10. schôdza

Ďakujem. Ja sa len v rýchlosti pristavím pri jednom vašom výroku, ktorý považujem za symptomatický vašich kvalít ako údajného diplomata, pracujúceho pre Slovensko. Vy si mýlite to, že ste teraz v politike, že, samozrejme, môžete kydať na vášho oponenta politického, koľko chcete. Ale aby ste naznačili vo vašom vyjadrení, že prezident Spojených štátov amerických, nášho spojenca, a to hovoríte ako diplomat údajný, že sa, že sa vyjadruje hulvátsky, to je známka toho, že čo ste vy za diplomata.
Toto je jeden trapas, čo, ktorého ste sa tu dopustili. Hanba.

Chcete reagovať, pán poslanec Kmec?
Nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Krúpa, áno, máte pravdu, je rozdiel medzi diplomaciou a politikou. Keď som bol v diplomacii, vám môžem potvrdiť, že vyjadroval som sa kriticky či už na margo vlády Vladimíra Mečiara, Mikuláša Dzurindu, ale aj Roberta Fica. Rozdiel je v tom, že ako diplomat tieto kritické postrehy, ktoré som získaval v zahraničí, som nedával do novín, pretože to nie je úloha diplomata, ale posielam som ich buď v šifrových komunikáciách, alebo, alebo v otvorených, v otvorených informáciách, ktoré si môžte dohľadať aj na ministerstve zahraničných vecí.
Ako politik sa vyjadrujem kriticky k prešľapom súčasnej vlády a robím to teraz otvorene, pretože to je moja úloha z pohľadu opozície, a citoval som nespočetné množstvo týchto vyjadrení, ktoré prinášajú zahraničné médiá. Takže pozrite si, pozrite si tieto zahraničné reakcie.
Pán poslanec Baránik, trošku dezinpretujete moje vyhlásenie. Ja som len spomenul, že veľmi dobre vieme, že štýl politiky pána prezidenta Trumpa je veľmi kontroverzný, často ho kritizujú, ale nepovedal som, že je to hulvátska politika. Ja som len povedal, že pán premiér Matovič používa dokonca ešte hulvátskejší jazyk. Takže aj skreslili ste moje vyjadrenie.
Ďakujem. (Reakcia z pléna a smiech v sále.)

Dobre. Tak vidím, že je tu veselo.
Ako ďalší, pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

