18. schôdza

Ďakujem. Mohol by som si to nechať na záverečné slovo spravodajcu, ale považujem za korektnejšie vystúpiť v rozprave, aby prípadne kolegovia mohli reagovať a možno aj pán poslanec Susko, na ktorého chcem reagovať, lebo, lebo myslím, že v jeho vystúpení sa odzrkadľuje mnohé z toho, akým spôsobom prebiehala rozprava k návrhu novely ústavy.
Prvá vec je, že tá rozprava bola rôznorodá, v niektorých prípadoch bola, bola úplne vecná a odzrkadľovala legitímne odlišné názory na to napríklad, akým spôsobom upraviť vzťah ústavodarcu a Ústavného súdu. Tie názory sú rôzne a je legitímne mať rôzne názory na túto, túto vec. A rozhodne, samozrejme, v tomto prípade ústavná väčšina, ku ktorému z tých názorov sa prikloní. Len v niektorých vystúpeniach tento legitímny názorový spor išiel až do absurdných rozmerov, keď sa tu z návrhu, ktorým sa má fixovať stav, ktorý platil v Slovenskej republike od schválenia ústavy do začiatku roku 2019, robí div nie nastolenie totality a ohrozovanie základných princípov demokratického právneho štátu. Tak to jednoducho nie je.
Ja som u pána poslanca Suska zvyknutý skôr na ten, na ten vecný tón, ale v tomto poslednom vystúpení zazneli, zazneli skôr tie alarmistické tóny, ktoré hovorili o ohrozovaní základných princípov právneho štátu alebo o konzekvenciách zo strany Európskej únie, nebodaj aj čo sa týka čerpania eurofondov. Ak si niečo také myslí pán Drgonec, môže si to myslieť, ale to neznamená, že to tak je. No, argument, že jeden človek niečo povie, čo ako úctyhodnú minulosť má za sebou, neznamená, že to tak je, skúsme argumentovať vecne. A teda skúsim to prehnať, aby to bolo jasné. Keby sa Slovenská republika rozhodla, že zruší Generálnu prokuratúru a nahradí ju štátnym zastupiteľstvom, tak si myslím, že žiadne konzekvencie zo strany Európskej únie by prísť nemohli, lebo existujú európske krajiny, ktoré fungujú so systémom štátneho zastupiteľstva, na tom nie je, na tom nie je nič, nič zlé, nič, nič závadné, je to vecou toho, ako je nastavené legislatívne, legislatívne prostredie, a je to vnútornou vecou tej krajiny. A aj keby to urobila Národná rada zákonom alebo zmenou ústavy a zmenou, zmenou zákona a urobila by to napriek nesúhlasu všetkých, úplne všetkých do jedného prokurátora, ich stavovských organizácií a ich orgánov, tak to môže urobiť, lebo o tej veci rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky.
Rovnako to, či bude v ústave zadefinovaný zákaz posudzovania súladu ústavných zákonov s ústavou, nemá nijaké konzekvencie na vzťah Európskej únie so Slovenskou republikou. Preboha, však to nestrašme, ako bavme sa, bavme sa vecne. Národná rada ako ústavodarca môže zveriť Ústavnému súdu právomoc posudzovať niektoré ústavné zákony, môže mu ju uprieť a zakázať alebo to môže nechať na Ústavný súd, je to vecou rozhodnutia ústavodarcu, Národnej rady, ktorá schváli príslušnú zmenu ústavy.
Druhá vec, no, niekoľkokrát sa tu opakoval ten spor o to, že kde má začať tá diskusia, kde sú limity, lebo uznávame asi obaja alebo obe strany toho názorového sporu, že poďme, poďme diskutovať o tom, či nezveríme predsa len Ústavnému súdu nejakú právomoc, právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. A v prípade našej pozície je to, je tá debata o tom, že dobre, tak ústava niečo hovorí, ústava túto pôsobnosť alebo právomoc nezveruje, nezveruje Ústavnému súdu, ale výsledkom diskusie môže byť aj zmena ústavy, ktorá to Ústavnému súdu umožní.
