9. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nie. 
Pokračujeme otázkou č. 2 od pána poslanca Igora Chomu: "Pán premiér, nepochybne summit Európskej únie v Bratislave prispel ku kredibilite Slovenskej republiky v Európe. Prispel aj k zvýšeniu bezpečnosti Slovenskej republiky?"

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Dámy a páni, všetci vieme, čo bolo účelom tohto summitu. Chceli sme diskutovať a reagovať na výzvy, ktoré dnes stoja pred Európskou úniou ako takou. Poviem to možno tak zjednodušene, ale premiéri dvadsaťsedmičky, pretože tento summit sa konal už bez prítomnosti premiérky Veľkej Británie, predovšetkým si dvadsaťsedmička uvedomuje, že pokiaľ nebudeme schopní ponúknuť európskej verejnosti novú, lepšiu alternatívu Európskej únie, tak môžeme byť svedkami ďalších referend, ktoré budú úspešné, o vystúpení ďalších krajín z Európskej únie. Môžeme byť svedkami ďalšieho rozpadu tejto štruktúry, ktorá je pre nás životne dôležitá.
My môžme hovoriť, vážený pán poslanec, o bezpečnosti z viacerých hľadísk. Napríklad summit riešil problematiku spoločného postupu, pokiaľ ide o boj proti terorizmu, ktorý dnes trápi celú Európu, a som rád, že padli veľmi závažné rozhodnutia, v tomto prípade i politické, o významných legislatívnych počinoch, ktoré budú urobené predovšetkým v oblasti výmeny informácií.
Ale pod bezpečnosťou nerozumieme len bezpečnosť, pokiaľ ide o boj proti terorizmu. Hovorili sme o Európskej únii ako o novom globálnom hráčovi. Môže však byť Európska únia globálny hráč, pokiaľ nie je schopná vojensky byť na primeranej úrovni, tak ako to je trebárs v prípade Spojených štátov, Ruskej federácie alebo Číny? Platí taká poučka v medzinárodnej politike, že keď chcú niečo urobiť Spojené štáty, tak to urobia a nikoho sa nepýtajú. Ak chce niečo urobiť Čína, tak to urobí a nikoho sa nepýta. Ak to chce urobiť Ruská federácia, tak to urobí a nikoho sa nepýta. Bohužiaľ, Európska únia nie je v takomto postavení. Ak by sme niečo chceli urobiť, nemáme na to zodpovedajúce štruktúry. Čiže bezpečnosť aj z pohľadu postavenia Európskej únie ako silného globálneho hráča.
Je to však aj ďalší rozmer bezpečnosti, ktorý sme pomenovali na summite v Bratislave ako rozmer ekonomický a sociálny. Ľudia sa cítia bezpečne nielen vtedy, keď sa cítia ochránení pred možnými útokmi, či sú to teroristické, alebo iné. Ale sa cítia bezpečne aj vtedy, ak ich životná úroveň im zabezpečuje naplnenie ich základných predstáv o živote.
Bezpečnosť bola veľmi silne prezentovaná aj v súvislosti s migráciou, ktorá pokračuje. Dámy a páni, áno, je pravda, že cez Slovensko neprešli tisíce migrantov a možno trošku tak zľahčene pozeráme na tento problém. Uvedomme si však, že len v Grécku je asi 65-tisíc migrantov, ktorí čakajú. Vieme, že tisícky migrantov sú dnes na pobreží severnej Afriky a čakajú, ako sa môžu dostať cez Stredozemné more smerom do Európy. Aj to vyvoláva možno nespokojnosť talianskeho premiéra Mattea Renziho alebo gréckeho premiéra, že sme ako keby dostatočne o tom nehovorili. Ale my sme významne zmenili prístup k migrácii v tom, že sa vraciame k rétorike, ktorú V4 opakovane a neustále používala, keď sme tvrdili, že jedinou možnosťou, ako zastaviť nelegálnu migráciu, je dôsledne chrániť vonkajšie schengenské hranice. K tomu teraz pristupujeme a to zadeklaroval aj bratislavský summit, že predovšetkým sa musíme sústrediť na ochranu hraníc a musíme významne znížiť prílev nelegálnych migrantov a až potom môžme riešiť problém, ktorý nám vznikol vo vnútri v Európe, pretože je tu veľký počet migrantov, o ktorých často nič nevieme. Pripúšťame, že len v Nemecku môže byť 250-tisíc migrantov, ktorí sa tam pohybujú bez toho, aby krajina vedela, kto sú, čo sú, aké majú kontakty a čo všetko sa môže stať.
