9. schôdza

Chcete pokračovať vo vystúpení po prestávke? (Odpoveď spravodajcu: Po prestávke, áno.)
Takže preruším teraz... (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, takže ďakujem.
Prerušujem schôdzu Národnej rady do 14. hodiny a pokračujeme vystúpením v rozprave pánom poslancom Galekom.
Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Galeka a Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tlač 202).
Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie ako jediný ústne prihlásený rečník do rozpravy navrhovateľ poslanec Karol Galek, ktorému odovzdávam slovo.
Súčasne prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Martina Klusa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. (Reakcia navrhovateľa, jeho odchod od rečníckeho pultu a telefonovanie mobilným telefónom, následne rozhovor navrhovateľa s predsedajúcim a telefonovanie predsedajúceho.)
Pán poslanec Klus príde o štyri minúty, chcem sa opýtať, že či môžeme začať aj bez spravodajcu. (Súhlasná reakcia pléna.)
Tak nech sa páči, pán poslanec.

(Pokračovanie rozpravy o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 202.)

Ďakujem veľmi pekne. Martin je na ceste, práve volal.
Vidím, že môj návrh zákona asi veľmi neoslovil, napriek tomu by som si teda dovolil pokračovať v rozprave, ktorú som začal. Viem, tá téma neni veľmi sexi, ale teda určite možnože niektorí z vás sa s tým v budúcnosti stretnú.
V tej prvej časti pred obedom som hovoril o tom, o tej prvej časti novelizácie, ktorá sa dotýka práve zákonov o podpore obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, kde teda sa dáva certifikát alebo možnosť získania certifikátu aj pre inštalatérov, ktorí budú inštalovať tie mikro a malé veterné elektrárne.
No a tá druhá časť zákona tá novelizuje zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Súčasný stav je taký, že akákoľvek veterná elektráreň - mikro, malá alebo veľká, vždycky je k tomu potrebné tzv. dvojstupňové posúdenie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Toto posudzovanie jednak je veľmi časovo, ale aj finančne náročné. A častokrát je to aj otázka, že či v prípade napríklad tých mikro veterných elektrární toto má svoje opodstatnenie. Za chvíľku sa aj dostaneme k tomu, čo to tie samotné mikro a malé veterné elektrárne vôbec sú. V súčasnosti ale teda platí, že bez rozdielu výšky, bez rozdielu výkonu vždycky je potrebné posúdiť v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie každý jeden takýto zámer, ak teda prebieha nejakým stavebným konaním. A toto veľa stojí, veľa trvá a nikto do toho, samozrejme, nejde.
Tento zámer som zverejnil aj na blogu a dostal som sa pomerne veľmi ostrej kritiky, že tu ideme povoliť výstavbu veterných elektrární, ktoré hučia, ktoré zabíjajú vtáky, ktoré spôsobujú epilepsiu, dokonca sú štúdie, ktoré hovoria, že zvyšujú rozvodovosť v oblastiach, kde sú postavené. Viem, mnohým ľuďom sa to nepáčilo, alebo koniec koncov stačí sa pozrieť do Rakúska, na Rakúsko tuto z hradného vrchu a naozaj je tam les týchto veterných vrtúľ. Ale chcel by som, tak ako som aj ľuďom v diskusii na svojom blogu, tak aj vám by som chcel v tejto sále oznámiť, toto ten zákon vôbec nerieši. My sa tu bavíme o mikro a malých veterných elektrárňach.
Definíciu, čo to vlastne tieto malé a mikro veterné elektrárne sú, tu máme už od roku 2010, kedy bola schválená alebo prijatá smernica ministerstva životného prostredia z apríla 2010-4.1. Práve tu v základných pojmoch už máme definované, že mikro veternou elektrárňou je jedna elektráreň s maximálnym inštalovaným výkonom 5 kW alebo maximálnym priemerom vrtule 3,5 metra alebo výškou stožiara maximálne 8 metrov vrátane. To znamená, akonáhle je niektorý z týchto parametrov prekročený, automaticky to ide do tej vyššej kategorizácie. Malou veternou elektrárňou je veterná elektráreň s maximálnym inštalovaným výkonom od 5 kW do 50 kW alebo maximálnym priemerom lopatiek turbíny 10 metrov alebo výškou stožiaru maximálne 35 metrov vrátane. Všetko nad sú veľké elektrárne.
