18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem páni poslanci za vaše pripomienky. Neviem, že či ste tu boli všetci, keď vystúpil aj pán minister Krajniak, ktorý hovoril o tom, že čo je hlavne účelom predloženia tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ja som to jasne vysvetlil, že ide o deklarovanie ďalších sociálnych práv pre ľudí. Ako tlačiť na mňa tuto, aby som sťahoval svoj návrh, to isté môžem povedať ja vám, aby ste vy stiahol svoje pozmeňujúce návrhy, s ktorými, s ktorými ja nemusím súhlasiť.
Ale nebudem to robiť. Jednoducho z mojej strany bol predložený tento návrh. Hovorím, ide o deklarovanie sociálnych práv do ústavy ako najvyššieho základného zákona štátu, aby to tam bolo stanovené. Aby sme vedeli veľmi presne, na čo sa môžu ľudia odkazovať.
A to, že sa nedostanem do parlamentu, lebo som predložil takýto pozmeňujúci návrh, nám ide o ochranu ľudí, o ochranu sociálnych práv a nie o to, že či prejdem do parlamentu alebo nie.
Najdôležitejšie je to, aby mali ľudia deklarované svoje sociálne práva.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení pána poslanci, v zmysle § 28 ods. 2 požiadal o možnosť vystúpiť v rozprave pán predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, v prvom rade mi dovoľte poďakovať sa za to, že môžem pred vami vystúpiť, veľmi si túto možnosť vážim. Pôvodne som chcel vystúpiť až po skončení rozpravy, aby som do nej nezasahoval, ale vzhľadom na okolnosti mi dovoľte, aby som sa vám prihovoril už teraz.
Dlho som uvažoval, či sa má Ústavný súd zapojiť do diskusie o novele ústavy a nadväzujúcich právnych predpisoch. Pre Ústavný súd je v takýchto situáciách namieste požiadavka zdržanlivosti. Najmä z pohľadu toho, že môže v budúcnosti posudzovať súlad prijímaných noriem s ústavou a ostatnými referenčnými normami.
Bol by som nerád, aby sa moje vystúpenie chápalo ako nejaký boj medzi ústavodarnou mocou a Ústavným súdom, aby sa ktokoľvek zaštiťoval mojimi vyjadreniami alebo vyjadreniami Ústavného súdu v tejto veci. Do politicky motivovanej rozpravy, ktorá je na pôde Národnej rady odôvodnená a žiaduca, nemienim ako predseda Ústavného súdu zasahovať.
Keďže ide o základný zákon štátu a medzi prijímanými novelami je aj zákon o Ústavnom súde, nedovolím si nebyť prítomný pri jeho prerokovaní a schvaľovaní. Ide aj o to, že sa takýmto spôsobom snažíme autenticky porozumieť predkladateľovi návrhu týchto právnych predpisov a samotnému zákonodarcovi, resp. ústavodarcovi.
Napokon je to dôležité aj pri interpretácii a aplikácii samotnej ústavy. Pani ministerka ako predkladateľka týchto noriem vie, že sa ústavný sudca v celom doterajšom legislatívnom procese angažoval len vo forme odborných konzultácií, vychádzajúc už z uvedenej požiadavky zdržanlivosti. Preto sa Ústavný súd ani aktívne nezúčastňoval medzirezortného pripomienkového konania, hoci mu toto právo nepochybne patrí.
Predložený návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava a nadväzujúcich právnych predpisov vrátane zákona o Ústavnom súde, rešpektujeme bez akejkoľvek ambície vyjadrovať sa k jeho vhodnosti či nevhodnosti, ústavnosti či neústavnosti, prípadne zlučiteľnosti s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.
Napriek tomu mi nedá nepovedať, že s viacerými navrhovanými zmenami súhlasíme a vítame ich. Ide najmä o otázky vypustenia tzv. procesného zamietania v konaní pred Ústavným súdom, zriadenia Najvyššieho správneho súdu a s tým súvisiaceho prechodu kompetencií vrátane niektorých kompetencií vykonávaných v súčasnosti Ústavným súdom na tento Najvyšší správny súd a podobne. Pani ministerka pripravila v tomto smere vo veľmi krátkom čase kvalitný materiál.
