18. schôdza

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o reforme súdnictva, tlač 271, správa výborov tlač 271a.
Poprosím pani ministerku spravodlivosti, pani Máriu Kolíkovú, aby odôvodnila tento vládny návrh. Nech sa páči, pani ministerka.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o reforme súdnictva, tlač 271.)

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v nadväznosti na predložený návrh zmeny ústavy predkladáme vládny návrh zákona o reforme súdnictva.
Je to zákon, ktorý je nevyhnutný k tomu, aby sme mohli vykonať kľúčové opatrenia, ktoré zavádzame pri novele ústavy. Tými kľúčovými opatreniami sú tie, ktoré sa priamo prelínajú s princípmi a opatreniami v programovom vyhlásení vlády. Sú to tie, ktoré súvisia s reformou justície.
Patrí sem, samozrejme, osobitne v nadväznosti na právnu úpravu zloženia Súdnej rady a jej novými kompetenciami presné vymedzenie, čo bude Súdna rada robiť v rámci previerok sudcov. To znamená, je tu jasná hierarchia od majetkového preverenia až po úplné preverenie spôsobilosti sudcu alebo kandidáta na sudcu. To znamená, sú tu presne vymedzené nástroje a postupy, akým spôsobom bude Súdna rada konať pri preverovaní takejto spôsobilosti, statočnosti sudcov alebo kandidátov na sudcu.
Súvisí s tým, samozrejme, aj posilnenie, to súvisí aj s doložkou vplyvov Súdnej rady, aby bola spôsobilá tieto nové kompetencie vykonávať. Súvisí s tým aj profesionalizácia samotnej Súdnej rady, jednak tých, čo sú nesudcami, v súvislosti s tým je upravený aj návrh na ich odmenu, a tí, čo sú sudcami, tak im bude pozastavená polovica nápadu. Súvisí s tým aj profesionalizácia smerom k podpredsedovi Súdnej rady, ktorý bude vlastne plne odmenený, aby sa mohol naplno venovať funkcii podpredsedu Súdnej rady.
V súvislosti s novými pravidlami pre zloženie Súdnej rady je tu upravený aj regionálny princíp, akým spôsobom budú vlastne volení zástupcovia za sudcov. To znamená, aby bolo zrejmé, že v rámci územia Slovenskej republiky nebudú v jednom balíku si sudcovia voliť svojich zástupcov do Súdnej rady, ale bude sa rešpektovať ich regionálne zastúpenie.
V súvislosti so zriadením Najvyššieho správneho súdu sú tu presne upravené pravidlá, ktoré súvisia s organizáciou pléna, kolégií, senátov, úprava správy, Kancelária Najvyššieho správneho súdu, odmeňovanie jeho sudcov, funkcionárov, všetko, čo je potrebné vlastne pre takéto zriadenie takejto najvyššej súdnej inštitúcie.
V súvislosti s kompetenciami Ústavného súdu, zase k tomu je zrkadlo vo vykonávacom predpise, ktorý súvisí so zákonom o konaní pred Ústavným súdom a s presunom právomocí na Najvyšší správny súd. Toto všetko vlastne sa odzrkadľuje v právnej úprave k Ústavnému súdu.
Ďalej s ohľadom na to, že zmena ústavy zakotvuje aj vekový cenzus pre sudcov, rovnako toto má odraz potom v príslušných statusových zákonoch, ktoré súvisia so sudcami. Rovnako tento odraz má aj zrušenie súhlasu Ústavného súdu so vzatím do väzby a zrušenie rozhodovacej imunity sudcov, teda nie úplnej, ale zúženej imunity sudcov, rozširovanie možností pre obsadzovanie členov hodnotiacich komisií emeritnými sudcami, úprava podmienok nároku na odchodné v prípade trestne stíhaných sudcov.
Rovnako upravujeme inštitút tzv. justičných čakateľov novým inštitútom, ktorým je odborná a justičná stáž, to znamená, jednoznačne zakotvujeme princíp, že na to, aby sa niekto stal sudcom, tak sa predpokladá riadne výberové konanie. A nevytvárame žiadne osobitné inštitúty, niečo ako čakateľov na sudcu, ale vytvárame tú možnosť vlastne širokú pre prípravu na sudcu. To znamená, ak niekto pred tým, ako pôjde do výberového konania na sudcu, by sa chcel pripraviť alebo overiť si, že vlastne či chce pracovať na súde, tak dávame tú možnosť aj to presne nazývame ako odborná justičná stáž. Takže bude to napr. možné aj pre advokáta, ktorý by sa rozhodol, že by chcel prípadne pôsobiť na súde. Bola to, ja vnímam tým, myslím si, že tým reflektujeme aj požiadavku zo strany súdov, že je potrebné, ak niekto prichádza z iného prostredia, aby sa zoznámil s tým prostredím na súde, takže vytvárame takúto možnosť inštitútom tzv. odbornej justičnej stáže.
