16. schôdza

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky.
Prvý vystúpi pán poslanec Richter, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sľuby pred voľbami boli o ľuďoch, ale pán minister Krajniak dokazuje jednostranne, že v jeho vnímaní je to hlavne o zamestnávateľoch, podnikateľoch, a už vôbec nie o zamestnancoch. Predložil niekoľko návrhov, po minimálnej mzde to bude 13. dôchodok, ktorých spoločným menovateľom je, že chce zamestnancom, prípadne dôchodcom dať menej oproti súčasnému zákonu.
Ďalším spoločným menovateľom je skutočnosť, že za tieto zákony hlasoval on a celý klub strany SME RODINA. Vo voľbách sľubovali, a keď majú vo vládnej pozícii zákon napĺňať, tak ich menia na úkor slabších. Jednoducho podvádzali, klamali voličov, aby si ich získali pre svoje volebné hlasy. Minimálna mzda podľa automatu schváleného bývalou vládou a Národnou radou Slovenskej republiky sa totiž mala na budúci rok dostať na 656 eur. Po ťahaniciach na tripartite a veľkých rečiach o zmrazení minimálnej mzdy je na stole „kompromis“, a to 623 eur. Áno, tentoraz sú to práve zamestnanci, čo budú ťahať za kratší koniec.
Krajniakov návrh mení aj spomínaný automat. Po novom by sa od roku ’22 mala minimálna mzda rátať ako 57 % priemernej. Pôvodne to malo byť 60 %. Zároveň sa odvtedy od výšky minimálnej mzdy odpájajú príplatky za prácu v noci či niektorý z víkendových dní. Práve v tomto bode ustúpil pán minister práve firmám, práve zamestnávateľom a podnikateľom.
Treba sa preto pýtať, či sú ľudia povinní obetovať svoj život práci za chudobné mzdy, aby tým dotovali živobytie pánov majiteľov firiem. Krajniak totiž nahráva firmám, minimálka stúpne paušálne o spomínaných 43 eur. A podľa prepočtov odborárov tak firmy usporia mnoho miliónov eur. Minister vymenil dodržanie zákona a garantovanie minimálnej mzdy za zmrazenie mzdových zvýhodnení za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci. Zamestnanci tak od roku ’22 nedostanú ani cent navyše za svoju prácu v neštandardných pracovných časoch. Firmy takto ušetria 8,3 mil. ročne na sobotných príplatkoch, 13,1 mil. za odpracované nedele a ďalších 26,6 mil. na nočné šichty. Ročne tak zamestnanec bude okrátený na minimálnej mzde o 396 eur, na nočných 87 eur, na sobotách a nedeliach vrátane prípadne nočných sobôt, nedieľ o 97,78. Spolu za celý rok to predstavuje čiastku 574,38 eura. To sú finančné prostriedky, o ktoré prídu zamestnanci.
Minister za hnutie pána Kollára SME RODINA sa ešte na odborárov urazil, keď s jeho návrhom nesúhlasili. No prečo by mali zamestnanci odobriť faktické znižovanie svojich platov? Ak chce dosiahnuť kompromis, mal jednoducho aj odborárom niečo ponúknuť. Čomu sa čuduje, keď ponúka iba zhoršenie? Následne pán minister uviedol, že sa chce nabudúce radšej stretnúť s niekým iným, a odborárom sa osobne pomstí zavedením klauzuly, že musia mať na podnikovej úrovni aspoň 20 % členov, čím im, samozrejmá vec, zásadne sťaží vlastné fungovanie. Sociálny dialóg potvrdil, že v týchto situáciách nemôže byť medzi sociálnymi partnermi víťazov a porazených. Len kvalitný sociálny dialóg dáva záruku sociálneho zmieru. Preto ministrova nekomunikácia vyhnala zamestnancov pod odbormi do ulíc. Jednoducho Krajniakova minimálna mzda nahráva len firmám.