Som veľmi rád, že dobre rezonuje aj projekt tzv. pružnej solidarity, ktorú ponúka Slovensko. Tvrdíme, že nás nemá a nemôže nikto nútiť, aby sme za každú cenu sem prijímali migrantov. Toto je politika vlády, ktorú budeme držať do konca. Na druhej strane chceme v rámci solidarity ukázať iným štátom pomocnú ruku alebo dať im pomocnú ruku. Posielame a poslali sme policajtov do Slovinska, Macedónska, do Maďarska. Tentokrát chceme pomôcť Bulharsku. Sme pripravení poskytnúť finančné prostriedky. Sme pripravení dať príslušnú techniku, dávať ľudí do významných európskych inštitúcií.
Preto, ak by som mohol vo všeobecnosti odpovedať na vašu otázku, pán poslanec, že či prispel summit k bezpečnosti, odpovedám áno, pretože bezpečnosť sa stala dominantnou témou dnes Európskej únie a politické rozhodnutia, ktoré boli prijaté a budú pretavené do významných legislatívnych počinov, významnou mierou budú zvyšovať bezpečnosť v Európskej únii.
Ďakujem ešte raz za otázku. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec Choma, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.
Pokračujeme otázkou č. 3 od pána poslanca Mikuláša Krajkoviča: "Vážený pán predseda vlády, bratislavský summit Európskej únie sa konal na pozadí zhoršenej bezpečnostnej situácie v Európe. Ako hodnotíte jeho výsledky aj z tohto pohľadu?"

Som rád, že predchádzajúca otázka sa dotkla iba jedného aspektu summitu, a to bola téma bezpečnosti, pretože summit v Bratislave je dnes hodnotený rôznym spôsobom. Ja by som však chcel urobiť na úvod dve alebo tri vyhlásenia, ktoré považujem za dôležité.
Predovšetkým by som chcel povedať, že Slovensko by malo byť hrdé na to, že po dlhých, dlhých rokoch sa summit lídrov nekonal v Bruseli, ale konal sa v Bratislave.
Po druhé si myslím, že sme z hľadiska formálneho a technického ukázali, že sme krajina, ktorá je pohostinná, ktorá má pracovitých ľudí, ale aj ľudí, ktorí vedia pripraviť vrcholné medzinárodné stretnutia. Nepochybne medzi takéto stretnutia patrí aj stretnutie 27 lídrov.
A využívam túto príležitosť a hovorím to tu pred vami, pred poslancami a poslankyňami Národnej rady, chcem poďakovať každému jednému radovému policajtovi, hasičovi, dokonca poviem, čašníkovi, kuchárovi, to je jedno, vodičovi, až potom by som išiel cez stredné úrovne až po úroveň ústredných orgánov štátnej správy, za to, akú perfektnú robotu odviedli. Pretože my sme zvládli summit na skvelej technickej a organizačnej úrovni.
Je to veľká známka pre Slovensko, pretože ukázali sme sa ako krajina, ktorá je schopná podobné podujatia pripravovať.
Potom to bola obsahová stránka, mimoriadne dôležitá. Povedali sme si, dámy a páni, a nie je to žiadne tajomstvo, že chceme iný summit ako bruselský, typický, ktorý sa organizuje v tých tmavých priestoroch bruselskej centrály, pretože tam by sme nič nové nepovedali. Myslím si, že aj symbolická stránka veci je veľmi dôležitá. Loď nebola náhodná. Dunaj nebol náhodný. Chceli sme ukázať, že Dunaj spája Európu a všetci sme na jednej lodi. A z tej lode jednoducho nemôže nikto len tak vyskočiť a musíme spoločne robiť všetko pre to, aby sa vznášala na tých ťažkých vodách čo najjednoduchšie.