Zástancovia opačného názoru tvrdia, že Ústavný súd si tú právomoc vyvodil, prisvojil, privlastnil, kto ako chce, a teda teraz mu patrí a my mu ju ideme zobrať. Ale my tvrdíme, že my mu nejdeme zobrať, my ideme iba explicitne napísať do ústavy to, čo v nej, z nej implicitne, jasne vyplýva.
A skúsil by som takú, takú nejakú analógiu. No, mne sa, mne sa pokazil, pokazil notebook a ja som teraz spravodajcom, tak potrebujem, potrebujem notebook, lebo potrebujem ho k svojej práci. Pán Susko má funkčný notebook a ja by som si ho potreboval od neho požičať, tak si ho zoberiem z jeho stola a začnem na ňom robiť. A pán Susko ho momentálne práve nepotrebuje. A uznáva, že by mi ho mohol požičať na nejakú časť dňa, lebo ja ho potrebujem a on ho nepotrebuje, a ja teda uznávam, že je to síce pôvodne notebook pána Suska, ale ja som si ho, ja som si ho privlastnil. Tak ja sa pýtam, kde má začať tá debata o tom, na akú časť dňa mi pán poslanec Susko požičia svoj notebook? Tak že budem mať ja jeho notebook na svojom stole, lebo som si ho odtiaľ zobral, alebo mu ho vrátim a on ho bude mať na stole a ja ho slušne poprosím, že či by mi, či by mi nemohol, nemohol požičať na dve hodiny, lebo ešte dve hodiny budem potrebovať a on ho nebude potrebovať. Ja neviem. Mne sa zdá logickejšia tá debata tak, že ten notebook bude na strane, na stole pána Suska a ak sa dohodneme, že mi ho požičia na dve hodiny, tak mi ho požičia na dve hodiny. Nie tak, že ja som si ho zobral z toho jeho stola, mám ho na svojom stole a teraz sa poďme baviť, že či ja mu ten notebook na chvíľu, na chvíľu vrátim a zvyšok dňa ho budem mať ja, lebo ja ho potrebujem. A mám na to, mám na to dôvod.
Posledná, tretia vec k tomu procesu. Zazneli tu, zazneli tu viaceré, viaceré výhrady a, samozrejme, je to tak nielen pri novele ústavy, je to tak aj pri novelizácii iných právnych predpisov, že niekedy sa v rámci jednej novely rieši viac vecí, niekedy v rámci medzirezortného pripomienkového konania pribudnú aj nejaké ďalšie návrhy alebo sa nejakým podstatným alebo menej podstatným spôsobom modifikujú tie návrhy, ktoré tam, ktoré tam sú. Pravidlá predpokladajú, že ak sú to zásadné zmeny, tak to má ísť znova do medzirezortného pripomienkového konania, ale je vecou posúdenia toho predkladateľa, čo sú zásadné zmeny a čo nie sú zásadné zmeny a kedy sa pripomienkové konanie opakuje a kedy nie. A nemôže sa to opakovať, opakovať donekonečna, je to skôr výnimočné. A sú situácie, keď jednoducho vás tlačí čas, lebo keď napríklad chcete robiť, robiť reformu súdnictva, no tak nemôžete trikrát opakovať medzirezortné pripomienkové konanie. A rovnako je to tak aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predkladajú poslanci.
