18. schôdza

Vďaka. Nadviažem presne na tie slová, s ktorými skončil kolega Dostál. Ja si vážim, že kolega Susko vystupuje vecne, ale nedá mi nepodporiť kolegu Dostála v tom odmietnutí tej tézy, že ohrozujeme právny štát. Práve tá téma právneho štátu a novej európskej politiky je niečo ako, čo kolega Susko vie, čomu sa venujem extenzívne. Bol som v konverzácii s komisárkou Jourovou v tejto veci a konkrétne ku reformám, ktoré ministerka Kolíková predstavuje, viackrát. Ministerka Kolíková je priamo, osobne v kontakte s komisárkou Jourovou a chcem vás uistiť, kolega Susko, že komisárka Jourová a Európska komisia pozorne študuje, dobre vnímajú, majú dobre prečítané... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, mali by ste reagovať na predrečníka.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka. Kolega Dostál má úplnú pravdu, keď odmietol to podozrenie v tom zmysle, že skutočne Komisia má tú tému naštudovanú. To, čo odznelo v tých konverzáciách s kolegyňou, s komisárkou Jourovou, to len podporím kolegu Dostála, je toľko, že nikto nie je nad právom, ani sudcovia, ani prokurátori, a komisárka, pardon, ministerka Kolíková a vláda má úplné právo podniknúť tie kroky, ktoré považuje za potrebné, aby prišlo k očisteniu justície, aby prišlo k očisteniu prokuratúry. A komisárka Jourová opakovane jasne povedala, že s reformami, tak ako boli zatiaľ načrtnuté aj s procesom, ku ktorým sa k nim prišlo, zatiaľ nemali najmenší problém.
Takže opakujem, ako toto nebolo ľahké obvinenie. V podstate hovoríte, že Slovensko je tu taká kvázi banánová republika niekde v tom prístupe k právnemu štátu, na úrovni Maďarska. Ja len môžem potvrdiť, že to určite nie je pohľad Európskej komisie.
Dokončím len drobnou faktickou poznámkou a opravím vás, nie sú to, nie je to plán obnovy, ktorý je podmienený dodržiavaním právneho štátu, sú to tradičné eurofondy, ktoré sú v prípade porušenia právneho štátu zastavené. Ani jedno, ani druhé nám nehrozí.
Vďaka.

Ďakujem pekne. Len v krátkosti, ja som hovoril o eurofondoch, nie o pláne obnovy.
Pán poslanec Dostál, áno, je legitímna debata o tom, či budeme mať na Slovensku prokuratúru ako orgán sui generis, ústavný orgán, alebo štátne zastupiteľstvo. Táto debata je legitímna a nevylučujem, že ak bude všeobecná zhoda alebo zhoda koalície, tak to viete, viete spraviť. Ale považujem za absolútny nonsens, aby sa zmena charakteru ústavného orgánu takýmto spôsobom menila – bez akejkoľvek diskusie s kýmkoľvek – v druhom čítaní v pléne v Národnej rade v zmene ústavy. Ja nerozporujem, že je to v súlade so zákonom, aby mohli poslanci prijímať v rozprave v druhom čítaní v pléne pozmeňujúce návrhy. Ako to, samozrejme, je pravda, že môžu, ale považujem to za absolútny nonsens, aby sa charakter ústavného orgánu takýmto spôsobom menil bez akejkoľvek diskusie a vedomia subjektov, ktorých sa to dotýka, širokej odbornej verejnosti a nikoho.