Pokiaľ ide o obsah, sú rôzne interpretácie toho, že aký bol summit. Chcem pripomenúť, že toto bol neformálny summit. Neformálny summit nemôže v zmysle legislatívy európskej prijímať konkrétne rozhodnutia a tie môže prijímať len summit v Bruseli.
Preto sme mohli prijať len politickú deklaráciu. A rovnako nazvali sme ju bratislavskou, rovnako aj bratislavskú cestovnú mapu.
Čo ja považujem za najpodstatnejšie, dámy a páni, pokiaľ ide o summit, je to, že 27 premiérov a hláv štátov povedalo, chceme v tomto projekte pokračovať. Veď si to aj my uvedomíme, že toto je pre nás najlepší a najbezpečnejší životný priestor, aký máme. A nám na tom musí životne záležať, a preto aj Slovensko bude vo svojej zahraničnej politike robiť všetko pre to, aby sa tento projekt udržal.
Pretože mohol prísť niekto a mohol povedať, že po vzore Veľkej Británie my uvažujeme o novom koncepte vzťahov s Európskou úniou. Ani jeden z 27 premiérov a hláv štátov nedošiel s takouto filozofiou, preto významné posolstvo išlo do celého sveta: Európska únia musí pokračovať, bude pokračovať, chceme vyvážené vzťahy s Veľkou Britániou. Ale aj rokovania medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou musia ukázať, že sa oplatí zostať v Európskej únii a že sa neoplatí z Európskej únie vystupovať.
Rovnako považujem za správne, že Európska únia pomenovala mapu najvýznamnejších tém. A už sme sa nezoberali často administratívnymi nezmyslami, ktoré sú typické pre Brusel. Povedali sme, je to bezpečnosť vo všetkých dimenziách, ako som o bezpečnosti hovoril pred niekoľkými minútami. Povedali sme veľmi jasne, že sa musíme sústrediť na otázky migrácie, hoci znovu pripomínam, že niektoré krajiny ju pociťujú viac, niektoré menej. A potom sú to štandardné ekonomické a sociálnej témy, pretože my potrebujeme ešte stále veľa urobiť pre to, aby život nielen v celej Európskej únii, ale u nás na Slovensku bol lepší a lepší.
Takže ja osobne - a môžu si písať novinári, čo chcú, aj tí, čo nás nemajú radi - tvrdím, summit bol obrovským úspechom a buďme pyšní na to, že takéto niečo na Slovensku bolo a že naši ľudia dokázali sa takto o tento summit postarať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďakujem vám, pán predseda vlády, za účasť.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Martina Klusa na ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa a znie: "Vážený pán minister, v súvislosti so sťažnosťami na podozrenie zo zhoršujúcej sa kvality životného prostredia v okolí rafinérie Slovnaft by som sa rád vás opýtal nasledovné: Prečo ministerstvom životného prostredia poverená organizácia monitorujúca a hodnotiaca kvalitu ovzdušia na celom území Slovenskej republiky Slovenský hydrometeorologický ústav vykonáva merania len v štyroch lokalitách Bratislavy, pričom v bezprostrednej blízkosti rafinérie a na východ, resp. juhovýchod od nej ich podľa našich informácií vykonáva samotný Slovnaft, a teda spoločnosť s možným konfliktom záujmov? Navyše Slovenský hydrometeorologický ústav merania spoločnosti Slovnaft nezverejňuje. Vďaka tomuto stavu je, zdá sa, nemožné zaručiť ich vierohodnosť, a teda ani primeranú kvalitu životného prostredia v lokalitách Rovinka, Podunajské Biskupice či Vlčie hrdlo. Rád by som poznal váš názor na túto problematiku, ako aj možnosti okamžitého riešenia."