Z hľadiska, z hľadiska legislatívneho procesu môže byť argument, že je čistejšie, ak nejaký návrh, nejaká zmena zákona prejde medzirezortným pripomienkovým konaním od začiatku do konca, alebo v prípade, v prípade poslancov, poslanec, poslancov, tak nech si dávajú poslanecké návrhy zákonov, ale tiež ani z hľadiska, z hľadiska čistoty legislatívneho procesu nie je úplne optimálny spôsob, keď sa zákony prijímajú alebo novely zákonov prijímajú takým spôsobom, že sa ten istý právny predpis otvára desaťkrát, lebo jedna zmena sa týka veci x, druhá vec sa týka veci y, tretia vec sa týka zmeny z, tak je logické, že keď sa rokuje o zmene nejakého zákona a je vôľa ten zákon zmeniť, že sa v priebehu legislatívneho procesu, druhého čítania objavia aj pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy a, samozrejme, že treba hľadať nejaký balans medzi týmito dvoma, dvoma požiadavkami, ktoré sa navzájom bijú. Lebo tak ako je dobré, keď sa zmeny nerobia až v druhom čítaní, tak nie je dobré ani to, keď sa jeden a ten istý právny predpis novelizuje opakovane a opakovane.
No a pán poslanec Susko, aby som sa k nemu vrátil, lebo on ma vlastne inšpiroval k tomuto, k tomuto vystúpeniu, na jednej strane argumentuje, argumentuje tým, že je to ústava, tak mali by sme byť zvlášť zdržanliví, že to nie je novelizácia, novelizácia zákona, obyčajného zákona. A na druhej strane tu argumentuje aj tým, čo teda platí o vzťahu zákona a nejakých vykonávacích predpisov nižšej právnej sily, že keď sa predkladá návrh zákona, ktorý predpokladá vydanie, vydanie predpisu nižšej právnej sily, vyhlášky ministerstva napríklad, tak tá vyhláška by mala byť známa, aby sme, vlastne bolo jasné, že o čom, o čom hlasujeme. Ale teda nie je mi známe, že by rovnaký vzťah platil aj v prípade, že sa mení ústava a nejak sa zakotvuje nejaká nová právomoc, nejaké nové právo alebo nejaká povinnosť, že by automaticky musel byť predložený aj návrh zákona, ktorý toto bližšie upravuje.
Takže budem rád, ak debata aj vo faktických poznámkach ostane, ostane v tej vecnej rovine, lebo mnohé z tých vecí, ktoré riešime, je legitímne mať na ne rôzny názor a rozhodne väčšina, a keď sa tá debata ani teraz, ani v budúcnosti nebude primárne odvíjať nejakým katastrofickým strašením, že tu ohrozujeme základné princípy právneho štátu, lebo to určite nie je pravda.
Ďakujem.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok, posledný bude pán Miroslav Suja.
Nech sa páči, pán Tomáš Valášek.

Vďaka. Nadviažem presne na tie slová, s ktorými skončil kolega Dostál. Ja si vážim, že kolega Susko vystupuje vecne, ale nedá mi nepodporiť kolegu Dostála v tom odmietnutí tej tézy, že ohrozujeme právny štát. Práve tá téma právneho štátu a novej európskej politiky je niečo ako, čo kolega Susko vie, čomu sa venujem extenzívne. Bol som v konverzácii s komisárkou Jourovou v tejto veci a konkrétne ku reformám, ktoré ministerka Kolíková predstavuje, viackrát. Ministerka Kolíková je priamo, osobne v kontakte s komisárkou Jourovou a chcem vás uistiť, kolega Susko, že komisárka Jourová a Európska komisia pozorne študuje, dobre vnímajú, majú dobre prečítané... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, mali by ste reagovať na predrečníka.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka. Kolega Dostál má úplnú pravdu, keď odmietol to podozrenie v tom zmysle, že skutočne Komisia má tú tému naštudovanú. To, čo odznelo v tých konverzáciách s kolegyňou, s komisárkou Jourovou, to len podporím kolegu Dostála, je toľko, že nikto nie je nad právom, ani sudcovia, ani prokurátori, a komisárka, pardon, ministerka Kolíková a vláda má úplné právo podniknúť tie kroky, ktoré považuje za potrebné, aby prišlo k očisteniu justície, aby prišlo k očisteniu prokuratúry. A komisárka Jourová opakovane jasne povedala, že s reformami, tak ako boli zatiaľ načrtnuté aj s procesom, ku ktorým sa k nim prišlo, zatiaľ nemali najmenší problém.
