9. schôdza

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Chudík, alebo ako bolo povedané, drahý Peťo, nech sa páči. (Smiech v sále.)

(Zasmiatie sa rečníka.) Ďakujem. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky a snáď na vysvetlenie, keď ste hovorili o tom, že venoval som sa viac odvolávaniu a že toto rieši menovanie. Lenže menovanie s odvolávaním súvisí. V podstate aj ja som reagoval na to, že čo sa stane, keď tam príde riaditeľ školy, ktorý, do ktorého, alebo na jeho menovanie zriaďovateľ nemá žiadnu právomoc. Tým pádom dochádzame k tejto situácii, ktorá je, lebo on si je vedomý toho, že nemusí sa zodpovedať nikomu v podstate a že je tam a robí tak, ako robí.
A keď pán kolega Dostál hovoril o tom, že odvolávanie riaditeľov, že čo treba urobiť, no je povinnosť to prejednať, nemusí byť súhlas rady školy, súhlas, ale ja som to povedal, že v danom prípade, keby taký súhlas som nemal, tak som presvedčený, že ten pracovnoprávny spor na súde, ktorý by potom nasledoval, by samosprávny kraj alebo mesto vôbec prehralo. Keby nebol, keď neni ten súhlas rady školy. Do takej veci ja som nikdy neliezol, ani by som nešiel, lebo som o tom presvedčený, že by to tak bolo.
Čiže ešte raz, ja som chcel jednoducho svojím vystúpením poukázať na to, aká je prax, čo sa vlastne deje a že čo sa môže stať, keď bude menovaný riaditeľ, ktorý neni menovaný na základe aj nejakého súhlasu zriaďovateľa. Predtým to bolo tak, že zriaďovateľ bol povinný vymenovať toho, koho mu dala rady školy. Teraz je tam právo veta a tak, ako to je.
Som presvedčený - a hovorím to ešte teraz raz -, tuná treba si sadnúť a treba to riešiť komplexne, lebo tu je viacero vecí, ktoré by sa trebalo pozrieť na to úplne inač.

Ďakujem. Pán kolega Chudík, vy ste boli posledný písomne prihlásený, že? Ďakujem pekne.
Takže teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Konštatujem, že dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Blanár, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctená pani kolegyňa predkladateľka, pán kolega, vážená snemovňa, dovoľte, aby som i ja dnes vystúpil. Na úvod dnešnej schôdze som bol vyhlásený, že som ospravedlnený, takže, pán predsedajúci, sťahujem to moje ospravedlnenie, zmenil som program a prišiel som aj kvôli tomu, aby som mohol byť účastný tejto diskusie, pretože predpokladal som, že už minulý týždeň to skončíme, ale som rád, že sa o tom diskutuje, a chcem aj prispieť do tej diskusie.
Sme v prvom čítaní, a preto mi dovoľte, aby som zaujal stanovisko tak, ako sa v prvom čítaní má. To znamená, máme posudzovať tento návrh, že či je potrebné, aby sme ho prijali a pokračovali o ňom v rokovaní, alebo to nie je potrebné.
Nuž dovoľte mi, aby som na úvod povedal, že nie je potrebné, aby sme o tomto návrhu jednom alebo druhom rokovali, a dávam aj procedurálny návrh, aby v zmysle rokovacieho poriadku sa už o ňom nerokovalo, aby sa potom hlasovalo.
A teraz by som rád zdôvodnil to, čo som na úvod ako stanovisko uviedol. Pôvodne som mal ten začiatok premyslený ináč, ale po vystúpení pána poslanca Sopka, ktorý tu nie je, ale asi ma počúva, pomôžem si jeho slovami, pretože ak by som mal doteraz zhrnúť vystúpenia predovšetkým z radov predkladateľov alebo podporovateľov, tak musím konštatovať, že je tam množstvo protirečení, a ja sa pokúsim poukázať na tie protirečenia, ale najskôr chcem povedať, že ako to celé dnes funguje a prečo je to tak.