A pokiaľ sa bavíme o tom, že či ten vykonávací predpis, či to platí len na zákon alebo aj na ústavný zákon, no, treba si povedať, že v tom ustanovení sa hovorí, že kontrolou ústavnosti bude poverený parlament, vláda alebo poverený člen vlády a podrobnosti ustanoví zákon. A ako budú vedieť poslanci Národnej rady, o čom hlasujú, keď nevedia podrobnosti toho zákona? Však vy si môžte do toho zákona dať potom čokoľvek. Čokoľvek. Dnes vládna väčšina s 95 hlasmi zahlasuje za odsúhlasenie tohto ustanovenia, kde nikto z nich nevie, čo bude predmetom toho konkrétneho zákona, ktorý to bude vykonávať, a vy tam môžte dať čokoľvek. Čiže ani jeden... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Aby som nadviazal na to, čo hovoril kolega Dostál, hovoril o dvoch základných témach, a to je prokuratúra a úpravy, ktoré sa tam navrhujú, a téma zákazu Ústavnému súdu posudzovať zhodu, súlad ústavných zákonov s ústavou. V tej súvislosti, bolo to tu už povedané, ale pre potreby kolegu Suska si to dovolím ešte raz zacitovať. My sme dostali list v danej súvislosti od Generálnej prokuratúry, v ktorom sa uvádza nasledujúce, skrátim: Navrhovaná zmena ústavy je nesystémová a po jej prijatí sa dostanú, sa dostanú tieto zmeny do priameho rozporu s ústavou. To znamená, že prokuratúra nám tu hovorí, že to, čo spravil Ústavný súd, že to je správne a že treba v tom pokračovať. A to si myslím, že je potvrdením toho, že čo robíme, dobre robíme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Dostál, vecná debata je dôležitá, ale potrebuje aj väčšie publikum, hlavne pri takom zákone, ako je zmena ústavy. So záujmom však pozorujem masívny súboj ohromného množstva poslancov vládnej koalície v počte až 25 ľudí pri najdôležitejšej debate o zmene kráľovskej koruny každého štátu, ktorou je ústava, s poslancom Suskom.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, chcela by som oceniť tvoj príspevok, Ondrej. Samozrejme, koľko právnikov, toľko právnych názorov. Chcem sa poďakovať za každý jeden pozmeňovací návrh, lebo ten generuje diskusiu a v diskusii sa vytvára priestor pre vypočutie si názorov a prípravu toho najlepšieho kompromisu. Ďakujem pani ministerke za jej úsilie a odvahu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, podľa vás sú to zásadné zmeny alebo nie? Ja osobne si myslím, že ani vy nie ste stotožnený s navrhovanými zmenami v druhom čítaní. Poprosím vás o váš názor.

Ďakujem kolegom za reakcie. Teda zásadné zmeny, neviem teda, čo konkrétne myslel pán poslanec Suja. Samozrejme, že sú tam zmeny zásadnejšie, sú tam zmeny menej zásadné a sú tam aj také zmeny, ktoré by som tam ja nedával, napríklad, napríklad niektorý z tých pozmeňovákov, nemyslím, napríklad s tým návrhom pána poslanca Baránika som plne stotožnený a súhlasím s ním, ale napríklad v tom, čo navrhovali kolegovia zo SME RODINA, keby som, SME RODINA, keby som, keby som ja bol, ja mal 90 poslancov, no tak ja to tam nedávam, ale sme nejaká koalícia, musíme nájsť nejakú, nejakú zhodu. Diskutovali sme o tom, oni trochu ustúpili od svojich predstáv, my sme trochu ustúpili od svojich predstáv a dohodli sme sa na nejakej formulácii, na ktorej sme sa nakoniec, nakoniec zhodli. Čiže ak sa ale pýtate napríklad, či súhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Baránika, tak hovorím, že súhlasím s tým pozmeňujúcim návrhom.
Pán poslanec Susko, no, ja nie som teda celkom stotožnený s tým, čo tvrdíte, že poslanci nevedia, o čom hlasujú, lebo ak sa bude meniť zákon, napríklad zákon o prokuratúre, tak kto o tom bude rozhodovať? Bude o tom rozhodovať Národná rada predsa, to nebude že, že v ústave splnomocníme vládu, aby zrušila Generálnu prokuratúru. Ak sa bude nejakým spôsobom meniť zákon, nastavovať mechanizmy verejnej kontroly prokuratúry, tak to budú musieť schváliť poslanci. A nie je pravda, že v ústave nemôžu byť veci, ktoré nie sú upravené zákonom aspoň nejakou osnovou. Od roku ´92, keď bola schválená, schválená ústava, bolo v ústave, že samosprávu vyšších územných celkov a jej orgány ustanoví zákon. A ten zákon bol prijatý o nejakých 20 rokov neskôr.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, ja si myslím, že samotná rozprava ukázala, že vnímame predložený návrh zmeny ústavy ako kľúčový. Ja keď som pozorne sledovala aj vyjadrenia od vás, tak nezaznelo z nich spochybnenie toho, že zmena je dôležitá.
Ja si myslím, že to, že zmenu potrebujeme a že potrebujeme na ňu reflektovať aj zmenou ústavy, myslím si, že na to tu je zhoda naprieč. Vnímam to tak s ohľadom aj naše vyjadrenia, že môžme sa rozchádzať, by som povedala, možno v niečom, v technických detailoch, ako by sa to realizovalo. Bolo by ideálne, samozrejme, keby na tom bola naprieč zhoda. Úplne rozumiem aj s ohľadom na diskusiu, ktorá prebieha, že by bolo ideálne, keby sme mali čas diskutovať o všetkom, by som povedala, nekonečne dlho. Myslím, že to tak vnímame aj, či už je to naprieč koalíciou alebo naprieč opozíciou.