Nech sa páči, pán minister zastupujúci, odpovedzte na otázku.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, podpredsedovia, vážení poslanci, členovia vlády, v mene ministra Sólymosa ďakujem za otázku.
SHMÚ v súčasnosti vykonáva kontinuálne monitorovanie kvality ovzdušia na území Slovenskej republiky v rámci Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia v 38 lokalitách prostredníctvom automatizovaných monitorovacích staníc. Z tohto sú 4 umiestnené na území Bratislavy, čo je v súlade s požiadavkou vyhlášky č. 360/2010 Z. z. o minimálnom počte vzorkovacích miest na stále meranie koncentrácie znečisťujúcich látok. Jednotlivé lokality boli zvolené na základe dlhodobých analýz kvality ovzdušia.
Stanica na Jeséniovej ulici je zameraná na monitorovanie kvality ovzdušia mimo hlavných mestských a priemyselných zdrojov znečisťovania ovzdušia, možno povedať ako tzv. pozaďová stanica.
Stanica na Kamennom námestí pri obchodnom dome reprezentuje centrálnu mestskú oblasť. Pri východnom smere vetra indikuje aj prípadné vplyvy emisií z petrochemického komplexu Slovnaftu.
Stanica na Mamateyovej ulici v areáli Saleziánov dona Bosca je zameraná na monitorovanie kvality najväčšej mestskej časti Petržalka. Okrem vplyvu miestnych zdrojov emisií a dopravy na kvalitu ovzdušia pri východnom smere vetra indikuje aj vplyvy emisií petrochemického komplexu Slovnaft.
Stanica na Trnavskom mýte je typickou dopravnou stanicou a reprezentuje lokalitu extrémne zaťaženú emisiami automobilovej dopravy.
Údaje týchto staníc SHMÚ vyhodnocuje na dennej báze a informácie o nej zverejňuje na svojom webovom sídle www.shmu.sk/kvalitaovzdušia/.
Vplyv najväčších zdrojov znečistenia ovzdušia na kvalitu ovzdušia v okolí zabezpečujú ich prevádzkovatelia. Je v súlade s uznesením vlády č. 449 z 26. 5. 1992, na základe ktorého vláda schválila koncepciu monitoringu životného prostredia vrátane ovzdušia realizovanou formou čiastkových monitorovacích systémov. Uvedené je premietnuté aj v súčasnosti v platnom zákone č. 137/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia, podľa ktorého sú vybraní prevádzkovatelia povinní na základe osobitného rozhodnutia okresného úradu zabezpečiť monitorovanie kvality ovzdušia v okolí svojho zdroja a reprezentatívne údaje z nich poskytovať poverenej organizácii, ktorou je Slovenský hydrometeorologický ústav.
V prípade Slovnaftu sú takto zrealizované a od roku 2003 prevádzkované tri monitorovacie stanice umiestnené v Podunajských Biskupiciach, vstupnom areáli vo Vlčom hrdle a v Rovinke.
Povinnosť prevádzkovateľa zverejňovať výsledky týchto meraní a sledovaní kvality ovzdušia vo všeobecne zrozumiteľnej forme a na všeobecne ľahko prístupnom mieste pravidelne do 10 dní po uplynutí každého mesiaca a súhrnne do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka ustanovuje § 33a zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.
Zo zverejnených výsledkoch meraní a sledovaní musí byť zrejmé, aké znečistenie životného prostredia príslušné zariadenie spôsobilo, v akom vzťahu boli namerané hodnoty k zákonným alebo povoleným limitným hodnotám. Toto Slovnaft zabezpečuje prostredníctvom informačných tabúľ.
Pokiaľ by šlo o možný konflikt záujmov a vierohodnosť výsledkov meraní prevádzkovateľov zdrojov, na to možno odpovedať nasledovne. Podľa zákona o ovzduší sú automatizované meracie stanice kvality ovzdušia a ich meracie analyzátory každoročne kalibrované a skúšané a celý monitorovací systém je podrobený inšpekcii zhody. Toto vykonáva na prevádzkovateľovi úplne nezávislá oprávnená osoba, ktorá je na výkon kalibrácií, skúšok a inšpekcie zhody akreditovaná a špeciálne notifikovaná Národnou akreditačnou službou podľa zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody.
