15. schôdza

Ďakujem. To bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, uzatváram možnosť.
Ako prvý pán poslanec Susko. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ako som povedal už v rozprave pri skrátenom legislatívnom konaní, tento návrh zákona zavádza do veľkej miery rozšírené kompetencie pre Úrad verejného zdravotníctva, ktorý doteraz tento úrad nemal, a kompetencie, ktoré zasahujú alebo obmedzujú základné ľudské práva a slobody, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky, a to najmä právo na osobnú slobodu, slobodu zhromažďovania sa a ochranu osobných údajov a súkromia.
Keď si pozrieme konkrétne ustanovenia tohto návrhu, tak sú tu napríklad nútená izolácia podozrivej osoby z ochorenia alebo nákazy, alebo nákazy, podozrivej z nákazy. Ja sa teda pýtam, kto je osoba, ktorá je podozrivá z nákazy alebo z prenosného ochorenia. Ako sa to bude určovať a kto to bude určovať, na základe akých kritérií, pretože to v zákone vôbec nemáme určené.
Ďalej tu máme obmedzenie základného práva na súkromie a ochranu osobných údajov v článku alebo v bode 12 tohto návrhu, kde sa zavádza povinnosť alebo teda opatrenie, ktoré môže uložiť Úrad verejného zdravotníctva – podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov poskytovateľov služieb vo všeobecnosti. A teraz kto sú poskytovatelia služieb? Sú to obchody, sú to reštaurácie, sú to kozmetiky, sú to, ja neviem, akékoľvek, všetky iné, to je akékoľvek. Akýkoľvek poskytovateľ služby bude zhromažďovať osobné údaje o fyzických osobách a s takýmito bude ďalej nakladať, môže ich poskytovať alebo teda musí ich poskytovať Úradu verejného zdravotníctva na požiadanie, ale nie je nikde zadefinované, čo táto osoba s tými údajmi môže robiť a ako s nimi môže, môže nakladať. Podobne aj registrovanie osôb pri vstupe na územie Slovenskej republiky.
Ďalej sa tu zavádza izolácia alebo karanténa osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sú ľudia, ktorí sú nakazení nejakým prenosným ochorením alebo nákazlivou chorobou, alebo nie sú. Čiže en bloc všetkých, to znamená aj zdravých osôb. Všetky tieto opatrenia sa týkajú v zásade aj zdravých osôb, lebo aj podozrivá osoba z ochorenia ešte neznamená, že je chorá alebo nakazená, čiže vo väčšine prípadov to budú zdravé osoby.
Ďalej sa tu hovorí o uložení povinnosti zamestnávateľom zákazu vstupu zamestnancom alebo iných osôb na pracoviská alebo do priestorov zamestnávateľa.
No a nakoniec je to ustanovenie, ktoré je absolútne zneužiteľné a absolútne vágne, a to sú, to je pod písmenom z) v § 48 sa dopĺňajú – ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Čo môže byť naozaj, naozaj všetko alebo teda čokoľvek. No a ja sa tu chcem spýtať, keďže tu máme nejaké ústavou garantované základné práva a slobody, ktorých obmedzenie, najmä pokiaľ ide o osobnú slobodu, resp. slobodu zhromažďovania sa, ale najmä osobnú slobodu, tak to máme naozaj v právnom poriadku Slovenskej republiky nastavené prísne kritériá, za ktorých sa môže osobná sloboda obmedziť, napríklad v trestnom konaní, prísne pravidlá, kedy sa musia skúmať rôzne okolnosti na to, aby mohlo prísť k obmedzeniu osobnej slobody fyzickej osoby. Tu bez akéhokoľvek skúmania alebo akéhokoľvek, akýchkoľvek podrobností tento návrh zákona zavádza možnosť Úradu verejného zdravotníctva nariadiť obmedzenie základného ľudského práva, práva na osobnú slobodu osoby, ktorá je podozrivá z toho, že je nakazená nejakou prenosnou chorobou alebo nákazou. Bez ohľadu na to alebo bez toho, aby tento zákon priamo nejakým spôsobom špecifikoval, ako sa to bude skúmať a ako sa bude vyhodnocovať, kto je touto podozrivou osobou. Čiže v zásade Úrad verejného zdravotníctva si určí sám, že toto sú osoby, ktoré sú podozrivé, a týmto obmedzí osobnú slobodu.