Myslím, že to sú asi kľúčové opatrenia, ktoré som spomenula v súvislosti s vykonávacím fakticky predpisom smerom k novele, k novele ústavy. Tak ako samotná novela ústavy, aj tento vykonávací predpis na zákonnej úrovni bol predmetom riadneho pripomienkového procesu, ktorý prebiehal od leta až do jesene, následne na úrovni ministerstva a vlády až do momentu, kým bol tento návrh prednesený Národnej rade.
Dovolím si vás požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu tohto návrhu. Je kľúčový preto, aby sme mohli zrealizovať opatrenia pre reformu justície.
Ďakujem vopred za podporu.

Ďakujem pekne, pani ministerka.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Baránikovi, ktorého určil gestorský výbor, ktorý je ústavnoprávny výbor. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, pani ministerka, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením č. 344 z 21. októbra 2020 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 45 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúčal hlasovať o všetkých bodoch spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť a aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 271a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 25. novembra 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na jeho schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem vám veľmi pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky, ktoré už vidíte na tabuli.
Ako prvý, pán poslanec Drdul, nech sa páči. Prosím, zapnite mu mikrofón na jeho mieste.

Ďakujem za slovo. Ja by som si dovolil predniesť dva pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh ku vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva znie nasledovne: Za čl. II sa vkladá nový člá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ja len takú edukatívu aj pre všetkých. Najprv ho musíte odôvodniť aspoň krátko a na konci čítate paragrafové znenie, dobre?

Drdul, Dominik, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Nič sa, nič sa nedeje, spoločne sa to všetci naučíme, len je dôležité sa, toto dodržiavať. Takže najprv ho odôvodnite krátko a potom už len to paragrafové znenie, tam už to odôvodnenie nemusíte čítať.

Drdul, Dominik, poslanec NR SR
Samozrejme. V podstate ide o to, že sa zavádza v prípade trestného činu ohýbania práva istá poistka, kde bude o prípustnosti alebo neprípustnosti trestného stíhania sudcu rozhodovať Súdna rada, to je prvý pozmeňovák.
Druhý pozmeňujúci návrh, v ňom ide o to, že sa mení kvórum, ktorým sa volí kandidát na sudcu Ústavného súdu, a tiež sa mení kompetencia ústavnoprávneho výboru, ktorý po novom uznesením rozhoduje o tom, či uchádzač o funkciu sudcu Ústavného súdu spĺňa podmienky uvedené v ústave, vyžadované na výkon tejto funkcie. Rovnako je to aj pri uchádzačoch o funkciu generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky a ďalších funkciách, ktoré tento parlamentný výbor posudzuje.
A ešte aj je tu ďalšia zmena, ktorá sa týka Európskej prokuratúry. Keďže rozhodnutím kolégia Európskej prokuratúry, ktorým sa stanovujú predpisy o podmienkach zamestnávania európskych delegovaných prokurátorov, došlo k spresneniu istých pravidiel sociálneho zabezpečenia, tak v podstate bolo nutné prijať nadväzujúcu úpravu v zákone.
A tiež je tu zmena, ktorá sa týka sudcu Ústavného súdu, ktorý má byť vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak sa zúčastnil schvaľovania návrhu právneho predpisu, napr. ako poslanec Národnej rady, prezident alebo podobne. Možno mať vtedy totiž dôvodné pochybnosti o tom, že či je nezaujatý alebo nestranný.
Môžem pristúpiť k prečítaniu návrhov? (Reakcia predsedajúceho.)
Ďakujem. Začnem tým prvým, ktorý sa týka poistky pri trestnom čine ohýbania práva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dominika Drdula a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva (tlač 271).
Vládny návrh zákona o reforme súdnictva sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Zákon 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších zákonov sa dopĺňa takto:
1. V § 9 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) V trestnom stíhaní sudcu pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona nemožno pokračovať a musí byť zastavené, ak Súdna rada Slovenskej republiky vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin."
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
Bod 2. V § 9 ods. 3 sa za slovo "odseku 1" vkladajú slová "alebo odseku 2".
Bod 3. § 207a sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona má právo po právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia písomne navrhnúť Súdnej rade Slovenskej republiky vyslovenie nesúhlasu s trestným stíhaním pre tento trestný čin."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú, čo sa zohľadní aj v ustanovení o účinnosti.