Pán kolega Sopko hovoril o tom, že je potrebné hľadať rovnováhu. Rovnováhu medzi zriaďovateľom a medzi školami, radou školy. Áno, ja si myslím, že to je práve ten dôvod, prečo došlo aj k zmene tohto zákona, aby sme našli rovnováhu. A to chcem predovšetkým teraz absolútne podčiarknuť, pretože ak si pamätáte, tí, ktorí robíte v školstve alebo tejto tematike sa dlhšie venujete, tak ako vznikla školská rada a samosprávy školskej rady, tak zároveň to bolo aj spoločne s pluralitou vzdelávania, to znamená, že do systému sa pustili aj iní zriaďovatelia ako tzv. verejní zriaďovatelia, to znamená zriaďovatelia súkromných škôl alebo zriaďovatelia cirkevných škôl. A títo zriaďovatelia od začiatku mali nadefinované, že v prípade voľby riaditeľa majú právo veta. Od začiatku, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rozdiel od verejných zriaďovateľov, ktorí to nemali.
Ale povedzme si ďalej, aby sme tie súvislosti dokázali pochopiť. Dnes je založené vzdelávanie na tom, že to vykonávajú zriaďovatelia ako prenesený výkon štátnej správy. Na tom sa zhodneme. Robia to tak obce a kraje, ako to robia aj súkromní zriaďovatelia, aj cirkevní zriaďovatelia, to znamená, že je to prenesený výkon štátnej správy. Ergo rovnako sú financovaní všetci zriaďovatelia. To znamená 100 % normatívu dostáva súkromný aj cirkevný zriaďovateľ a 100 % normatívu dostáva aj verejný.
Ale ešte je tu jedna vec, ktorú treba zobrať do úvahy, zatiaľ čo súkromný a cirkevný ešte môže vyberať aj školné, verejný už nemôže.
Ale vráťme sa k tomu, právo veta mali od začiatku. A pritom sú 100-percentne financovaní zo štátu, tak ako aj verejná škola. Nie je toto prinášanie, hľadanie rovnováhy, ako povedal pán kolega Sopko? Ja si myslím, že áno, pretože svojím spôsobom to bola diskriminácia pre verejných zriaďovateľov, ktorí nemohli akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do toho.
Ja nechcem nejakým teda spôsobom dopĺňať tie kazuistiky, pretože rád by som skončil do jedenástej, ak sa mi to podarí, ale chcem predovšetkým podčiarknuť to, že to nie je nejaká svojvôľa, ktorú si tu zriaďovateľ, ergo ten, čo predstavuje zriaďovateľa, štatutár či starosta, primátor alebo župan uzurpuje.
Keby ste si prečítali, vážené panie poslankyne, páni poslanci a predovšetkým predkladatelia, že právo veta môže uplatniť zriaďovateľ, teda štatutár, iba tak, že uvedie aj dôvody. To nie je niečo svojvoľné, že on len tak dá právo veta, tento sa mi nepáči, nechcem ho, aby bol riaditeľom. A tie dôvody musia byť relevantné. Ja si neviem predstaviť, že by zriaďovateľ len tak vrátil niečo späť a povedal by, viete čo, nepáči sa mi, pretože minule ma nepozdravil na chodbe. To sú vážne dôvody, ktoré tam musí uviesť. A tieto dôvody sú potom aj predmetom diskusie v zastupiteľstve v prípade, že ak rada školy opätovne tohto kandidáta napriek tej výhrade nezvolí. A viete si predstaviť, že sa starosta alebo župan postaví pred zastupiteľstvo a teraz bude hovoriť o tom, že som mu dal právo veta len preto, že ma nepozdravil na chodbe? To nie. To sú vážne dôvody, ktoré tam musí uviesť. A tými sa zaoberá ten poslanec alebo poslankyňa.
Ďalšia dôležitá vec, ktorá tu nebola povedaná, a v súvislosti so zriaďovateľom je veľmi dôležitá, že zriaďovateľ je ten, ktorý má zodpovednosť za vzdelávanie. Ja som ešte nevidel vôbec tu ani v nejakom zastupiteľstve, alebo dokonca v parlamente, že by za vzdelávanie boli zodpovední riaditelia rady školy. Všetci tí, ktorí to kritizujete, kritizujete v prvom rade ministra. Alebo starostu, alebo župana. Tak ak teda hovoríte o tom, že rada školy, autonómia a tak ďalej, tak potom poďme tú kritiku dať na nich. Veď oni sú zodpovední za to. Ale ja si to nemyslím úplne, lebo tu musí byť nejaká symbióza, vzájomná spolupráca.
