9. schôdza

Na vystúpenie poslancov s faktickou poznámkou bude reagovať pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým za faktické poznámky, ktoré vždy vnímam ako veci, z ktorých sa môžem ďalej učiť aj zlepšovať, pretože o tom je vlastne aj školstvo a vzdelávanie, nikdy nekončiaci proces. Aj diskusia k tomuto zákonu možno nebude ukončená tým, ako to dopadne, pretože je to tiež nikdy nekončiaci proces, a naším spoločným záujmom má byť vytvoriť podmienky pre čo najlepšie vzdelanie pre naše deti.
A chcem vyzvať ešte raz, skúsme sa zamyslieť, spoločne pozrieť sa na to aj z iného uhla pohľadu a vykonať taký akt zmierenia, pritom by sme mohli naštartovať naozaj reálne zmeny pre slovenské školstvo.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Chudík. Nech sa páči, máte slovo.

Takže ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto predkladanému návrhu zákona, najmä čo sa týka mojej praxe od roku 2002, od 1. júla, kedy prešla táto funkcia zriaďovateľa stredných škôl na samosprávne kraje.
Bolo tu, padlo tu veľa takých návrhov, že vlastne ako to je, ako to funguje, mňa len zaráža to, že všetko, čo sa hovorí o tom, že prečo je to teraz zlé, sa práve týka obdobia, keď to bolo do roku 2015.
A zase je to tým, lebo som tak nechcel začať, ale začnem to tým, čo sa týka, čo hovoril pán kolega Žarnay a v podstate hovoril o tom, že vystúpil, povedal niečo vo vzťahu ku riaditeľovi a dostal výpoveď. Ale to bolo v období do roku 2015. Zamysleli ste sa nad tým?
A teraz druhá vec, teraz si zoberte, už sa to stalo u mňa v kraji a ja sa postavím a poviem, kolega Žarnay má pravdu a chcem odvolať riaditeľa. Akú má právomoc zriaďovateľ odvolať riaditeľa? Musí súhlasiť rada školy, musí súhlasiť rada školy. Ja ako predseda samosprávneho kraja takúto právomoc jednoducho nemám a môžem ho síce odvolať, ale keď nemám súhlas rady školy, tak dá nám, alebo v nasledujúcom pracovnoprávnom spore 100 % som presvedčený, že ten súdny spor by som prehral, keď nemám súhlas rady školy.
Sám som osobne dával tri návrhy na odvolanie riaditeľov, mali sme 126 škôl, teraz máme 81, lebo počet žiakov klesá, škôl a školských zariadení, a raz mi to trvalo rok, kým rada školy prišla na to, že mám pravdu. Raz mi to trvalo tak, že som bol veľmi prekvapený, že som si sadol s učiteľmi a tí sami už dávali návrh na odvolávanie riaditeľa, čiže to bolo veľmi rýchle. A raz sa stalo to, že začalo trestné stíhanie na riaditeľa školy, ktoré potom bolo zastavené, ale to teraz o to nejde, ale v júni sme vedeli ako zriaďovateľ, že v novembri a v decembri nebude na výplaty v danej škole. Pri 100-percentnom financovaní normatívov na žiaka v tejto škole. Tak som zvolal radu školy a som chcel tieto veci tam riešiť, všetci asi členovia rady školy si mysleli, že ju chcem riešiť vo vzťahu ku trestnému stíhaniu, a zasadli v rade skôr a dali mi uznesenie, že plne podporujú riaditeľa školy. To bolo asi tri-štyri roky dozadu. V danej situácii som si počkal a som povedal, no tak budeme musieť čakať a uvidíme, že čo bude. Samozrejme, že prichádzal november a riaditeľ školy si myslel, že jednoducho ja to nejak vyriešim a že on bude ďalej riaditeľovať, až kým z toho bola aféra, že neni na výplaty, nakoniec výplaty mali včas všetci, tak riaditeľ školy odstúpil sám a ho pritlačila aj rada školy.