Príjemné dobré ráno. Dámy a páni, rozmýšľal som, ako o 2:15 hod. osloviť polospiacich ministrov a polospiacich poslancov. Nič iného ma nenapadá, iba ako drahí pozostalí, ale o tom potom.
Rokujeme tuná o veľmi vážnej veci a to je odvolanie premiéra vlády. Rokujeme v podstate o ňom, o..., po štyroch mesiacoch jeho tzv. vládnutia. Ja by som hľadal korene aj v tomto rokovacom dni, kde teda toho premiéra odvolávame, možno ešte dva mesiace dopredu, kde ešte vtedy spoločenský prokramovaný, pro..., proklamovaný budúci premiér na istotu skoro stopercentnú pán Kiska zvolával rôzne raňajky, rôzne obedy, rôzne stretnutia a vynechával nášho súčasného pána premiéra z týchto spoločenských aktivít, vynechával súčasného pána predsedu Národnej rady z týchto spoločenských aktivít, dokonca ktorého pomenoval ako za nežiaduceho, a o Matovičovi hovoril, že teda možno. To všetko ale zmenili voľby. Tie voľby rozdali karty úplne inak, Matovič sa stal premiérom a musel zostaviť vládu.
Samozrejme, nebol na to pripravený, netušil, že získa také veľké percentá, a, prirodzene, dostali sa aj do vlády ministri, ktorí s tým vôbec nerátali, poniektorí viac, poniektorí menej, premiér Matovič sa chová tak, ako sa chová, jednoducho keby som chcel byť veľmi tvrdý, mohol by som povedať, že je to zatiaľ spolok nekompetentných. Tak to vychádza skutočne skoro vo všetkých sférach s malými výnimkami. Čuduje sa celé Slovensko pomaly, čudujú sa aj voliči Matoviča, čudujú sa ľudia, ktorí mali o tom tzv. inom vládnutí úplne iné predstavy. Stalo sa.
My tu dnes stojíme pred odvolávaním premiéra, ktorému sa neuveriteľne rýchlo podarilo spôsobiť to, že je odvolávaný. To sa ešte v histórii parlamentarizmu od roku 1993 nestalo.
Keď tak človek bruslí po tom internete a po Facebooku, čo teda robí skoro každý z nás, ja som si tam našiel jeden otvorený list, ktorý poslala, poslala jedna dáma, jedna významná dáma, premiérovi Matovičovi. Hovorí tam o argumentoch, ktoré som si osvojil, ja vám na záver toho listu poviem, o koho sa jedná, samozrejme. Ale dovoľte, aby som vás, aby som vám ten otvorený list Matovičovi prečítal preto, lebo ja sa s ňou absolútne stotožňujem. A tá pani určite vedela, o čom hovorí. Tak teda dovoľte, aby som zacitoval. Hovorím, nie je to môj list, je to list panej, dámy, ktorú som, ktorý som si našiel na Facebooku, a všetky citácie sú jej. Ani jedna nie je moja. Tak teda.
„Vážený pán premiér, tak vám povím, ako my v Trnave zvykneme: mna tá vaša diplomovka z hentoho šeckého, čo vás 10 rokov sledujem, asi aj najmenej trápi. Lebo ja som od začátku dúfala, že raz sa na šecky tie podfuky a tiátra, kerýma ste nás tahali za nos, porádnejšie sa posvíci. Ale aby nám aj ostatní ľudia rozumeli, zhrňme si to radšej v kodifikovanej slovenčine.
Vždy som mala pocit, že ste v politike privilegovaný a že vám bolo odpustené viac než ktorémukoľvek inému politikovi. Tak napríklad ľudia vám záhadne prepáčili absurdnú výhovorku o písaní diplomovky na dovolenke. Pritom každý, kto niekedy v živote sedel kdesi pri mori, vie, že napísať rukou 60 strán za dva týždne nedokáže ani Chuck Norris. Ale ľudia vám to kúpili. Nikto nekričal a nikto neniesol transparenty pod vaše okná. Žiadne meméčka, žiadne uťahovačky, žiadne frky o lekvári na polici.
Záhadne sa vám prepiekla aj tá absurdná argumentácia, ktorou ste vysvetľovali nezrovnalosti vo vašom účtovníctve. Vraj vaša mama (ktorú si inak mimoriadne vážim, a viem, že je to čestná pani) denne prejazdila 600 kilometrov. Ešte aj tú ste do toho zatiahli. Ale ľuďom aj táto báchorka záhadne dávala zmysel a kúpili vám to. A zase žiadne protesty ani výtvarné pomôcky v parlamente, ani bojkoty vašich tlačoviek.
Najväčšia drzosť bola vaša teatrálna horlivosť za zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov. Vy ste totiž všetkých tých ľudí právom naštvaných na zlovôľu mocných len ťahali za nos a robili ste si z nich bláznov, lebo ak o hmotnej zodpovednosti vykrikuje niekto, kto si majetky prepísal na manželku, potom mi rozum neberie, ako sa môže pasovať na apoštola spravodlivosti.
A keby len to. Keď sa vás pani Monika Tódová spýtala, či je toto v poriadku, vy ste normálne so serióznym výrazom v tvári ponúkli argument, že toto je znak lásky voči manželke. Normálne som čakala, že z publika vyletí vajíčko alebo rajčina. Ale nič. Aj to, ako kreatívne dokážete ospravedlniť svoje nekalé kroky, vám verejnosť dokázala prepáčiť. Naozaj vám ľudia toho veľa naprepačovali, lenže ja im rozumiem. Podarilo sa vám chytiť ich do manipulátorskej pasce: kto nekope so mnou, kope za Fica. Akonáhle vás chcel ktosi kritizovať, čelil obvineniu, že je buď priamo spriahnutý s Ficom, alebo je skrátka hlupák, ktorý si neuvedomuje naliehavosť odstrániť Ficovu vládu. Bola to dlhoročne účinná páska, ktorou ste lepili ústa vašim kritikom.
