16. schôdza

Vážený pán zastupujúci predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľujem si vystúpiť k návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Možno je to prekvapivé, človek, ktorý sa venuje v prvom rade životnému prostrediu, ale myslím si, že práve pri tomto zákone tá väzba je veľmi významná, a chcela by som na ňu poukázať. Pretože jak máme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ale máme aj ústavné právo na priaznivé životné prostredie.
Okrem tohto faktu by som rada poukazovala ešte na jednu ďalšiu kľúčovú problematiku.
Čiže tá prvá, ktorú len pomenujem, ale nebudem sa jej venovať, je, ktorú by sme vlastne v rámci ďalšej diskusie, ktorú pán minister avizoval, že tento zákon ešte je tu ako na stole preto, aby sa o ňom aj debatovalo, takže ten, nejakú prvú problematiku, ktorú by som rada avizovala, že by sme o nej debatovali, je návrh na určenie tzv. daňovo-odvodovej brzdy, ktorá by predstavovala zastropovanie výšky daňovo-odvodového zaťaženia a plán na jeho pokles v ďalších rokoch. Malo by ísť o obdobu horného limitu dlhu verejnej správy a plánu na jeho znižovanie v ďalších rokoch. Detaily ja nebudem rozoberať, ale necháme si ich na rokovanie za pracovným stolom medzi našimi odborníkmi.
Ten druhý princíp, ktorý by som chcela, na ktorý by som chcela ja dôraznejšie poukázať, je princíp, aby ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti bol aj v súlade s ústavným právom na priaznivé životné prostredie.
Pred dvoma dňami bola vo vláde schválená súhrnná výročná správa Slovenska za rok 2019, komplexný dokument, ktorý je zostavený, dá sa povedať, na najvyššej úrovni národného výkazníctva za verejnú správu, pričom na jednom mieste a v koncentrovanej podobe kombinuje rôzne metodické a analytické pohľady na verejné financie Slovenska.
Určite aj ministerstvo financií sa v tomto dokumente zaoberalo a analyzovalo hospodárenie, dôvody zmien vlastného imania, ktoré majú vplyv na celkové čisté bohatstvo krajiny. V oblasti tohto práve zložiek čistého bohatstva sa realizujú rôzne údaje. Napríklad sú to údaje o podmienených záväzkoch, podmienených aktívach a práve to sú tie, o ktorých by som chcela hovoriť v súlade so životným prostredím. Je veľmi dôležité, aby sa nastavila správna metodika a spôsob zberu potrebných informácií na výpočet a stanovenie týchto podmienených záväzkov, ale, ale aj aktív.
Totižto práve povinnosť prezentovať v súhrnnej výročnej správe čisté bohatstvo vyplýva z tohto ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Čo to je čisté bohatstvo? Rozumie sa tým vlastne súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky, vlastného imania podnikov štátnej správy, podnikov z územnej samosprávy upravený o implicitné záväzky, iné aktíva, iné pasíva, vrátane podmienených záväzkov. Záväzky voči životnému prostrediu patria práve pod tzv. podmienené záväzky a sú určitým druhom iných pasív, ktoré za určitých okolností môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu účtovnej jednotky alebo územnej samosprávy.
By som hovorila možno trošku takou ľudskejšou rečou, sú to, môžu to byť rôzne environmentálne záťaže, môžu to byť rôzne záväzky, ktoré sme prijali v rôznych strategických a iných dokumentoch, ktoré však nie sú vyčíslené, nie sú zahrnuté do účtovných jednotiek, ale mali by nám vstupovať do vlastne výpočtu tohto čistého, čistého bohatstva. Pretože tieto záväzky nie sú vykazované na súvahových položkách pasív, pretože nie sú splnené podmienky pre ich zaúčtovanie a výška takéhoto neistého záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť. Obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže, nie je určené, alebo, alebo teda úbytok alebo úžitok ekonomický v budúcnosti nie je istý. Toto je najväčší problém pri životnom prostredí, že tie environmentálne záťaže, ktoré tuná máme, tak do budúcna predstavujú obrovský, práveže obrovský ekonomický nápor na ich odstraňovanie, a je chybou, keď strkáme hlavu do piesku a o nich nehovoríme, ani sa nejak nehľadá metodika na to, aby sa vyčísli.