Je milé, keď hnutie SME RODINA s 1 684 členmi hovorí Konfederácii odborových zväzov, ktorá združuje 12 % všetkých zamestnancov Slovenska, že majú byť reprezentatívni, nehovoriac o tom, že v tripartite reprezentuje všetkých zamestnancov, lebo vyjednáva podmienky pre všetkých v kolektívnom vyjednávaní, a nielen pre svojich členov.
Je tomu asi jeden a pol roka, čo požiadala APZ-ka, to je Asociácia priemyselných zväzov, o vstup do tripartity, to znamená do hospodárskej rady. Predložila doklady o reprezentatívnosti - viac ako 100-tisíc zamestnancov, čo je podmienka zákona. Požiadal som všetkých sociálnych partnerov, aby predložili reprezentatívnosť za svoje organizácie. Konfederácia odborových zväzov dokladovala 270-tisíc členov, najpočetnejšou zamestnávateľskou organizáciou je AZZ-ka, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, potom Republiková únia zamestnávateľov, nasleduje APZ-ka a ešte Združenie miest a obcí Slovenska, ktorí spolu so samosprávnymi krajmi reprezentujú 113-tisíc zamestnancov. Súčasné rozloženie predstaviteľov zamestnávateľov reprezentuje viac ako 700-tisíc zamestnancov a Konfederácia odborových zväzov má svoje organizácie vo firmách a inštitúciách, ktoré predstavujú spolu cez 800-tisíc zamestnancov. Možno pre rovnanie, SaS združuje závratný počet 188 členov a pán Igor Matovič, náš premiér, rozšíril klub OĽANO z pôvodných 4 rodinných príslušníkov na neuveriteľných 45 členov. Pýtam sa, koho reprezentujú, koľkých členov majú tieto politické strany, keď niečo iné vyžadujú od odborárov.
Európsky výbor pre sociálne práva hovorí, že mzdy musia garantovať všetkým pracujúcim dôstojný život. Čistá minimálna mzda by preto mala dosahovať úroveň 60 % z čistej národnej priemernej mzdy. Takto výbor interpretuje ustanovenie Európskej sociálnej charty v čl. 4.
Ďalšie záväzky a odporúčania Slovenskej republiky, v roku 1996 Slovensko podpísalo revidovanú Európsku sociálnu chartu a zaviazalo sa ju implementovať a jej súčasťou je aj odporúčanie na podiele čistej minimálnej mzdy na čistej priemernej mzde. Napokon aj Európska únia prijala dokument s názvom Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vytyčuje ciele v oblasti sociálnych práv Európanov vrátane časti spravodlivých a dôstojných miezd. Stále viac je v Európskej únii skloňovaná tzv. európska minimálna mzda ako spôsob, akým sa má dosiahnuť vyrovnávanie regionálnych rozdielov v sociálnej oblasti pre všetkých občanov Európskej únie. Ani výška európskej minimálnej mzdy by však, prirodzene, nemohla byť v každom členskom štáte rovnaká. Rovnako predpokladáme, že sa stanoví výška minimálnej mzdy práve na základe vzorca, od ktorej sa budú jednotlivé výšky minimálnych miezd odvíjať, zohľadňujúc ekonomické podmienky. Preto je nepochopiteľné, že zamestnanci podľa tohto zákona budú mať úplne iné nadstavenie minimálnej mzdy v jednotlivých triedach. Úpravy v stupňoch sa môžu dotknúť veľkého množstva pracovníkov a bude sa jednoducho strácať kvalifikovanosť, ktorú doteraz triedy v plnej miere zohľadňovali. Musíme robiť všetko pre to, aby sa ľuďom na Slovensku jednoducho oplatilo pracovať a najmä aby vedeli uživiť seba a svoje rodiny, vyššie mzdy nie sú pre ekonomiku hrozbou.