To, čo vidíme tuto aj z toho hradného kopca... Bol už niekto z vás pri veternej elektrárni, pri takej tej naozaj veľkej, napríklad tu v Rakúsku? Brani, koľko má taká elektráreň výšku, taká štandardná tuto vedľa? (Reakcia z pléna.) Obrovské, presne tak. Tu sa bavíme o výškach 80, 100 metrov, dokonca tie najnovšie, tie dosahujú výšky až 150 metrov, ak teda pripočítame výšku tých lopatiek. Takže to sú naozaj veľké, kde tá, to posudzovanie vplyvov na životné prostredie jednoznačne má svoje opodstatnenie.
Keď sa bavíme o tých mikro, hovoríme o piatich kilowattoch, výška maximálne 8 metrov, tam je to naozaj veľmi sporné. Pri tých malých, keď je to do 50 kW alebo maximálne s výškou stožiara 35 metrov, tam ponechávame to povinné posudzovanie, takže tam tá EIA odpadá, ale ostáva, teda ostáva, ale iba v tom prvom stupni.
Povoľovací proces v rámci územného či stavebného konania, samozrejme, nie je nijako ovplyvnený. Znamená to to, že ak vy sa rozhodnete niečo také postaviť na svojom pozemku, pochopiteľne, váš sused sa k tomu môže vyjadriť a vám to odmietnuť, či už kvôli predsudkom, alebo jednoducho kvôli tomu, že s tým z akýchkoľvek technických dôvodov nesúhlasí. Z tohto dôvodu si myslím, že také tie malé veterné elektrárne alebo mikro veterné elektrárne určite nebudú teraz tuto pribúdať ako nejaké huby po daždi, ako sa hovorí.
Ony majú svoje opodstatnenie napríklad v prípade nejakých ostrovných systémov. Máme telekomunikačné stožiare na nejakých odľahlých miestach alebo máme nejaké poľovnícke chaty, chalupy, kde nie je ekonomicky možné dosiahnuť nejaké to napojenie na sieť, prípadne sú nejaké farmy, poľnohospodárske udalosti odľahlejšie, ktorí na to aj majú priestor, aj nemajú nejakého najbližšieho suseda, ktorému by to malo vadiť, a chcú si iba znížiť vlastnú spotrebu, ktorú tam majú, ale nechcú napríklad nič dodávať do siete alebo iba naozaj maximálne v nejakých časoch, kedy tá spotreba u nich nie je nejaká veľká.
Hovoríme tu teda o týchto veterných elektrárňach alebo malých, mikro. Ja som si dovolil priniesť sem aj zopár obrázkov, kľudne si to potom môžme pozrieť aj naživo, keby už bol schválený nový rokovák v takej podobe, v akej je momentálne predložený, tak, bohužiaľ, nebolo by to možné, no a preto využívam túto príležitosť. (Rečník rozbalil na rečníckom pulte zopár zrolovaných hárkov papiera.) Keď sa bavíme o tých malých a mikro, to nie sú iba tie štandardné, čo vidíte tuto z hradného kopca, nejaké trojlopatkové vrtule, to môžu byť častokrát elektrárne, ktoré majú nie horizontálnu os otáčania, ale vertikálnu os otáčania. (Rečník otočil smerom k plénu jeden z hárkov papiera s obrázkami.)
Naozaj tých typov je dneska veľmi veľa. Na trhu sú k dispozícii produkty európske, americké, samozrejme, aj čínske. Pochopiteľne, všetky tieto produkty predtým, ako by mohli byť nainštalované, musia mať certifikáciu európsku. Spadá to vlastne aj do, ako som už na začiatku spomínal, do jedného programu, ktorý sa volá Zelená domácnostiam, v rámci ktorého malé a mikro veterné elektrárne do 10 kW môžu byť tak isto podporené. Neznamená to žiadnu novú záťaž štátneho rozpočtu, pretože tie peniaze v rámci tohto programu sú už dávno alokované a iba by sa jednalo o využitie ďalšej technológie, s ktorou sa v tom projekte už počíta, ale dodneska sa nedala využívať, a to z toho dôvodu, že neexistoval ten štatút certifikovaného inštalatéra, ktorý zavádzame v tej prvej časti.