A preto si myslím, že ten zriaďovateľ musí mať nejaký vplyv na to, primeraný, demokratický. A toto vôbec nie je branie nejakej kompetencie, ako pán kolega Osuský uvádza, je to len dávanie nejakého kvázi odvolávania, možnosti odvolávania sa v prípade, že ak nie som spokojný. To nie je vôbec zobratie tej kompetencie, ako to niekto povedal.
Tobôž keď niekto hovorí o tom, že jednoducho toto je vec, ktorá je spolitizovaná. Prosím vás pekne, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a tu si pomôžem opäť výrokom pána poslanca Sopka. A svedčí to o tom protirečení, pretože už sám pán kolega Osuský sa ohradil voči kolegyni Remišovej, že on si nemyslí, že je to odpolitizovanie, ale pani Remišová to uviedla ako odpolitizovanie ako to hlavné. No a pán kolega Sopko ešte dokonca uviedol: "Vyzývam všetkých učiteľov, ktorým záleží na školstve, aj tých, čo sú v rade školy, aby aktívne sa zapojili do komunálnej politiky."
Tak vy vyzývate dokonca. Tuto sa kritizuje, a vy vyzývate. Nie je to protirečenie? Ja vám to nezazlievam, pán kolega Sopko, pretože svojím spôsob tá politika je súčasťou nášho spoločenského života, je to základ demokracie. A keď niekto spochybňuje volených zástupcov ako zástupcov, ktorí sú neni v systéme demokracia a hovorí o nich, že sú len spolitizovaní, tak popiera demokratický princíp podľa môjho názoru. Naviac ak právo veta sa môže uplatniť iba vtedy, keď o tom rozhodne, ako som už hovoril vo svojej faktickej poznámke, trojpätinová väčšina, čiže môžeme povedať, ústavná väčšina obecných alebo krajských zastupiteľstiev. A keď mi spočítate na prstoch, koľko zastupiteľstiev má povedzme väčšinu trojpätinovú, tak by to bolo naozaj zaujímavé.
Boli tu názory, že nie je školská rada v poriadku, že nefunguje. Áno, pán Žarnay, ja s tým súhlasím, ale môžem vám zároveň povedať, že ak je tam tá školská rada, ktorá má práve problém s riaditeľom, tak ide za zriaďovateľom a prosí ho, aby nejakým spôsobom pomohol. Za kým pôjde? Preto si myslím, že je tu tá symbióza vzájomne dobrá a hľadanie predovšetkým rovnováhy, pán poslanec Sopko, plne s vami súhlasím a podčiarkujem. Na základe toho vznikol aj tento systém právo veta, ktorý je založený absolútne na demokratických princípoch, som o tom absolútne presvedčený.
Pani Remišová hovorila o lídroch, to sú také, prepáčte mi, ale také barličky, ktoré sem nepatria, pretože to je všetkým úplne jasné, že lídri sú dôležití, a to nielen v škole. Sú dôležití na úradoch, sú dôležití v hocijakej súkromnej firme, sú dôležití v kluboch futbalových, ja neviem akých. Čiže neopierajme sa o argumenty, ktoré sem nepatria hlavne k tomuto prediskutovanému bodu.
Pán poslanec Osuský, čiže k tým protirečeniam. Áno, vy ste boli jeden ten, ktorý ste na jednej strane spochybnili, že to je spolitizované, čo pani predkladateľka dáva, a povedali ste, že je to klientelizmus, nuž, alebo sklientelizovanie. No ja sa domnievam, že svojím spôsobom sklientelizovanie určitého počtu 11 ľudí alebo iba tých, ktorí sú rozhodujúci pre pána riaditeľa, 6 je omnoho jednoduchšie, ako keby ste mali sklientelizovať trojpätinovú väčšinu v zastupiteľstve. Prepáčte, pán poslanec Osuský, vy ste aj komunálny politik a veľmi dobre viete, že to jednoducho tak nie je.