Dámy a páni, štvorčlenná rodina na Slovensku, z ktorej jeden príslušník pracuje za minimálnu mzdu, je stále pod hranicou chudoby. Je neprijateľné, aby ten, čo robí, a jeho rodina boli v takejto situácii, preto je dôležité aj pri tej minimálnej mzde urobiť všetko pre to, aby sme sa tejto oblasti vyhli. Práve krajiny s lepšími zárobkami v Európskej únii prežili krízu pred 10 rokmi s menšími problémami a ich hospodárstva sa rýchlejšie dostali z recesie najmä preto, lebo ľudia míňali aj za lokálne tovary a služby, čo pomáha vnútornej spotrebe, a samozrejmá vec, že aj fungovaniu malých firiem.
Vieme, že aj samotní zamestnávatelia pociťujú v akútnej situácii a stave na trhu práce akútnu potrebu vyššej motivácie zamestnancov. Ani oni už nezvyknú namietať už ani samotnú potrebu zvyšovania minimálnej mzdy ako takej, skôr otázku predvídateľnosti jej zvyšovania a získanie kvalifikovaných stabilných a kvalitných zamestnancov je dnes väčšou výzvou, alebo možno najväčšou výzvou slovenského pracovného trhu. Napriek najnovšiemu vývoju je, je vyšší rast minimálnej mzdy ako produktivity, je v horizonte od roku 2004 po rok 2018 rast produktivity práce zamestnancov vyšší než rast platov. Podľa dát zverejnených Národnou bankou Slovenska reálna produktivita na hodinu rástla v období 2004 až 2018 o 47,6 %. V rovnakom období narástla reálna hodinová mzda o 45,9 %. Nárast miezd v Slovenskej republike je teda v súlade s rastom produktivity práce. Priemerný zamestnanec v Európskej únii vytvorí za hodinu hodnotu 42 euro, pričom zaplatené z toho dostane polovicu. Na Slovensku vytvorí za rovnaký čas hodnotu 35 eur, z čoho dostane iba 8 eur ako zárobok. Podľa Eurostatu dosiahli slovenskí zamestnanci v roku 2018 81,6 % produktivity práce zamestnancov v Európskej únii, no a ich mzdy predstavujú len 47,5 % z priemerných miezd zamestnancov v Európskej únii. Napokon aj pri často skloňovaných odvetviach citlivejších na náklady, ako sú napr. pekári, ovocinári, je zrejmé, že súčasťou ich zložitej situácie je práve nedostatok zamestnancov, ktorý nie je možné riešiť bez zvyšovania a motivácie vyššej mzdy.
Dámy a páni, skúsme pomenovať všeobecné sociálne a ekonomické vplyvy zvyšovania minimálnej mzdy:
1. vymanenie sa zo systému pomoci v hmotnej núdzi spod hranice chudoby, zvyšovanie motivácie pracovať za minimálnu mzdu,
2. znižovanie miery rizika chudoby pracujúcich,
3. zvyšovanie sociálnej ochrany z hľadiska dôchodkových a nemocenských dávok, prípadne materskej,
- za ďalšie zvyšovanie celkovej životnej úrovne obyvateľstva, celkovej mzdovej úrovne, zvyšovanie spotreby domácností,
- celkové zlepšenie makroekonomických ukazovateľov, znižovanie priestoru pre šedú ekonomiku,
- zvyšovanie nízkeho podielu vyplácaných miezd na HDP, približovanie sa tzv. starším krajinám Európskej únie,
- no a celkom iste je to aj uzatváranie nožníc, to znamená regionálne rozdiely.
V prípade sektorov priemysel a nízko kvalifikované služby je rast miezd sprevádzaný fundamentom rastu produktivity práce, čím nie je ohrozená konkurencieschopnosť Slovenskej republiky. Stále nemáme jasný plán, ako skutočne oživiť hospodárstvo, ako podporiť spotrebu, zabrániť rastu nezamestnanosti, ochrániť zraniteľné a ohrozené skupiny pred prepadom do pasce chudobných, ako čeliť zmenám na trhu práce, ako naložiť s európskymi peniazmi vo výške niekoľkých miliárd eur, ktoré sa majú naliať do našej ekonomiky vážne zasiahnutej protiepidemickými opatreniami, a to aj napriek tomu, že sa nedávno priala nová aktivita, prvá pomoc plus.
