektrárne alebo mikro veterné elektrárne určite nebudú teraz tuto pribúdať ako nejaké huby po daždi, ako sa hovorí.
Ony majú svoje opodstatnenie napríklad v prípade nejakých ostrovných systémov. Máme telekomunikačné stožiare na nejakých odľahlých miestach alebo máme nejaké poľovnícke chaty, chalupy, kde nie je ekonomicky možné dosiahnuť nejaké to napojenie na sieť, prípadne sú nejaké farmy, poľnohospodárske udalosti odľahlejšie, ktorí na to aj majú priestor, aj nemajú nejakého najbližšieho suseda, ktorému by to malo vadiť, a chcú si iba znížiť vlastnú spotrebu, ktorú tam majú, ale nechcú napríklad nič dodávať do siete alebo iba naozaj maximálne v nejakých časoch, kedy tá spotreba u nich nie je nejaká veľká.
Hovoríme tu teda o týchto veterných elektrárňach alebo malých, mikro. Ja som si dovolil priniesť sem aj zopár obrázkov, kľudne si to potom môžme pozrieť aj naživo, keby už bol schválený nový rokovák v takej podobe, v akej je momentálne predložený, tak, bohužiaľ, nebolo by to možné, no a preto využívam túto príležitosť. (Rečník rozbalil na rečníckom pulte zopár zrolovaných hárkov papiera.) Keď sa bavíme o tých malých a mikro, to nie sú iba tie štandardné, čo vidíte tuto z hradného kopca, nejaké trojlopatkové vrtule, to môžu byť častokrát elektrárne, ktoré majú nie horizontálnu os otáčania, ale vertikálnu os otáčania. (Rečník otočil smerom k plénu jeden z hárkov papiera s obrázkami.)
Naozaj tých typov je dneska veľmi veľa. Na trhu sú k dispozícii produkty európske, americké, samozrejme, aj čínske. Pochopiteľne, všetky tieto produkty predtým, ako by mohli byť nainštalované, musia mať certifikáciu európsku. Spadá to vlastne aj do, ako som už na začiatku spomínal, do jedného programu, ktorý sa volá Zelená domácnostiam, v rámci ktorého malé a mikro veterné elektrárne do 10 kW môžu byť tak isto podporené. Neznamená to žiadnu novú záťaž štátneho rozpočtu, pretože tie peniaze v rámci tohto programu sú už dávno alokované a iba by sa jednalo o využitie ďalšej technológie, s ktorou sa v tom projekte už počíta, ale dodneska sa nedala využívať, a to z toho dôvodu, že neexistoval ten štatút certifikovaného inštalatéra, ktorý zavádzame v tej prvej časti.
Keď sme, keď som tu vystupoval k rokováku, tak sa ma pán Baláž pýtal, že teda ako chcem, lebo som vravel, že teda dobre je mať vždycky nejaký papier alebo aspoň nejaký plagát, kde človek vie častokrát znázorniť napríklad pomer, lebo niektoré veci sa sem nedajú dostať. Teraz nemyslím nejaký fyzický pomer, ale pomer výšok. Pýtal sa ma, ako to chcem na papieri dosiahnuť. Dalo by sa to veľmi jednoducho, že k tomu, na tom papieri napríklad k tej malej mikro veternej elektrárni postavíte človeka a ten slúži ako mierka. Ja som geológ, my sme v geológii používali mince alebo kladivká, dneska sú veľmi obľúbené banány alebo veľkosť banánu, to každý pozná.
Toto je napríklad (rečník roztiahol ďalší veľký hárok papiera) mikro veterná elektráreň, alebo teda aspoň tá jej vrchná časť s výkonom do piatich kilowattov. Takže opäť je otázka, či niečo takéto potrebuje dvojstupňovú eiu – posudzovanie vplyvu na životné prostredie, ktoré môže finančne vyjsť aj na niekoľkonásobok tej samotnej technológie.
