18. schôdza

Pani ministerka, ďakujem za vašu odpoveď, ale ja by som predsa len chcel vás upriamiť na niekoľko skutočností.
Prvá skutočnosť je, že okres Zlaté Moravce územne patrí pod Nitriansky samosprávny kraj, zatiaľ čo okres Žiar nad Hronom patrí pod Banskobystrický samosprávny kraj. To je prvá vec.
Druhá vec, sama ste to uviedli, že cestovať zo Zlatých Moraviec do Nitry je oveľa komfortnejšie a pohodlnejšie a navyše, keďže bývam v okrese Zlaté Moravce, tak obyvatelia Zlatých Moraviec nemajú vôbec prečo cestovať do Žiaru nad Hronom, pretože buď si vybavia veci v Zlatých Moravciach alebo v Nitre, takže vy ich budete umelo nútiť, aby sa presúvali do mesta Žiar nad Hronom. A ak teda chcete za každú cenu nejakým spôsobom rozbiť súčasnú mapu, tak ja by som vám odporúčal, tak dajte okres Zlaté Moravce do Levíc. Pod Levice alebo pod Topoľčany, aby to naozaj zostalo v rámci jedného samosprávneho kraja.
Viete uviedli ste dôvody historické, ja by som vám mohol povedať historické, že také obce a mestá niekedy patrili pod Maďarsko a nie pod Slovenskú republiku, takže tento argument váš absolútne neobstojí a myslím si, že nie je správnejšie riešenie, ako ponechať súčasný stav.
Ďakujem pekne.

Takto, pán poslanec, ja vám dám, samozrejme, k tomu aj písomnú odpoveď, dostanete ešte viac informácií k tomu. Ja si myslím, že je absolútne legitímny ten návrh, ako ho predkladáme. Možno, možno k tomu ešte povedať, že kultúrne rozdiely medzi okresmi Zlaté Moravce a Nitra vidieť aj v rozdielnych nárečiach. Podľa jazykovedcov Nitra patrí do západoslovenského nárečového makroregiónu a okres Zlaté Moravce už do stredoslovenského.
My pri súdnej mape, tak ako sme ju navrhovali, sme neboli úzkoprsí, musím sa priznať s tým, ako momentálne máme verejnú správu členenú. To znamená, sústredili sme sa naozaj na to, čo je cieľom v rámci reformy justície. To znamená, že aj s ohľadom na to koľko vecí ako často vybavujeme na súdoch, keď ste to už takto povedali, lebo podľa mňa to nie je o tom, že idem si niečo vybaviť na súd. Ako na súd naozaj v priemere ide človek raz za rok, ak sa nebavíme o tom, že ste podnikateľ a riešite priebežne nezaplatené faktúry, ale s tým súvisí skôr, by som povedala, upomínací súd, exekučný súd potom, ktorý má nakoniec na jednom mieste v rámci Slovenska. Je to elektronické, elektronický výkon súdnictva, takže akože tu si len povedzme, že čo riešime. My tu riešime zmysluplnosť nových obvodov s ohľadom na nápad, s ohľadom na blízkosť jednotlivých obvodov, ktoré k sebe patria a, a veľmi dôsledne sme sa tým zaoberali a bude vám to zrejmé aj z odpovede, ktorú vám dáme.
Takže ja rozumiem aj to, čo vy hovoríte. Aj to je legitímny postoj. My sme sa snažili k tomu pristúpiť s ohľadom na, by som povedala, všetky možné informácie, ktoré, ktoré existujú s ohľadom aj na, aj na históriu tých jednotlivých regiónov a nešli sme na to úzkoprso podľa verejnej správy, lebo to by sme potom tú novú súdnu mapu nerobili s ohľadom na potreby justície.

Dobrý deň všetkým, ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda, ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Odpoveď je nasledovná. V prvom rade je potrebné uviesť, že vlka dravého na Slovensku možno loviť. Táto možnosť vyplýva zo Smernice Rady 9243EHS o ochrany biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Slovenskej republike bola udelená výnimka z celoročnej ochrany vlka dravého, na základe čoho ho za prísne stanovených podmienok možno loviť, a to v čase od 1. novembra do 15. januára na základe ročnej kvóty vlka dravého.
