12. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne pánu poslancovi Kremskému, že sa na túto tému pozrel čiste pragmaticky, a to z toho demografického hľadiska. Je to skutočne veľký problém a si spomínam, keď sme na Slovensku hovorili o tom, že však sa nemusíme starať o to, že sa rodí málo detí, veď potom prídu ešte Husákove deti, ktoré začnú rodiť, a tá demografia sa zlepší. Prišli Husákove deti, ktoré boli, možno viacerí viete, aké to boli, a..., ale tieto deti nemali 4 deti ako ich rodičia, ale mali len jedno. A dostali sme sa tam, kde sme teraz.
Ale pri vystúpení pána Kremského mi napadlo jedno, že je oveľa jednoduchšie nechať tú ženu, nech ide na potrat, a potom ju už aj nechať s tými problémami, ktoré možno po tom potrate má, ako zobrať spoluzodpovednosť na tie de..., za tie deti, ktoré sa narodia v ťažších podmienkach v prostredí, ktoré je pre nich nežičlivé, pretože túto zodpovednosť na seba zobrať nechceme.
Ďakujem.

Pán poslanec Kazda.

Pán poslanec Kremský, ďakujem za zaujímavý príspevok, ktorý síce sa netýka priamo tejto novely, lebo teraz neriešime už tú priamu otázku ochrany života, či v niektorom konkrétnom dni, sekunde alebo týždni, ale určite rád, určite ja by som bol veľmi rád, keby sa niekedy otvorila a niekedy by sme ju naozaj aj na pôde parlamentu riešili, ale mám takú jednu iba metodologickú poznámku, lebo, pán poslanec, si spomínal, aj pani poslankyňa Záborská, ten demogra..., demografický vývoj.
No nemyslím si, že by toto mala byť, malo byť nejaké určujúce kritérium, lebo potom by sme museli povedať, že pokiaľ by demografický vývoj alebo populačná krivka veľmi prudko rástla, tak si ten ľudský život nezaslúži ochranu, lebo máme dostatok ľudí. Hej? To je len taká metodická poznámka, ja viem, že ste to tak nemysleli, samozrejme, ale snažím sa to rozvinúť trochu takú ako metodickú debatu, argumentačnú.
A takisto, takisto aj v prípade, že keď argumentujeme, že kvalitným človekom, takisto ten predmet ochrany by nemal záležať na tom, že či vyrastie špičkový športovec, alebo vyrastie dieťa nechcené a týrané napríklad. Čiže to je len metodická poznámka, ale, ale samotná téma je veľmi dôležitá a ja budem veľmi rád, aj keby, keď sa k tomu dostane niekedy možno aj na nejaké väčšie otvorenie.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Kremský.

Ďakujem veľmi pekne. Len krátka reakcia.
Pán poslanec Jarjabek, áno, je to téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť, ale ona bude vždy rozdeľovať. Ale to neznamená, že je to zlá téma. Každé voľby polarizujú spoločnosť a rozdeľujú a to neznamená, že nebudeme mať voľby, že ich zrušíme. Myslím si, že je to na nás, aby sme dokázali počúvať jeden druhého, rešpektovať svoje názory, neútočiť na seba osobne a počúvať sa. A myslím si, že toto je veľmi dôležité.
K tej ďalšej veci, nepochopil som, kde bolo citové vydieranie, ja som spomínal tvrdé fakty, dáta, myslím si, naozaj že demografická kríza je veľké riziko pre Slovensko, je to riziko v tom, že krajina, ktorá nerastie a nereprodukuje sa, je ohrozená aj na existencii časom. Sú dejinné zlomy, keď sa veci menia, keď sa menia hranice, menia sa krajiny, a práve vtedy tie slabé krajiny veľmi často skončia, podľahnú tým silným krajinám, ktoré sa dlhé roky budujú. SMER o podpore rodín 8 rokov iba rozprával, ale urobil len veľmi, veľmi málo. Za ten čas iné krajiny dávajú oveľa lepšiu finančnú podporu rodinám, dávajú oveľa väčší daňový bonus, vážia si rodiny, vážia si mnohodetné rodiny, podporujú ich v tom.
Na druhej strane na Slovensku tretina interrupcií sú deti, alebo teda tehotenstvá v manželstvách, kde by šlo o tretie dieťa, pretože tí ľudia si jednoducho to tretie dieťa nevedia dovoliť. A to je výsledok vašej politiky. To je ovocie prorodinnej politiky SMER-u.