Toto rozhodne treba, treba zmeniť, pretože nemôže to byť len o majetku, o budovách, nemôže to byť len o hodnotách pozemku v nejakej účtovnej hodnote predaja, lebo napríklad jedine od roku 2017 je súčasťou podmienených aktív hodnota lesných porastov uvedená v pozam... v poznámkach účtovnej závierky štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorá je pravidelne aktualizovaná znalcom Národného lesníckeho centra. Ide o všeobecnú hodnotu tohto, len tohto podniku, nie Lesov Slovenskej republiky, ktoré sa nachádzajú v Slovenskej republike ako, ako prírodné bohatstvo, a nie sú tam zahrnuté ani ekosystémové služby.
Je veľmi dôležité pokračovať a postupne analyzovať aj také časti bohatstva krajiny, ktoré nie sú vykazované v účtovných výkazoch z dôvodu náročnosti ich kvantifikácie a ocenenia. Napríklad prírodné zdroje, ekologické bohatstvo. To, že je to náročné, neznamená, že to nemáme robiť. Je to práve výzva a pri tomto ústavnom zákone to vidím ako príležitosť o týchto veciach chodiť, á, rozprávať. Chýba výpočet nielen bohatstva, ale aj toho ekologického alebo environmentálneho dlhu.
Preto dávam procedurálny návrh, aby tento návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tlač 265) bol pridelený na prerokovanie aj výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. (Rečníčka odovzdáva návrh spravodajcovi.) Nech sa páči.
Apelujem na to, aby sa metodike výpočtu čistého bohatstva a najmä započítanie ekologických dlhov venovala väčšia pozornosť. Ide o odlesňovanie, povodňové škody ako dôsledky chybných strategických rozhodnutí a podobne. Do bilancie čistého bohatstva Slovenska patrí aj prírodné bohatstvo na strane aktív a ekologické dlhy a záväzky na strane pasív.
Dovolím si len upozorniť, že v programovom vyhlásení vlády máme takto zadefinovanú našu spoločnú úlohu a výzvu. Vláda Slovenskej republiky sa bude venovať identifikácii bilancie čistého bohatstva Slovenskej republiky tak, aby bolo započítané aj prírodné bohatstvo - voda, lesy, nerastné suroviny a podobne - na strane aktív a ekologický dlh ako environmentálnej záťaže, protipovodňové opatrenia a podobne na strane druhej.
Vláda Slovenskej republiky sa bude zaoberať modelom výpočtu ekosystémových služieb pre podmienky Slovenskej republiky a požadovať od európskych inštitúcií spracovanie jednotnej metodiky výpočtu ekosystémových služieb pre všetky krajiny Európskej únii. Vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky na prechod na uhlíkovo-neutrálne hospodárstvo do roku 2050. Cieľom vlády Slovenskej republiky bude znižovať emisie skleníkových plynov a zlepšiť schopnosť Slovenska adaptovať sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
Správne určenie výpočtu ekosystémových služieb, spôsob záchytu uhlíka v krajine a jeho výpočtu bude kľúčovým pre plnenie záväzkov vo vzťahu k Európskej únie, pretože na jednej strane vieme veľmi exaktne vypočítať emisie, ktoré produkujú náš priemysel, doprava a človek ako taký, ale na druhej stane vôbec nemáme vypočítané, schopnosť našej krajiny zachytávať uhlík. Jediný exaktný výpočet sa robí len na výpočte lesných porastov. Máme tu však aj iné prírodné prvky, ktoré tieto uhlíky zachytávajú a prinášajú hodnotu do bohatstva Slovenskej republiky. Je to pôda, ktorá, ak sa správne na nej hospodári, má obrovskú záchytnú hmo..., á, schopnosť. Jej výpočet sa nerobí. Sú to vodné plochy, močiare a iné prvky, ktoré je potrebné, aby sa dostali do čistého bohatstva. Pretože teraz, keď sa s tým budeme správne zapodievať, prinesie to efekt nielen pre ekonomiku, ale najmä aj pre kvalitu životného prostredia.