Celá vaša politická existencia bola a musela byť nevyhnutné spätá s existenciou nepriateľa.
Keď už nemohlo fungovať strašenie Ficom, tak zaberal argument „ad hnusoba“. A keď dnes nefunguje ani hnusoba, našli ste si „bývalého premiérka s jamkami v lícach“, ako ste nazvali Petra Pellegriniho. Od teraz bude on vašim alibi a legitimizačným dôvodom pre čokoľvek. Kto útočí na úspešnú vládu, zaručene paktuje s Pellem. Áno, toto tu budeme najbližšie roky počúvať ako snahu o umlčanie kritiky.
Lenže viete, za čo mám v skutočnosti na vás najťažšie srdce? Že ste to boli zrovna vy, kto ste urobili z politiky kabaret a vniesli ste do nej klanovú kultúru, ktorá neukazuje ľuďom to, čo všetko môžu, dokážu a na čo Slovensko má. Vy ste ich zblbli do plytkého pudového honu na nepriateľov. Rozumiem, že sa vám páčila rola „hrdinu, ktorý si to rozdá s mafiou“. No mňa úprimne desila, totiž keď politik začne hovoriť o tom, koho posadí do basy, komu zhabe majetky a ako bude čeliť, čistiť chliev, vtedy treba okamžite zbystriť pozornosť, lebo na nič z toho nemá v právnom štáte právomoc.
Mrzí ma, že ste premenili politickú súťaž na zápasnícky ring, kde krik, zloba, strašenie zverejnením nahrávok či vydieranie detektorom lži sa stali symbolom úpadku slovenskej politickej kultúry. Pochovali ste debaty o ideáloch, o hodnotách, vízií o smerovaní krajiny, pretože ich prekričalo vaše politické gladiátorstvo. Cieľom politiky sa stalo púhe ničenie nepriateľov. Toto vôbec nie je žiadne hrdinstvo, toto je skaza, s ktorou nás, s ktorou sa slovenská politická scéna bude musieť dlho vysporiadavať.
Vaša diplomovka je napokon len ukážkou toho, ako škaredo ste ťahali ľudí za nos. Ako ste im ponúkli falošný obraz Igora Matoviča, ktorý si mali pestovať ako svätý obrázok. Politik, čo všetkým ostatným smietky z oka ťahal, len brvná vo svojom oku nevidel.
Irena Bihariová, Progresívne Slovensko.“ (Ruch v sále.)
Takže aby ste tomu rozumeli, viete veľmi dobre, že toto mal byť váš koaličný partner. Môžete sa čudovať (povedané so smiechom), koľko chcete, teraz vám to už nevyhovuje, pochopiteľne, ale situácia je taká, že táto dáma to s vami, na rozdiel od nás myslela vážne.
Viete, no a najhoršie zo všetkého je, keď sa nájde primitív s diktátorskými tendenciami alebo s diktátorskými sklonmi. To vždy v histórii viedlo k jednej katastrofe a k tragédiám. Ja by som vás veľmi pekne poprosil, aby ste si na týchto hajzlíkov a diktátorov dávali pozor. Je to vo vašich rukách.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dve faktické poznámky.
Pán poslanec Petrák, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, musím povedať, že aj keď Progresívne Slovensko nepatrí moc medzi mojich favoritov, úplne sa stotožňujem s obsahom tohto listu, a tak ako oslovil vás, oslovil aj mňa.
A ak by som ja zase lovil v nejakých statusoch facebookových alebo facebookových vodách, tak by som narazil v jednej politickej strane, ktorá je súčasťou vládnej koalície, na hodnotenie prvých 100 dní vlády, kde predstaviteľ tejto strany hovorí: „Rozprávali sme sa s našimi priateľmi z Progresívneho Slovenska spolu o budúcich príležitostiach.“
Myslím si, že existuje v tejto chvíli príležitosť vysporiadať sa s Igorom Matovičom, a budem rád, keď preukážu svoju principiálnosť.

Pán poslanec Kazda.

Pán poslanec, pani Bihariová určite ocení, že ste ju citovali, bezpochyby to určite ocení, no v každom prípade nenašiel som tam odpoveď na dôvody, pre ktoré, ktoré ste vy uviedli ako dôvody, pre ktoré by mal byť odvolaný pán Matovič. Tie sú štyri. A naozaj nevidel som ani jeden. Tie štyri sú:
- neplnenie sľubu predsedu vlády plniť si funkciu čestne, svedomite a v záujme občanov;
- neplnenie a odchyľovanie sa od programového vyhlásenia vlády;
- nepripravenosť na manažovanie plnenia ústavných povinností a tak ďalej;
- neexistencia ucelenejšej stratégie.
Nebol tam jeden jediný dôvod, ja som ho neidentifikoval, pre ktorý by mal predseda vlády odstúpiť a ním aj celá vláda.
Nepopieram, že sú iné body, v ktorých by som možno s pani Bihariovou súhlasil, ale neboli uvedené ako dôvody pre odvolanie, ktoré ste uvádzali vy.
Ďakujem.

S reakciou, pán poslanec Jarjabek.