21. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister školstva, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, dovoľte aj mne v krátkosti vystúpiť a zhodnotiť súčasnú situáciu, čo sa týka núdzového stavu a predĺženia núdzového stavu.
Ja si naozaj myslím, že na tomto mieste predkladateľa by mal sedieť predseda vlády. Predseda vlády a minister zdravotníctva. Sú to dvaja najdôležitejší ľudia teraz vo vláde, ktorí nejakým spôsobom majú riadiť a manažovať túto veľmi ťažkú koronakrízu, ktorá zastihla nielen Slovensko, ale celý svet. Jedná sa o také veci, kde rozhodujeme o obmedzení základných ľudských slobôd a tak ďalej, a myslím, že to si vyžaduje, aby tento dôvod predĺženia núdzového stavu zdôvodnil pán predseda vlády a aby tu sedel aj pán minister zdravotníctva.
Stojím si za tým, že naozaj to zdôvodnenie je veľmi slabé, je povrchné, len v jednom odseku je pár čísiel, a dovolím si porovnať ten prvý núdzový stav, ktorý robila vláda Petra Pellegriniho, a predĺženie tohto núdzového stavu. Vtedy nebola žiadna história, nevedeli sme, akým spôsobom reagovať, čo máme robiť a možno aj preto nebolo až toľko čísiel, ktoré máme určite teraz dostupné po desiatich mesiacoch trvania tejto, tejto koronakrízy. A aj to predĺženie toho núdzového stavu malo byť podopreté viacerými číslami a viacerými, viacerými faktami.
Keď je núdzový stav, je veľmi dôležité, ako sa ten núdzový stav v praxi využíva a čo sa, čo sa v rámci núdzového stavu deje, akým spôsobom prijíma vláda opatrenia. To je, to je veľmi dôležité, ako sa využíva.
A dovoľte mi povedať aj niekoľko takých príkladov, s ktorými som sa ja stretol v praxi počas minulého roku.
Napríklad Bezpečnostná rada Trenčianskeho kraja minulý rok požiadala ministerstvo zdravotníctva, bolo to začiatkom októbra, aby do systému hospodárskej mobilizácie boli zaradené ďalšie tri nemocnice v Trenčianskom kraji, pretože je ich tam iba šesť a aby tie ďalšie tri – Bánovce, Handlová, Nové Mesto nad Váhom – boli do tohto systému hospodárskej mobilizácie zaradené, pretože sme vedeli aj po tom veľkom celoplošnom testovaní, že tie nemocnice nám určitým časom, časom kľaknú.
Bolo rozhodnuté o dvoch nemocniciach zo strany ministerstva zdravotníctva a potom pribudla tretia. Ale bolo to s odstupom niekde viac ako mesiaca, mesiaca a pol. A naozaj teraz vidieť tú situáciu aj vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, že je naozaj veľmi, veľmi zložitá a veľmi ťažká.
Čiže tu je naozaj veľmi dôležité, aj keď sa ten núdzový stav schváli, predĺži, ako tie nástroje toho núdzového stavu sú vládou, vládou a jednotlivými rezortmi využívané.
Chýba mi tam napríklad jedno dôležité číslo, ktoré hovorí, koľko nariadení práce dali jednotlivé rezorty, resp. okresné úrady, pretože, teda v sídle, v sídle kraja aj tie ďalšie okresné úrady, že koľko ich bolo vlastne využitých. Preto, ak si pamätám, aj pán minister zdravotníctva, bol ten predchádzajúci núdzový stav normálne že, však nemusíme ich dávať, tie nariadenia, však skúsme ich poprosiť, tých lekárov, tých zdravotníkov, nemusíme ich robiť, tieto, tieto nariadenia.
Tak načo potom núdzový, núdzový stav? Keď sme, keď sa rokovalo o tomto ústavnom zákone o predĺžení, teda aby sa mohol predlžovať núdzový stav, aj podpredseda Šeliga hovoril a zdôvodňoval to tým, že však predsa o núdzovom stave môžeme dať, môžeme dať nariadenie, nariadenie práce, že to je veľmi dôležitý nástroj, ktorý sa používa počas núdzového stavu.
Čiže ja by som veľmi rád tiež vedel, koľko takýchto nariadení práce, povinností práce sa k dnešnému dňu, dňu vykonalo.