Vnímam, že každá diskusia, samozrejme, prináša nejaké nové pohľady a určite by mohla byť ešte v niečom obohacujúca aj pre samotný návrh. Riešenia však treba prinášať v nejakom čase. Vtedy majú zmysel. S tým súvisí aj moja zodpovednosť ako ministerky spravodlivosti – prichádzať s návrhmi, ktoré jednoducho je potrebné prijímať v nejakom čase, aby mali nejaký účinok. A ako som povedala, jeden z kľúčových, jedno z kľúčových opatrení, ktoré je aj v navrhovanej zmene ústavy, je zriadenie Najvyššieho správneho súdu.
Zriadenie Najvyššieho správneho súdu má byť tou inštitúciou, okrem toho, že tu bude najvyššou súdnou inštitúciou pre žaloby občana so štátom. To znamená to, čo chceme, je fakticky, chceme veľmi kvalitnú justíciu pre tie spory, kde sa nám občan sporí vlastne s nami, so štátom, aby v tom bola efektívnejšia justícia, aby sme tu umožnili priestor na špecializáciu vytvorením tejto inštitúcie, neskôr na to chceme reflektovať aj samotnou súdnou reformou, vytvorením správnych súdov. Tomuto Najvyššiemu správnemu súdu chceme dať disciplinárnu právomoc nad prokurátormi, nad sudcami a ďalšími právnickými profesiami v zmysle vykonávacieho zákona.
Je veľmi dôležité práve teraz aj s ďalšími právnymi úpravami, ktoré máme v ústave, aby sme ich čo najskôr zaviedli do života, a súvisí to aj s previerkami sudcov. Súvisí to práve aj s tým, že jednak aby preventívna kontrola bola účinná a jednak aby aj s tými, ktorí nám tam jednoducho nepatria, aby sme vytvorili jasný priestor, ako tam mať len tých sudcov, ktorí sú statoční a ktorí sú dôležití, aby nám chránili právny štát, aby v sporoch, v ktorých sa ocitáme, či už so štátom, alebo medzi sebou, aby sme mali naozaj nezávislých, nestranných sudcov. Aby sme dôverovali v právo, aby sme dôverovali v spravodlivosť. Je dôležité túto zmenu nenaťahovať a prijať čo najskôr.
Verím tomu, že naše debaty budú pokračovať ďalej aj v tom, v čom sme sa teraz nezhodli, tak v diskusiách, ja verím úprimne, že nájdeme spolu v budúcnosti dohodu a riešenia. Myslím si, že zmenu ústavy, tak ako je navrhovaná, je potrebné prijať, je potrebné ju prijať tak, aby mohla byť účinná od 1. januára, a že je to dôležité pre právny štát, je to dôležité pre spravodlivosť, aby tu platila pre všetkých.
Ďakujem veľmi pekne za debatu a prosím o podporu.

Ďakujem, pán podpredseda. Čo som chcel povedať k rozprave, som povedal vo svojom ostatnom vystúpení alebo teda poslednom v rámci rozpravy v druhom čítaní. Ďakujem všetkým, ktorí sa do tej rozpravy zapojili, myslím, že tu bolo, bola dôležitá rozprava, asi, asi najdlhšia na tejto, na tejto schôdzi, ale je to primerané významu, významu novely, o ktorej ideme rozhodovať. Uvidíme, možno ešte rozpočet nás predbehne.
Chcem oznámiť, že budeme hlasovať o tomto návrhu v utorok o jedenástej, čím zároveň neprítomnému pánovi poslancovi Podmanickému odkazujem, že nebude potrebné rozhodovať o jeho, o jeho procedurálnom návrhu, ktorým sa teda dožadoval, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch až 48 hodín pred, teda po ich predložení, ako to nakoniec predpokladá aj zákon o rokovacom poriadku a aj keď táto lehota sa obvykle alebo veľmi často, často skracuje. A teda som rád, že tomu tak je. A nie je tomu tak iba preto, že sa rozprava natiahla a že dnes bolo zrušené, zrušené hlasovanie, ešte keď to vyzeralo, že by sme mohli prípadne dorokovať aj včera tesne pred hlasovaním, tak bolo jasné, že by sme, že by sme nepristúpili k hlasovaniu ešte včera, a teda ten preferovaný variant bol, že sa bude hlasovať až v utorok, keďže včera boli predložené pozmeňujúce návrhy. Takže do utorka má každý dostatok času, aby sa s nimi oboznámil a vytvoril si na ne názor.
Ešte raz ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v nadväznosti na predložený návrh zmeny ústavy predkladáme vládny návrh zákona o reforme súdnictva.
Je to zákon, ktorý je nevyhnutný k tomu, aby sme mohli vykonať kľúčové opatrenia, ktoré zavádzame pri novele ústavy. Tými kľúčovými opatreniami sú tie, ktoré sa priamo prelínajú s princípmi a opatreniami v programovom vyhlásení vlády. Sú to tie, ktoré súvisia s reformou justície.
