9. schôdza

Pani poslankyňa Shahzad, ja vám veľmi pekne ďakujem za vašu rozpravu, ale cez to všetko by som, mohol by som dlho rozprávať, ale povedal by som len to isté, čo povedal pán poslanec Kotleba. Absolútne sa s ním stotožňujem, čo vám povedal.
A na záver vám chcem poďakovať, že ste sa rozhodli podporiť tento zákon. Ďakujem.

Pani poslankyňa Dubačová.

Ďakujem veľmi pekne.
No celá táto rozprava je, samozrejme, o osobnej skúsenosti. Dominik Tatarka hovoril, že osobná skúsenosť je neprenosná. Absolútne súhlasím, skúsenosť je neprenosná.
Z osobnej skúsenosti, mám zdravé dieťa a tiež som nad týmto veľa uvažovala. Absolútne podporujem váš návrh, samozrejme, pretože je to veľmi dôležité, aby sa to rozšírilo, osobná asistencia. Z osobných skúseností s ľuďmi, ktorí sú ťažko postihnutí, mentálne postihnutí, tí majú, mám aj takú osobnú skúsenosť s opatrovníctvom, takže môžem povedať, že táto skúsenosť ma naučila pracovať s rodičmi veľmi intenzívne.
V čom spočíva tá osobná asistencia, sa nám snažila ako teraz priblížiť, prečo u nás ako keby tá osveta, čo sa týka výchovy dieťaťa s akýmkoľvek zdravotným postihnutím, tá osveta zaostáva. A to teraz sa markantne prejavuje aj tu, kde sme, pretože jednoznačne my nemáme zaplatených rodičov, ktorí majú dieťa a ktorí sa starajú o zdravotne postihnuté dieťa na jednej strane, a na druhej strane tá integrácia takéhoto dieťaťa, ktoré vlastne chce chodiť do školy, že naozaj matka sa bojí, komu ho zverí, ale potom proste príde istý vek a to dieťa samo sa rozhodne, že už chce mať kamaráta osobného asistenta, už chce byť samostatné, už sa to volá tá kvalita života, už potrebuje tú fázu samostatnosti, čiže tam je naozaj veľmi dôležité. Čiže pravdepodobne o tomto rozprávala pani kolegyňa Shahzad, ktorá to vie veľmi jasne na tom svojom príklade aj z tej osobnej skúsenosti poukázať. Čiže tomuto rozumiem.
A druhá vec je na pána kolegu, že v prvom rade, čo som si ja prežila napríklad veľmi, onkologická choroba, zdravotne postihnuté dieťa, katastrofa. Štát absolútne zaostával, zlyhalo všetko. Musím povedať, že tomuto sa ešte musíme venovať aj v iných zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Shahzad.

Ďakujem vám za vaše komentáre k môjmu vystúpeniu. Ja by som len chcela možno pripomenúť, že vy sa na to pozeráte z pohľadu rodiča a, samozrejme, máte pravdu. Ja som vám to priblížila z pohľadu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Mám to, samozrejme, odžité.
Pani Krištúfková, vy ste hovorili, že vy by ste svoje dieťa nezverili nejakému 18-ročnému asistentovi (reakcia navrhovateľky), šesťročné. Ale ja si myslím, že aj v bežnom živote teda zdravé deti rodičia zverujú rôznym opatrovateľkám, a teda sú to väčšinou študentky, mladé dievčatá a tiež to nie je problém. Takže neviem. Osobne, osobne, nemusí to byť a, samozrejme, tam nie je nikde napísané, že to musíte zveriť. Vy to zveríte niekomu, komu dôverujete.
Bolo to spomenuté, že títo rodičia si zaslúžia opatrovateľskú činnosť. A to je presne to správne slovo, že áno, pokiaľ možno v istej fáze je to opatrovanie, je to naozaj opatrovanie, je to preberanie zodpovednosti za to dieťa a v tom prípade to má riešiť opatrovateľský príspevok. Lenže ten rozdiel medzi opatrovateľským príspevkom a osobnou asistenciou je naozaj obrovský.
Pani Šebová, ja by som chcela povedať, že tými vyjadreniami, ktoré ste vy zase zdôraznili, že je to len formálne, pomáhate k zrušeniu osobnej asistencie, pretože naozaj nás budú obviňovať, že my tu všetci podvádzame, a nie je to pravda.
Takže len toľko, ale ďakujem vám aj tak.

Ďakujem.
Ešte pred uzavretím rozpravy s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Nehézová.

Ďakujem. Ja by som chcela dať procedurálny návrh, aby sa o tomto bode hlasovalo zajtra o sedemnástej hodine.
Ďakujem.

Nakoľko po preštudovaní som zistil, že k tomuto nie je potrebný všeobecný súhlas, aj keby sme ho určite získali, vyhovujeme tejto žiadosti a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Takže o tomto bode budeme hlasovať o sedemnástej.
K rozprave chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Ak áno, nech sa páči, pani poslankyňa Krištúfková. Áno.