Pán minister, nerešpektujete sociálny dialóg, uprednostňujete jedného sociálneho partnera, ale táto nezákonnosť jednoducho pokračuje. Veď aj štátny rozpočet vláda prijala bez konzultácií so sociálnymi partnermi, čím hrubo porušila zákon o tripartitnom vyjednávaní a podmienku, že štátny rozpočet musí byť predmetom rokovania hospodárskej a sociálnej rady, a preto navrhujem, aby sa v rokovaní o tomto bode programu ďalej nepokračovalo. Prosím pána spravodajcu, aby tento návrh registroval.
Na záver chcem uviesť, že som vo svojom vystúpení použil aj údaje Konfederácie odborových zväzov a názory ľudskoprávnej aktivistky pani Krempaskej uvedené v denníku Pravda.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem.
Na pána poslanca evidujem 6 faktických poznámok, vystúpi prvý poslanec Blaha.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Pán poslanec, dneska je deň D. Deň, kedy chcú obrať robotníkov o miliardu euro. Dneska zoberú dôchodcom 13. dôchodok, budú ničiť a likvidovať odbory, dneska je ten deň. A oni práve dnes prichádzajú, aby toto celé prekryli, prichádzajú s maškarádou, s celoplošným testovaním, ktorá je len marketingovým ťahom na prekrytie tohto celého. Oni ožobračujú národ a prekrývajú to Matovičovou hrou – Nakaz svojho suseda. Toto je ich spôsob, ako chcú riešiť sociálne problémy na Slovensku. To je škandál! Toto je normálny sociálny masaker.
A ja sa pýtam, páni kolegovia, nebolo by férovejšie, nebolo by férovejšie, keď ste zakázali ľuďom protestovať, čo je úplne pochopiteľné, že sú v uliciach odbory, že by tam išli seniori, že by tam išli robotníci, každý, komu beriete peniaze, nebolo by férovejšie, keď im to dneska zakazujete, aby ste zmrazili tieto zákony? Ak to chcete urobiť, prečo to neurobíte o niekoľko mesiacov, keď bude situácia normálna, demokratická, že ľudia budú môcť bojovať za svoje práva. Vy im to robíte poza chrbát. Vtedy, keď sa nemôžu brániť. Takto to robia fašisti, takto to robia autoritári, ale takto to nemôžu robiť demokratickí politici, najmä tí nie ako pán Krajniak, ktorý hlasoval aj za 13. dôchodok, ktorý hlasoval aj za minimálnu mzdu v takej podobe, ako sme ju schválili.
Páni kolegovia, zastavte sa. Vy nemôžete takto obchádzať verejnosť. Nech sa páči, ste pravičiari, chcete to takto robiť. My sme ľavičiari a chceme pomáhať spotrebe a kúpyschopnosti obyvateľstva, aby sme naštartovali ekonomiku. V poriadku, vy to vidíte inak. Ale nerobte to vtedy, keď ľudia nemôžu protestovať, a neprekrývajte im oči týmto vaším sociálnym gigantickým experimentom s celoplošným testovaním, ktorým len prekrývate tento sociálny masaker.

Ďakujem.
S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Blanár.

Ďakujem ti, pán kolega, za vecné argumenty, ktoré si predniesol, a vysvetlil, že prečo to, čo bolo nastavené v minulom období našou vládou, je správne. Ja som vyzýval pána ministra už na pri prvom čítaní, že aby z kratšej cesty išiel preč, či už minimálne mzdy, alebo 13. dôchodku s ich rušením, resp. redukciou, lebo berie ľuďom peniaze. Ústava jasne hovorí, že naše hospodárstvo je trhovo a sociálne orientované, a okrem toho trhového je potrebné nám naplniť aj ten sociálny rozmer. Ale ten sociálny rozmer sa nedá napĺňať tak, že vyženiem svojich sociálnych partnerov spoza stola na ulicu, čo sa, bohužiaľ, musím skonštatovať, stalo. Toto nie je cesta práve v tomto období, kedy je potrebné hľadať spoločenskú dohodu, ale, naopak, je to len rozvracanie sociálneho dialógu a branie ľuďom peňazí v tej najťažšej chvíli, aká vôbec môže byť, a pre tie najohrozenejšie skupiny, ktoré sú, či už tí, ktorí sú bez, práce, alebo majú len minimálnu mzdu, a potom v ďalšom bode to bude o 13. dôchodku. A pritom toto je téma, ktorú aj Európska únia tlačí, predsa minimálna mzda je téma, ktorá by mala byť zakotvená vo všetkých členských krajinách, či už to bude 60 % priemernej mzdy, alebo mediánu. To už je otázka, na čom sa zhodneme.