Keď sme, keď som tu vystupoval k rokováku, tak sa ma pán Baláž pýtal, že teda ako chcem, lebo som vravel, že teda dobre je mať vždycky nejaký papier alebo aspoň nejaký plagát, kde človek vie častokrát znázorniť napríklad pomer, lebo niektoré veci sa sem nedajú dostať. Teraz nemyslím nejaký fyzický pomer, ale pomer výšok. Pýtal sa ma, ako to chcem na papieri dosiahnuť. Dalo by sa to veľmi jednoducho, že k tomu, na tom papieri napríklad k tej malej mikro veternej elektrárni postavíte človeka a ten slúži ako mierka. Ja som geológ, my sme v geológii používali mince alebo kladivká, dneska sú veľmi obľúbené banány alebo veľkosť banánu, to každý pozná.
Toto je napríklad (rečník roztiahol ďalší veľký hárok papiera) mikro veterná elektráreň, alebo teda aspoň tá jej vrchná časť s výkonom do piatich kilowattov. Takže opäť je otázka, či niečo takéto potrebuje dvojstupňovú eiu – posudzovanie vplyvu na životné prostredie, ktoré môže finančne vyjsť aj na niekoľkonásobok tej samotnej technológie.
No a tu mám potom ešte jedno prirovnanie (rečník ukázal plénu tretí veľký hárok papiera), to už je vlastne zase iný typ, ale opäť prirovnanie mikroveternej elektrárne k výške človeka, toto môže zhruba zodpovedať tej výške cca šiestich metrov. Takže opäť názorná ukážka, že dneska ešte niečo takéto potrebuje dvojstupňovú eiu – posudzovanie vplyvu na životné prostredie. Toto by sme práve v prípade tých elektrární do 5 kilowattov chceli odstrániť a zjednodušiť tú administráciu.
No a keď sme sa bavili, že aké tu máme veterné elektrárne tuto pohľadom cez kopec, tak tu je taká, alebo s pohľadom z kopca (rečník rozprestrel smerom k plénu štvrtý veľký hárok papiera), tu je taká názorná ukážka tých jednotlivých výšok. Toto sú napríklad tie dneska najvyššie, ktoré sa nachádzajú v Burgenlande. Toto sú také tie štandardné, tu vidíte tú výšku, cca sa bavíme niekde o výške asi 100 metrov, to je tá "hub height", kde sa nám stretajú listy vrtule. A to, čo my tu ideme zjednodušovať administráciu, tak to sú tieto najnižšie, cca tých 10 kilowattov, a tie maličké, kde ideme úplne odstrániť eiu, tak tie sú kdesi na výške toho rodinného domu.
Takže toto je taká malá ukážka toho, čo vlastne malé a mikro veterné elektrárne sú, že naozaj nikomu neškodia, nezabíjajú vtáky, nehučia, akurát je momentálne podľa našej legislatívy, aj keď teda usmernenie máme, ale usmernenie nie je nadradené zákonom, tak tieto momentálne nie je u nás možné inštalovať.
A dovolím si ešte jednu malú ukážku, mali sme tu dneska pána ministra životného prostredia, mám tu jednu publikáciu veľmi aktuálnu (rečník ukázal smerom k plénu túto publikáciu), kde je pán minister už aj odfotografovaný. Takže je to pri príležitosti nášho predsedníctva, volá sa to Slovenská republika smerom k zelenému hospodárstvu. A práve na posledných stránkach sa nachádza taký jeden celkom unikátny produkt, ktorý bol vyvinutý na Slovensku, volá sa to ekokapsula, je to taká kapsula, ktorú si môžte posadiť na záhradu, na vrchu je nejaká malá 600-wattová fotovoltika a vedľa toho taká malá mikro veterná elektráreň o výkone, teraz aby som netáral, myslím, že je to 1,5 kilowattu, presne tak. Čiže opäť niečo, čo, pokiaľ by malo prejsť nejakým procesom stavebného konania, v rámci ktorého to musíte posudzovať, kde musíte pozorovať i vplyv na životné prostredie, by vôbec nebolo možné postaviť.
Z tohto miesta vás teda by som chcel poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože si myslím, že je logický, je v súlade s usmernením ministerstva životného prostredia (rečník ukázal smerom k plénu hárok papiera), ktoré nám tu platí od roku 2010. Neobávam sa, že by tu, ako som už povedal, mali vyrásť nejaké lesy malých vrtúľ, pretože samotné stavebné konanie nie je žiadnym spôsobom dotknuté. Možnože; pán Krajniak sa hlási v rozprave, tak ja by som to ukončil; teda s faktickou; by som to ukončil, by som potom zareagoval.
Ďakujem.