Tento článok stráca účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona doplnením novej vety: "Čl. III stráca účinnosť 1. júla 2024."
Bod 2. V čl. XIII sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
"k) rozhodovať o vyslovení nesúhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 6 v čl. XIII stráca účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona doplnením novej vety, ktorá znie: "Čl. XIII bod 6 stráca účinnosť 1. júla 2024."
V čl. XIII bode 36 úvodnej vete sa slová "až 27hh" nahrádzajú slovami "až 27hi" a na konci sa vkladá § 27hi, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 27hi
Rozhodovanie o nesúhlase s trestným stíhaním sudcu
(1) Súdna rada na návrh sudcu obvineného pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona rozhodne o tom, či vysloví súhlas alebo nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin; svoje rozhodnutie musí Súdna rada odôvodniť.
(2) Súdna rada rozhoduje o tom, či vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu na neverejnom zasadnutí, na ktorom sa môžu zúčastniť len členovia Súdnej rady, dotknutý sudca, obhajca sudcu a prokurátor; ďalšie osoby sa ho môžu zúčastniť len so súhlasom Súdnej rady.
(3) O návrhu sudcu podľa odseku 1 musí Súdna rada rozhodnúť do 30 dní od jeho doručenia na zasadnutí Súdnej rady, na ktorom umožní vyjadriť sa sudcovi a jeho obhajcovi a prokurátorovi.
(4) Ak Súdna rada rozhodla, že nevysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu podľa odseku 1, nový návrh dotknutého sudcu v tej istej veci je vylúčený."
Ustanovenie § 27hi stráca účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona doplnením novej vety, ktorá znie: "Čl. XIII §27hi v bode 36 stráca účinnosť 1. júla 2024."
To je prvý pozmeňujúci návrh.
Následne si dovolím prečítať druhý pozmeňujúci návrh, ktorý znie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Milana Vetráka a Dominika Drdula k vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva.
Vládny návrh zákona o reforme... Prepáčte, pán predsedajúci, ešte by som si dovolil podotknúť, že v prípade prvého pozmeňujúceho návrhu chcem na hlasovanie vyňať body 6, 24 a 27 samostatne.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán spravodajca, 6, 24 a 27 pozmeňujúceho návrhu pána Drdula na samostatné hlasovanie. Nech sa páči.

Drdul, Dominik, poslanec NR SR
Ďakujem. (Reakcie z pléna.) Zo spoločnej správy, hej. Ďakujem veľmi pekne za opravu.
Vládny návrh zákona o reforme súdnictva sa dopĺňa takto:
1. V čl. V bod 3 znie:
"3. V § 115 ods. 1 sa slová "nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov" nahrádzajú slovami "trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov a v novej voľbe a každej ďalšej voľbe aspoň nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov"."
2. V čl. V sa vypúšťa bod 5.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Čl. X sa dopĺňa bodmi 7 a 8, ktoré znejú:
"7. V § 146 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta.
8. § 146 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na európskeho delegovaného prokurátora. Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje aj na európskeho delegovaného prokurátora. Poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie platí za európskeho delegovaného prokurátora Generálna prokuratúra vo výške určenej zákonom pre zamestnanca i zamestnávateľa; vymeriavacím základom pre odvod poistného na zdravotné poistenie a na platenie poistného na sociálne poistenie je príjem európskeho delegovaného prokurátora dosiahnutý v rozhodujúcom období, určený podľa osobitného predpisu."."
4. V čl. XXVII sa za bod 28 vkladá nový bod 29, ktorý znie:
"29. V § 49 ods. 3 sa slová "na príprave, prejednávaní a schvaľovaní" nahrádzajú slovami "na príprave a prejednávaní"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. XXVII bode 56 sa v názve § 250a slovo "ustanovenie" nahrádza slovom "ustanovenia", doterajší text § 250a sa označuje ako odsek 1 a § 250a sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Ustanovenie § 49 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa nevzťahuje na sudcov Ústavného súdu vymenovaných do funkcie do 31. decembra 2021."
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.
Ako ďalší, pán poslanec Svrček, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Slovensko patrí medzi členské štáty Európskej únie s najdlhším trvaním občianskoprávnych a obchodných sporov. Čo je však najhoršie, v otázke dôveryhodnosti v justíciu sme tým najhorším v rámci Európskej únie.