Ročnú kvótu vlka dravého podľa všeobecne záväzných právnych predpisov najmä zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ministerstvo určuje ročnú kvótu vlka dravého veľmi starostlivo podľa zásad stanovených v programe starostlivosti o vlka dravého, ktorý bol spracovaný v rámci projektu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky Výskum a monitoring populácie veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku. Na jeho príprave a realizácii sa podieľali nasledovné subjekty: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Technická univerzita vo Zvolene, Slovenská poľovnícka komora, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Národné lesnícke centrum vo Zvolene, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Združenie miest a obcí Slovenska, Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou a Lesoochranárske zoskúpenie VLK.
Ministerstvo kvótu lovu vlka dravého určuje po prerokovaní v pracovnej skupine zriadenej s týmto cieľom. Sú v nej zástupcovia ministerstva životného prostredia, Štátnej ochrany prírody, Národného lesníckeho centra, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a vlastne všetkých týchto vymenovaných a ešte navyše aj vojenských lesov a majetkov.
Podľa zákona o poľovníctve návrh kvóty vlka dravého predkladajú ministerstvu okresné úrady v sídle kraja na základe návrhu poradných zborov v jednotlivých poľovných oblastiach. Na základe prezentovaných výsledkov monitoringu reprodukčných párov vlka dravého na Slovensku zrealizovaného Národným lesníckym centrom a výsledkom monitoringu realizovaného spoločnosťou Slovak Wildlife Society v oblasti Liptova, ako aj údajov o chove hospodárskych zvierat a o škodách na hospodárskych zvieratách spôsobených vlkom dravým bola po vypočutí a zvážení všetkých argumentov členom pracovnej skupiny určená kvóta lovu vlka dravého v poľovníckej sezóne ´20 - ´21 v počet 50 jedincov.
Určenie kvóty lovu vlka dravého nie je záväzným plánom lovu a jej cieľom nie je uloviť stanovený počet vlka dravého. Účelom kvóty je stanoviť maximálne počet jedincov, ktoré je možné uloviť bez toho, aby došlo k ohrozeniu populácie vlka dravého na Slovensku.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ja sa ešte chcem opýtať, či náhodou ministerstvo nerozmýšľalo nad tým, aby poskytlo nejaké dotácie na ochranu oviec. Tým pádom to znamená na kúpu ohradenia a podobne, aby tie ovce mohli byť viacej chránené.
Alebo pri strieľaný vlkov, či sa nepremýšľalo o nejakom území, že to znamená, že v lokalitách, kde je viacero prípadov útokov vlka na stádo oviec, hej, aby sa to takto riešilo podľa regiónov, že kde by tie kvóty boli a kde nie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne aj za túto otázku. Je veľmi dobrá, lebo vlastne dopĺňa to, čo som prečítal pripravené od mojich kolegov. A tu možno tkvie aj podstata. Áno, rozmýšľame a nielen rozmýšľame, ja verím, že aj tento mediálne a spoločensky rezonujúci problém a do istej miery aj konflikt prispeje k tomu, aby sme uchopili správne túto záležitosť a aby sme našli to, čo je vždy dôležité hľadať pri riešení takmer všetkých spoločenských problémov, a to je správna miera. Miera medzi tým, čo chceme urobiť s chovom oviec a kôz na Slovensku, ktoré nám v niekoľkých miliónov klesli na necelých 400-tisíc, teda na 400-tisíc pred desiatimi rokmi a teraz je to už iba 320-tisíc alebo 310. A ide o to, že táto veľmi dôležitá oblasť hospodárskych zámerov nášho pôdohospodárstva je naozaj ohrozovaná mnohými faktormi. A ja by som nechcel byť tu neúprimný a hovoriť, že práve vlk je tým rozhodujúcim alebo jediným dôvodom, kedy nám táto populácia klesá oviec a kôz.