Keď hovoríme o celoplošnom testovaní, tak ľudia sú, ľudia sú z toho naozaj veľmi, veľmi nervózni. Nie som fanúšikom celoplošného testovania. To testovanie robme naozaj tam, kde je tá epidémia, kde je tá, kde je tá nálož veľká v tých regiónoch, v tých mestách. Poviem aj teraz príklady, ktoré sa, ktoré sa robili, či bol Trenčín, teraz cez víkend to bol Púchov alebo okres Púchov, kde, kde žijem, dohodli sa samosprávy, bolo to dobrovoľné, otestovali sa, je tam, bol počet testovaných alebo pozitívne testovaných nejaké jedno percento, 1,07 %, pritom Púchov bol minulý rok tretí najhorší, najhorší okres po Orave.
Takže poďme takýmto spôsobom komunikovať. My sme, my sa chystáme teraz, napríklad aj mestá, mestá a obce, vyššie územné celky, na to celo... na to školské testovanie. A máme to celé rozbehnuté, využívame tie MOM-ky odberové, ktorú sú.
Načo zasa robiť tieto cviky s celoplošným slovenským testovaním? Proste to je zlé. My si potom nevážime tie sily a prostriedky, ktoré, ktoré takýmto spôsobom využívame a nevyužívame ich naozaj dobre. Proste poďme s tým testovaním tam, kde to má zmysel, kde je tá veľká, veľká nákaza a takýmto spôsobom to robme. Celoplošné testovanie, naozaj nemá to zmysel a vidíte, ako dopadli aj tie ďalšie nemocnice. Proste kolabuje nám zdravotnícky systém, zdravotníci sú vyčerpaní, všetci, hovoria to, hovoria to oni sami.
Takže povedzme si, ako ten núdzový stav chceme teda, teda naozaj, naozaj v budúcnosti využiť, aj toto predĺženie tohto núdzového stavu. Celoplošné testovanie, si myslím, nám len ten problém nejakým spôsobom oddiali a znova bude veľmi veľa ľudí, ktorí budú časom, časom pozitívni.
Dobrú spoluprácu máme ako aj vyšší územný celok aj s jednotlivými samosprávami, s mestami, chystáme si stredné zdravotnícke školy na testovanie, ktoré budú tie školské MOM-ky a tak ďalej, máme to rozbehnuté, aby naozaj tí žiaci mohli ísť toho 25. do škôl, ale záleží teda naozaj na tej situácii. Skúste to na vláde prehodnotiť, celoplošné testovanie, ja si myslím, to je moje odporúčanie, nie je ten liek, ktorý by mal, ktorý by mal zachrániť túto naozaj veľmi zlú, zlú situáciu.
K ďalšej veci, ku ktorej sa chcem zmieniť, je to, že vláda, politici, známi ľudia, ktorí by mali ísť vzorom v spoločnosti, vzorom občanom a hlavne teraz pri tejto ťažkej situácii, na jednej strane vyžadujú od občana, aby plnili tie podmienky, tie požiadavky, tie opatrenia, tie obmedzenia a tak ďalej, na druhej strane vidíme, že, aj zo strany vládnych činiteľov, že porušujú tieto nariadenia. Potom ako môžeme žiadať od občanov, od každého občana Slovenskej republiky, aby sa správali, správali zodpovedne? Pre toho občana to je len nič iné, len obyčajné nehodnotné slovíčko, že správajte sa zodpovedne.
Hovorilo sa tu o rúškach. Kto, niekto nenosí rúška, ten nenosí rúška a tak ďalej, však bol to podľa mňa prvýkrát pán premiér Matovič na svadbe vášho kolegu z OĽANO, ktorý nemal na svadbe rúško. Pán predseda parlamentu Kollár, ktorý si urobil koaličnú radu v nemocnici. Porovnám Holandsko, holandského premiéra, mal tam smrteľne chorú mamu. Do nemocnice nešiel za ňou. Pán podpredseda vlády Holý, niekoľko výnimiek do Anglicka, krajina, ktorá aj v súčasnosti ten rýchlo šíriaci vírus expeduje do sveta.
Otázne je, a mali by sme si odpovedať, či bolo rozumné otvoriť lyžiarske strediská, resp. ich nezakázať už toho 18. decembra. Lekári, a to máme skúsenosti aj u nás v kraji, sa sťažovali, že chodili za nimi občania, že, prosím vás, sa sťažovali, že im neurobil lekár, všeobecný lekár im neurobil AG test, že oni chcú ísť na lyžovačku.
