16. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, zákonom č. 280/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, sa okrem iných právnych úprav s účinnosťou od 1. januára 2021 vytvorili právne podmienky na nový jednotný systém zberu údajov o sociálnych službách v rámci informačného systému sociálnych služieb, ktorého správcom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, a to ako súčasti informačného systému verejnej správy, čím sa vytvorili aj predpoklady pre zefektívnenie systému poskytovania finančnej podpory poskytovateľom sociálnych služieb z verejných prostriedkov.
Mojim návrhom zákona sa navrhuje odložiť účinnosť tohto zákona v častiach upravujúcich informačný systém sociálnych služieb z 1. januára 2021 na 1. január 2022. V nadväznosti na to je potrebné upraviť aj príslušné prechodné ustanovenia upravujúce prechod na informačný systém pri jeho účinnosti od 1. januára 2022.
Dôvodom je skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2020 až 2024 zaviazala pripraviť nový zákon o sociálnych službách, pričom je pravdepodobné, že novým zákonom prijaté legislatívne úpravy najmä v oblasti posudzovania odkázanosti na pomoc a financovania pomoci pre odkázanú osobu, budú mať vplyv aj na obsah a štruktúru jednotlivých evidencií, ktoré majú byť vedené v informačnom systéme.
Zároveň Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky pripravuje zásadné zmeny vo fungovaní štátnych informačných systémov, a preto je nevyhnutné účinnosť informačného systému odsunúť za účelom prehodnotenia jeho obsahu s prihliadnutím na zámery vychádzajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020-2024, ako aj za účelom prípadného získania výhodnejších cenových ponúk pre štát pre zákazku na tvorbu tohto informačného systému.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a poprosím, otvorte a prosím vás o podporu tohto návrhu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 281.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 279 z 5. októbra 2020 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, ospravedlňujem sa, trochu budem dychčať, lebo som asi trošku dobiehal.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť niekoľko informácií o dôvodoch predkladania novely zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Táto novela je veľmi jednoduchá, týka sa biopaliv. Biopalivá, pre tých, ktorí sú menej zorientovaní, sú kvapalné alebo plynné palivá pre dopravu vyrobené z biomasy. Asi viete, že aj na Slovensku sa vyrábajú biopalivá, sme pomerne dosť významný producent. Niekedy začiatkom tohto storočia začala Európska únia presadzovať politiku podpory používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave v smernici z roku 2003. Vtedy sa argumentovalo teda hlavne Kjótskym protokolom, plus nejakým zvyšovaním povedzme sebestačnosti práve v týchto obnoviteľných zdrojoch palív, v obnoviteľných zdrojoch palív, tak by sme to mohli nazvať.
Do Slovenskej praxe sa tá smernica dostala v roku 2006. Ňou bola vlastne zavedená povinnosť primiešavať biopalivá. To boli také ešte tie palivá, dnes sa to volá, že biopalivá prvej generácie do pohonných látok pre roky 2006 až 2010. Následne na ďalších desať rokov platili ciele zo smernice 2009 a tie sme potom implementovali v roku 2010, ale to sa týkalo teda takých tých klasických biopalív, to sú tie, ktoré vidíte teraz na poliach, pestované hlavne tie na jar tie žlté polia. Preto aj Európska únia začala postupom času presadzovať tzv. pokročilejšie biopalivá, ktoré sú práve predmetom novely tohto zákona.
Pokročilé biopalivá sú vyrobené napríklad z odpadu alebo z rias napríklad, tie by mali zaručovať vysoké úspory emisií skleníkových plynov s malým rizikom spôsobenia nepriamej zmeny vo využívaní pôdy a taktiež Európska únia vlastne argumentuje tým, že nesúťažia o poľnohospodársku pôdu, keďže ide vlastne v prípade napríklad odpadovej slamy, ide o odpadový produkt.
Povinnosť uvádzať na trh tieto pohonné látky s obsahom pokročilých biopalív bola zavedená v roku 2017 u nás novelou zákona o OZE, čím sme reflektovali vlastne smernicu z roku 2015 tzv. RED I sa volá.