Takže trošku ekológie v takomto vzácnom a dôležitom ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Nemalo by to byť len rozpočtová zodpovednosť, ale aj ekologická.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne, pán poslanec Kamenický.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, v podstate to, čo ste začali, presne hovorí o tom, aký je rozdiel medzi nami a vami. Vy hovoríte o tom, že chcete, aby boli zastropované výšky daní, alebo teda aby sa stále znižovali nejakým spôsobom. Na druhej strane vláda si zvyšuje enormne výdavky. Bude sa tu zvyšovať enormne zadlženie Slovenskej republiky. A ak si to celé takto spočítam, tak jednoznačne mi z toho musí vyjsť, že vy, a to aj hlásate, že chcete, aby bol veľmi malý štát.
Len práve táto koronakríza ukazuje to, že aký je štát dôležitý. A, viete, keď príde ku krízovým situáciám, tak každý príde za štátom: Pomôž nejako nám v tejto situácii tak, aby sme to dokázali prežiť.
Ak vy svojou politiku urobíte to, že ten štát bude taký malý, že nebude mať komu pomôcť, tak potom každý si bude musieť pomôcť sám. Tak som zvedavý, aký sociálny zmier budete mať na Slovensku.
Ešte krátko k tomu konceptu čistého bohatstva. Mne sa ten koncept celkovo páči, ale, poviem otvorene, realizovať je ho skoro v momentálnych podmienkach nemožné. Tie výpočty, ktoré by viedli k nejakému oceneniu čistého bohatstva, sú tak vágne a tak nepresné, že by z toho vznikli podľa mňa hausnumerá, ktoré by vám na konci dňa nič nepovedali. Ale máme tu veľa, veľa rôznych ekonómov, ktorí sa tým zaoberajú, a ja im to neberiem, nech dajú na stôl nejaký koncept, ktorý bude mať hlavu a pätu, a môžme sa potom o ňom pobaviť.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Zemanová.

Pán poslanec Kamenický, ste si v prvej časti svojej pripomienky vybrali iba tú, v podstate tú moju prvú časť, kde som nehovorila ako, len som avizovala, že je to téma, o ktorej treba, aby si sadli odborníci za stôl a prebrali aj takúto výzvu, ako je daňovo-odvodová brzda.
Vy nemôžte brať jednotlivé opatrenia, že jedno opatrenie vytrhnete z kontextu, ale treba brať návrhy, návrhy aj takýchto dôležitých opatrení ako v kontexte celého súboru legislatívnych opatrení a zmien, a preto je dôležité naozaj vytvoriť k tomu okrúhly stôl, kde sa nastavia takéto parametre, ktoré pomôžu, pomôžu udržať verejné, udržateľné verejné financie.
Čo sa týka toho čistého bohatstva, to vôbec nie je aký výmysel, je to naša povinnosť. Výpočet, k čistému bohatstvu sú potrebné vypočítať ekosystémové služby, ktoré tie jednotlivé prírodné biotopy alebo prvky poskytujú nášmu životnému prostrediu, pretože práve tam tie budú vstupovať do tej rovnice uhlíkovej neutrality. Ak to teraz dobre neurobíme, dnes už máme nás to tu v parlamente aj na vláde 130-tisícovú petíciu ľudí, ktorí nielen oni, ale verím, že aj my veľmi vážne berieme výzvu na, k, udržanie klimatickej zmeny v nejakých rámcoch a tak, aby sme do roku 2050 naplnili spoločné ciele Európskej únie. Ale to sú reálne veci, ktoré potrebujeme dosiahnuť v životnom prostredí, ale sú presne naviazané na tieto čísla ekonomické, ktoré budeme musieť plniť a vypočítať ich a stanoviť. Preto s tým začneme už teraz.