A ak ste hovorili o výdobytku novembra, ja to plne podčiarkujem, pán poslanec, ale potom ste mali prísť počas vládnutia, keď ste boli vo vláde, a mali ste zrušiť právo veta súkromným a cirkevným zriaďovateľom! Vtedy by som to od vás bral ako úprimnú vec. Vás som ani len nepočul, že by ste vystúpili v tejto veci a že by ste to chceli zrušiť. Vôbec ste nič také neurobili. (Potlesk.)
Hovoríte o nejakom dvojakom metri, ktorý sa berie pri odvolávaní a menovaní riaditeľa. Nuž ja si myslím, že dvojaký meter sme práve takýmto spôsobom zmenili a urobili sme jeden meter, ktorý je pre všetkých zriaďovateľov rovnaký a pre všetkých, ktorí sú rovnako financovaní v školstve. Áno, poďme o tom rozprávať. Ak teda nemáme mať právo veta ako verejný zriaďovateľ, tak poďme hovoriť aj o tom, ako bude financované školstvo. To sa nedá vytrhnúť z kontextu, ako ste to vy podali.
(Krátke odmlčanie rečníka.) Snažím sa vybrať tie hlavné veci, ktoré odzneli v tom vystúpení, pretože mohol by som hovoriť dlhšie, ale bolo povedané veľa.
Určovanie počtu prvých tried. Bolo tu povedané, že verejný zriaďovateľ si len tak určuje počet prvých tried, a bolo to v súvislosti s tým, že by si to mali robiť rodičia. Ja sa naozaj domnievam, že ak chceme hovoriť zodpovedne o tejto veci, chcete rodičov urobiť zodpovedných, aby oni hovorili o tom, ako sa budú školy uberať a celé školstvo? To azda nemyslíte vážne?! Na tom pracujú celé tímy na úradoch a majú s tým dosť práce na ministerstve, aby nastavili to školstvo, akým smerom pôjde, a vy to chcete dať rodičom? Ja si ich veľmi vážim, ale verte mi, že pre rodičov je mnohokrát veľký problém prísť len na rodičovské združenie, nieto ešte robiť na nejakom vzdelávacom programe. Preto sme tam my, aby sme to mohli urobiť. (Potlesk.)
Je to zjednodušovanie a neprospieva kvalite školstva absolútne. A naviac, vážené panie poslankyne, páni poslanci, veď práve toto je prenesený výkon štátnej správy. Ak teda chcete spochybňovať prenesený výkon štátnej správy, tak poďme spochybniť aj prenesený výkon štátnej správy napríklad v stavebnom konaní. Dnes prenesený výkon štátnej správy vykonávajú obce a mestá. A tiež sú tí, ktorí si dávajú sami sebe povolenie, stavebné povolenie. Tak poďme si to urobiť. Nie je to dobrý argument. Verte mi, nie.
A naviac, aj keď hovoríte o tom, samotné ministerstvo je zriaďovateľom škôl a tiež je politický nominant, keď to tak zoberieme.
Počet prvých tried je dôležitý kvôli tomu, aby sme zjednotili všetkých zriaďovateľov a povedali si na základe kritérií kvality, že ako chceme to školstvo smerovať ďalej. A nerozhoduje o tom len sám či už primátor, starosta alebo župan. Rozhoduje opäť demokraticky zvolené zastupiteľstvo. Demokraticky zvolené zastupiteľstvo.
Pán Osuský, toto je výdobytok novembra. Áno, toto je výdobytok novembra. Plne s vami súhlasím. Ale nie to, čo ste povedali predtým. Čiže... (Reakcia spravodajcu.) Ale ja hovorím o výdobytku novembra.