SHMÚ je pripravený na požiadanie umiestniť v rámci územia Slovenskej republiky mobilnú monitorovaciu stanicu. Podmienkou umiestnenia v akejkoľvek lokalite je terénna dostupnosť, prítomnosť prípojky na 380 V, požiadavka príslušnej obce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán minister...

Érsek, Árpád, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
... a realizácia monitoringu na náklady žiadateľa.
Všetko.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ďakujem. Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec Klus.

Tak, ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Len jedna prosba, ani nie otázka doplňujúca. Dalo by sa nám toto zaslať elektronicky na náš poslanecký e-mail?

Érsek, Árpád, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Podľa mňa to dostanete písomnou formou ako odpoveď ministra.

Klus, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pokračujeme otázkou č. 2, ktorú položil poslanec Marek Krajčí ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Tomášovi Druckerovi: "Prečo eHealth v Slovenskej republike nebude umožňovať zdieľať aj elektronické záznamy zobrazovacích vyšetrení, ako sú napríklad snímky RTG, CT, MR a tak ďalej, keď jeho zavedenie stojí obrovské financie?"
Odpovie pán minister Richter.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ak dovolíte, sprostredkovane mám pripravenú odpoveď od pána ministra. Chcem vám ju ponúknuť teraz.
Klinické dáta v Národnom zdravotníckom informačnom systéme majú s ohľadom na nové metódy a nástupy narastajúcu komplexnosť s dopadom na objem dát. Práve preto s ohľadom na charakter a objem dát uložených v dnešných regionálnych systémoch na evidenciu a archiváciu obrázkov, resp. snímkov, čo sa týka obrazových dát röntgenu, emerka, cétečka, nie je vhodné tieto dáta v systémoch na evidenciu a archiváciu obrázkov spájať a ukladať do Národného zdravotníckeho informačného systému. Je to celosvetový trend, kde budovanie systému na evidenciu a archiváciu obrázkov, resp. snímkov štátneho centra z pohľadu nákladov je vysoko náročná investícia a nie je odporúčaná. Preto bolo v rámci štúdie uskutočniteľnosti odporučené, aby tieto dáta naďalej zostali v súčasných dokumentoch manažmentských systémov, systémov na evidenciu a archiváciu obrázkov a snímkov a zobrazovali sa lekárom s patričným oprávnením prostredníctvom prístupu do systému evidencie a archivácie obrázkov a snímkov, ktoré sú už dnes vybudované na regionálnych úrovniach. Práve z tohto dôvodu nebola predmetom realizácie v prvej fáze elektronického zdravotníctva projektu ESO 1.
Národné centrum zdravotníckych informácií do budúcnosti plánuje vytvoriť v elektronickej zdravotníckej knižke občana smerníky na systém evidencie a archivácie obrázkov, resp. snímkov, záznamy, ktoré budú akýmsi linkom na miesto, kde bude systém evidencie a archivácie snímok mimo Národného zdravotníckeho informačného systému uložený. Národný zdravotnícky informačný systém bude určený len na ukladanie a zdieľanie týchto smerníkov tak, aby sa prostredníctvom nich dostali lekári k snímkom.
Dnes lekár vytvára správu z vyšetrenia, z ktorej interpretuje v písomnej forme, čo zistili skúmaním snímku. Snímok slúži už len na doloženie obrazovej informácie. Národné centrum zdravotníckych informácií tento princíp nemení. Ak má dnes nemocnica centrum evidencie a archivácie obrázkov, do informačného systému nemocnice sa dostáva správa z vyšetrenia do evidencie a archivácie obrázkov a snímkov, ktoré sa ukladajú do elektronickej zdravotnej knižky nemocničného informačného systému. Do Národného zdravotníckeho informačného systému sa dostáva len tá správa a v takej forme, ako ju lekár zapísal, teda bez snímku.
Ďakujem za otázku. Skončil som, pán predsedajúci.