No a tu mám potom ešte jedno prirovnanie (rečník ukázal plénu tretí veľký hárok papiera), to už je vlastne zase iný typ, ale opäť prirovnanie mikroveternej elektrárne k výške človeka, toto môže zhruba zodpovedať tej výške cca šiestich metrov. Takže opäť názorná ukážka, že dneska ešte niečo takéto potrebuje dvojstupňovú eiu – posudzovanie vplyvu na životné prostredie. Toto by sme práve v prípade tých elektrární do 5 kilowattov chceli odstrániť a zjednodušiť tú administráciu.
No a keď sme sa bavili, že aké tu máme veterné elektrárne tuto pohľadom cez kopec, tak tu je taká, alebo s pohľadom z kopca (rečník rozprestrel smerom k plénu štvrtý veľký hárok papiera), tu je taká názorná ukážka tých jednotlivých výšok. Toto sú napríklad tie dneska najvyššie, ktoré sa nachádzajú v Burgenlande. Toto sú také tie štandardné, tu vidíte tú výšku, cca sa bavíme niekde o výške asi 100 metrov, to je tá "hub height", kde sa nám stretajú listy vrtule. A to, čo my tu ideme zjednodušovať administráciu, tak to sú tieto najnižšie, cca tých 10 kilowattov, a tie maličké, kde ideme úplne odstrániť eiu, tak tie sú kdesi na výške toho rodinného domu.
Takže toto je taká malá ukážka toho, čo vlastne malé a mikro veterné elektrárne sú, že naozaj nikomu neškodia, nezabíjajú vtáky, nehučia, akurát je momentálne podľa našej legislatívy, aj keď teda usmernenie máme, ale usmernenie nie je nadradené zákonom, tak tieto momentálne nie je u nás možné inštalovať.
A dovolím si ešte jednu malú ukážku, mali sme tu dneska pána ministra životného prostredia, mám tu jednu publikáciu veľmi aktuálnu (rečník ukázal smerom k plénu túto publikáciu), kde je pán minister už aj odfotografovaný. Takže je to pri príležitosti nášho predsedníctva, volá sa to Slovenská republika smerom k zelenému hospodárstvu. A práve na posledných stránkach sa nachádza taký jeden celkom unikátny produkt, ktorý bol vyvinutý na Slovensku, volá sa to ekokapsula, je to taká kapsula, ktorú si môžte posadiť na záhradu, na vrchu je nejaká malá 600-wattová fotovoltika a vedľa toho taká malá mikro veterná elektráreň o výkone, teraz aby som netáral, myslím, že je to 1,5 kilowattu, presne tak. Čiže opäť niečo, čo, pokiaľ by malo prejsť nejakým procesom stavebného konania, v rámci ktorého to musíte posudzovať, kde musíte pozorovať i vplyv na životné prostredie, by vôbec nebolo možné postaviť.
Z tohto miesta vás teda by som chcel poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože si myslím, že je logický, je v súlade s usmernením ministerstva životného prostredia (rečník ukázal smerom k plénu hárok papiera), ktoré nám tu platí od roku 2010. Neobávam sa, že by tu, ako som už povedal, mali vyrásť nejaké lesy malých vrtúľ, pretože samotné stavebné konanie nie je žiadnym spôsobom dotknuté. Možnože; pán Krajniak sa hlási v rozprave, tak ja by som to ukončil; teda s faktickou; by som to ukončil, by som potom zareagoval.
Ďakujem.

Pán kolega Galek, chcel by som sa opýtať iba pre predstavu, aby sme si to vedeli predstaviť. Tie mikro elektrárne, o ktorých ste hovorili, čo sú schopné v prípade, ak by fungovali ako energetický ostrov, čo sú schopné vlastne utiahnuť? Sú schopné utiahnuť dajme tomu rodinný dom? Myslím; alebo aby bola nejaká predstava.
A po druhé, ako sú finančne náročné približne a koľko vlastne by, ak by tento návrh prešiel, mohli občania žiadať alebo čerpať na základe toho projektu zeleného domova alebo tak.