15. schôdza

Pán poslanec (doznievanie potlesku), pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Ja na rozdiel možno od kolegu, ktorý to tu spomínal, veľmi často som bol pri zomierajúcich ľuďoch. A práve som chcel poukázať na to, koľko ľudí vďaka COVID-u zomiera nie na COVID, ale vďaka COVID-u, že sa im posunuli plánované operácie a problémy tie, ktoré ako mali. V tej prvej vlne sa všetko poposúvalo. Tí ľudia sa nedostali na vyšetrenia. Boli to aj onkologickí pacienti, srdcovo-cievne ochorenia, rôzne iné ochorenia. Každý deň kopec ľudí zomiera. Ja som tuná nespochybňoval alebo nechcel som nejak bagatelizovať tento COVID-19, ktorý sa tuná šíri, ale jednoducho aj vďaka možno tomuto COVID-u-19 tak zabúdame na mnohých pacientov, ktorí naozaj majú problémy a sú odsúvaní vo svojich, či už u svojich obvodných lekároch, alebo plánované operácie, ktoré boli a nemohli sa dostať.
Určite nie je jednoduché byť pri zomierajúcom pacientovi a to už je jedno, na akékoľvek ochorenie zomiera. Vo svojom živote, myslím si, že som bol nielen pri starých ľuďoch, ktorí zomierali a tí, ktorí mali ako problémy, ale boli to veľakrát ľudia, ktorí boli v stredne dospelom veku, a musím povedať, že bol som aj pri deťoch, ktoré zomreli. Zomierajú vždycky všetky vekové kategórie, ale tuná, keď aj ten COVID-19 tuná ďalej medzi nami bude, tak život na Slovensku, ja nechcem, aby sa zastavil, ale aby sme sa dokázali s tým vysporiadať a dokázali s ním žiť. Jednoducho nemôžme všetko zavrieť a teraz sa strachovať kdesi všetci pozatváraní vo svojich domovoch a možno sused, suseda, ktorý bude udávať, lebo ty si nemal rúško a neviem aké opatrenia si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ.
Nech sa páči.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, so záujmom som si dnes vypočul celú diskusiu k tomuto návrhu zákona. Musím povedať, že som príjemne prekvapený, koľko odborníkov na ústavné právo sedí v parlamente, v poslaneckých laviciach.
Dovoľte mi, aby som to veľmi stručne zhrnul. Zákon, o ktorom sa tu dnes bavíme, bol zavedený alebo bol prijatý 21. júna 2007, čiže bol prijatý vládou SMER-u. Tak tie kompetencie v zásade tak, ako sú nastavené, Úradu verejného zdravotníctva máme tu takto nastavené principiálne od 21. júna 2007.
Niekoľko sporných bodov alebo bodov, ktoré nie sú celkom jasné alebo o ktorých sa tvrdí, že nie sú jasné, boli potom zavedené novelou v roku 2011 a sú platné od 1. 7. 2011, čiže boli, boli implementované Radičovej vládou. Paragraf 48 ods. 5 bol potom ešte novelizovaný k 1. 4. 2018, na prelome teda striedania vlád pána, pána premiéra Fica a pána premiéra Pellegriniho, kde sa nezasiahlo do tohto ustanovenia, resp. nepristúpilo sa k nejakému precizovaniu tohto ustanovenia, tak aby sa tam, ak tam teda vnímali reprezentanti vtedajšej vlády nejaký, nejaký problém, tak tam bol vynikajúci priestor na to, aby ten problém odstránili.
Ďalej bola, v rámci diskusie tu bolo množstvo podnetov, ktoré apelovali na to, aby Úrad verejného zdravotníctva svoje opatrenia podroboval nejakej, nejakému procesu, by som povedal, až politickej kontroly alebo schvaľovanie tých jednotlivých opatrení, prípadne aby boli predmetom, predmetom nejakej, nejakej diskusie verejnej, prípadne politickej. Myslím, že toto, toto ja osobne nepovažujem za veľmi šťastné riešenie. Ja veľa času trávim na zasadnutiach krízového štábu a jedná sa veľmi často o opatrenia, ktoré, ktoré sú výsostne, výsostne odborného charakteru.
Myslím, že aj v tejto debate veľakrát vlastne vyšlo do popredia, že odbornosť prijatých opatrení ako takých nie je predmetom nejakého neustáleho spochybňovania. Rovnako ich nespochybňuje Ústavný súd vo svojich stanoviskách, nespochybňuje ich ani Generálna prokuratúra ako vecne správne alebo odborne správne. Čiže tu by som ako nebol zástancom toho, aby tie jednotlivé opatrenia sa stali predmetom nejakej politickej, politickej polemiky. Z povahy veci alebo z povahy existencie Úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že musí reagovať apoliticky, bez ohľadu na to, či tie opatrenia sú alebo nie sú nepopulárne politicky. On je tu proste vytvorený na to, aby chránil životy ľudí v rámci, v rámci krízových situácií, prípadne pri ochrane zdravia, hej. Takže, takže s týmto, s týmto, tak ako to tu bolo niekoľkokrát navrhované alebo debatované, nesúhlasíme.
Potom tu bola častokrát dávaná ako keby nejak tá príslušnosť alebo nepríslušnosť Úradu verejného zdravotníctva. Treba povedať, že podľa akýchkoľvek rozhodnutí doterajších či už Ústavného súdu, alebo ostatných súdov príslušných na rozhodovanie, nie je žiadne rozhodnutie, ktoré by spochybňovalo príslušnosť Úradu verejného zdravotníctva vydávať opatrenia tak, ako ich vydával doteraz. To znamená, všetky opatrenia, ktoré boli vydané, boli vydané v súlade so zákonom a boli vydané úradom, ktorý má zo zákona, konkrétne z § 48 ods. 4, plnú právomoc takéto opatrenia vydávať.
Ďalšia vec, o ktorej sa tu hodne diskutovalo, bola forma opatrení. Je pravda, že v tomto návrhu zákona o tejto novele zákona pristupujeme k precizovaniu alebo k vyšpecifikovaniu toho, ako tie opatrenia majú vyzerať. Zavádzame teda nejakú vyhlášku. Na druhej strane však treba povedať, že aj doteraz vydávané opatrenia boli, boli akceptované aj Ústavným súdom, kde argumentácia Úradu verejného zdravotníctva spočívala v tom, že ich od začiatku považoval za hybridné právne akty, ktoré poznáme v právnom poriadku a Ústavný súd sa s touto argumentáciou stotožnil a na základe tejto argumentácie odmietol 15 sťažností, ktoré boli podané na Ústavný súd, hej?
Čiže z tohto dôvodu si nemyslím, že je korektné akýmkoľvek spôsobom spochybňovať právomoc Úradu verejného zdravotníctva, prípadne opatrení, ktoré boli prijaté, pretože, pretože na to nie je relevantný dôvod.
Ďakujem veľmi pekne a teším sa na ďalšiu diskusiu v druhom čítaní, prípadne vo výboroch.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Cigániková, chcete zaujať stanovisko? Dobre, ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode a vyhlasujem 5-minútovú prestávku, po ktorej budeme hlasovať.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)