S čím však nesúhlasíme, a to je aj dôvod, prečo som sa rozhodol pred vami vystúpiť, je zamýšľané zavedenie výslovného zákazu skúmania súladnosti ústavných zákonov s ústavou Ústavným súdom, ako to predpokladá návrh novely v čl. 125 ods. 4 ústavy. Zmena ústavy v tejto časti bola pre nás najviac prekvapujúca najmä preto, že nebola predmetom pôvodného návrhu ministerstva spravodlivosti, a teda ani predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
V tejto otázke napriek jej závažnosti neprebehla ani žiadna odborná a verejná diskusia. Pritom v rozhodovacej praxi orgánov ochrany ústavnosti ide v posledných rokoch o mimoriadne citlivú tému, ktorá sa čoraz nástojčivejšie dostáva do polohy indikátora pripravenosti a schopnosti demokratického ústavného systému odolávať rizikám a nebezpečenstvám, ktoré aktuálny a veľmi dynamický spoločenský vývoj prináša.
Z môjho pohľadu a myslím, že tlmočím aj názor mojich kolegov, ide o najpodstatnejší zásah do ústavy a systému ochrany ústavnosti spomedzi všetkých navrhovaných ústavných zmien.
Týmto konštatovaním sa však nesnažím naznačovať či namietať protiústavnosť zmeny ústavy v tejto časti. To mi na pôde Národnej rady ani neprináleží. Rešpektujem, že ide o úplne legitímnu otázku, ktorá je vecou parlamentnej vôle, resp. vôle ústavodarnej väčšiny. Ústavnému súdu ide v tomto prípade o výsostne odbornú rovinu takto navrhovanej zmeny ústavy.
Z rozpravy na ústavnoprávnom výbore som porozumel, že táto úprava je vyvolaná už toľkokrát kritizovaným nálezom predchádzajúceho pléna Ústavného súdu týkajúceho sa tzv. bezpečnostných previerok. Okrem toho, že ma osobne mrzí nazeranie na súčasný Ústavný súd touto optikou, táto nová úprava nie je podľa nášho názoru do dôsledkov premyslená. De facto sa tým Ústavnému súdu odoberá kompetencia zasiahnuť v záujme ochrany ústavnosti pri extrémnych okolnostiach alebo v prípade zjavného zlyhania ústavodarcu.
Zdôrazňujem, že Ústavný súd nemá ambíciu voľne zrušovať ústavné zákony. Súhlasíme, že na to nie je zásadne oprávnený. Ide však o princíp, ide o poistku, ktorú môže predstavovať len Ústavný súd v situáciách, ak by bola fundamentálnym spôsobom ohrozená existencia demokratického a právneho charakteru nášho štátu alebo dôstojnosť a sloboda jeho obyvateľov garantovaná ľudskými právami. Ide o poistku proti tomu, aby sa pod plášťom ústavných zákonov, teda formálne ústavným a zákonným spôsobom rozkladal právny štát.
Netvrdím a ani neevidujem žiadne signály, že by zo strany predkladateľa alebo poslancov Národnej rady existovala ambícia či úmysel navrhovanú zmenu ústavy brániacu Ústavnému súdu v potencionálnom prieskume súladu ústavných zákonov s ústavou akýmkoľvek spôsobom zneužiť.
Nevidím za tým žiaden nečestný úmysel alebo nedobromyseľnosť. Porozumel som a rešpektujem, že ide o určitý prístup k parlamentarizmu, k ústavnosti a úvahy o ústavne adekvátnom nastavení vzťahu medzi ústavodarnou mocou a súdnou mocou sú v tomto smere úplne legitímne.
História nás ale opakovane prežitou skúsenosťou učí, že nedemokratické spoločenské sily, ktorým sa kedykoľvek v budúcnosti nemusí vyhnúť ani naša spoločnosť, sa dokážu infiltrovať aj do demokratického politického a právneho systému a dočasne s ním dokonca koexistovať. Trpezlivo čakajú na moment, keď je demokratické presvedčenie v spoločnosti oslabené, čo im núka vhodnú príležitosť chopiť sa moci legálnou cestou. Spúšťačom procesu účinného rozvratu demokracie a vlády práva sa potom stáva právny akt alebo súbor nadväzujúcich právnych aktov prijatých síce vo formálnom súlade so zákonom, ale vo výsledku však narúšajúcich základy právneho štátu.
To, čo je v tejto chvíli mojou ambíciou, je apelovať na to, aby sa zachovala takáto poistka, ktorou môže byť v špecifických okolnostiach, pre ktoré je určená len Ústavný súd. Neústavnosť ústavného zákona nemusia vyriešiť parlamentné voľby a pravidelná obmena zástupcov ľudu. Neústavnosť to teda takáto obmena nevyrieši.