Reforma justície nepočká. Cieľom je naplniť záväzok z programového vyhlásenia súčasnej vlády v oblasti spravodlivosti, ktorým sa obnova dôvery v právny štát a zabezpečenie, aby zákonná spravodlivosť platili pre každého, uplatnili naplno.
Až 72 % Slovákov neverí v justíciu. Horší výsledok v rámci štátov Európskej únie dosiahlo len Chorvátsko. Je to najhorší výsledok od roku 2004. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometru, ktorý vypracovala Európska komisia ešte v novembri 2019. Dôvera v inštitúcie na ochranu práva na Slovensku sa preto otriasla v základoch. Niet sa čo čudovať. Veď po tom, ako sme všetci pozerali úryvky z Threemy alebo zábery z kancelárie bývalého generálneho prokurátora Trnku, ako sme videli v záberoch následné "trnkobranie", ako aj po informáciách o prepojení závadových osôb s vrcholovými predstaviteľmi Policajného zboru, prokuratúry, justície sa ľudia začali oprávnene pýtať, či je štát, v ktorom bývajú, schopný vôbec chrániť práva svojich občanov, postarať sa o ich bezpečnosť a nastoliť spravodlivosť, ak je vážne či menej narušená.
Z prieskumu ďalej vyplývalo, že dôvera v súdnictvo na Slovensku sa zhoršila o 10 % od posledného alebo predchádzajúceho prieskumu v máji minulého roka. Justícii na Slovensku v novembri 2019 verilo 23 % opýtaných, 5 % sa nevedelo vyjadriť. Medzi meraniami v máji a novembri sa objavili informácie o ďalších prepojeniach viacerých sudcov na Mariána Kočnera, ktorý čelí aj obžalobe v prípade viacerých závažných káuz.
Tieto prieskumy sú potvrdené a potvrdením skutočnosti, že štátna moc, ktorej je súdnictvo súčasťou, bola ovládaná zločincami. Systém je určite na základe týchto faktov potrebné zmeniť od základu, ktorý je prehnitý, skorumpovaný a pripravený urobiť čokoľvek, aby to tak aj zostalo.
Verejnosť často podrobuje justíciu silnej kritike – a to je v poriadku. Veď sudcovia, resp. justiční funkcionári na okresných, na krajských súdoch, resp. na Najvyššom súde sú väčšinou voči uvedeným náladám aj verejnosti konfrontovaní a bránia sa aj tvrdeniami, že v súdnych konaniach je vždy polovica, ktorá je nespokojná, lebo neuspejú v sporoch. Kľúčová je dôveryhodnosť súdov. Ale nízka dôvera v justíciu na Slovensku je alarmujúca, pričom je to nebezpečné pre demokraciu, je to nebezpečné aj pre zahraničné investície, pretože keď je vysoká miera korupcie a nedôvera v justíciu, tak aj zahraniční podnikatelia si určite rozmyslia, či k nám prídu, a preto je to určite vážny problém.
Európska komisia každý rok vypracováva hĺbkovú analýzu progresu jednotlivých členských štátov Európskej únie a okrem iného v oblasti vnímania korupcie a súdov, tak ako som aj spomenul v úvode svojej reči, sme jedným s najhoršími. Podľa týchto výsledkov nás dokonca predbehli balkánske štáty, ako Rumunsko, Bulharsko, a je v podstate paradoxom, že tieto krajiny, ktoré pred niekoľkými rokmi, 20 – 25 rokmi, si prešli občianskou krvavou vojnou, tak majú dôveru v justíciu ešte vyššiu ako na Slovensku. A slovenskí sudcovia sa, paradoxne, môžu učiť od svojich rumunských, resp. srbských kolegov.
Po zdravotníctve je korupcia v oblasti súdov druhou najrozšírenejšou. Nemožno sa preto čudovať, že ľudia sú frustrovaní najmä z dĺžky súdnych konaní, do istej miery aj z kvality rozhodcovskej činnosti. Situácia sa určite nezlepší, ak dôjde len k pomalým známkam zlepšovania nášho justičného systému, ako napríklad k znižovaniu počtu nedoriešených prípadov alebo k prijatiu opatrení na zefektívnenie a skvalitnenie napríklad prostredníctvom informatizácie.
Chcem podotknúť, že pod informatizáciou nemyslím napríklad krok bývalého vedenia ministerstva spravodlivosti ešte z čias pána ministra Boreca, keď sudcom nakúpil notebooky a laptopy, na ktorých sa hrali deti sudcov. Je zrejmé, že efektívna justícia je kľúčovou na budovanie dôvery v rámci podnikania. A fungujúca justícia a vymožiteľnosť práva na jednej strane a prílev investorov na strane druhej sú dve prepojené nádoby.
