9. schôdza

Pán poslanec Žarnay.

Ďakujem pekne. Chcem sa hlavne poďakovať kolegovi Osuskému za jeho príspevok a za to, akým úprimným spôsobom poukázal na môj osobný príbeh. Zároveň nechcem, aby celá táto rozprava vyznela tak, že ja tu rozprávam len o sebe a skrz vlastnú skúsenosť sa snažím teraz podporovať návrh, ktorý by mal, už mne, mne síce nepomôže, ale pomôcť nejako očistiť moju minulosť.
Ale odvolávam sa na to, že celý tento návrh zákona a aj ten príspevok, s ktorým som prišiel, je kvôli tomu, aby som podporil kolegov v podobnej situácii, ako som sa ocitol ja alebo ktorí sa môžu ocitnúť v podobnej situácii, ako som sa ocitol ja.
Zároveň ma trošku mrzí, že v tej rozprave alebo vo faktických poznámkach o práve veta zriaďovateľa úplne zanikla druhá časť navrhovaného zákona, s ktorou prišla Veronika Remišová, ako chrániť členov rady školy, ktorí sú zástupcami pedagogických a nepedagogických zamestnancov, a k tomu sa nikto nevyjadroval z mojich predrečníkov vo faktických poznámkach.
Takže asi toľko. Ďakujem.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milá Edit, zhodou okolností to, čo si hovorila o spolitizovaní, v našej dôvodovej správe nie je. Ako vieš, jedná sa o paralelnú diskusiu o dvoch zákonoch, ale už predtým som sa vyjadril na tému spolitizovanie. Na Slovensku spolitizovanie znamená sklientelizovanie a ja trvám na tom, že toto dáva väčšiu možnosť sklientelizovania. Lebo 8-člennú školskú radu len tak nesklientelizuješ, tak jednoducho, tak ako jednoho riaditeľa. Takže toľko k tomu, že trošku si hovorila k inému ako to, za čo tu sedím ja, ale v poriadku.
Len chcem teda povedať, že ten argument, že čo sa stalo za ten rok od platnosti toho zákona. A ja sa pýtam, čo tie školské rady za 8 rokov svojej plnej právomoci, ako sa ony podieľali na tých zlých veciach? Lebo tá zmena zákona nastala ani keby v reakcii na to, že učitelia nadšení z mojej materskej školy, a teta kuchárka a jedna pani učiteľka niečo rozkradli, zneužili, urobili zlého. To znamená, prečo im bolo treba odňať tú právomoc? Toto sa pýtam, lebo ten zákon odňal týmto ľuďom právomoc a ich dosah na to zlé, čo sa môže diať niekde, je nie tak veľký, ak len majú trochu statočnosti. To znamená, to v tomto bol ten problém.
A, Dušan, kolega Bublavý, aj ja som mal za povinnosť zrušiť dlhé roky fungujúcu školu z príčin, na ktorých sme sa nejakou vinou nepodieľali. Mesto nám zabudlo oznámiť, že vedie proces, a zabudlo nám oznámiť, že ho prehralo a prišli sme o tú budovu zverenú. Napriek tomu ma starostka Rosová ako svojho vicestarostu poslala do jamy levovej ako troubleshootera, pretože tam boli rodičia a museli sme to vyriešiť. Vyriešili sme to, ale opäť toto s týmto zákonom nijako nesúvisí, to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

O vystúpenie požiadala pani navrhovateľka, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Prosím?