Takže opakujem, ako toto nebolo ľahké obvinenie. V podstate hovoríte, že Slovensko je tu taká kvázi banánová republika niekde v tom prístupe k právnemu štátu, na úrovni Maďarska. Ja len môžem potvrdiť, že to určite nie je pohľad Európskej komisie.
Dokončím len drobnou faktickou poznámkou a opravím vás, nie sú to, nie je to plán obnovy, ktorý je podmienený dodržiavaním právneho štátu, sú to tradičné eurofondy, ktoré sú v prípade porušenia právneho štátu zastavené. Ani jedno, ani druhé nám nehrozí.
Vďaka.

Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Boris Susko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Len v krátkosti, ja som hovoril o eurofondoch, nie o pláne obnovy.
Pán poslanec Dostál, áno, je legitímna debata o tom, či budeme mať na Slovensku prokuratúru ako orgán sui generis, ústavný orgán, alebo štátne zastupiteľstvo. Táto debata je legitímna a nevylučujem, že ak bude všeobecná zhoda alebo zhoda koalície, tak to viete, viete spraviť. Ale považujem za absolútny nonsens, aby sa zmena charakteru ústavného orgánu takýmto spôsobom menila – bez akejkoľvek diskusie s kýmkoľvek – v druhom čítaní v pléne v Národnej rade v zmene ústavy. Ja nerozporujem, že je to v súlade so zákonom, aby mohli poslanci prijímať v rozprave v druhom čítaní v pléne pozmeňujúce návrhy. Ako to, samozrejme, je pravda, že môžu, ale považujem to za absolútny nonsens, aby sa charakter ústavného orgánu takýmto spôsobom menil bez akejkoľvek diskusie a vedomia subjektov, ktorých sa to dotýka, širokej odbornej verejnosti a nikoho.
A pokiaľ sa bavíme o tom, že či ten vykonávací predpis, či to platí len na zákon alebo aj na ústavný zákon, no, treba si povedať, že v tom ustanovení sa hovorí, že kontrolou ústavnosti bude poverený parlament, vláda alebo poverený člen vlády a podrobnosti ustanoví zákon. A ako budú vedieť poslanci Národnej rady, o čom hlasujú, keď nevedia podrobnosti toho zákona? Však vy si môžte do toho zákona dať potom čokoľvek. Čokoľvek. Dnes vládna väčšina s 95 hlasmi zahlasuje za odsúhlasenie tohto ustanovenia, kde nikto z nich nevie, čo bude predmetom toho konkrétneho zákona, ktorý to bude vykonávať, a vy tam môžte dať čokoľvek. Čiže ani jeden... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Alojz Baránik.

Ďakujem pekne. Aby som nadviazal na to, čo hovoril kolega Dostál, hovoril o dvoch základných témach, a to je prokuratúra a úpravy, ktoré sa tam navrhujú, a téma zákazu Ústavnému súdu posudzovať zhodu, súlad ústavných zákonov s ústavou. V tej súvislosti, bolo to tu už povedané, ale pre potreby kolegu Suska si to dovolím ešte raz zacitovať. My sme dostali list v danej súvislosti od Generálnej prokuratúry, v ktorom sa uvádza nasledujúce, skrátim: Navrhovaná zmena ústavy je nesystémová a po jej prijatí sa dostanú, sa dostanú tieto zmeny do priameho rozporu s ústavou. To znamená, že prokuratúra nám tu hovorí, že to, čo spravil Ústavný súd, že to je správne a že treba v tom pokračovať. A to si myslím, že je potvrdením toho, že čo robíme, dobre robíme.
Ďakujem.

Pán poslanec Stanislav Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Dostál, vecná debata je dôležitá, ale potrebuje aj väčšie publikum, hlavne pri takom zákone, ako je zmena ústavy. So záujmom však pozorujem masívny súboj ohromného množstva poslancov vládnej koalície v počte až 25 ľudí pri najdôležitejšej debate o zmene kráľovskej koruny každého štátu, ktorou je ústava, s poslancom Suskom.
Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Zita Pleštinská.