V prehlbujúcej sa kríze dôvery je nevyhnutné, aby sa téma právneho štátu stala skutočnou prioritou. Presadzovanie systémových opatrení, nové nastavenie pravidiel pre kreovanie Ústavného súdu, Súdnej rady, vyvodzovanie dôslednej a včasnej zodpovednosti, to všetko je potrebné vnímať ako nevyhnutnú potrebu na navrátenie hodnôt v rámci justície a ochrany ústavnosti na Slovensku. Avšak od slov je potrebné prejsť k činom. Reforma a zloženie Ústavného súdu, Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov prináša návrh zákona o reforme súdnictva z dielne súčasnej vlády, tak ako to bolo aj zakotvené v programovom vyhlásení vlády.
Ja vítam, že Súdna rada by mala mať ústavne zakotvené pravidlo, podľa ktorého bude jej polovica tvorená nesudcami. Prezident, vláda a parlament budú môcť nominovať iba nesudcov. Zloženie Súdnej rady z členov menovaných alebo volených rôznymi zložkami moci je silným legitimizačným prvkom.
Okrem toho by sa mal zaviesť regionálny princíp pre členov volených sudcami rozdelených voľných miest na volebné obdobia alebo volebné obvody. Volebné obvody ako západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský, to vítam. Aspoň budú mať všetky regióny svoje paritné zastúpenie v rámci Súdnej rady.
Návrh zákona, samozrejme, rozširuje aj pôsobnosť Súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Umožňuje jej aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Závažné disciplinárne previnenia nezlučiteľné s funkciou sudcu definuje ako obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu. Chvalabohu, doteraz nám to chýbalo, konečne je to tu zakotvené. Okrem toho sa má zrušiť rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov. Za právny názor bude možné stíhať sudcov len v prípadoch, ak bol spáchaný trestný čin.
Dosť často sa z radov opozície namieta verejnosť volieb, či už je to v rámci sudcov Ústavného súdu, respektíve čo sme boli aj svedkami včera, generálneho prokurátora. A chcem len poukázať na čl. 134 ods. 2, v ktorom sa v súlade s programovým vyhlásením vlády zakotvuje ústavná požiadavka na verejnú voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Verejná voľba je podľa môjho názoru transparentná vo vzťahu k voličom aj k ústavným sudcom. Znemožňuje prípadné tzv. zákulisné dohody a vytvára lepší priestor voličom na vyvodenie zodpovednosti voči poslancom, ako hlasovali.
Neobstojí ani argument, že v prípade verejnej voľby nie je ústavný sudca nestranný voči alebo vo vzťahu k poslancom, ktorí ho volili. Takzvaná vzdialenosť medzi hlasom poslanca v prospech konkrétneho kandidáta, zvolením kandidáta a rozhodovaním v konkrétnej veci je príliš veľká.
Ústavný zákon v oblasti justície chce definitívne ustanoviť alebo ukotviť aj vekový cenzus sudcov. Konečne! Po novom by z funkcie odchádzali sudcovia všeobecných súdov vo veku 65 rokov, resp. 68 rokov, ak by o to sami požiadali. V prípade sudcov Ústavného súdu by to bolo vo veku 72 rokov.
V rámci vekového cenzusu by som sa chcel pristaviť. Pravidlá by mali platiť pre všetkých rovnako. Obzvlášť v inštitúciách, ktorá je garantom spravodlivosti. Do súčasnosti totiž platí systém, že odvolávanie alebo odvolanie sudcov sa posudzuje jednotlivo. V minulosti sa objavili ľudia, ktorých Súdna rada dokonca neponúkla pani prezidentke na odvolanie aj napriek vysokému veku, pričom kamarátsky postupovala Súdna rada voči niektorým sudcom a išlo o viaceré známe mená. V talároch navyše zostávali ľudia, ktorí mali problémy s vysvetľovaním vlastných korupčných káuz, čím roky, samozrejme, súdnictvo stagnovalo. Veď boli časy, že si mohli odskočiť z profesie dokonca do politiky, ak sa im tam ani nedarilo, tak sa potom vrátili naspäť.
A dnes sme v dobe, že obdobným praktikám, keď v justícii zostávajú skutoční veteráni, odzvonilo s príchodom aj nového vedenia Súdnej rady. Jej členovia v septembri vyhoveli požiadavke jej predsedu pána profesora Mazáka a posunuli na odvolanie tých, ktorí dovŕšili hranicu 65 rokov. Práve výber nových sudcov, ktorí majú dostatočné odborné, ale aj morálne kvality, bude najnáročnejšou úlohou. Rada má navyše vyberať iba takých, pri ktorých nehrozia rizikové kontakty na závadové osoby. Spravodlivosť by predsa mala platiť práve tam, kde ju majú inštitúcie vytvárať, garantovať a predovšetkým dodržiavať.