Ale ja sa pýtam, kde bola tá rada školy predtým, keď dala takéto stanovisko tri mesiace predtým?
To sú faktá a skúsenosti priamo z praxe, ktoré sú, a chcem povedať to, že napríklad takáto sranda v tejto škole stála asi 70-tisíc eur, ktoré sme museli nájsť ako zriaďovateľ, aby bolo na výplaty. A ja teraz sa pýtam: A prečo práve tejto škole? Však je to na úkor iných škôl, na úkor tých škôl, ktoré pracujú a ktoré idú dobre. A aká je možnosť zasiahnuť práve do tohto systému, ktorý je?
Mňa ani tak netrápi to, že či je tam právo veta, alebo neni právo veta, mňa skôr trápi to, že či zriaďovateľ má právo zasiahnuť do takýchto situácií, ktoré sa jednoducho stanú. Lebo je to právo veta, stále len rieši proste, keď taký problém by nastal, tak je taká istá situácia, ako bola predtým.
Tuná v týchto dôvodových správach sa píše aj to, že, niečo už bolo tuná hovorené alebo čítané, kolegyňa Pfundtner to hovorila. Ja len poviem, že v tom druhom bode 60 je napríklad, je tam v dôvodovej, išlo iba o výsledok lobingu Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré sa snažilo posunúť postavenie starostu a primátora voči školskej samospráve.
Viete, ja si dovolím tvrdiť, že zatiaľ ľudia vnímajú miestnu samosprávu ako jednu z tých, ktorá je najviac dôveryhodná, lebo ten starosta, ten primátor je priamo pri občanoch a priamo sa im zodpovedá. Bola tuná povedaná situácia, že vo Vrbove čo sa stalo. Len ja sa pýtam, no dobre, stalo sa, pán poslanec tak odpovedal, ale čo hovorila pani starostka, prečo dávala takýto návrh? To jednoducho nevieme momentálne, nevieme, že čo tam bolo. Ale kvôli jednej veci, že takáto jedna vec sa stala, riešiť všetky takto školy, si myslím, že vôbec, ale vôbec neprináleží.
Ja ako v podstate človek, ktorý teraz môžem hovoriť za zriaďovateľa v rámci stredných škôl, skúsme si povedať, ako vyzerá rada školy na stredných školách. Je väčšinou 11-členná, má štyroch zástupcov zriaďovateľa, traja sú rodičia, dvaja pedagogickí zamestnanci, jeden nepedagogický zamestnanec a jeden študent. Niekedy, keď viete, bolo to tak aj predtým, že keď si vedel riaditeľ školy vybrať v rámci tých 11 tých 7, tak jednoducho fungoval stále ako riaditeľ, či bol dobrý, alebo či bol zlý. (Reakcia z pléna.) Momentíček, budem, potom môžeme o tom debatovať.
A padlo tu aj to, že rodičia sa boja riaditeľa, radšej sú ticho a povedia si, že načo som tam vlastne liezol. No ale však to je presne princíp, ktorý predtým bol, ktorý bol do roku 2015.
Čiže keď chceme niečo robiť, tak, samozrejme, by sme si mali sadnúť a jednoducho postaviť to úplne ináč, lebo keď má byť školská samospráva školskou samosprávou, tak potom by mali byť školy úplne samostatné, mali by byť bez zriaďovateľa a mali by fungovať takýmto spôsobom, že dostali by akurát peniaze na svoju činnosť, normatív na žiaka toho času.