Nič z toho, čo predtým vtedajšia opozícia hovorila, že to bude znižovať, teda zvyšovať nezamestnanosť, sa nestalo, práve opak bol pravdou, že minimálna mzda vôbec nemala na to vplyv, ale podporovala predovšetkým kúpyschopnosť obyvateľstva, ale predovšetkým im dávala aj priestor na stabilitu a istotu.
Čiže, pán poslanec, ja len môžem konštatovať, že pán minister sa z toho nepoučil, nestiahol tieto návrhy. A môžeme dnes povedať, že je to čierny deň pre sociálny štát.

Ďakujem.
Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šimko.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, ja som si pozorne vypočul pána, pána predkladateľa, pána exministra, ale, dámy a páni, vôbec uvažujme nad jednou vecou, mala byť minimálna mzda v roku 2020 až 656 eur. Bolo to odsúhlasené ešte v minulom volebnom období. Pán Richter, teda, pardon, pán Krajniak presadil 623 eur, teda to navrhuje. Pri všetkej úcte, ale mám taký pocit, že niekto si to neuvedomuje, čo to je 623 eur, keď z toho odpočítame dane, ktoré v podstate musí ten, ten pracujúci teda zaplatiť, koľko mu toho vlastne ostane.
Ale na druhej strane, ako hovorí pán Richter, dámy a páni, 8,3 mil. eur sa stiahnu za príspevky za sobotu, 13 mil. za nedele, 26,6 mil. na nočné šichty. To znamená, že teoreticky jeden občan, jeden zamestnanec za rok, za celý rok dostane menej platu o 574 eur.
Dámy a páni, to nie je po kostolnom poriadku, pretože tí zamestnanci potrebujú z dačoho žiť. Vôbec si uvedomujete, že teoreticky tá minimálna mzda v Slovenskej republike je ešte pod hranicou chudoby? A to si naši politici neuvedomujú? Takže v každom prípade treba sa nad týmto zamyslieť, a ako hovoril pán minister, exminister, tak ja by som navrhoval tento zákon stiahnuť z rokovania, pretože tento zákon je nepripravený.
Pán minister Krajniak, ja vám neodpustím jednu vec. Vy ste v podstate ako minister menovali do funkcie riaditeľky Okresného úradu práce v Rimavskej Sobote osobu, ktorú sme my poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja pred dvoma rokmi odvolali za to, že bila svojich zamestnancov a bila klientky v domove sociálnych služieb. Toto vám v živote, pán minister, ja ako primátor Rimavskej Soboty, vám to v živote neodpustím.
Ďakujem pekne.

Ďalším, s ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Krajčír.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Richter, dovoľte, ja budem trošku osobný. V roku 2013 ste vyhlásili, že dávka v hmotnej núdzi 60 eur mesačne stačí na prežitie. Mal ste nehodu na rýchlostnej ceste v obci Pata, okres Galanta, v obleku ste mali pilulku na potenciu, prezervatívy a niekoľko tisíc eur. V 2014. ste údajne odporučil starostom na východnom Slovensku, aby využívali služby na poradenstvo pri európskych projektoch. Pre zvláštne čerpanie fondov vtedy Európska únia pozastavila 400 mil. eur a o 135 mil. eur Slovensko definitívne prišlo.
Vy sa naozaj pozrite, kam ste dotiahli sociálny systém na Slovensku. Áno, konkrétne vy, pán Richter. Potom moralizujte. (Potlesk.)