Zastaviť by som sa chcel aj pri vzniku Najvyššieho správneho súdu, ktorý by mal postavenie ako Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti správneho práva a prešli by nám aj kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov, prokurátorov, v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií. Najvyšší správny súd alebo jeho zriadenie dotvára podľa môjho názoru súdny systém v štáte, ktorý chce byť nielen právnym, demokratickým, ale aj moderným štátom 21. storočia. Správne súdnictvo podľa môjho názoru predstavuje silnú a nezastupiteľnú ochranu jednotlivcov pred nezákonnosťou a výčinmi exekutívnej moci s tým, že jeho zriadenie je vyjadrením aj rešpektu voči správnemu súdnictvu ako takému. Vítam aj taktiež zriadenie justičného alebo odborného, odbornej justičnej stáže, ktorá má v podstate umožniť absolvovanie odbornej prípravy na súde, ktorej cieľom je príprava na následné výberové konanie.
Dámy a páni, podstatou uvedenej reformy justície je hlavne to, aby nedochádzalo k obavám, že sa justičné orgány, ako napríklad Súdna rada Slovenskej republiky, podriadi vláde a parlamentu, tak ako sme toho boli nezriedka svedkami v minulých obdobiach. Súdna rada sa v terajšom zložení podľa môjho názoru musí skloniť len pred jedným, pred Ústavou Slovenskej republiky, resp. aj pred zákonmi našej krajiny. Všetky navrhnuté opatrenia alebo úpravy v danom návrhu sú patričnou reakciou na katastrofálny stav slovenskej justície a navrhované legislatívne opatrenia predstavujú nielen prirodzenú politickú reakciu na krízové javy v justícii, ale aj príspevok k upevneniu právneho štátu na Slovensku.
Aktivitu vlády Slovenskej republiky treba preto kvitovať, lebo je určite aj verejným tajomstvom, boli sme aj toho svedkami v posledných obdobiach, že dosiahnutie na Slovensku malo na niektorých súdoch aj svoju cenovku. Očista justície musí teda určite pokračovať, ale to nielen zatýkaním sudcov, ale aj približovaním sa rozvinutým krajinám sveta. A to hovorím na margo toho, čo som povedal aj v úvode, aká je tu dôvera v justíciu.
No a na obnovenie fungujúceho právneho štátu potrebujeme spojiť sily širokej verejnosti a spoluprácu celej demokratickej politickej scény. Potrebujeme však aj vôľu a iniciatívu samotných sudcov vo vnútri systému. To, čo sa stalo, že došlo k zatknutiu viacerých sudcov vrátane dokonca čelných predstaviteľov Najvyššieho súdu, ako bývalej podpredsedníčky Najvyššieho súdu, chápem, že sudcovia už nemôžu zmeniť, že tu ostane určitý pach toho, čo sa tu dialo. Týmto však chcem vyzvať aj všetkých slušných sudcov, aby pomohli k zmene justície do budúcnosti a aby sa nemuseli hanbiť aj pred svojimi deťmi a vnúčatami, ako konali. Aby nerobili len to, čo sa od nich očakáva ako štandard, za ktorý sú kvázi platení, ale aby dali do toho aj viac energie a spravili aj prácu nad rámec toho, za čo sú platení, a pomohli tak zlepšiť mienku ľudí a moc štátu, ktorú reprezentujú.
Dámy a páni, táto reforma justície, resp. vládny návrh zákona, ako som spomínal, upravuje alebo zakotvuje viaceré nové inštitúty, ktoré nám tu chýbali a ktoré, verím, že v najbližšom období určite zvýšia dôveru občanov Slovenskej republiky voči justícii.
Pani ministerka, držím vám palce v tomto boji a, samozrejme, aj v príprave ďalších systémových a inštitucionálnych zmien. Moju podporu máte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko, ako ďalší v rozprave.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v demokratickej spoločnosti platí princíp, že štát je tu pre všetkých občanov rovnako. Štát podľa demokratickej ústavy. Ja verím, že my takúto ústavu máme, že sa stará, bráni a ochraňuje všetkých svojich občanov rovnako. Ak toto neplatí, tak dané zriadenie de iure neexistuje.