Takže to sú, to sú, to sú také veci, ktoré, ktoré sú proste zlyhaním. Tie rozhodnutia sú neni správne. Nie sú korektné tie rozhodnutia a máme tu nejakú históriu za tých 10 mesiacov, to nemôže byť metóda pokus – omyl, stále. Nemôže to byť takáto, takáto metóda. Nemôže. Aj to, ako sa majú na to občania pozerať, že zrazu povolíme aj poslancom, ktorí majú COVID, prísť na hlasovanie? To je, to je, to je nevysvetliteľné proste týmto občanom. Nevysvetliteľné.
A teraz očkovanie. Minister zdravotníctva a vláda schválila nejaký očkovací plán a vidíme, že niektorí sú rovní a niektorí sú rovnejší. To sa tiež nedá asi, asi vysvetliť. Keď chceli robiť kampaň, a robia si z toho srandu, očkovaniu, tak mali zobrať robotníka z tej firmy, z tej firmy, poďte, porozprávajte, prečo ste sa dali zaočkovať a tak ďalej. Zdravotnícki, sociálni pracovníci, proste toto myslím, že toto sú všetko proste góly do vlastnej, do vlastnej bránky. Toto, toto ľudí, ľudí naozaj veľmi trápi a myslím, že na to odpovede asi, asi ťažko hľadajú.
Ešte posledných 30 sekúnd.
Aj fungovanie vlády. Nemôže pán premiér Matovič povedať, že Sulík je zodpovedný za 4 300 zbytočne mŕtvych a za 1 mld. finančných škôd. On má ten nástroj, on je premiér, predseda vlády je manažér tejto krajiny, manažuje túto krajinu cez svojich ministrov, a keďže on neodvolá pána Sulíka, tak je zodpovedný aj on. Je zodpovedný aj predseda vlády. Toto nemôže, toto nemôže takto fungovať. On sa proste stáva spoluzodpovedným.
Ďakujem.

S jedinou faktickou poznámkou na vaše vystúpenie – pán poslanec Jozef Habánik, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Baška, ja som rád, že si upozornil na tú viackoľajnosť v prípade opatrení, ktoré sa dotýkajú či už plošného testovania, alebo dobrovoľného testovania.
Niekoľko týždňov sa školy pripravujú na to, že si spustia aj prostredníctvom mobilných odberových miest testovanie učiteľov, žiakov, ich zákonných zástupcov, aby sa teda deti mohli vrátiť do škôl. Vykoná sa strašne veľa prípravných prác nielen na školách, ale aj v tých riadiacich zložkách, aby sa to všetko podarilo zvládnuť. A akonáhle má prísť k tomu stavu, že sa to má spustiť, má sa to dostať do života, do praxe, tak príde nová metóda celoplošného povinného testovania.
Čo si tí ľudia naozaj na tých školách, ale aj tí, ktorí to pripravujú, majú o tých opatreniach myslieť? Ako im majú rozumieť a ako ich potom, samozrejme, aj ako im majú veriť, dôverovať, ako ich majú uplatňovať? Je v tom naozaj chaos, v tej implementácii, tak ako si správne vo svojom vystúpení poukázal.

Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martin Borguľa. Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade teda vám chcem tiež popriať všetko dobré v novom roku, aby sa nám spoločne podarilo zvládnuť túto náročnú, ťažkú, neopakovateľnú v minulosti, a dúfam, že ani v budúcnosti už viac tak podobnú situáciu nezažijeme, a prajem vám všetkým všetko dobré v novom roku, veľa zdravia a možno aj trošku s humorom, že treba aj šťastie, lebo však sa hovorí, zdravých na Titanicu bolo veľa.
Nuž ale teraz už vážne. Dovoľte mi, aby som úvodom svojho vystúpenia urobil krátku genézu núdzových stavov na Slovensku.
Prvýkrát bol vyhlásený 16. 3. na 45 dní, neskôr bol prerušený, a teda ukončený, počas leta, letných prázdnin núdzový stav sme nemali.
1. 10. bol opäť kvôli zhoršujúcej situácii vyhlásený núdzový stav na 45 dní, ktorý bol 11. 11. predĺžený až do 29. 12.