Takže, áno, sme si vedomí, že aj keď tie krivky pri vlkovi stúpajú, čo sa týka jeho početnosti a dá sa povedať, že naozaj populácia vlka dravého na Slovensku nie je ohrozená. Ohrozenou je populácia oviec, tam nám krivka prudko klesá dole a ak to chceme zastaviť, tak určite nie tým, že budeme zvyšovať kvóty na lov vlka. Viem si predstaviť, že už na budúci rok to naozaj môže byť nulová kvóta, ale dovtedy musíme urobiť presne to, pán poslanec, na čo sa spytuješ. Jednoducho nájsť oveľa vyššie podporné mechanizmy pre našich ovčiarov, ktorí sú doslova ohrození na existencii, pretože to sú poslední mohykáni, ktorí sa tomu venujú, a my musíme urobiť všetko preto, aby chov tejto tradičnej domácej zveri bol zachovaný, rozvíjaný, pretože to sú aj z hľadiska ekológie, ja nazývam, živé kombajny našich lúk a hôľ. Musíme sa vrátiť k počtom, ktoré zabezpečia to, čo máme na krajine radi - jej krásu, jej múdre údržby a jej, samozrejme, aj produkciu, pretože ovca jahňacina a jej produkty sú všeobecne známe a my vieme, že patria na náš stôl a chceme jednoznačne podporiť, že na náš stôl patria predovšetkým slovenské produkty.
Pre mňa je to dosť zvláštne, že na obaloch jahňaciny a ovčieho mäsa sa často zjavuje aj taká vzdialená krajina, ako je Nový Zéland. Myslím, že to musí byť porobené, vyrobené a dochované na Slovensku. Je to kvalitné, je to špičkové a som aj rád, že napríklad s jahňacinou sa nám tohto roku podaril urobiť ten krok, ktorý po dlhých rokoch vývozu do Talianska ukázal domácemu spotrebiteľovi chuť a kvalitu tohto mäsa a už na budúci rok nebudeme sa musieť obávať, že by zákaznícky dopyt po tejto komodite bol nízky. Naopak stúpa.
Takže zhruba asi tak. Súhlasím, urobíme opatrenia, aby sa pomohlo ovčiarom, nemôže to byť vlk. Sú to opatrenia, ktoré podporia ich aj finančne, a v pláne rozvoja vidieka na to myslíme.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Odpoveď je:
V roku 2020 sme oproti predchádzajúcim rokom významne zintenzívnili podporu obciam a vyšším územným celkom. Pre samosprávy sme vyhlásili samostatnú výzvu s alokáciou 1,1 mil. eur na zmiernenie dopadov pandémie a podporu regionálneho rozvoja, o ktorú prejavilo záujem takmer 600 obcí a krajov.
Samosprávy sme podporili aj regionálnym príspevkom vo výške takmer 6 mil. eur v rámci celkovej podpory najmenej rozvinutých okresov. Zároveň sa pripravuje Plán spravodlivej transformácie, ktorý bude smerovať podporu do regiónov najviac postihnutých procesmi dekarbonizácie priemyslu. Zo zdrojov Európskej únie je na túto podporu pre Slovensko vyčlenených 459 mil. eur. Podporené budú najmä tieto oblasti: tvorba pracovných miest a rekvalifikácia, zdravotnícke a sociálne služby, odstránenie negatívnych dopadov ťažby na životné prostredie, energetická efektívnosť, obehová ekonomika, zastaveniu odlivu obyvateľstva, cestovný ruch.
Zároveň sa podporili nasledovné projekty: efektívna verejná správa, podporený projekt vytvorenia implementačnej jednotky pre akčný plán Hornej Nitry v sume 1 mil. eur. Z Operačného programu Efektívna verejná správa aj podporený projekt miestneho odborného tímu Spoločne pre Prievidzu, Handlovú a Bojnice sumu pol milióna eur. Zároveň sa plánujú aj ďalšie návrhy výziev, a to podpora riešenia tepelného vykurovania na Hornej Nitre a z IROP-u zo súčasného programového obdobia na Nový Domov sociálnych služieb v Prievidzi v sume 12 mil. eur.