Tento zákon o obnoviteľných zdrojoch energie ustanovuje, stanovuje povinnosti pre producentov, pre právnické, fyzické osoby, ktoré uvádzajú na trh práve tieto pohonné látky. No a jednou z tých povinností je aj povinnosť uvádzať na trh pohonné látky s obsahom týchto pokročilých biopalív v minimálnej referenčnej hodnote na úrovni 0,1 % pre rok 2019 a 0,5 pre roky 2020 až 24. Minulý rok však bolo zároveň prijaté ustanovenie, že tí, ktorí vlastne uvádzajú tieto pokročilé biopalivá pokiaľ nie sú spôsobilý splniť tento stanovený limit tak vlastne v prípade že nie sú povinní splniť tento stanovený minimálny limit tak nie sú vlastne povinný ho, pokiaľ ho nevedia splniť, tak ho neviem povinní tak vlastne sa ustanovila taká výnimka z tohto pravidla, neskôr sa novela zákona ďalšou novelou zákona OZE prijal pre, prijala takáto podmienečná úľava, že v prípade, že teda nie sú schopný kapacitne dodať tieto pokročilé biopalivá aj v tých rokoch, takže nemusia, tak bola prijatá aj pre rok 2020. Ustanovenia boli uplatnené v oboch rokoch, t. j. v roku 2019 aj 2020. Je to stále také ako vyvinenie sa, taká podmienečná úľava, že ju nemusia vlastne, nemusia nejakým spôsobom splniť túto podmienku. Prax práve preukázala, že dostupnosť týchto pokročilých biopalív má celkovo na trhu Európskej únie, je dosť obmedzená a bude dosť zložité dosiahnuť stanovené ciele aj v Slovenskej republike. Takže z toho vychádzal asi aj teraz tento návrh. Teraz teda k samotnému tomu návrhu.
Na základe rokovaní s ministerstvom hospodárstva aj so zástupcami petrochemického a biopalivárskeho sektora, teda oboch strán, ktoré sa vlastne zúčastňujú na uvádzaní potom už toho finálneho paliva, na základe týchto rokovaní o očakávanej dostupnosti surovín na výrobu týchto pokročilých biopalív sme spolu s kolegami pripravili návrh zákona na zmenu cieľa pre pokročilé biopalivá na roky 2021 a 2022. Toto je dôležité, že jedná sa iba o tú úpravu na roky najbližšie dva, čiže 2021 a 2022.
Predkladaný návrh zákona znižuje povinnosť uvádzať na trh pohonné látky s obsahom pokročilých palív pre tieto dva roky z pôvodných 0,5, ako bolo v návrhu, teda ako je v súčasne platnom zákone tak, na úroveň 0,3. Zohľadňuje zmeny legislatívy na úrovni EÚ, čiže je kompatibilné s touto legislatívou. Konkrétne minimálne hodnoty pre pokročilé biopalivá určené v revidovanej smernici o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
Návrh by zároveň, v celom tom návrhu je zároveň zabezpečiť dostatočnú stabilitu investičného prostredia s cieľom dosiahnuť postupné zvyšovanie podielu pokročilých biopalív do roku 2025. Môžeme pozerať sa na biopalivovú politiku, určite niektorí ju oceňujú, niektoré hlasy hovoria práve o tom, že je nejakým spôsobom zbytočne zaťažujúca európsku ekonomiku. Ja sa skôr prikláňam k tomu názoru, že samotný koncept biopalivový nie je práve najšťastnejším riešením, lebo už aj zo spomenutých dôvodov, ktoré boli spomenuté, aj z toho, teda že je to, je to oveľa nákladnejší spôsob výroby paliva v doprave.
V každom prípade treba to vnímať ako rešpektovať aj takto ja to vnímam a rešpektujem to ako, ako európsku politiku, ktorá je takto nastavená, ktorá je ekologická, to treba povedať, že ide smerom teda k tomu, aby, aby nejakým spôsobom bolo nahrádzané to klasické konvenčné palivo. A preto by som aj rád zdôraznil, že nemáme záujem znižovať podiely pokročilých biopalív v doprave v Slovenskej republike v rokoch 2024 až 2030.
Konkrétna podoba cieľov pre pokročilé biopalivá sa však bude musieť stanoviť pri transpozícii legislatívy Európskej únie a po dôkladnej diskusii so všetkými zainteresovanými stranami, ktorými sú dodávatelia pohonných látok a výrobcovia biopalív.
Takže táto drobná zmena ide, sa týka naozaj len tých najbližších, najbližších dvoch rokov, v ktorých sa teda znižuje ten podiel. Ale je to naozaj v súlade, súlade s európskou legislatívou. A ja by som bol veľmi rád, keby ste ho, pani poslankyne a páni poslanci, túto novelu podporili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Kazdu, Petra Kremského, Anny Zemanovej a Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 289.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.