A tu, pán minister, by som sa chcel naozaj opýtať v rámci toho, že ide o skrátené legislatívne konanie, že to neprebehlo žiadnou odbornou verejnou diskusiou, že či a akým spôsobom sa tu vykonal test proporcionality.
V rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky sa hovorí o tom, že ak je potrebné na zabezpečenie verejného záujmu obmedziť niektoré zo základných ľudských práv a slobôd, tak by mal byť vykonaný test proporcionality, kde by mali byť zvážené na jednej strane základné princípy demokratického zriadenia a základné ústavné princípy, ktorým je aj právo na osobnú slobodu. A na druhej strane tie práva, ktoré sú sledované práve takouto úpravou, ktorou majú byť obmedzené tieto základné práva. A na základe tohto testu proporcionality by sa malo vyhodnotiť, že či naozaj je tu z hľadiska tej proporcionality náležité to, aby sa mohli takto základné práva obmedziť. A či sú splnené všetky náležitosti na to a Ústavný súd ich definuje, ktoré sú to tie náležitosti, ktoré majú byť posudzované a ktoré majú byť vyhodnotené na to, aby mohli byť tieto základné práva a slobody obmedzené. A či bol takýto test proporcionality vykonaný a kde je jeho vyhodnotenie, lebo z dôvodovej správy ani z predkladacej správy k tomuto návrhu zákona sme sa tieto veci vôbec nedočítali.
No a na záver už len zopakujem to, čo som povedal na úvod. Samozrejme, vôbec nemôžme súhlasiť s tými prechodnými ustanoveniami, ktoré by mali v zásade sanovať neústavné alebo nezákonné prijaté opatrenia tým, že by ich zákon mal povýšiť na to, že boli prijaté v súlade so zákonom tým, že vlastne ich vyhlási za účinné po nejakú dobu ešte po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. O tom som už hovoril.
Ďakujem pekne.

Ako jediný na vás chce reagovať pán poslanec Kondrót, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, Boris, za to, že si to takisto, ako aj tvoj predrečník kolega Schlosár jasne zosumarizoval.
Pán minister, nepredlžujte túto mizériu. Bolo jasne vysvetlené, prečo je nesprávne pokračovať v rokovaní o tomto vašom návrhu. Stiahnite ho a prineste ho do týždňa ešte raz.
Ďakujem.

Chcete reagovať?
Nech sa páči, pán poslanec Taraba, ako ďalší v rozprave.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, za uplynulých 24 hodín nám do Národnej rady bol doručený zákon, ktorý de facto vytvára nové a silné centrum moci na Slovensku, kedy sa vytvára Úrad verejného zdravotníctva, ktorý bude môcť prijímať zásadné rozhodnutia v oblasti slobody a práv ľudí. A bude ich môcť v podstate na základe absolútne vágnych definícií uplatniť na kohokoľvek.
To, čo ma vyslovene vyrušilo, je, že dnes predstavitelia vládnej koalície, teda časť uznala, že na jar, kedy sa prijímali rozhodnutia, ktoré de facto mali absolútne zásadný dopad na životy našich občanov, ktoré nebývalým spôsobom zasiahli do ich života, do ich živobytia, že sa v tejto oblasti urobili chyby. Ja keď som ako novonastupujúci poslanec nastúpil, tak som od začiatku vo svojich vystúpeniach apeloval na to, aby koalícia a opozícia v týchto regulačných oblastiach našli spoločnú reč, pretože to riziko toho, že sa pohybujeme za hranou ústavnosti, od samotného začiatku bol absolútne citeľný.