Ďalšia vec, ktorá mi pri tomto návrhu jednoducho nejakým spôsobom nereže, nepasuje, alebo mi to tam v každom prípade chýba, lebo keď hovoríme o školách a o školskej samospráve, tak prečo hovoríme tuná len pri školách, kde zriaďovateľom je miestna a územná samospráva? Prečo nehovoríme aj o neštátnych školách? Tam politika nie je? A keď sa hovorí o tom, že ten súkromník si dáva tam vlastné peniaze, tak vás musím opraviť, lebo on dostáva takisto normatív na žiaka cez prenesený výkon štátnej správy. A dokonca my ako krajská samospráva v rámci originálnych kompetencií dávame peniaze na jedálne aj na internáty. Prešovský samosprávny kraj to stojí ročne viac ako 2,5 mil. eura. Tak prečo nehovoríme aj o súkromných školách v rámci tohto vášho návrhu? Jednoducho mi to tam chýba. Či to je iná škola?
A keď sme určovali práve, že koľko budeme platiť, tak vtedy tam padla jedna záležitosť, ktorú sme si zobrali všetci poslanci, že každý žiak je rovnaký a netreba robiť rozdiely, či to je škola neštátna, alebo štátna. Tak aj v tomto prípade by to tak malo byť a skúste sa teraz postaviť k tým súkromným zriaďovateľom, že čo vám povedia, keby ste takýto návrh dávali aj na súkromné školy.
Snáď, snáď ešte jedna vec, ktorá v každom prípade platí a platila za starého Ríma už, že ten, kto má právo, musí mať aj zodpovednosť, a ten, kto má zodpovednosť, musí mať aj právo. A prepáčte, ja som si, do toho roku 2015 som to bral tak, že zriaďovateľ Prešovský samosprávny kraj, zriaďovateľ stredných škôl v rámci Prešovského kraja, má len zodpovednosť, keď sa niečo dialo, okamžite médiá boli v kraji, boli u mňa, boli na odbore školstva, až potom išli na školu a my sme mali povinnosť riešiť tento problém, čiže ja som mal povinnosť, ale žiadne právo. Ani ich menovať, ani odvolávať. Rada školy má právo menovať a nemá žiadnu povinnosť! A to je tá situácia, ktorú by som sa chcel ešte dotknúť. Prečo tie rady školy nefungujú aj tak, aby plne zodpovedali alebo plne riešili aj ekonomický a odborný chod školy?
Presne ste povedal, pán kolega Žarnay, a s tou jedinou vecou som s vami súhlasil, že sú dva typy rady škôl, jedna je tá, ktorá funguje tak, ako by mala, a jedna je tá, že jednoducho sa príde, sa niečo povie a sa ide ďalej. Ja sám som bol na radách školy, kde tí členovia rady školy povedali, že, no jak funguje ekonomika, no však my to tu nepreberáme, však to neni naša vec. A riaditeľ si robil, čo chcel. A to hovorím, to všetko bolo do roku 2015.
Takže tu by sme si mali postaviť aj pozíciu tej rady školy, že mala by kontrolovať riaditeľa a riaditeľ by mal byť povinný informovať radu školy aj o odbornom, aj ekonomickom chode školy. Ja som napísal potom takýto príkazný list všetkým riaditeľom, že sú povinní takto robiť, a si myslím, že to mala byť ich povinnosť aj bez toho príkazného listu.
Takže chcem vás poprosiť, keď máme takýto návrh alebo chceme niečo s tým robiť, tak sa, treba k tomu si sadnúť trošku ináč a nie len na základe nejakej skúsenosti z Vrbova povedať, že toto je všetko zlé a je to politické, je tam rodinkárstvo a je tam korupcia a neviem čo všetko dookola. Lebo ja si dovolím tvrdiť, a zopakujem to ešte raz, ten, kto má právo, musí mať aj zodpovednosť a ten, kto má zodpovednosť, musí mať aj právo.
A čo sa týka návrhu, čo sa týka návrhu ochrany členov rady škôl, v podstate ja s tým súhlasím, nemám s tým žiaden problém. Len chcem vás, pani kolegyňa, poprosiť, máte tam len pedagogických zamestnancov a členovia rady školy sú aj nepedagogickí zamestnanci a v rámci škôl, stredných škôl je to aj študent. Takže treba pozerať aj na týchto členov rady škôl, nielen na pedagogických zamestnancov.