Patrí sem, samozrejme, osobitne v nadväznosti na právnu úpravu zloženia Súdnej rady a jej novými kompetenciami presné vymedzenie, čo bude Súdna rada robiť v rámci previerok sudcov. To znamená, je tu jasná hierarchia od majetkového preverenia až po úplné preverenie spôsobilosti sudcu alebo kandidáta na sudcu. To znamená, sú tu presne vymedzené nástroje a postupy, akým spôsobom bude Súdna rada konať pri preverovaní takejto spôsobilosti, statočnosti sudcov alebo kandidátov na sudcu.
Súvisí s tým, samozrejme, aj posilnenie, to súvisí aj s doložkou vplyvov Súdnej rady, aby bola spôsobilá tieto nové kompetencie vykonávať. Súvisí s tým aj profesionalizácia samotnej Súdnej rady, jednak tých, čo sú nesudcami, v súvislosti s tým je upravený aj návrh na ich odmenu, a tí, čo sú sudcami, tak im bude pozastavená polovica nápadu. Súvisí s tým aj profesionalizácia smerom k podpredsedovi Súdnej rady, ktorý bude vlastne plne odmenený, aby sa mohol naplno venovať funkcii podpredsedu Súdnej rady.
V súvislosti s novými pravidlami pre zloženie Súdnej rady je tu upravený aj regionálny princíp, akým spôsobom budú vlastne volení zástupcovia za sudcov. To znamená, aby bolo zrejmé, že v rámci územia Slovenskej republiky nebudú v jednom balíku si sudcovia voliť svojich zástupcov do Súdnej rady, ale bude sa rešpektovať ich regionálne zastúpenie.
V súvislosti so zriadením Najvyššieho správneho súdu sú tu presne upravené pravidlá, ktoré súvisia s organizáciou pléna, kolégií, senátov, úprava správy, Kancelária Najvyššieho správneho súdu, odmeňovanie jeho sudcov, funkcionárov, všetko, čo je potrebné vlastne pre takéto zriadenie takejto najvyššej súdnej inštitúcie.
V súvislosti s kompetenciami Ústavného súdu, zase k tomu je zrkadlo vo vykonávacom predpise, ktorý súvisí so zákonom o konaní pred Ústavným súdom a s presunom právomocí na Najvyšší správny súd. Toto všetko vlastne sa odzrkadľuje v právnej úprave k Ústavnému súdu.
Ďalej s ohľadom na to, že zmena ústavy zakotvuje aj vekový cenzus pre sudcov, rovnako toto má odraz potom v príslušných statusových zákonoch, ktoré súvisia so sudcami. Rovnako tento odraz má aj zrušenie súhlasu Ústavného súdu so vzatím do väzby a zrušenie rozhodovacej imunity sudcov, teda nie úplnej, ale zúženej imunity sudcov, rozširovanie možností pre obsadzovanie členov hodnotiacich komisií emeritnými sudcami, úprava podmienok nároku na odchodné v prípade trestne stíhaných sudcov.
Rovnako upravujeme inštitút tzv. justičných čakateľov novým inštitútom, ktorým je odborná a justičná stáž, to znamená, jednoznačne zakotvujeme princíp, že na to, aby sa niekto stal sudcom, tak sa predpokladá riadne výberové konanie. A nevytvárame žiadne osobitné inštitúty, niečo ako čakateľov na sudcu, ale vytvárame tú možnosť vlastne širokú pre prípravu na sudcu. To znamená, ak niekto pred tým, ako pôjde do výberového konania na sudcu, by sa chcel pripraviť alebo overiť si, že vlastne či chce pracovať na súde, tak dávame tú možnosť aj to presne nazývame ako odborná justičná stáž. Takže bude to napr. možné aj pre advokáta, ktorý by sa rozhodol, že by chcel prípadne pôsobiť na súde. Bola to, ja vnímam tým, myslím si, že tým reflektujeme aj požiadavku zo strany súdov, že je potrebné, ak niekto prichádza z iného prostredia, aby sa zoznámil s tým prostredím na súde, takže vytvárame takúto možnosť inštitútom tzv. odbornej justičnej stáže.
Myslím, že to sú asi kľúčové opatrenia, ktoré som spomenula v súvislosti s vykonávacím fakticky predpisom smerom k novele, k novele ústavy. Tak ako samotná novela ústavy, aj tento vykonávací predpis na zákonnej úrovni bol predmetom riadneho pripomienkového procesu, ktorý prebiehal od leta až do jesene, následne na úrovni ministerstva a vlády až do momentu, kým bol tento návrh prednesený Národnej rade.
Dovolím si vás požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu tohto návrhu. Je kľúčový preto, aby sme mohli zrealizovať opatrenia pre reformu justície.
Ďakujem vopred za podporu.