Dnes pani Cigániková, oceňujem, že ste povedali, že sa v tejto oblasti udiala chyba. Ale to, čo si myslím, že sa úplne nezhodneme, je, je tu rozhodnutie Generálnej prokuratúry, ktorá povedala, že problém je to, kto tieto rozhodnutia vydával. Vy ste povedali, že tieto rozhodnutia úradu de facto platia, pretože Generálna prokuratúra nerozporovala tieto opatrenia ako také. Ak vás nesprávne citujem, tak ma, prosím, opravte. Ale myslím, že ste to povedali v tomto duchu.
No a ja si myslím, že práve toto je to nepochopenie, pretože keď Generálna prokuratúra povedala, že opatrenia, ktoré boli vydané, neboli vydané orgánom, ktorý mal na to právomoci alebo vecnú príslušnosť, tak je to presne na tej istej úrovni, ako keby nejaký vrátnik namiesto sudcu niekoho odsúdil na akýkoľvek trest. A my by sme povedali, veď ale vecne ho v podstate odsúdil správne, on nepochybil. No jednoducho, ak je to raz vrátnik a nie je to sudca, tak je úplne jedno, že či to znenie je, alebo nie je korektné, alebo či sa nám pozdáva, alebo nepozdáva. Jednoducho tieto rozhodnutia sú nulitné. A otázka teraz vzniká, že ako ich napraviť.
No ja si myslím, že napraviť spätne sa to nedá. Napraviť to nebudete vedieť žiadnou normou. A práve preto, keďže viete, že toto pochybenie tu bolo a túto chybu ste dnes priznali, tak prečo prídete s návrhom behom 24 hodín? Toto neopravíte na žiadnych výboroch. Proste nerozumiem, prečo sa nedá vytvoriť alebo prečo je tu taká ješitnosť, alebo prečo je tu, ja neviem, aká forma nejakej, je tu rozhodnutie Generálnej prokuratúry, ale vy ste vedeli už týždne, ak nie mesiace, že jednoducho sa tu pohybujete za hranou toho zákona.
Pán Mikas je tu na chodbe, myslím, ak je tu stále, veď on je, na ňom je vidieť, že je bezradný. Ja ho absolútne chápem, že odmieta podpisovať tieto ďalšie rozhodnutia bez toho, pokiaľ sa neprijmú tieto nové zákonné úpravy. Ale to nemení nič na tom, že absolútne nerozumiem, prečo práve aj vy ako strana a solidarita nechcete chrániť občianske práva tou formou, že akékoľvek zásahy do života ľudí tohoto charakteru budú prijímať jednoducho v parlamente. Prečo to chcete delegovať ani nie na pána ministra zdravotníctva, ale potrebujeme to delegovať na úplne nejakú ďalšiu entitu, ktorá jednoducho sa nezodpovedá nikomu? Proste nemá ten mandát. Ľudia ich nevolili.
A prečo idete posilovať, posilovať a najmä takými vágnymi termínmi, že prosím vás, ako môžete obmedzovať práva ľudí na základe toho, že poviete, že ste, domnienka o tom, že on by mohol byť infikovaný? Tak na Slovensku, keď je dnes 200- alebo 250-tisíc potencionálne infikovaných ľudí, tak jednoducho ktokoľvek na niekoho ukáže prstom, tak teraz ho môžeme zavrieť do karantény, izolovať len preto, že niekto to ukáže.
Veď prosím vás, veď aj my ako Slovensko máme, myslím si, dosť bohatú históriu práve takýchto precedensov, keď jednoducho sa využívali táto forma nástroja, že niekto sa vyhlásil za chorého, druhý za blázna a podobne a bol jednoducho, veď toto bola, toto bola justičná samovražda, čo sa tu dialo aj počas komunizmu. A vy musíte rozumieť, že proste ľudia na toto sú citliví. A to, že na toto nie je dnes citlivé v podstate politické spektrum, ktoré sa najviac vyhlasuje, že chce chrániť tieto občianske práva a slobody, tak tomu jednoducho nerozumiem. Otázka preto zostáva naďalej, kto a akou formou bude ľudí kompenzovať za to, čo sa tu udialo.