Ja by som ešte len chcela povedať, že ja viem, že je to veľmi háklivá téma. Veľmi nerada by som bola, aby sme tu rozhodovali na základe niečoho, vlastných osobných prežitkov, lebo to je to najhoršie, čo len môže byť, keď nás ovplyvňujú vlastné životy. Mali by sme tak akože komplexne nad tým uvažovať. A ja teda sa naozaj stretávam s matkami, ktoré jednoducho by toto prijali a čakajú na to.
To znamená, je mi, ja v podstate len prednášam to, čo tie ženy s tými deťmi si želajú. Ja to nemôžem jednoducho, nehovorím to z vlastnej skúsenosti a myslím si, že by sme to mali, ako sme tu volení, nie za seba, takže mali by sme ako ich počúvať a mali by sme im v podstate nejak vyhovieť a uľahčovať životy, na to sme tu. Takže nerada by som, do toho aby sme vkladali nejaké vlastné pocity, tým nechcem akože, hej, vám možno vyhovuje to.
Ale ja ešte raz chcem zopakovať. Ja nevylučujem možnosť cudzej osoby ako na vykonávanie asistencie. Ja len hovorím, že by nemal byť diskriminovaný rodič. To znamená, keď sa rodič rozhodne, že chce osobnú asistenciu vykonávať dieťaťu, možno do dvanástich rokov, možno v dvanástich rokoch naozaj aj na toto dieťa príde puberta a jednoducho už chce cudziu osobu. Ale tie deti idú pod osobnú asistenciu v šiestich rokoch a ja vám poviem úprimne, v šiestich rokoch si nelajznem, aby ja som išla do práce, v kľude robila a cudzí človek sa mi pohyboval po byte s mojím šesťročným dieťaťom, ktorý; v podstate mám, aj na sociálnych sieťach sa pohybujeme medzi týmito ľuďmi, aj mám lajknuté stránky osobnej asistencie. A môžem vám povedať, že je veľký problém zohnať osobného asistenta.
A dokonca, nechcela som to čítať, ale mám tu veľa ľudí, tým, že som to mala na Facebooku, mi začali písať a len prečítam jednu správu, ktorú mi napísala mama, nebudem teda písať o matke, ale, volá sa pani Klára: Mám postihnutého brata a nerozumiem, keď osobnú asistenciu vykonáva cudzí človek. Viete, akí ľudia chceli vykonávať asistenciu u nás doma? Cudzí ľudia. Hlásili sa alkoholici, schizofrenici, invalidi či samotní zdravotne ťažko postihnutí. Takíto ľudia sa majú o niekoho starať, keď majú sami so sebou problém? A rodič nemôže? Aká je to pomoc, keď rodič musí stáť ustavične nad asistentom pri vykonávaní potreby na WC, kúpaní, podávaní liekov, kŕmení a obliekaní? Ako si môže človek v kľude tráviť čas v práci alebo oddýchnuť, keď vie, že má cudzieho človeka v byte, v dome? Čo je to za zákon? Nielen život so zdravotne ťažko postihnutým je extrémne ťažký, ale sťažuje nám ho aj štát sám.
Ja proste len chcem rozší..., len zmeniť jedno slovo, môže rodič. Nič viac a ja si myslím, že naozaj tá diskriminácia rodiča je tam veľmi silná. A absolútne to neni na mieste. A myslím si, že deti nám nepatria, deti by sme mali vychovať a v určitom veku odídu, ale myslím si, že do určitého veku tak isto za ne zodpovedáme. Takže som za to, že to je logické, že to je ľudské a hlavne že tieto matky so zdravotne ťažko postihnutými deťmi to už dlhé roky chcú, tak vôbec sa čudujem, že do dneska to nikto neriešil. Takže máme to tu a skúsme sa k tomu postaviť tak, ako to je. To číslo nenarastie, tých osôb je 9 265, myslím, a jednoducho len tí, čo sa budú chcieť rozhodnúť, nebudú musieť zákon obchádzať a môžu vymeniť cudzieho človeka za rodinného príslušníka. To je všetko. Nič komplikované.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie je tomu tak.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme zajtra, to znamená vo štvrtok o 17. hodine.
Prerušujem týmto rokovanie do zajtra do deviatej, pričom podotýkam, že ráno sú pevné termíny, ktoré sme odhlasovali, a to budú školské zákony, bod 51 a 60, a potom pokračujeme prvým čítaním návrhu poslancov Borisa Kollára, Milana Krajňáka, Petra Pčolinského a Adriany Pčolinskej na vydanie zákona o ochrane pred neprispôsobivou osobou.
Ďakujem veľmi pekne. Prajem pekný večer a vidíme sa ráno.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)