Práve preto tu máme Ústavný súd a jeho sudcov, ktorí sú menovaní na dvanásťročné funkčné obdobie, ktoré presahuje funkčné obdobie parlamentnej väčšiny. Ide o ucelenosť, účinnosť a efektívnosť mechanizmu ochrany ústavnosti, ktorá sa týmto spôsobom do určitej miery narúša. Ako som už uviedol, nejde o to, že by Ústavný súd mal ambíciu zrušovať ústavné zákony. Ide už o spomínanú poistku proti prípadnej nezodpovednej politickej reprezentácii, ktorá by mohla zneužiť platformu ústavných zákonov na nelegitímne ciele.
Je potrebné vychádzať z toho, že aj nad parlamentom a aj nad Ústavným súdom stojí ústava a jej fundamentálne kľúčové princípy. Nejde o to vôbec, kto je viac. Naša ústava nie je hodnotovo neutrálna. Obsahuje určité princípy, ktorých podstatu nemožno odstrániť ani zmeniť, a to ani ústavným zákonom. Preto nemožno poprieť, že Ústavný súd má právomoc rozhodnúť o súlade ústavných zákonov v popísaných prípadoch. Ak by to tak nebolo, súdna ochrana ústavnosti by bola defektná vo vzťahu ku kľúčovým ústavným hodnotám, ktoré tieto princípy reprezentujú.
Ústavný súd musí mať pri abstraktnej kontrole ústavnosti možnosť zakročiť voči tomu, kto by chcel formálne právo proti takýmto ústavným hodnotám zneužiť, inak sa stráca jeho poslanie podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky.
Navrhovaná novela ústavného zákona alebo ústavný zákon meniaci ústavu neobstojí ani z komparatívneho pohľadu. V žiadnom zo sedemnástich členských štátov Európskej únie, v ktorých je zriadené koncentrované a špecializované ústavné súdnictvo s právomocou preskúmavať ústavnosť zákonov, ústava explicitne nezakazuje Ústavnému súdu preskúmavať ústavné zákony. Právomoc ústavných zákonov súdov preskúmavať, ústavných súdov preskúmavať ústavné zákony je, samozrejme, predmetom odborných debát, preto aj ústavné súdy vo svete k tejto otázke zaujali rôzne stanoviská. Viaceré ústavné súdy sa však napriek absencii explicitnej právomoci preskúmavať ústavné zákony vyjadrili, že túto právomoc implicitne majú, ale ju napríklad nevyužili alebo prípadne aj využili a vyhlásili ústavný zákon za protiústavný.
Nespomínam nejaké len okrajové ústavné súdy, ale spomínam takto Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko, Ústavný súd Rakúska, Ústavný súd Českej republiky, Ústavný súd Talianska a podobne.
Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, neobhajujem tu teda nejakú privlastnenú kompetenciu, ako sa to mnohokrát bez širších súvislostí prezentuje, ale obhajujem moderný európsky štandard. Navrhované riešenie teda zasahuje do veľmi citlivej a zložitej oblasti, a to všetko bez toho, aby vo veci prebehla náležitá odborná a verejná diskusia, v ktorej by bolo možné posúdiť všetky dôsledky tejto úpravy, jej súvislosti a vplyv na judikatúru a činnosť Ústavného súdu so súčasným zohľadnením potreby ochrany integrity a stability ústavy a s tým súvisiacich adekvátnych pravidiel ústavodarného procesu.
Obávam sa, že ani predložený pozmeňujúci návrh uvedené problémy uspokojivým spôsobom nerieši. Práve naopak. Podľa predbežných analýz, ktoré sme si robili, by mohol mať za následok ďalšie doktrinálne a výkladové problémy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, ústavy i zmeny ústavných textov sa prijímajú s ambíciou ich pôsobenia ďaleko za horizontu jedného či dvoch volebných období. Nepochybujem, že aj predložená novela slovenskej ústavy je takto zamýšľaná. Vezmite preto pri svojom rozhodovaní do úvahy i tú skutočnosť, že navrhovaná ústavná úprava bude fungovanie nášho ústavného systému ovplyvňovať aj po mnohých rokoch, a teda aj vtedy, keď už nikto z nás nebude môcť svoj dnešný zástoj v prospech demokracie a vlády práva na Slovensku účinne prejaviť.
Vzhľadom na tieto skutočnosti vás prosím o zváženie potreby prijatia návrhu novely ústavy v tejto časti.
Ďakujem za porozumenie. (Potlesk.)

Ďakujeme, vážený pán predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Alojz Baránik, nech sa páči.

Vážený pán predseda, veľmi sme vďační za to, že ste tu vystúpili a že počínanie si ústavodarcu beriete vážne. Je nám to, je to pre nás cenné a ďakujeme ešte raz za to.