Keďže sa faktická poznámka pani poslankyne Pfundtner týkala nášho návrhu, kde uvádzame práve my politizáciu školy, tak si dovolím zareagovať. Ako argument pani poslankyňa uvádzala, že nedochádzalo k porušeniam alebo k problémom pri uplatňovaní práva veta. Pani poslankyňa tu zrejeme nebola, keď sme naposledy debatovali práve o tomto probléme, a tu by som chcela opäť poukázať na prípad z obce Vrbov, a treba si uvedomiť, že právo veta sa uplatňuje jeden rok. To máme jeden rok, kdežto tá situácia predtým platila niekoľko rokov. A už počas jedného roka tu máme prvý prípad zneužitia práva veta, keď v podstate v obci Vrbov starostka a poslanci nepotvrdili súčasného riaditeľa školy vo funkcii a nepomohlo mu ani to, že ho rada školy určila za víťaza výberového konania už druhý raz. A keď sa pýtali poslancov, prečo tak hlasovali, tak jeden z poslancov hovoril doslova, citujem: "Neviem posúdiť, ktorý z kandidátov by bol lepší alebo horší. Opýtajte sa starostky, prečo dala takto hlasovať." Tak ak toto nie je exemplárny prípad politizácie riaditeľa školy, tak už neviem čo iné.
Takisto tu zazneli ešte v predchádzajúcom vystúpení príklady, nejaké príklad zo zahraničia, že ako je to v zahraničí a že vo Francúzsku, keď sa odvoláva riaditeľ, tak ho odvoláva zriaďovateľ. Tu by som chcela poukázať na to, už som to raz povedala, že odvolávanie a menovanie je úplne iný prípad, ale môžme ísť tu k našim susedom Poliakom, ktorí nedávno robili reformu školstva, a ako je to teda s výberom riaditeľa v Poľsku. Zriaďovateľ menuje výberovú komisiu, ktorá je zložená so zástupcov zriaďovateľa, učiteľov, rodičov a zástupcu odborov, teda podobne ako u nás. Členovia výberovej komisie zvolia riaditeľa, ale jeho vymenovanie je už plne v kompetencii oblastného školského kurátora. Tzv. kurátor oswiaty. Nie je to také nelogické ako u nás. U nás menuje riaditeľa ten, kto sa voľby zúčastnil, teda zriaďovateľ, a teraz mu ešte pridávame právo veta. Kurátor v oblasti školstva je priamo podriadený ministrovi školstva, je ministrom vymenovaný a na základe konkurzu mu môže byť ním len človek z praxe. Učiteľ, ktorý odučil najmenej sedem rokov a tri roky musel vykonávať dozor, teda bol školským inšpektorom. To znamená, že kurátor nie je nejaká politická figúrka dosadená, ale je to odborník s praxou a školstvo v Poľsku riadia odborníci s praxou.
Takže tu by som chcela poukázať na to, že rok sa uplatňuje právo veta a už počas tohto roka už tu máme prvý prípad zneužitia a politického zasahovania do samosprávy školy.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, Veronika, ten prípad, na ktorý si poukázala, je zase jednou kazuistikou, ale pre mňa je zároveň a hádam aj pre ostatných v sále, ak sa nad tým zamyslíme, takou ukážkou. Poslanecký zbor volený občanmi, samozrejme, má isté v takomto prípade vetovanie riaditeľa silne sprostredkované informácie. Možnože v malej obci, kde deti všetkých poslancov chodia do tej školy, to má inú váhu, ale zároveň musím povedať, že vo veľkom meste alebo povedzme v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, kde zhodou okolností, kde v nejakej tej škole sedím v rade školy i ja, tak všetci ostatní 24 poslanci, ktorí by o merite hlasovali, s tou školou pravdepodobne dlhé roky, ak vôbec niekedy, nič nemali.
To znamená, že odsúvame právo likvidovať navrhnutého zvoleného riaditeľa na ľudí, ktorí o tej veci, bez toho, aby sme ich obviňovali, že sú lajdáci a nestarajú sa, jednoducho nemôžu z podstaty veci mať také vedomosti, ako majú tí rodičia, učitelia v tej rade školy. Teda my to odsunieme s tým, že si umyje ruky zriaďovateľ a nechá si to odhlasovať zastupiteľstvom tvorenými slušnými ľuďmi nepochybne, ktorí ale o veci nevedia.
A skutočne ten príklad s tým odvolávaním, ten som už zmienil v minulom vystúpení pred týždňom. V Spojených štátoch volia občania svojho prezidenta zastúpení voliteľmi po tom, ale impeachment a odvolávanie prezidenta nerobia občania, ani v prípade Nixona, ani v prípade Clintona, robí to parlament.
To znamená, že nedá sa hovoriť o voľbe a o odvolávaní ako o totožnej veci ani na takomto príklade ilustrovane.

Pán poslanec Blanár.

Pani kolegyňa Remišová, aby som správne porozumel, vy ste predniesli ešte nový model menovania riaditeľov ako uvedenie príkladu z Poľska, ak som správne počul. To znamená, že nielenže právo veta je zlé, ale aj ten model, ktorý v súčasnosti je, je zlý. Tak som tomu porozumel podľa toho, čo ste povedali. Možno sa mýlim.
Ale poďme si rozobrať to, čo ste vy povedali, lebo jedna z vašich hlavných argumentácií je odpolitizovanie. Nuž v Poľsku každý minister, pokiaľ viem, je politický nominant a kurátor alebo ten, o ktorom ste hovorili, ktorý je menovaný tým ministrom, musí mať nejaké skúsenosti, ale to ešte neznamená, že tento človek nemusí mať politický názor, že nemusí byť s ministrom povedzme v jednej partaji. Pokojne môže byť a vôbec to nemení pohľad na to, čo je. Pretože ja si myslím, že tento jeden človek môže byť omnoho skôr ovplyvniteľný, nepoznám skúsenosti v Poľsku, ako povedzme trojpätinová väčšina v hocijakom zastupiteľstve, ktorá musí v konečnom dôsledku rozhodnúť, volených zástupcov. A iste uznáte, že keď prejdete možno všetky samosprávne zastupiteľstvá, či obecné, mestské alebo povedzme aj krajské, tak možno na jednej ruke spočítate, že tam povedzme podpora či už starostu, alebo primátora v zastupiteľstve nie je trojpätinová.
To znamená, svojím spôsobom môžeme povedať, že o tom rozhoduje kvázi taká ústavná väčšina či už v obci, alebo v kraji. A toto je podľa vás popieranie demokracie? Ja si to nemyslím. (Potlesk.)