A druhá vec, stále len počúvame o tom, ako štát potrebuje viac a viac právomocí, viac a viac údajov. A ja sa aj touto formou pýtam, kedy prídete s nejakými kompenzačnými opatreniami napríklad aj za tie zmiznuté dáta, či teda sa to potvrdilo alebo nie, tých 300-350-tisíc údajov. De facto každý, kto bol na tom povinnom teste na COVID, tak zmizli údajne o ňom jeho osobné údaje. Dnes sa dajú zneužiť na výrobu akýchkoľvek dokladov, čohokoľvek. A vy len prichádzate stále, že chcete viac, chcete viac, ale vy neviete obhospodarovať ani tie dáta, ktoré dnes máte. A práve aj táto je debata, že prečo už, keď chcete túto formu dát, tak ich nedáte do správy nejakých inštitúcií, ktoré sú na to vybavené, a všetko to dávate pod Úrad verejného zdravotníctva. Veď tí ľudia nie sú na to vybavení ani technicky, nemajú na to ani potrebné previerky, jednoducho nemajú na to nič.
Takže ja sa prikláňam k tým návrhom, aby jednoducho tento návrh bol vrátený. Bol vrátený na úplné komplexné prepracovanie, aby tu vznikol normálny dialóg. Myslím si, že dnes už sami priznávate, že nie ste majstri sveta, nezjedli ste všetku múdrosť. Jednoducho treba uznať, že viac hláv, možno viac rozumu. Treba aj začať počúvať opozíciu, pretože tie škody, ktoré sa páchajú, sú jednoducho fatálne a pre veľa, veľa ľudí sú nenapraviteľné.
Ďakujem pekne.

Bez faktických poznámok.
Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Keď tu mám pána ministra, tak hneď v úvode naňho budem reagovať; kýve hlavou; že, pán minister, prečo predkladáte tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní? Malo to prebehnúť riadnym procesom. To je moja otázka a možno aj taká aj výčitka k tomuto. Pretože tento návrh zákona, ktorý tuná máme v parlamente a sa tu prerokúva do značnej miery jednak obmedzuje osobné práva a slobody nás všetkých občanov, všetkých, celej našej krajiny sa to týka, ale aj tých potenciálne, ktorí by sa vracali naspäť, ktorí tu aj nežijú na Slovensku, a tak, ako to bolo spomenuté aj, hej, nejaká, nejaký Úrad verejného zdravotníctva rozhodne o tom alebo komisia, kto do karantény pôjde alebo nepôjde.
Z tej prvej vlny máme skúsenosti aj veľmi zlé a veľmi negatívne. Dobre. Stali sa chyby, ale mohli sme sa na nich poučiť. Nestalo sa tak. Viete, zase sa rútime tým istým smerom. Ale boli situácie také a tí ľudia, ktorí to zažili, neviem, či ste sa niektorí boli pozrieť v tých záchytných centrách, prepáčte, ale ja to nazvem také novodobé lágery, ktoré tam sú. Lebo teraz ako prídu občania a ľudia k tomu, že potenciálne alebo pozitívni, ktorí sú pozitívni a sú zavretí, zavretí v týchto priestoroch, a natlačia tam človeka alebo ľudí takých, ktorí, ktorí sú zdraví. To, že teraz možno nás zachvacuje taká veľká hystéria, že máme veľa pozitívnych testovaných, no, pán minister, koľko sa testovalo na jar ľudí? Koľko sme mali tých testerov? Veď sa netestovalo. Možnože to porovnateľné bolo, možnože to bolo menej, ale nevieme to, lebo sme netestovali tých ľudí.