Asi toľko z môjho pohľadu. Snažil som sa povedať to, aká je prax, ako to funguje, a som presvedčený, že to právo veta nie je až také dramatické a také politické, ako sa snažíte tuná o tom hovoriť niektorí.
A snáď poviem to za nás zase, ja keď by som chcel druhýkrát dať právo veta, tak musím ísť do krajského parlamentu a 38 poslancov zo 62 mi musia povedať, že, áno, súhlasíme. Myslíte si, že tých 38 poslancov je z jedného politického spektra? Že to tak malo byť. Možno na tých obciach je to trošku ináč, neviem, ale v rámci krajského parlamentu to jednoducho tu neni možné. A keď máme štyroch zriaďovateľov, vlastne máme štyroch zástupcov v rade školy, tak ja tam dávam všetkých poslancov, či je koaličný, či je opozičný, či je nezávislý. Čiže zase tam neni len politická situácia, že ja všetkých ovládam. Alebo že ten, ktorý je zriaďovateľ a je v podstate či primátor, starosta alebo predseda samosprávneho kraja, ovládať všetkých tých štyroch. To nie je pravda.
Takže skúsme sa na to pozrieť aj z toho pohľadu a snáď, keď chcete, aby takéto veci sa nestávali, ktoré sa napríklad stali kolegovi Žarnayovi, o ktorých tu hovoríte, tak mali by sme sa úplne ináč pozrieť na to, ako funguje rada školy a aká je možnosť zriaďovateľa vstúpiť do toho procesu v rámci toho, aby sa napríklad takéto veci dali napraviť.
Hovorím ešte raz. Keby sa toto stalo u mňa, ja nemám právo vyriešiť, keby som aj povedal, že riaditeľ koná zle, nemám možnosť takúto vec vyriešiť. A vy v podstate sa chcete vrátiť do toho istého modelu. Do toho istého modelu. Chcete to isté, čo bolo pred rokom 2015.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami ôsmi. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem pánu poslancovi Chudíkovi. Avšak on celý čas alebo väčšinu svojho času hovoril o odvolávaní riaditeľa a o konkrétnej situácii, ktorá sa stala v jeho škole.
Ešte raz poznamenávam, ako sme to už minule hovorili, proces odvolávania s procesom zvolenia riaditeľa nemá absolútne nič spoločné. Keď sa odvoláva riaditeľ, tak sa odvoláva pre nejaké pochybenie alebo predpokladáme, že urobil nejakú chybu alebo zle riadi školu, keď volíme riaditeľa, tento riaditeľ je čistá, nepopísaná tabuľa a nemá prečo do toho zasahovať zriaďovateľ. Pretože zatiaľ ten riaditeľ, keďže ho len menujeme do funkcie, volíme ho, tak ešte nemá, nemá na sebe, ja neviem, nestihol spravil žiadnu chybu.
Čiže ešte raz. Odvolávanie a proces volenia riaditeľa sú dve úplne odlišné situácie a my proces odvolávania riaditeľa absolútne neriešime. My riešime proces voľby riaditeľa.
