16. schôdza

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca, takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem 2-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, pokračovať budeme v prerušenej zlúčenej rozprave v druhom čítaní o troch poslaneckých návrhoch na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Sú to tlače 222, 224 a 229.
Prosím niektorého z navrhovateľov, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Už sa tak stalo. A niektorého zo spravodajcov z výboru pre kultúru a médiá, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Takisto sa už stalo.
Vo štvrtok 22. októbra neukončila svoje vystúpenie v rozprave písomne prihlásená pani poslankyňa Magdaléna Sulanová z klubu Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorej teraz odovzdávam slovo. Ale keďže nie je prítomná v rokovacej sále, tak o toto slovo prichádza.
A dávam možnosť reagovať na jej vystúpenie zo štvrtka 22. októbra faktickými poznámkami. Sú ich dva, štyri, šesť. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako prvý prednesie; mrzí ma to, pán poslanec, ukončil som.
Ako prvý má slovo pán poslanec Šudík; nevidím ho v sále. Pán poslanec Dostál – takisto nie je v sále.
Pán poslanec Osuský s faktickou poznámkou.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 222, a návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Remiášovej, Milana Vetráka, Jaromíra Šíbla, Moniky Kozelovej a Gábora Grendela na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 224, a návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 229.)

Milý pán predsedajúci, milí kolegovia, k tomu, čo pani kolegyňa Sulanová prednášala, je hádam aj takmer zbytočné vyjadriť sa, ale keď mám 2 minúty, tak vám poviem zaujímavú skutočnosť z histórie.
Uviedla ako jeden zo zločinov Tomáša Garrigua Masaryka to, že Rád Bieleho leva dostal Benito Mussolini. Podotýkam, že obľúbenec pani poslankyne, ktorému chodia na hrob, nielenže nedal síce Bieleho leva, ale vstúpil do železného paktu s Hitlerom a Mussolinim, čo bola trošku iná záležitosť.
Benito Mussolini bol socialistický novinár, ktorý v čase zápasu o zrodenie Československa, zastával pro československé stanovisko vo svojich novinách a článkoch tým, že sa vlastne postavil proti kráľovskému; Taliansko bolo kráľovstvo, pohľad na solidaritu s Habsburgovcami, bola vlastne taká panovnícka triedna solidarita. A v zásade Taliansko nebolo veľmi náchylné deleniu monarchie. Naopak, v tom čase bol Mussolini významným talianskym spojencom myšlienky vzniku Československa. Samozrejme, ľudia sa vyvíjajú, ľudia sa menia, ale to, že bol Bielym levom takto ocenení, bolo v tom čase, bol premiérom Talianskej republiky a ešte nemal za nechtami všetko to, čo mal potom neskôr. To bolo proste ocenenie spojenca československej myšlienky. Je to taký historický paradox, ale pre tých, ktorí tu poctivo sedíte, som si pokladal za povinné vysvetliť túto vec.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou je v poradí pán poslanec Stančík, ktorého nevidím v sále.
Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

Naozaj je to paradoxné trochu reagovať na niekoho, kto tu nie je a navyše po dvoch týždňoch. Napriek tomu aspoň jedna taká malá poznámka.
Pani Sulanová okrem veľkého množstva tých národniarskych mýtov spomenula jednu takú konkrétnu vec, že Andreja Hlinku zabásli ako Maďari, tak aj Česi. Tak ja by som sa k tomu druhému chcel vyjadriť, pretože ona spomenula účasť Andreja Hlinku na mierovej konferencii v Paríži, kde Andrej Hlinka ako človek, ktorý nebol skúsený v medzinárodnej politike, očividne sadol na lep istému maďarskému iredentistovi Františkovi Jehličkovi, ktorý ho tam vlastne zatiahol do týchto vecí. A vďaka tomu vlastne skončil potom neskôr vo väzení. A František Jehlička, myslím, že sa tak volal, tak skončil v žolde maďarskej vlády a na úteku z Maďarska.

Posledná faktická poznámka na vystúpenie pani Sulanovej je od pani poslankyne Miernej, ktorá takisto nie je v sále.
Teraz by mal podľa písomných prihlášok vystúpiť za poslanecký klub SaS pán poslanec Dostál, ktorého nevidím v sále.
Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jediný prihlásený je pán poslanec Osuský, ktorému dávam slovo.

Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy nie preto, aby som ďalej zdržoval. Myslím si, že osobne som v tejto sále za roky o tejto téme povedal dosť. A teraz som sa prihlásil preto, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s Ondrejom Dostálom a chceme ním vyjasniť a ošetriť niečo, čo vzniklo ako pripomienka legislatívneho odboru Národnej rady k zdanlivo drobnému, ale predsa len ošetrenia hodnému bodu v podobe vzťahu tohto sviatku k Zákonníku práce. A preto bez toho, aby som vás zdržoval, si dovolím prečítať, nehnevajte sa, formálne pozmeňovací návrh. Musím ho prečítať in extenso, lebo tak káže pravidlo.
A tak týmto predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského a Ondreja Dostála k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 229).
1. bod: V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie: „2. V § 2 ods. 1 poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: §94 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení zákona č. .../2020 Z. z.“
Následné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Aktualizácia odkazu na zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
2. bod: V čl. I bod 3 znie: 3. § 2 sa dopÍňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Štátny sviatok podľa § 1 písm. e) nie je dňom pracovného pokoja podľa odseku 1 ani sviatkom podľa osobitného predpisu 1a).“
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. .../2020 Z. z.“
Ide o legislatívno-technickú úpravu a precizovanie textu.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 200/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 574/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 233/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 351/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 95/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 307/2019, zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z. a zákona č. 157/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 94 ods. 1 na konci bodka sa nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová:
„ak osobitný predpis neustanovuje inak."
Doterajší čl. II. sa označí ako čl. III.
V súvislosti s navrhovanou úpravou sa primerane upraví návrh, názov návrhu zákona.
Tým som prečítal pozmeňovací návrh a aby som ďalej nezdržoval, chcem poprosiť tých verných, ktorí sú tu, a zástupcov všetkých klubov, ktorých kolegovia sú snami medzi tými osemnástimi spolu podpísaní, ale i poslancov opozície, ktorí ukázali dobrú vôľu ctiť významné momenty našich dejín, aby tak urobili pri hlasovaní.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Osuského pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem pánovi poslancovi Osuskému, že uviedol náš spoločný pozmeňujúci návrh, ktorý reagoval na legislatívne pripomienky zo strany odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady. V podobnom duchu boli pripomienky aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania, o ktorých teda pred chvíľou som rokoval na Legislatívnej rade vlády a, a myslím si, že tie pripomienky, ktoré sa týkajú nepriamej novelizácie Zákonníka práce naším návrhom zákona, sú týmto vyriešené. Rovnako, rovnako aj ďalšie pripomienky legislatívneho charakteru, myslím, nie sú nejako vážne. A teda dôležité v tejto chvíli bude, aký politický postoj zaujme, zaujme Národná rada.
Podobne ako Peter Osuský na záver svojho vystúpenia aj ja dúfam, že väčšina parlamentu dá svojím hlasovaním najavo, že si uvedomuje dôležitosť 28. októbra. Dňa, od ktorého sa priamo alebo nepriamo odvíjajú aj ďalšie štátne sviatky Slovenskej republiky. Či už je to 29. august, ktorý v roku 1944 a 17. november v roku 1900 aj ´39, aj ´89 bol prihlásením sa k
28. októbru 1918 a k ideálom demokratickým a humanitným ideálom prvej Československej republiky. Republiky, ktorá nebola dokonalým štátom. Mala svoje chyby, mala svoje nedostatky. Keď ju budeme hodnotiť dnešnou optikou, tak tie nedostatky boli aj vážne, napriek tomu to bola demokratická krajina a v priebehu 30. rokov sa stala doslova ostrovom demokracie v priestore strednej Európy a ako taká si zaslúži, aby sme si ju uctili štátnym sviatkom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Osuský bol jediný ústne prihlásený do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 o fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona je pod tlačou 223. Spoločná správa výborov má tlač 223a.
Dávam slovo poslancovi Radovanovi Slobodovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 310/2019 Z. z. o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 223.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom tejto zmeny úpravy zákona je predovšetkým rozšírenie okruhu podpory žiadateľov a ide predovšetkým o možnosť čerpania prostriedkov z fondu na podporu športu na športovú infraštruktúru.
Tu by som sa trošku chcel pozastaviť u tohto bodu a trošku vám objasniť, že aký je dôvod tejto zmeny. Na Slovensku máme investičný dlh na športovej infraštruktúre zhruba 500 mil. eur. Toto je dosť značná suma, ktorú nám tu zanechala minulosť. Vo fonde na podporu športu sú alokované prostriedky vo výške asi 20 mil. eur a pôvodný zámer tvorcov tohto zákona bol taký, že tieto prostriedky sa budú čerpať asi na päť rôznych účelov od podpory mládeže, cez podporu seniorského športu a ešte sú tam ďalšie tri možnosti. Vzhľadom k tomu, že fond má celkom málo peňazí, je to tých spomenutých 20 mil. eur, tak sme takého názoru, že tieto peniaze by sa mali čerpať na predovšetkým na rozvoj tejto športovej infraštruktúry.
Druhá vec, ktorá sa mení v zákone pozmeňovacím návrhom, a to je veľmi dôležitá zmena, tak ide o zmenu, aby peniaze z fondu na podporu športu mohli byť použité aj na sanáciu škôd vzniknutých z pandémie COVID.
Ďakujem za pozornosť.