Ale chcem tu poukázať na jeden rozmer taký, že nie je dôležité to, že koľkí boli testovaní a koľkí boli pozitívni, pán minister, ale koľkí reálne mali problémy, koľkí boli chorí. Toto je dôležité a to nikde nezaznieva. Koľko ľudí naozaj malo problémov a koľkí boli chorí. Štatisticky sa veľmi málo hovorí o tom alebo sa spomína, že teda v dôsledku COVID-u zomreli tí ľudia. Ale väčšinou tí ľudia zomreli na primárne iné ochorenia a ten COVID v podstate, keď vstúpil do ich života, a proste s tými problémami, ktoré mali, však sú to rôzne skupiny, ktoré sa tu aj spomínali, však vieme, však sú to aj ľudia trpiaci respiračnými ochoreniami, astmatici. A sú to takisto aj ľudia, ktorí majú nadváhu, sú obézni ľudia, patria k rizikovej skupine. Ale nezaznieva tu v tých štatistikách to, že síce máme pozitívne testovaných, toľkí sú, toľkí ten COVID-19 dostali, ale koľkí reálne naozaj majú problémy. Toto veľmi málo ako tuná zaznieva. A strašíme tuná číslami nejakými dve tisícimi alebo koľkými.
Ja ešte tak v úvode som zabudol povedať a, pán predsedajúci, keby ste to aj zaznamenali, lebo bolo skrátené legislatívne konanie, ja som sa pri hlasovaní nepomýlil, ja som hlasoval proti návrhu zákona a v skrátenom legislatívnom konaní zvlášť proti. Ale bol som pri technikoch, asi 10 minút sme to konzultovali, tak ja som hovoril, že ja som 100 % hlasoval proti a jak to, že ma to hodilo medzi poslancov, ktorí hlasovali za. Takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, aby ste to, pán technik, aby ste to zaznamenali do zápisu. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... opravme moje hlasovanie, že moje hlasovanie bolo proti. (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Ja som vytiahol potom zo solidarity kartičku k tým ostatným poslancom. Technici mi povedali, že mohlo to byť aj jedna z vecí technických, že ma to zaradilo pri tom hlasovaní, že som hlasoval za, ale nehlasoval som za, hlasoval som proti. Nepomýlil som sa, lebo hlasoval som proti.
Samozrejme, tie veci, mali sme to tuná už v parlamente a to je ten zber údajov, sledovanie tých ľudí. Sú to veľmi citlivé veci. Kolegov, zvlášť z koalície, upozorňujem alebo apelujem na nich, priatelia, nehlasujte dnes za tento návrh zákona. Aj vy ste tí, ktorí sa vrátite domov, do svojich regiónov, do svojich rodín. Ľudia sú veľmi nespokojní. Veľmi sme nespokojní s tým všetkým.
A keď sme tu už chceli prijímať nejaké zákony, malo to ísť v riadnom procese legislatívnom. My tuná povyšujeme, prepáčte, že to tak poviem, nejakých úradníkov, mám na mysli teraz Úrad verejného zdravotníctva, ktorí čo budú? Nad vládou? Nad parlamentom? Ak by ste predložili, pán minister, návrh zákona taký, že táto snemovňa, parlament bude rozhodovať v týchto závažných krízových situáciách, tak by som to bral, lebo 150 ľudí je oveľa menšia pravdepodobnosť, že sa pomýli, jak možno nejakých 15 alebo 20 alebo 35 ľudí, ktorí o týchto veciach rozhodujú.
Myslím si, že mnohé opatrenia, nechcem, že by som to len tak kritizoval a bolo to také, ale sú naozaj aj neopodstatnené a myslím si, že sú prehnané. Nedá mi, aby som nespomenul, aj tú skutočnosť a skúsenosť máme, ako aj z tej prvej vlny, my zase sa chystáme, viete, tu zazneli fitneská, reštaurácie a takto, ale slovenský národ nie je len (povedané s pobavením) ten, ktorý trávi v krčmách svoj voľný čas, ale zároveň aj spoločenské a ku spoločenským udalostiam patria krsty, patria sobáše a to je naozaj veľmi, veľmi obmedzujúce, kde sú aj početnejšie rodiny, kde sa pri takýchto rodinných oslavách, ktoré sa udejú raz za život, nemôžu sa títo rodinní príslušníci stretnúť. Rovnako aj ten limit, ktorý je tuná, a to zatváranie kostolov, ja s tým nebudem nikdy súhlasiť, pretože keď máme v nákupných centrách vytvorené podmienky na to, aby ľudia mohli nakupovať a jeden zákazník na 15 metrov štvorcových, rovnako dá sa to aj v kostole, tak ako sme to mali už z prvej vlny, bolo to osvedčené, dajú sa vyznačiť miesta pre jednotlivcov, aby boli dodržané tie rozostupy. Myslím si, že keď z tej prvej vlny, keď takto boli pooznačované tieto miesta, títo ľudia na týchto bohoslužbách sa správali veľmi disciplinovane a rešpektovali sme to.