Ďalší a posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Bubnár, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, milé kolegyne, teraz si uvedomujem, že toto je moja prvá rozprava na tejto pôde, a stojím tu teda naozaj s takým obrovským rešpektom a uvedomujem si tej cti, ktorá sa dostane len málokomu, tak naozaj som za to vďačný.
A dnes toho už bolo povedané strašne veľa, zvlášť z pohľadu liberál verzus konzervatívec. Tu už podľa mňa nemáme čo riešiť, lebo nájsť kompromis v tak obrovskej, citlivej téme ako je ochrana života medzi liberálmi a konzervatívcami by podľa mňa nedokázal ani Chuck Norris, ale mňa teda trošku tak nadchlo vyjadriť sa k tomu, že, keď si pamätám, koncom júna prišli na pôdu parlamentu rôzne návrhy tzv. interrupčných zákonov, a ja som vtedy sa začítal naozaj do všetkých a začal som tak v duchu uvažovať, čo môj zmierlivý duch kresťanstva skutočne chce a po čom ide. Ja by som si túto tému nazval možno tak, že človek je z prirodzenosti rebel. Viete, pamätám si, ako mi môj otec hovoril, že za komunizmu zakazovali ľuďom veriť v Boha. Zakazovali chodiť na náboženstvo, chodiť do kostola a viete, čo to vyvolalo, 10-tisíc mladých ľudí na Levočskej hore spievalo Ave Maria, policajti ich tĺkli, možno častokrát s pendrekmi, ale boli to skutočne takí frajeri, lebo oni trpeli za vieru.
Keď sa prenesieme dnes možno do súčasnosti, opäť prichádzajú každý deň nejaké nové nariadenia, nové zákazy, príkazy, musíte nosiť rúška, nesmiete sa zhromažďovať a ľudia z prirodzenosti tým, že človek je rebel, začnú sa búriť, začnú robiť rôzne zgrupovania na Facebooku a jednoducho protestovať proti tomu, a tak by sme mohli pokračovať.
Zas 8 rokov som bol učiteľom na dvoch gymnáziách na východe Slovenska a kdekoľvek, kde mi moji kolegovia učitelia povedali, že vieš, v tej a tej triede máme takého rebela, on nepočúva, on bude mať trojku z chovania, ja som sa vždy tak potešil a povedal som si, to je pre mňa challenge, to je taká výzva, naozaj že chcem sa tým človekom stretnúť. Častokrát som takého študenta pozval na pizzu po škole, rozprával som sa s ním dlho a ja som zistil, že to je človek, ktorého nikto nechápe. Je to človek, ktorému celý život iba prikazujú, zakazujú, on tomu nerozumie, ale jemu nikto v živote nepodal ešte pomocnú ruku. Tak som to urobil ja a vďakabohu naozaj mnohé veci sa v životoch takýchto mladých ľudí menili. A v tom ja vidím nádheru učiteľského povolania, že to nie je iba vyučovať, ale je to viesť mladých ľudí.
A tak sa teda dostávam aj na koreň toho, prečo som sa dnes rozhodol vystúpiť v mojej prvej rozprave s veľkým rešpektom, a to je, priatelia, to, že aj keď si veľmi vážim, že vznikli toľké iniciatívy v prospech ochrany života, myslím si, že najväčší efekt vyplývajúci z mojich skúseností dokáže priniesť taký zákon, ktorý nebude mať ani jedno slovo zákaz. Bohužiaľ, je to tak, že človek je neustály rebel. Ale z mojich skúseností naozaj vyplýva, že ten, komu podám pomocnú ruku, sa častokrát mení.
Preto, drahá kolegyňa Anička a všetci predkladatelia tohto návrhu zákona, z úprimného srdca vám naozaj ďakujem, že, že ste vnímali svet mojimi očami, svet, ktorý je pozitívny, ktorý dáva pomocnú ruku, ktorý chce chrániť. A neostáva nám nič iné iba veriť, že skutočne to ženy, ktoré sa dostanú do tak ťažkej životnej situácie, že si musia voliť medzi životom a smrťou dieťaťa, a keď pocítia, že je tu niekto, kto povie, ale porozmýšľaj, dáme ti príspevok skôr. Keď ťa chcú vyhodiť z domu, ponúkneme ti náhradné bývanie a skutočne budeme stáť pri tebe, ja chcem veriť, že sa naozaj dočkáme toho, že množstvo mladých ľudských životov bude zachránených.
Takže ďakujem pekne a prajem vám každému v hlasovaní síce slobodnú, ale pevnú ruku. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Štyri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Ako prvá, pani poslankyňa Záborská.

Pán kolega Bubnár, milý Jožko, toto tvoje vystúpenie bolo veľmi, veľmi silným svedectvom a poviem len jednu vetu. Ak na Slovensku budú takí mladí ľudia, ako si ty, tak sa nemusíme báť o to, že by niekto zabudol na tehotné ženy, ktoré potrebujú pomoc. Ty si dokázal, že to nie parlamentné panoptikum, ktoré sa zaoberá pomocou tehotným ženám, ale že sú to aj mnohí mladí ľudia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Tabák.