Vnímal som akciu Búrka, akciu Očistec, Víchrica, ale aj ďalšie. Čítal som Kočnerovu Threemu, môžem vám povedať, že väčší horor som v živote nečítal. Hnus, čo sa v našej justícii, polícii a prokuratúre dialo, a to všetko pod dohľadom alebo priamo za účasti niektorých politikov. Nadobudol som dojem, že všetky rozhodnutia súdov za posledných 10 rokov by sa mali eliminovať. Ktovie, koľko nevinných ľudí sedí vo väzení. Ktovie, koľko občanov prišlo o svoje majetky, zdravie, o svoje meno. A na druhej strane ktovie, koľko politikov, ktovie, koľko mafiánov, oligarchov a iných vplyvných ľudí nezákonne odstránilo svojich oponentov.
Nadobudol som dojem, že polícia a prokuratúra a zároveň aj súdy si vytvorili v našom štáte svoj vlastný štát, v ktorom si vytvorili vlastné pravidlá pre svojich, obohacovanie sa s tými pádmi pre tých... pravidlá pre svoje obohacovanie a tým pádom pre tých, ktorí platili či už politickou podporou, ochranou, kariérnym postupom, alebo aj o to najčastejšie eurami.
Threema a výpovede niektorých z nich to, bohužiaľ, potvrdzujú. Z tohto všetkého mi vychádza, ja som presvedčený, že náš štát je silne ohrozený, že naše štátne zriadenie de iure, de iure neexistuje. Možno aj to viedlo bývalého premiéra pána Roberta Fica k legendárnemu vyhláseniu, že Slovensko nie je právny štát.
Aj preto som očakával predloženie tohto návrhu zákona. No neviem, či tento návrh je to, čo sa dnes jednoznačne žiada v záujme spravodlivosti pre všetkých občanov našej Slovenskej republiky. Zrušenie niektorých súdov podľa mňa ešte predĺži súdne konanie, zvýši súdne trovy pre strany súdnych sporov v tých okresoch, kde sa súdy rušia, hlavne pre tých občanov, ktorí nemajú peniaze na súdenie. Súdy sa mnohým občanom vzdialia.
Taktiež neviem, či tento návrh zamedzí, aby predstavitelia štátnej moci nezasahovali do súdnych sporov a nemali ich možnosť ovplyvňovať na základe objednávky, ako to bolo v prípade štátnej tajomníčky Jankovskej. Alebo ako to bolo podľa Threemy v prípade Carlton, keď celú kauzu v prospech niektorých akcionárov z ESET-u režírovala a ovplyvňovala bývala ministerka pani Žitňanská. Pokiaľ sa nemýlim, pani ministerka, v tom čase ste boli jej štátnou tajomníčkou a teraz ste si ju zobrali za jednu z poradkýň. Myslím si, že v zákone by malo byť jednoznačne uvedené, že ak k takýmto zásahom dôjde, aké by mali byť okamžité postihy. Ja sa prihováram za okamžité pozbavenie z funkcie.
V predloženom návrhu som očakával, že budú vytvorené podmienky k tomu, aby sudcovia nemali možnosť byť korumpovaní a na základe, takto zaplatení nemali možnosť manipulovať súdne spory, resp. ich viesť v prospech tých, čo korumpujú a čo si rozhodnutia súdov kupujú alebo iným spôsobom prispôsobujú na svoje, na svoje podmienky. Videl som to aj v spomínanej Threeme, či už v kauze Technopol, zmenky, alebo v kauze Carlton, kde sudca Sklenka, áno, kde sudca Sklenka sa chváli Kočnerovi, ako manipuluje za odmenu súdne pojednávanie v prospech oligarchov Hrubého a Grunda z ESET-u. Možno aj preto je Slovensko na poslednom mieste v rámci Európskej únie, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, tak ako to opisuje Európska komisia v správe o stave Slovenska za rok 2019. V správe sa jednoznačne uvádza, že pretrvávajú obavy o nezávislosť súdnictva.
Pani ministerka, podľa vás navrhovaný zákon, jeho realizácia obavy Európskej únie odstránia? Pani ministerka, podľa vás predložený návrh zákona zamedzí tomu, aby niektoré súdne spory aj napriek evidentnému trestnému činu sa viditeľne nenaťahovali aj niekoľko rokov, tak ako to bolo v prípade Majského, keď práve aj takéto prípady spôsobili, že podľa posledných prieskumov verejnej mienky súdom takmer, áno, takmer 70 % ľudí v rámci našej spoločnosti nedôveruje. A dôveruje im len niečo okolo štyroch percent. Zrejme ide o samotných sudcov, ich rodinných príslušníkov a tých, čo súdy zneužívali vo svoj prospech. Alebo ako chcete zamedziť tomu, aby ľudia ako Kočner alebo Zoro Kollár, obaja s pochybným, pochybnou povesťou, ovplyvňovali súdy, ako to bolo napríklad v kauzách Technopolu Kočner alebo v prípade Carlton Kollár? Veď Kollár bol za takéto ovplyvňovanie vzatý aj do vyšetrovacej väzby.