To, že my zatvoríme kostoly, kde je potom naša náboženská sloboda? Ja sa pýtam, kde je? Aj toto je jedno zo základných našich ľudských práv, ale aj práv v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. A ja ako praktizujúci katolík a teraz však dobre, keď mám zatvorený ten kostol, tak nebudem tam búchať na tú bránu, ale proste myslím si, že dá sa to vyriešiť aj tak, aby naozaj aspoň niekoľko ľudí sa dostalo. Jedno z opatrení, ktoré bolo prijaté, kde sa celoplošne povedalo, že len 50 ľudí môže ísť do kostola na svätú omšu. No ja vám uvediem taký príklad konkrétne v našom meste. My máme dva kostoly, hej. Dali aj viac, väčší počet jako tých svätých omší, ale je Mariánsky kostolík, kde 50 ľudí, keď sa v ňom zíde, na tých bohoslužbách, na svätej omši, tak je to také primerané. Ale v porovnaní s bazilikou 5 až 10 takých malých kostolíkov mariánskych sa zmestí do našej baziliky a to je nepomer. V našej bazilike, dovolím si povedať, 300 ľudí by sa úplne v pohode pri zachovaní tých dostatočných, dokonca si dovolím povedať, že väčších rozostúpení. Aj v našich obciach máme malinké kostolíky, kde 50 ľudí je naozaj veľa a 50 ľudí ani cez týždeň do kostola nepríde. A zase sú kostoly také, kde sú veľké, priestranné, kde môže byť oveľa väčší počet.
Pán minister, keby ste toto najbližšie brali tiež aj do úvahy a to prerátali na tie metre štvorcové. Berte to možno ako také moje odporúčanie, ale to, že sväté omše tuná boli a kostoly zatvorené, viete, to nebolo ani za vojny. Za vojny padali aj granáty, aj bomby a slúžili sa sväté omše. To, aký precedens sa vytvoril pri tej prvej vlne, ktorá tu bola, tak neopakujme to a tlmočte to aj pánu premiérovi, že nech sa to prehodnotí a nech sa to dáva na tie metre štvorcové a nie na počet ľudí. Bolo to také. To je jedno z rozhodnutí aj tej vašej celej tej komisie, ktoré si dovolím kritizovať a považovať ho za nesprávne.
Potom tie zákazy vstupu na pracoviská, povinná karanténa, zdraví, chorí, no to sme tuná spomínali, tak len toľko k tomu návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť, vypršal mi čas.

Ďakujem. S reakciou jeden pán poslanec Urban, nech sa páči.

Nedá mi reagovať. Ja si myslím, že rozprávať o COVID-e by sme nemali. Mali by sme to prenechať epidemiológom, ktorí s tým majú skúsenosti, a nie facebookovým nejakým maníkom. Viete, doprial by som ľuďom, aby nepočúvali naozaj politikov ani ich rady, nech si to naštudujú od skutočných odborníkov. Ja za 20 rokov praxe som nevidel pacienta zomrieť na chrípku, ale na koronavírus som tých pacientov videl a neni to teda bohviečo, hej? Takže vieme, že tá liečba neni nejaká extra, nemáme moc toho na výber, akurát ten Remdesivir plus nejaké imunomodulancie a možno antibiotiká.
Takže ja by som vám to doprial, aby ste videli, akí tí pacienti sú, aké máme možnosti, aký je ten zdravotný system, a potom by ste možno boli troška obozretnejší. Musím to povedať, lebo ak by som mlčal, tak to moje mlčanie by sa rovnalo zrade a ja nemôžem ako lekár pristúpiť na takýmto rôznym fámam. To naozaj, už to nemôžem počúvať. (Potlesk.)