9. schôdza

Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Barbadosom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 201 z 22. augusta 2016 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 2 tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Barbadosom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 54 z 5. septembra 2016. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov, zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Klus Martin.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja by som chcel len tlmočiť názor nášho poslaneckého klubu, ktorý sa rozhodol, že tieto tri návrhy zákonov podporí. A zároveň by som chcel využiť tento priestor, aby sme pána ministra povzbudili, že v budúcnosti keď sa budú podobné zmluvy uzatvárať, aby sme nezabúdali, že okrem ekonomických slobôd sú tu aj iné slobody, osobné slobody, ľudské práva. A ja predpokladám, že budeme ďalej pokračovať, nazvime to, v ochranárskych dohodách a treba našim partnerom pripomínať, že myslíme aj na iné ako na obchodné veci pri našich vzájomných vzťahoch.
A zároveň využijem tento priestor na krátku otázku, že či už máme nejakú predstavu, ktoré krajiny budú nasledovať ako ďalšie v tejto súvislosti, pretože neustále čítame aj v našich novinách o rôznych krajinách, ktoré by si podobné dohody viac ako vyžadovali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca v rozprave nie je žiadna faktická poznámka. Poprosím reakciu, pán minister.

Ďakujem, veľmi krátko. Za posledné roky sa toho veľa v koordinácii zahraničnej ekonomickej politiky urobilo. To znamená, istú prioritizáciu uzatvárania zmlúv má na starosti nielen samotný rezort financií, ale robí to na základe koordinovaných postupov z rezortu a zahraničných vecí, v danom prípade aj s rezortom ministerstva hospodárstva. V dnešnej situácii určite aj s úradom podpredsedu vlády pre investície. A svoje do toho čo má samozrejme hovoriť aj pán prezident so svojou kanceláriou, má svoj plán zahraničných stykov, pán predseda Národnej rady, aj pán predseda vlády z hľadiska svojho plánu zahraničných ciest. Toto je asi proste rámec, v ktorom sa hýbeme. A pre vašu informáciu, z ľudí, počet zamestnancov rezortu financií, ktorý sa tu venuje, by ste narátali na jednej ruke. Ako to je proste naozaj agenda, ktorá je veľmi špecializovaná a nie je to žiadna cestovná kancelária, ktorú by si, čo by si asi mysleli niektorí ľudia, možno aj v tejto Národnej rade. Väčšina zmlúv sa vlastne vyjednáva elektronickou poštou, ak je to nevyhnutné, tak sa robia bilaterálne návštevy.
Bezprostredne vám viem povedať, že vzhľadom na to, že som 13., tuším 13. júla podpisoval po Ekofine v Bruseli zmluvu o výmene daňových informácii s Monakom, reagujem v podstate na pozvanie premiéra Monaka na návštevu a aj na začiatok rokovaní s Monakom. To znamená, to je ďalšia taká krajina zo zoznamu, ktorý patrí medzi zaujímavé. V každom prípade ale je to signál o tom, že sa štandardizujú vzťahy v tom globálnom slova zmysle,. Je to dôkaz o tom, že godfathers, krstní otcovia systému a systému priateľských krajín, kde sa dajú ukryť peniaze, končí a viete veľmi dobre, že bez globálneho súhlasu a globálnej koordinácie by toto nikdy nebolo možné. Je jasné, že stále sa nájde kút na svete, kde takýto typ správania bude možný, ale tých kútov je čoraz menej. A treba podotknúť, treba oceniť prácu OECD, ktorý proste z pohľadu aj Angela Gurríu ako generálneho tajomníka OECD a zopár ľudí okolo neho naozaj urobili veľdielo z pohľadu toho, ako sa im podarilo na úrovni G7, G20 s týmito vecami pohnúť. Sú to proste konkrétne iniciatívy, ktoré končia napríklad agendou Apple v Írsku, veľmi aktuálna vec, kde lieta vo vzduchu 13 mld. eur z potenciálneho možného dodanenia koncernu Apple. Je správne a toto už nie je proste provinčná téma, toto je proste téma globálneho charakteru, ktorá znamená väčšiu spravodlivosť v platení daní v tom najglobálnejšom slova zmysle.
A súčasťou, samozrejme, toho je zmluvná infraštruktúra, ktorú Slovensko má celkom dobre vybavenú, sčasti je to samozrejme off section, proste tá stará dáma z čias Československa, ale Slovensko má na to, aby si veľmi suverénne vybudovalo zmluvnú základňu aj s novými tretími krajinami. Ale asi všetci viete a mali by ste vedieť, že pole slovenskej zmluvy v podstate,hlavne v oblasti ochrany investícií, tá miera samostatnosti je oveľa menšia. To znamená, uzatváranie takýchto zmlúv napríklad s Iránom, ktoré tu máme za sebou, a podlieha v podstate súhlasu, konzultácii s Európskou komisiou, pretože podpisom Lisabonskej zmluvy táto kompetencia v podstate akoby prešla na vyššiu úroveň, na úroveň Európskej komisie. A stále hovoríme o modelových zmluvách, o ich koordinácii a je to veľmi, veľmi dobré, lebo je to, mimochodom, aj jedna z tém, ktorá je veľmi dôležitá aj pre Slovensko v spore napríklad s jednou súkromnou zdravotnou poisťovňou, ktorá sa týka ochrany zisku. A to je presne téma, ktorá bude predmetom aj pred tribunálom Európskeho súdu o tom, čo má prednosť, či európske právo alebo bilaterálne zmluvy v oblasti ochrany investícií, ktoré v istých rovinách majú možno aj koloniálny charakter z hľadiska minulosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 173, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 174.
Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona uviedla.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o registri partnerov verejného sektora. Návrh zákona vecne vychádza z programového vyhlásenia vlády, ktoré tým aj napĺňa.
Návrh zákona o registri partnerov verejného sektora nadväzuje na právnu úpravu boja proti praniu špinavých peňazí a je postavený koncepčne na tom, že štát kladie na partnerov zo súkromného sektora, s ktorými obchoduje, väčšie požiadavky na transparentnosť a väčšie požiadavky na podmienky, ktoré musia spĺňať, aby sa mohli uchádzať o verejné zdroje, ako je to v rámci súkromného sektora. Zjednodušene povedané, cieľom návrhu je maximalizovať transparentnosť v rámci vzťahov medzi verejným sektorom a súkromným sektorom, predovšetkým obchodným súkromným sektorom.
Zákonom dávame verejnosti do rúk ďalší významný nástroj na verejnú kontrolu. Tak ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, aký biznis štát robí, tak pri tomto tzv. protischránkovom zákone odkrývame, s kým štát tento biznis robí. V prípade, že niekto chce informácie zatajiť alebo klamať, vystavuje sa riziku sankcií až po výmaz z registra partnerov verejného sektora, ktorý znamená ale aj zamedzenie možnosti uchádzať sa o verejné zdroje.
Predložený návrh zákona nadväzuje alebo vychádza z diskusie v Národnej rade z predchádzajúceho volebného obdobia, keď sme hovorili o nutnosti zaviesť účinný protischránkový zákon. Spĺňa všetky 4 princípy účinného protischránkového zákona, ktoré v tom čase aj opozícia zadefinovala. To jest, musí odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, nielen formálneho majiteľa, musí pokrývať všetky oblasti narábania s verejnými prostriedkami, nielen verejné obstarávanie, musí zabezpečiť verejnú kontrolu a musí obsahovať reálne nástroje na vymáhateľnosť v prípade pochybností.
Návrh zákona zavádza nový register, register partnerov verejného sektora, do ktorého sa musí zapísať každý subjekt, ktorý sa uchádza o verejné zdroje. Firmy musia zverejniť vlastnícku štruktúru až na konečného užívateľa výhod. Do registra sa firmy nemusia zapísať iba v prípade, ak ich zákazka je nižšia ako 100-tisíc eur alebo v úhrne 250-tisíc eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenia. Registrovaná nemusí byť ani nezisková organizácia v prípade poberania dotácie, napríklad hospici, domovy sociálnych služieb a podobne, to však neplatí, ak obstaráva podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Návrh sa týka všetkých foriem nakladania s verejnými zdrojmi, teda okrem verejného obstarávania aj predaja majetku, prijímania peňazí z eurofondov, uplatňovania pohľadávok voči štátu, používania peňazí zo zdravotného poistenia. Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.
Register bude verejný a teda aj verejnosťou kontrolovaný. Ktokoľvek, kto bude mať pochybnosti o zapísaných a zverejnených údajoch, môže podať podnet na ich preskúmanie. Kvalifikovaným podnetom sa súd, ktorý povedie register, musí zaoberať. Zápis nepravdivých údajov do registra bude mať za následok odstrašujúce sankcie až po odobratie hospodárskeho prospechu a výmaz z registra, ktorý znamená zamedzenie možnosti uchádzať sa o verejné zdroje. O sankciách rozhodne súd. Za pravdivosť údajov zapísaných v registri spoluzodpovedá oprávnená osoba. Ide o osobu, ktorá podáva návrh na zápis za partnera verejného sektora do registra. Pôjde o advokátov, audítorov, banky alebo notárov, to jest osoby, ktoré už dnes majú povinnosti sledovať neobvyklé operácie podľa zákona o boji proti praniu špinavých peňazí. Oprávnená osoba zároveň aj ručí za zaplatenie prípadnej sankcie. Okrem toho porušenie týchto povinností je kryté aj skutkovými podstatami trestných činov, ktoré už dnes pozná Trestný poriadok.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, to je samozrejmosť, ale počas tohto pripomienkového konania prebehlo množstvo diskusií o tomto návrhu. Ide o zásadnú legislatívnu úpravu, preto aj na začiatku pripomienkového konania som deklarovala úplnú otvorenosť diskutovať o detailoch tohto návrhu. Myslím si, že tie diskusie aj pripomienkové konanie samotné bolo, bolo naozaj veľmi užitočné a bolo vo výsledku o hľadaní nejakého balansu na jednej strane medzi záujmom štátu o transparentnosť a prípadnou neprimeranou záťažou pre neziskový sektor alebo pre malých podnikateľov. Najmä pokiaľ ide o diskusie s biznis sférou, tie neboli jednoduché, a nie všetci aktéri, na ktorých sa bude zákon vzťahovať, sa úplne dokážu stotožniť najmä s právnou úpravou zodpovednosti. V každom prípade aj teraz chcem povedať, že aj v rámci rokovania v Národnej rade som pripravená o návrhu ďalej veľmi otvorene diskutovať. A keď ho dokážeme zlepšiť, tak ja som samozrejme pripravená.