Ešte ste hovorili školu vo Vrbove, že neviete, aké tam boli okolnosti a že všetky, všetky prípady, ktoré sme menovali, sa stali pred rokom 2015. Tento prípad vo Vrbove sa stal už od roku 2015 a je dôsledkom práve zavedenia veta. A keď ste sa pýtali na to, že aký bol dôvod. Tak jednoduchý bol dôvod, pretože pani starostka tam chcela svoju kandidátku a nechcela tam kandidáta, ktorého si zvolili aj učitelia, aj rodičia a bola s ním všeobecná spokojnosť. Takže to bol dôvod, že pani starostka chcela, skrátka, svojho kandidáta. Ak sa takto má voliť riaditeľ, tak si myslím, že je to veľmi nesprávne a nie je to na prospech ani školy, ani naši... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Chudík, už to vlastne len stručne zopakujem. Vy ste od prvého momentu nosne hovorili o procese odvolávania a stihli ste povedať, že ten Vrbov je taký jeden prípad. No nepochybne i tá vaša škola je taký jeden prípad a vy ste tam nemali podľa vás, možno i podľa mňa potrebnú právomoc. Ale nič nebráni parlamentnej väčšine ani minulé štyri roky, ani teraz, aby urobila novelu zákona, ktorá bude riešiť problém, o ktorom ste nosne vo svojom vystúpení hovorili, o ktorom ale naša novela nehovorí. Takže to bol plač na úplne nesprávnom hrobe. My toto neriešime, ale máte plne v rukách riešiť to, ako uznáte za vhodné. Tak toľkoto len na margo toho.
A ako som povedal vo svojom minulom vystúpení, každý vychádza z nejakej osobnej kazuistiky, z osobného prípadu a tie prípady sú rovnocenné, či je to tu, alebo tam, takže nevytýkajte Vrbov, keď sám používate presne taký istý argument.
A chcem teda povedať, že tie veci, ktoré sa majú riešiť, sú v nás, v rukách nás poslancov, ale nečakajte, že v návrhu, kde nie je reč o odvolávaní, ja uznám, že to má ratio, čo ste hovorili, nám budete vytýkať, že to tam nie je. No však nikomu nebráni legislatívny proces, aby tam vec, ktorú uzná za vhodné, riešil. Tak len toľko na margo odvolávania neschopných riaditeľov.

Pán poslanec Kotleba.

Vážené kolegyne, kolegovia, ja síce v mnohom s kolegom Chudíkom ako prešovským županom nesúhlasím, čo sa týka vedenia samosprávneho kraja, ale si myslím, že dnes to povedal úplne jasne a úplne vecne. Nehovoril o procese odvolávania riaditeľa, hovoril o tom, že samosprávny kraj ako zriaďovateľ má jasnú zodpovednosť za školy, ktorých je zriaďovateľom, a, žiaľ, aj keď má za ne zodpovednosť, tak len so štyrmi členmi rady školy z jedenástich nemá žiadne oprávnenia, ako spraviť poriadok s riaditeľom, ktorý to vedie nejakým zlým spôsobom, tú školu.
Podobný príklad, ako on hovoril, sa nám stal s jednou školou na južnom Slovensku, kde sa sťažovali študenti, sťažovali sa aj pedagógovia, aj nepedagogickí zamestnanci a my ako zriaďovatelia, ako zriaďovateľ teda, sme nemohli s tým reálne nič urobiť, pretože štyri hlasy v rade školy na to jednoducho nestačili.
Predtým pán kolega Žarnay hovoril o tom, že možno keby sa posilnili právomoci školskej inšpekcie v rade školy. Školská inšpekcia má v rade školy dvoch zástupcov a nenesie žiadnu zodpovednosť za, nenesie žiadnu zodpovednosť za činnosť školy. Samosprávny kraj nesie 95 % zodpovednosti za činnosť školy, má štyroch zástupcov z jedenástich. Takže v prípade problémov naozaj, ako povedal kolega Chudík, je prvý na rade samosprávny kraj a na jeho čele stojací župan, ale ten proces ovplyvniť aktívne nevie.
Takže treba si to pozrieť aj z tejto stránky a nehovoriť stále len o tom, že čo je zlé na možnosti vetovať, vetovať zvolenie riaditeľa.
Pretože, pani kolegyňa, nie je to pravda, že riaditeľ je čistý, nepopísaný list. Vo väčšine prípadov sú tí riaditelia novozvolení pokračujúci. To znamená, len málo je nových riaditeľov, ale väčšina z nich sú riaditelia, ktorí už predtým vo funkcii boli.
Ďakujem.