Na úvod môjho vystúpenia som hovoril, že keď som čítal niektoré pasáže Threemy, tak mi to pripomínalo, áno, verte, horor. Áno, áno, je to tak. Bolo to v časti, keď pán Kočner hovorí sudcovi Sklenkovi, že donesie na tácke hlavu Mikurčíka. Dámy a páni, až ma zatriaslo. Mikurčík, pre nezainteresovaných, je ten, ktorý je v spore o hotel Carlton s oligarchami z ESET-u pánom Hrubým a pánom Grundom, ktorého ako jediného zo 111 prípadov obvinil špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, pričom ako to bolo u neho zvykom, sa opäť postavil na stranu bohatých a na stranu vplyvných ľudí. Ako je možné, že sudca Sklenka, ktorý bol v tom čase sudcom, okamžite nepodal na Kočnera trestné oznámenie za pokus o vraždu? Je to skutočne až neuveriteľné! Veď kto iný ako sudca, policajt či prokurátor by v takomto prípade mali okamžite konať? Bohužiaľ, sa to nestalo.
Ja sa pýtam, pani ministerka, ako chcete v rámci vašej reformy riešiť to, aby zo sudcov boli vyberané, za sudcov boli vyberané len také osoby, ktoré sú morálne, charakterovo pevné osoby, ktoré nepodľahnú nátlakom a korumpovaniu zo strany politikov, zo strany mafiánov, oligarchov či iných vplyvných subjektov v rámci našej republiky? Ako chcete zabrániť tomu, aby sa neopakovali prípady Jankovskej, Kováčika, Sklenku či sudcov, ktorí sú negatívne spomínaní v Kočnerovej Threeme alebo sú v súčasnosti, áno, sú vo vyšetrovacej väzbe? Z vami predloženého návrhu o všetkom, o čom som hovoril a poukazoval, to, bohužiaľ, vážená pani ministerka, nevyplýva. Preto vás žiadam, aby ste tento zákon a tieto skutočnosti doplnili, resp. pripravili v tomto znení ďalší zákon v rámci vašej reformy. Je to viac ako žiaduce. Len to je cesta, ako vrátiť justícii česť a dôveru a zabezpečiť na Slovensku spravodlivosť alebo spravodlivosť pre všetkých bez rozdielu na ich majetkové, politické a spoločenské postavenie.
Pokiaľ by, vážené dámy, vážení páni, zaujímalo, prípad Carlton som preto spomenul a uvádzal tak často, lebo som o ňom v Threeme čítal pasáže o Carltone a začal ma zaujímať. Potom som čítal veľký článok o tejto kauze na internete v novinách Postoj. Z týchto zdrojov jasne vyplýva, že celý prípad je zmanipulovaný v prospech oligarchov, že v celom prípade jednoznačne, až vulgárne je ukázané, ako hlboko padnú tí, čo majú byť nositeľmi spravodlivosti. Celá aféra mi jednoznačne zaváňa silným lobizmom, ale v prvom rade korupciou. Celá kauza vzbudzuje pozornosť už len tým, že je to jediný prípad, kedy špeciálny prokurátor niekoho obvinil. Dlho sa o Kováčikovi hovorilo, že jeho skóre je 60 ku 1. Dnes už vieme, že je to v podstate viac, 111 ku 1. Pre mňa to skutočne niečo hovorí. Tým viac, že na jednej strane kauzy sú obyčajní mladí ľudia, ktorí Carlton vrátili zo zahraničných rúk na Slovensko, a na strane druhej sú dvaja podnikatelia, ktorí patria medzi najbohatších ľudí v rámci celej Slovenskej republiky.
Mám teda obavu o spravodlivé riešenie sporu na súdoch aj preto, že páni z ESET-u podporovali v parlamentných voľbách súčasnú koalíciu, a to predovšetkým stranu ZA ĽUDÍ, ktorej nominantkou ste aj vy, vážená pani ministerka. Tak je to vnímané aj na verejnosti. Bohužiaľ, je to tak. Ja však chcem veriť, že vy do tejto kauzy nevstupujete a nebudete ju ovplyvňovať tak, ako to robia, robila pani ministerka Žitňanská.
Ďakujem pekne za pozornosť.