Avšak my ústavodarci sa musíme potýkať s reálnymi problémami a zodpovedáme našim voličom za to, ako si pri tom počíname. A ten reálny problém veľmi aktuálne je zviditeľnený nasledujúcim listom alebo jednou vetou z nasledujúceho listu, ktorý sme dnes dostali v súvislosti s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý tu bol predložený v súvislosti s týmto navrhovaným ústavným zákonom.
Píše mne a iným poslancom Generálna prokuratúra, zastupujúci generálny prokurátor píše: "Navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky je aj nesystémová. Osobitné zákony, ktoré sa týkajú postavenia a pôsobnosti prokuratúry a prokurátorov, sa po jej schválení dostanú do priameho rozporu s Ústavou Slovenskej republiky." Toto, prosím pekne, píše Generálna prokuratúra, to znamená osoba oprávnená podávať návrhy Ústavnému súdu. A čo my s tým teraz? To znamená, my tu máme stav, kedy si ten, kto je oprávnený podávať návrhy na Ústavný súd, myslí, že môže rozporovať novelu ústavy s ústavou. Takže my uznávame... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.
O možnosť vystúpenia v rozprave požiadala pani navrhovateľka, pani ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Nech sa páči, máte slovo.

Ja chcem veľmi poďakovať pánovi predsedovi Ústavného súdu, že máme možnosť takejto legitímnej diskusie, ale chcem k tomu povedať, myslím si, že je veľmi zložité tu porovnávať u nás právnu úpravu s Francúzskom, s Nemeckom. Jednoducho je nejaká hierarchia noriem, ktoré riešia ústavné princípy štátu. Je veľmi zložité to porovnávať s Nemeckom, kde máme hierarchiu základných zásad ústavy, ústavu, ústavné zákony. Ústavu s ústavnými zákonmi neporovnával Ústavný súd v Nemecku. To znamená, že tu sa, tu porovnávame jednoducho systémy, ktoré nie sú takto porovnateľné. My z ústavy sme mali doteraz jednoznačné a nespochybniteľné, že Ústavný súd mal kompetenciu posudzovať súlad zákonov s ústavou, nie ústavných zákonov s ústavou. To znamená, zobral si niečo, čo mu nepatrí. Pre orgány štátu predsa vyplýva, že majú konať v zmysle zákona.
To znamená, aj Ústavný súd je predsa viazaný ústavou, ale nad rámec svojej kompetencie sa rozhodol v jednom prípade a nieto, že by sme sa teraz rozhodli tu kabinetne, že ideme teraz rozvíjať nejakú diskusiu o probléme, ktorý sme si vymysleli. Diskusia ohľadom predmetného nálezu je dlhodobá. To znamená, vyšli k tomu publikácie, ktoré sa tomu venovali. Nie to, že my by sme sa zrazu rozhodli, že ideme riešiť niečo, čo by tu nebolo. My jednoducho riešime tému, ktorá bola problematická. A nebolo to kabinetné. Bolo to v rámci riadneho pripomienkového konania. Ja už som povedala. Bol tu riadny návrh, bol začiatkom leta. Čo sa týka zmeny ústavy a následne v rámci riadneho pripomienkového konania ešte kým išiel návrh zmeny ústavy na vládu, jednoducho toto bola zásadná pripomienka na doplnenie. Takže to ešte bolo ďalej predmetom riadnej verejnej diskusie až poteraz. To znamená, máme teraz december, ale vlastne prinajmenšom od jesene, ako diskutujeme vlastne o tejto právnej úprave, je tým konfrontovaný, samozrejme, aj Ústavný súd a vzájomne vedieme legitímnu debatu k tomu a máme zato, že ako ústavodarca jednoducho môžeme povedať, že tie limity sú nasledovné. A môžme sa baviť o tom, keď si zadefinujeme, čo je tým materiálnym jadrom, čo sú tie základné zásady, ktoré má teda posudzovať potenciálne Ústavný súd. A potom si môžme povedať, že mu dávame túto kompetenciu. Ale takto to dnes povedané nemáme, takže je namieste v tomto momente len sa vrátiť, to, čo ústavodarca chcel, a povedať: Ústavný súd má kompetenciu posudzovať súlad zákonov s ústavou. Ale nie ústavných zákonov a nie súlad ústavy. Veď hádam ústavodarca je ten, ktorý povie, čo je ústava. Je tu nato Ústavný súd, aby nám hovoril, čo je ústava? Ja si myslím, že nie. Na to je predsa ústavodarca. Ten určuje, čo má byť obsahom ústavy.