Keďže vláda nemala možnosť už núdzový stav predlžovať viacej, tak 28. 12. sme za okolností, ktorých ani ja nie som veľkým fanúšikom, schválili zmenu ústavného zákona, a teda mohol byť núdzový stav opäť predĺžený a prvýkrát v histórii máme, Národná rada, dneska právo sa vyjadrovať k tomuto predĺženiu, a to predĺženie schváliť alebo odmietnuť. Síce veľmi krátka dôvodová správa, ale hovorí veľmi jasne, že tá situácia je naozaj veľmi zlá. Počty úmrtí stúpajú, počty hospitalizovaných stúpajú, počty nakazených stúpajú a možno len slepý nechce vidieť, že z tohto pohľadu núdzový stav je vyslovene nutný. Možno len hluchý nechce počuť, že naozaj núdzový stav v tomto momente potrebujeme mať zavedený. Špeciálne pre zdravotníctvo, zdravotníkov preto, aby sme vedeli nariadiť zdravotníkom prácu, preto, aby sme vedeli reprofilizovať lôžka presne tak, ako je to napísané v dôvodovej správe. To sa nedá nesúhlasiť. Naozaj, pán podpredseda vlády, dobrý deň, naozaj a z tohto pohľadu núdzový stav je vyslovene žiadateľný.
Nuž ale keď sa bavíme o núdzovom stave a ešte teda ako neposlanec ja som niekde začul, že ideme vyhlasovať, alebo nejaká krajina ide vyhlasovať núdzový stav, tak ako obyčajný človek som vždycky zbystril pozornosť. Zbystril som pozornosť z dvoch vecí, kvôli dvom veciam. Lebo keď sa raz vyhlasuje núdzový stav, tak vždy mi to prišlo divné, že to je nejaká krajina v obrovských problémoch, to je krajina, kde sú vojnové konflikty. Väčšinou som mal pocit, že sa bavíme o krajinách tretieho sveta, ale hlavne som mal vždy taký strach, že čo sa deje s demokratickými princípmi v tej-ktorej krajine a či sa vôbec tieto demokratické princípy dodržujú.
A taký istý pocit mám aj u nás, že, že naozaj veľmi ostražito počúvam tie argumenty vlády a kompetentných, keď sa núdzový stav vyhlasuje, lebo mám strach, že sa obmedzuje, obmedzujú demokratické princípy, demokratické práva. Koniec koncov naši opoziční politici, kolegovia nám to aj vyčítajú, že obmedzujeme právo zhromažďovania, tresty stúpajú do enormných výšok, alebo trestné sadzby stúpajú do enormných výšok. Veľmi treba byť ostražitý kvôli demokratickým princípom pri vyhlasovaní núdzového stavu, ale osobne si myslím, že ten núdzový stav má aj iné zákutia, o ktorých možno viacerí z vás ani vôbec, vôbec neviete. Či sú to politici, bývalí vládni, zo SMER-u, z HLAS-u, dneska opoziční, alebo aj mnohí z vás ste tu bojovali proti dobe kešu, v dobe, keď ja som bol neposlanec a zavádzali ste finančné limity na to, aby hotovostné operácie sa pri fyzických osobách mohli diať len do 5-tisíc eur a pri právnických osobách do 15-tisíc eur, nuž a musím vám povedať, že vyhlásením núdzového stavu tieto limity rušíme. Vyhlásením núdzového stavu môžte za 12 mil. euro, tak ako tuto ležali pohodené tie fejkové bankovky, ktorými ste chceli vtedy poukázať na tie obchody medzi, ak sa to dá vôbec tak nazvať, medzi Bašternákom a Kočnerom, tak tomu ste chceli zabrániť, prijímali ste limity na to, aby sa hotovostné operácie mohli robiť len do nejakých výšok.
Zákon o obmedzení platieb v hotovosti ustanovuje, že zákaz platby v hotovosti nad stanovený limit, čiže 5-tisíc bolo právnická osoba, 15-tisíc fyzická, pardon, predtým som to povedal opačne, sa nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Zákon o obmedzení platieb v hotovosti v tomto smere vyslovene odkazuje na zákon č. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva, na základe ktorého vláda vyhlasuje mimoriadnu situáciu. Keďže v zmysle uznesenia vlády č. 111/2020 bolo oficiálne v zmysle zákona o civilnej ochrane obyvateľstva vyhlásená 12. marca prvýkrát o šiestej hodine mimoriadna situácia, už vtedy ste mohli začať platiť kešom, doba kešu je späť. Aj toto je jedno zákutie vyhlásenia núdzového stavu.