Dámy a páni, nechcem umelo nastavovať očakávania spojené s týmto návrhom zákona, ale som presvedčená o tom, že prijatím tohto zákona nastavíme úroveň transparentnosti vzťahov medzi štátom na jednej strane a biznisom na druhej strane, na veľmi vysokú úroveň. Téma, ktorú týmto zákonom vlastne pokrývame, je naozaj dnes v ére Panama papers, veľkou témou nielen na Slovensku, ale v celom priestore Európskej únie. Jednotlivé štáty menia právne úpravy a vlastne kontinuálne sa mení aj európska úprava v tejto oblasti. Ešte sme netransponovali alebo neuplynula transpozičná lehota na zapracovanie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a už sa diskutuje o jej ďalšej novele na radách ministrov. Som presvedčená o tom, že tento návrh zákona ide v trende. Ide v trende maximalizácie transparentnosti a zároveň závisí aj od toho, čo dokážeme urobiť v tom medzinárodnom priestore, pretože úspešnosť boja proti praniu špinavých peňazí spočíva v tom, ako intenzívna a kvalitná dokáže byť dnes, ale aj v budúcnosti sieť na výmenu informácií o týchto firmách. Hovorím to preto, pretože platí, že žiaden štát tu nedokáže byť úspešný samostatne, žiaden štát tu nepredstavuje žiaden uzatvorený ostrov. Tento návrh zákona je v súlade s týmito trendami a som presvedčená o tom, že na, laťku nastavuje veľmi vysoko, pretože ide v mnohom ďalej. Aj pokiaľ ide o mieru transparentnosti, zverejňovania údajov, ale aj pokiaľ ide o verifikáciu týchto údajov a preventívnu kontrolu týchto údajov, ktoré sa zapisujú do registra partnerov verejného sektora.
Preto okrem toho, že verím, že sa výrazne zvýši transparentnosť vzťahu medzi štátom a biznisom na Slovensku, verím aj v to, že bude dobrým vkladom alebo inšpiráciou Slovenska aj pre tieto debaty na európskej úrovni.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, návrhu zákona, ktorý má za cieľ zásadne zvýšiť transparentnosť vzťahov medzi štátom a biznisom. A myslím si, že to potrebujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pani ministerke a podpredsedníčke vláde za uvedenie vládneho návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Teraz poprosím pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, nech sa páči.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k vládnemu návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Návrh zákona po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a tiež aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby tento vládny návrh zákon prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor bol navrhnutý ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali tento návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona, ale aj z úvodného slova pani podpredsedníčky vlády a ministerky je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Na tomto mieste iba pokladám snáď za potrebné zvýrazniť, že sa jedná nielen teda o významný krok pri plnení vládneho programu, ale jedná sa o krok, ktorý má za cieľ skutočne zvýšiť transparentnosť v obchodných vzťahoch, ale najmä zvýšiť a smerovať k ochrane, k lepšej ochrane verejných financií. Samozrejme, ako už povedala pani navrhovateľka, jedná sa o tému, ktorá sa neobmedzuje na územie Slovenskej republiky. Ide o globálnu tému, globálny problém, s ktorým musí dnes zápasiť nielen naša krajina, ale aj ďalšie krajiny, nielen v Európskej únii, ale dá sa povedať, vo svete.
Čo je osobitne pozitívne z tohto pohľadu, je, že vlastne tento predložený návrh zákona prichádza ambiciózne s novými inštitútmi, ktoré majú dosiahnuť ten stanovený cieľ. Či už je to ten zmienený register partnerov verejného sektora, ale aj inštitúty, ktoré súvisia s novou formou kontroly plnenia obsahu tohto zákona, ale samozrejme aj s potrebnými následnými sankciami.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom preto odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v týchto výboroch v zmysle toho rozhodnutia a návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcu.
Otváram týmto všeobecnú rozpravu, najprv k písomnej časti rozpravy. Dostala som tri prihlášky. Za klub OĽANO vystúpi pani poslankyňa Remišová, za klub SaS pán poslanec Baránik a neskôr to uzavrie, písomnú časť rozpravy, pán poslanec Beblavý.
Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová, máte slovo.