Ďakujem.
Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

Pán kolega Galek, chcel by som sa opýtať iba pre predstavu, aby sme si to vedeli predstaviť. Tie mikro elektrárne, o ktorých ste hovorili, čo sú schopné v prípade, ak by fungovali ako energetický ostrov, čo sú schopné vlastne utiahnuť? Sú schopné utiahnuť dajme tomu rodinný dom? Myslím; alebo aby bola nejaká predstava.
A po druhé, ako sú finančne náročné približne a koľko vlastne by, ak by tento návrh prešiel, mohli občania žiadať alebo čerpať na základe toho projektu zeleného domova alebo tak.

Žiadate o slovo vystúpiť v rozprave. Nech sa páči.

Dobre, môžem aj takto zareagovať. Ďakujem pekne za tieto otázky.
Tak dostanem sa najprv k tej prvej, my sa bavíme o mikro elektrárňach, ktoré majú výkon 5 kilowattov. Tá účinnosť, teda keď môžme, keď tu máme nejaký priestor a máme tu aj takúto technickú otázku, v prípade týchto malých, mikro elektrární, ktoré sú vo výške asi ôsmich metrov, zďaleka nedosahuje účinnosti tých veľkých, čo vidíme tuto z hradného kopca, tie majú niekedy 2 400 – 2 600 full load hours, čo sú vlastne hodiny, počas ktorých, ak by sme naakumulovali ich produkciu, tak idú akože na plný výkon. Tieto malé, ony dosahujú tých 600 – 800, čo je naozaj možno iba nejaká jedna pätina, jedna štvrtina. Ony nemôžu byť nejakým hlavným zdrojom, mohli by byť, pokiaľ by ste mali nejaký záložný zdroj a súčasne dostatočne, ktorý by bol súčasne aj dostatočne veľký, ale to by ste veľmi predimenzovali a ekonomicky by sa vám to nikdy nevrátilo. Aj keď je otázka, že či my sa tu musíme baviť o nejakej ekonomike, pretože ja si nemyslím, že tu budú si teraz dávať ľudia kvôli tomu, aby si nejak výrazne znížili účty za elektrinu, alebo aby sa úplne odstrihli od siete, ale skôr to budú takí tí fanúšikovia, ktorí v to veria, prípadne to budú naozaj čisto-čiste tie ostrovné prevádzky, chaty alebo tie telekomunikačné stožiare.
Keď teda hovorím o tom, že je tam nejaký výkon 5 kilowattov, povieme, že tam máme nejakých 800 full load hours, tak do roka im to vygeneruje cca tých 4 000 kilowatthodín. Taká priemerná domácnosť má spotrebu tých 3,5, možno 4, čiže bilančne by nám to vedelo vykryť. Ale pokiaľ by sme nemali ten záložný zdroj, tak, pochopiteľne, v čase, ak sme teda pripojení na sieť, v čase prebytku dodávame do siete a v čase, keď si spotrebovávame a nemáme dostatočný výkon, napríklad zrovna nefúka, tak si berieme zo siete. Čiže bilančne by sme si vedeli o nejaké percento, samozrejme, znížiť tú samotnú spotrebu.
Čo sa týka finančnej náročnosti, no, neni to lacný špás, preto ja aj tvrdím pri tej účinnosti, že to určite nemá nejakú opodstatnenú návratnosť a aj keby si to niekto aplikoval v rámci toho projektu zelenej domácnosti, tam je, myslím, že maximálna výška podpory 2 550 euro, čo mám takto v hlave. Taká mikro, priznám sa, môže stáť možnože 5-, 6-, možnože 8-tisíc euro. Ono vám to vykryje možno tak dépeháčku, ale keby ste si to mali prepočítavať, že toto mi to vyrobilo, toto mi to ušetrilo, tak sa dostanete možnože na návratnosť niekde 20 – 30 rokov. Životnosť takej elektrárne ja odhadujem na nejakých 20 rokov, pretože sú tam aj nejaké tie pohyblivé časti.