Čiže toto je tiež jedna z kompetencií, ktorá bola nevyhnutná, je to prenesený výkon štátnej správy a nie je to jednoduché. Tak ako nebolo jednoduché pre zriaďovateľov rušiť školy a prísť pred rodičov a povedať, bohužiaľ, táto škola už tu nemôže byť. Toto sú dôležité veci, ktoré je potrebné si povedať a nie hovoriť o tom, že je tu nejaké politizovanie, klientelizmus.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viete veľmi dobre, že v každom stáde sa nájde čierna ovca. A to treba pripustiť. Tak ako v rade školy sa môže nájsť čierna ovca, tak aj medzi zriaďovateľmi, aj na ministerstve, všade, aj v politike, aj medzi poslancami. Prosto je to tak. I keď minule, keď som bol v Liptovských Revúcach u baču, tak som mu žiadnu čiernu ovcu nenašiel v stáde. Neviem, čím to je. Asi sa časy lepšia.
Čiže nehodnoťme to takýmto spôsobom, ale prosím vás, poďme sa pozerať na to tak, aby boli zohľadnené rovnoprávne postavenie a zároveň demokratický princíp. A nehovorme o tom, že je niečo spolitizované, keď politický systém je výdobytok a pluralita je výdobytok novembra. Lebo v opačnom prípade len s tým manipulujete, nič iné.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, udrela jedenásta hodina, myslím si, že bolo dosť povedané, a ešte raz chcem zopakovať, že nie je potrebný tento zákon, jeden alebo druhý. Samotná aplikačná prax neukázala vôbec žiadne nejaké zneužívanie, akoby to bolo, ako ste nám to naznačovali, ale myslím si, že skôr sme dospeli k rovnoprávnosti, ktorú sme chceli.
A z tohto dôvodu dávam procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby sme potom o týchto zákonoch ďalej nerokovali.
Ďakujem veľmi za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Ďalej? Deviati, pardon. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok a zároveň prerušujem roko... (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, chcem vidieť... Pani poslankyňa. Chcem vidieť, že zatlačíte, či sa to objaví, lebo je to veľmi jednoznačné. Ukážte mi, prosím vás, celú tabuľu. (Reakcia z pléna.) No ale koho to je chyba? Prepáčte, ja som to už uzavrel. Koho asi? Viete. Takže nabudúce, pán Viskupič tiež sa nehlásil, ale nabudúce fakt veľmi striktne. Ak budete stláčať, to bol problém aj nášho jedného poslanca, čo potom pán Dostál vytkol, a preto nemohol vystúpiť v rozprave. Stláčal za sebou viackrát a to zariadenie nie je schopné zaregistrovať. Dobre? (Reakcia z pléna.) Lebo ste sa nevideli. Bohužiaľ, vidíme len prvých osem alebo deväť. Dobre?
Takže sa prihlásili nakoniec jedenásti páni poslanci. Už v skutočnosti končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k hlasovaniu. (Reakcia z pléna.) Áno, vidím, vidím už. Ja som, neviem prečo...
Pán poslanec Gröhling ešte pred hlasovaním s procedurálnym návrhom. Nech sa páči.

Pán predsedajúci, iba aby bolo všetko v poriadku. Pán kolega Blanár dal procedurálny návrh, a keďže je spojená rozprava, neviem, ku ktorému zákonu. Aby som či ja ako spravodajca, alebo? (Reakcia poslanca.) Ku obom, hej? Len pre ujasnenie, takže ku obom, okej. Ďakujem.

O piatej aj tak, keď to skončíme, budeme o tom hlasovať. Ale dobre. Ďakujem pekne.
Takže máme, páni poslanci, panie poslankyne, máme jedno jediné hlasovanie, lebo včera sme sa dohodli, dva ďalšie prerokované návrhy sme presunuli potom na hlasovanie o piatej vzhľadom k tomu, že budú ešte ďalšie rokovania.
Takže prosím pána poslanca Lukáča, určeného spravodajcu, aby uviedol návrh hlasovania k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o exekučnej amnestii (tlač 203).

[Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o upustení od vymáhania pohľadávok štátu a finančných inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o exekučnej amnestii), tlač 203.]

Lukáč, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 135 poslancov, za 61, zdržalo sa 72, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že návrh uznesenia nebol schválený.

Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní, s faktickými poznámkami desiati poslanci.
Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania zlúčenou rozpravou o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 211, a o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála a Branislava Gröhlinga na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 201.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Blanár, myslím, že absolútne fundované, profesionálne vystúpenie. Ale nechcem o tomto.
Chcem sa dotknúť niektorých vecí, ktoré ste úplne jasne pomenovali. Prvá je otázka, kde sú hranice medzi demokraciou a účelovou manipuláciou s demokraciou, ak spochybňujeme legitímne zvolené orgány, ktoré majú zákonom uložené povinnosti v zriaďovateľskej pôsobnosti školských zariadení. Kde je tá hranica? Je legitímne zvolený orgán tým, ktorý má právo do toho zasahovať, alebo je to orgán, ktorý má byť len štatistickým orgánom vôle rodičov a poprípade pedagogických a nepedagogických pracovníkov danej školy? Treba si na túto otázku ako odpovedať úplne jednoznačne.
Nechcem dávať návody opozícii, ale musím povedať, že predkladatelia návrhu zákonov sa mýlia v niekoľkých veciach. Ak spomínajú problém Vrbové, tak my sme sa snažili, aby bola krehká rovnováha medzi všetkými orgánmi, ktoré môžu zasahovať do voľby riaditeľa. Ak je problém, že je to svojvôľa starostky, ako bolo uvedené vo vystúpeniach, tak potom treba jednoznačne povedať to, čo ste povedali vy, pán poslanec Blanár, každé rozhodnutie aj starostu, aj zastupiteľstva musí byť zdôvodnené. Riadne zdôvodnené a na základe zdôvodnenia musí vyplývať rozhodnutie, ktoré bolo vynesené. Ak tento proces nebol uskutočnený, existuje tu opravný prostriedok, ktorým je protest prokurátorovi, ktorý má právo preskúmavať všetky rozhodnutia orgánov verejnej moci. Aj otázky orgánov vymenovania alebo nevymenovania za riaditeľa. A toto je nástroj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem veľmi pekne. Na námietky pána poslanca Blanára mám niekoľko výhrad. Je škoda, že väčšinu príspevku pána Blanára bolo nejaké slovičkárenie a nie vecná diskusia, ako zlepšiť školstvo. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec hovoril, že poslanci sú legitímne zvolení a spochybňovať ich právo vetovať riaditeľa je vlastne spochybňovanie demokracie. Ja sa pýtam, to znamená, že poslanci či už v Národnej rade, alebo v miestnom zastupiteľstve, v mestskom zastupiteľstve by mali hlasovať o všetkých odborných nomináciách? Pretože voľba riaditeľa odbornou nomináciou určite je.
A ešte raz sa pýtam, to znamená, že rektora, keď sa bavíme o rektoroch vysokých verejných škôl, to znamená, že my poslanci v Národnej rade by sme mali mať právo vetovať rektora? Je to tá istá paralela ako to, že majú poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev právo vetovať riaditeľa na základných školách... (Veľký ruch v sále. Zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, počúvajme sa.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Za druhé. Ako môže byť rozhodnutie relevantné a informované, poslancov, a teraz mi je úplne jedno, či hlasujú ústavnou väčšinou, alebo jednoduchou väčšinou, ak poslanci nesedeli na výberovom konaní a nevedia sa ku kvalite riaditeľa vyjadriť. Ešte raz opakujem. Takéto rozhodovanie je absolútne nekvalifikované. (Pretrvávajúci ruch v sále.)
Čo sa týka podmienok, pán Blanár hovoril, že súkromné a verejné školy (zaznenie gongu) majú rovnaké podmienky. No nemajú, pretože veľmi dobre viete, že súkromné a cirkevné školy nedostávajú peniaze na opravy škôl a na kapitálové výdavky. To si musia hradiť všetko samy... (Neustály veľký ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Samozrejme, to je iná debata. O tom môžme, o tom môžme debatovať inokedy.
A ešte raz opakujem. Trvám na tom, že vetovanie riaditeľa poslancami obecného zastupiteľstva je vnášanie politiky do škôl. (Potlesk.)