Ďakujem, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi za slovo. Vážený pán poslanec, ja by som vám chcel povedať, že neviem, z čoho vychádzala táto otázka, pretože v žiadnom usmernení, rozhodnutí, v manuáloch alebo odporúčaní, alebo v akomkoľvek inom dokumente sme nezakazovali vstup neotestovaných žiakov do škôl. Dokonca takto som sa nevyjadroval ani ja, ani žiaden iný predstaviteľ vlády a ani hlavný hygienik, ktorý jediný by mohol dať takéto, takúto vyhlášku, na základe ktorej by sme my potom robili usmernenie.
Takže nikto nejakým spôsobom sa nevyjadroval k tomu a neviem, že z čoho ste vy čerpali, ak to boli možno nejaké články v novinách, kde sa vyjadrovali rôzni epidemiológovia, ľudia, právnici alebo ktokoľvek iný. To mi je veľmi ľúto, ale k tomu sa ja nebudem vyjadrovať, lebo my budeme považovať túto vec za právoplatnú vtedy, keď bude vyhláška hlavného hygienika, ktorá bude teda podložená aj nejakou právnou analýzou alebo čímkoľvek, čoho sa vieme chytiť.
V rámci tých jednotlivých usmernení, ktoré sme vydali, a tie boli iba dve - z 1. 11 a z 8. 11. a tie vyplývali z celoplošného testovania tej spoločnej zodpovednosti. Na to sú dokumenty, ktoré sa týkajú dvoch kôl toho plošného testovania, kde sa riadia opäť vyhláškami ÚVZ-ka a ani jeden z nich tam nezakazuje vstup netestovaných žiakov do školy. Takže opäť je toto taká zavádzajúca otázka a nič z toho, čo tu naznačujete, nejakým spôsobom nebolo aplikované v praxi ani sa neuskutočnilo.
Ja by som chcel ešte upresniť opätovne, že tú kompetenciu obmedziť vstup do škôl na základe pandemickej situácie neprislúcha ministerstvu školstva. A my môžme iba vykonávať jednotlivé úkony na základe vyhlášok hlavného hygienika, kde sú opatrenia v rámci oblasti ochrany verejného zdravia a také opatrenie realizuje Úrad verejného zdravotníctva.
Ďakujem vám.

Prepáčte, pán minister. Boli ste taký osobný, budem aj ja. Kde žijete? A ste spomenuli aj to celoplošné testovanie a tie testovania boli tri tuná na Slovensku.
Prvé bolo, keď boli zasiahnuté regióny severného Slovenska, to bola Orava a Bardejov. Dobre, to bolo okej. Povedal by som, že naozaj potrebovali sme eliminovať pozitívnych, ktorí sú, a chrániť ich pred tými negatívnymi. Vtedy sa to nedotklo tých školákov, ale nie tak celkom, pán minister, lebo rodičia, tí, ktorí sa nezúčastnili, bolo znemožnené ich deťom ísť do škôl. Ale to prvé celoplošné testovanie, ktoré bolo, a tam bolo, to bolo aj pod hrozbou, to nebolo nejaké dobrovoľné testovanie, však to si povedzme, a to vy viete veľmi dobre. Nejaké dobrovoľné nič nebolo ani prvé, ani druhé, ani tretie, lebo to bolo pod rôznymi hrozbami a sankciami, ktoré tuná hrozili rodičom a zamestnancom v zamestnaní. Zamestnávateľ by takých ľudí neprijal. Koniec-koncov aj my poslanci Národnej rady sme mali problém tuná, tiež od nás pýtali tieto certifikáty. Ale boli prípady také, kde rodičia sa nezúčastnili toho testovania a ich deti nemohli ísť do škôl. Nešli do škôl, a to bol ten druhý stupeň. Prvé stupeň bolo to umožnené týmto deťom, ale deti druhého stupňa.
Prečo to hovorím? Je obrovský problém a už od jari. Treba konečne pustiť tie decká do škôl. Myslím, že vy konkrétne sa aj tak zastávate tejto myšlienky, aby tie deti išli do škôl, ale veľakrát tieto decká sú bez dohľadu rodičov a bez pedagogického dohľadu samé doma, správajú sa bezprizorne, stráca sa, vytráca sa ten proces socializácie tých detí. Treba všetko pre to urobiť, aby tie všetky deti aj študenti mohli do škôl nastúpiť.