Preto ja chcem odporučiť vláde a celej exekutíve, aby do budúcna, keď budeme možno ešte raz žiadať, a ja dúfam, že už nebudeme žiadať, o vyhlásenie núdzového stavu, aby pozorne zvážila všetky za a proti, aby nás upozornila na všetky zákutia, ale najradšej, úplne najradšej by som bol, lebo máme teraz 40 dní na to, aby sme legislatívne pripravili, a ja ako poslanec Národnej rady som pripravený tu sedieť a pracovať, aby sme legislatívne prijali také pravidlá, ktoré tie potrebné úkony, ktoré potrebujeme na boj s koronakrízou, dokázali byť realizované aj bez vyhlásenia núdzového stavu.
Čiže týmto spôsobom, týmto svojím vystúpením chcem odporučiť vláde, odporučiť exekutíve, aby sa zamyslela, aby dala návrhy, a skúsme 40 dní využiť na to, aby sme už ďalší núdzový stav nemuseli vyhlasovať.
Ja teda na záver chcem povedať, že s ťažkým srdcom, a naozaj to zdôrazňujem, s ťažkým srdcom, ale k úžitku nás všetkých vyhlásenie tohto núdzového stavu podporím.
Ďakujem za slovo.

Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán Ondrej Dostál.

Pán poslanec Borguľa, je to, samozrejme, legitímna úvaha zvážiť, aké opatrenia by sme vedeli robiť na boj s pandémiou aj mimo núdzového stavu, a predpokladám, že nájdeme niekoľko opatrení, ktoré je možné, možné robiť aj mimo núdzového stavu, je ich možné robiť, ak nie v súčasnom právnom prostredí, tak, tak tým, že sa zmenia zákony.
Problém ale je, že veľká časť tých opatrení má charakter zásahu do základných práv a slobôd. Ak sa majú diať vážne zásahy do základných práv a slobôd typu nariadenia pracovnej povinnosti, obmedzenia, obmedzenia pohybu a pobytu, tak je lepšie podľa môjho názoru, ak sa tak deje v núdzovom stave. Lebo keď, keď umožníme, aby aj bez núdzového stavu v normálnej situácii sa mohlo podobne intenzívnym spôsobom zasahovať do základných práv a slobôd, a nemyslím si, že to bude, a nemyslím si, že to bude lepšie riešenie, keď, keď tie opatrenia, bola tu o tom debata, bola o tom debata na ústavnoprávnom výbore, keď napríklad opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, ktorými možno nahradiť alebo, alebo alternovať časť opatrení vlády v rámci núdzového stavu, či je teda lepšie, a ja si nemyslím, že je lepšie, ak takéto opatrenia a zásahy robí rozpočtová organizácia ministerstva zdravotníctva, a nie vláda.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Martin Borguľa.

Ďakujem za vašu faktickú poznámku, pán kolega. Ja som neni fanúšikom ani v osobnom, ani v profesnom živote takých princípov, že niečo sa nedá. Ja to veľmi nerád počujem. Ono ten, kto nechce, hľadá dôvody, ten, kto chce, hľadá spôsoby, ja neviem ako, musím priznať, naozaj neviem ako, ale však od toho máme vládu, od toho máme legislatívcov, ktorí možno, a v tom spočívala moja výzva, využijú 40 dní na to, aby sme prijímali také normy, ktoré nebudú v rozpore so základnými ľudskými právami na jednej strane, na druhej strane pomôžu riešiť pandemickú situáciu. No a keď nie, tak ja veľmi prosím, aby pri ďalšom núdzovom stave, a ja naozaj dúfam, že už nebude musieť byť vyhlasovaný, lebo mne to proste znie absurdne, ten núdzový stav bude kvalitne zdôvodnený tak, aby sme vedeli všetky zákutia.
Koniec koncov aj vy ste boli určite tým poslancom, ktorý bojoval proti kešovým platbám v miliónových výškach. Určite keď tu niekto predložil limity, že môžte kešové operácie robiť do 5-tisíc/15-tisíc euro, tak ste hlasovali za to. A určite asi s tým tiež teraz nesúhlasíte, že tento limit jednoducho je, sú z neho prázdniny. Dneska môžte za 12 mil. ísť do Five Star Residence, ak sú na predaj, môžte kúpiť za 12 mil. euro byty, alebo koľko bola tá suma. Takto to, žiaľ, je.
Na tieto úskalia sme neboli upozornení a bol by som rád, keby v tých zdôvodneniach sme aj takéto podrobnosti sa dozvedeli.
Ďakujem.

Ďalším rečníkom v rozprave je pán poslanec Miroslav Urban, pripraví sa pán poslanec Marian Kotleba, nech sa páči, máte slovo. Miroslav Urban nie je v sále, prepadá mu poradie.
Pán poslanec Marian Kotleba.