Takže myslím si, že v tomto ani sme nepreskočili diskusiu, len sme nadviazali na to, čo už tu bolo predmetom odbornej verejnej diskusie dlhodobo a to riešime. Rozumiem, že je k tomu nesúlad s predstaviteľmi Ústavného súdu, ale je absolútne legitímne, že sme túto otázku položili na stôl a chceme ju takto riešiť.
K ďalším témam, ktoré tu zazneli, a k otázke riadneho legislatívneho procesu. No buď spochybníme, že poslanci majú právo dávať pozmeňovacie návrhy aj v pléne, alebo to berieme, že je to ich legitímne právo a potom sa jednoducho vysporadúvame aj s tým, že aj v rámci ústavy, ktorá je v riadnom legislatívnom procese a diskutujeme o nej od leta, to znamená, máme ju vlastne takmer pol roka na stole, jednoducho máme pozmeňovací návrh, s ktorým sa vysporadúvame v rámci riadneho čítania v parlamente. Tak si potom povedzme, že pozmeňovacie návrhy poslanci dávať nebudú.
Ja témy, ktoré, ktorým čelím na základe pozmeňujúcich návrhov poslancov, nie sú témy, ktoré by boli nové, to znamená, o prokuratúre dlhodobo diskutujeme, o nálezoch, ktoré sa týkajú prokuratúry a o ich postavení. Samozrejme, že sme tomu čelili aj v rámci koalície a máme zato, že zásadne len hovoríme, že prokuratúra v rámci vymedzenia orgánu, to je vlastne ten pozmeňovací návrh, tak mu aspoň rozumiem, od pána poslanca Baránika, je to pozmeňovací návrh, ktorý definuje prokuratúru. Definuje ju spôsobom, že dáva tu priestor pre verejnú kontrolu pre parlament a pre vládu, ale fakticky parlament dnes tú kontrolu má v rámci správ, ktoré dáva špeciálny prokurátor a generálny prokurátor. Myslím si, že potenciálne aj do budúcna môžme uvažovať o tom, že môžu byť napríklad podávané disciplinárne návrhy aj voči prokurátorom od iných zložiek moci, ako len z prokuratúry, hej? Toto je ten priestor, ktorý sa tu núka v rámci novej právnej úpravy.
Čo sa týka sociálnych práv, prekvapuje ma, že z lavíc, ktoré máme teraz neobsadené, zaznieva nedodržiavanie legislatívneho procesu. Môžme sa pozrieť, akým spôsobom bola prijatá právna úprava k dôchodkovému stropu. Skúsme si to porovnať, akým riadnym legislatívnym procesom sme sa zaoberali s týmto návrhom, ako sme sa vážne zaoberali dopadom na verejný rozpočet. V súvislosti s touto právnou úpravou si treba všimnúť, že je tu práve aj riešenie udržateľnosti a verejné financie. A myslím, že z tohto pohľadu si myslím, že skôr zodpovednejšie je k tomu pristupované z pohľadu tohto poslaneckého návrhu.
Toľko len k legislatívnemu procesu.
Ja ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pani ministerka. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Ondrej Dostál.

Ďakujem, pani ministerka, za vystúpenie. Ja tiež oceňujem, že je tu s nami pán predseda Ústavného súdu a že vystúpil a keby sa v takom tóne, v akom vystupoval on, niesla debata väčšiny rečníkov, tak asi by sme boli niekde inde. Aj v tej téme preskúmateľnosti súladu ústavných zákonov s ústavou, ktorú nikto z nás nespochybňuje, že je to legitímna téma na debatu. Len je otázka, kde je ten bod nula, z ktorého sa má tá debata začať. Či je tým bodom nula znenie ústavy tak, ako bola myslená, teda že Ústavný súd nemá právomoc preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, alebo je tým bodom nula minuloročné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým si túto právomoc, teda môžme to povedať pekne, že odvodil alebo škaredo prisvojil, alebo privlastnil. Ale jednoducho právomoc, ktorá mu nebola daná ústavou, odvtedy Ústavný súd ňou disponuje.
Druhýkrát ju už nepoužil, čiže to je fajn, ale dobre. Poďme sa o tom baviť, akým spôsobom nastaviť ochranu základných princípov ústavnosti aj proti možnému zneužitiu ústavných zákonov, ale kým nedôjdeme k nejakým záverom, ako má byť definované alebo vyložené materiálne jadro a akým spôsobom má byť definovaná právomoc Ústavného súdu, tak ostaňme v tom pôvodnom zadefinovaní právomocí Ústavného súdu, ako to bolo myslené pri schvaľovaní ústavy.

Pán poslanec Tomáš Taraba.