23. schôdza

Ďakujem. Samozrejme, môžete potom ísť za pánom ministrom.
Ďalšia otázka je od pani poslankyne Gastr..., Gastrkovej, pardon, Garstkovej, ďakujem, pán podpredseda. Aj, kolegyňa, ospravedlňujem sa.
A je na pána ministra Doležala a znie:
„Aké ďalšie kroky plánuje ministerstvo v súvislosti s realizáciou preložky cesty I/66 obchvat mesta Kežmarok a časový harmonogram?“
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, situáciu v Kežmarku veľmi dobre poznáme, viackrát sme sa stretli, ale dovoľte, aby som vám aj takto oficiálne odpovedal na vašu otázku.
Prípravu stavby I/66 Poprad - Kežmarok, druhá etapa, v dĺžke 11,14 km zabezpečuje Slovenská správa ciest a je na ňu vydané právoplatné územné rozhodnutie. Zároveň bola spracovaná štúdia realizovateľnosti ciest I. triedy s názvom I/67, I/66, I/77 Rožňava - Bardejovské kúpele, ktorej súčasťou bolo aj posúdenie tejto stavby.
Na základe záverov štúdie realizovateľnosti bola potvrdená efektívnosť tejto stavby a z pohľadu prípravy došlo k rozdeleniu tejto stavby na dve časti, I/66 Poprad - Kežmarok, to je druhá etapa, prvý úsek I/66 Veľká Lomnica - Huncovce s predpokladaným celkovým nákladom 87,74 mil. eur a I/66 Poprad - Kežmarok, druhá etapa, druhý úsek I/66 Huncovce -Kežmarok s predpokladaným celkovým nákladom 59,4 mil. eur.
Vláda Slovenskej republiky na rokovaní dňa 16. septembra schválila pre rezort dopravy zásadný dokument, to je môj dokument, Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, preto sme chceli tento dokument prijať, aby sme stavali zmysluplne a tam, kde to, tam, kde to najviac treba.
A k tomuto zoznamu investičných priorít nadväzuje harmonogram investičných priorít, kedy k tomuto zoznamu mapujeme prostriedky a čas. Zoznam investičných priorít je pripravovaný spolu s Útvarom hodnota za peniaze a ministerstvom financií a je jedným, je zásadný nielen preto, že je jednou zo základných úloh v programovom vyhlásení vlády, ale najmä preto, že na jeho základe bude možné transparentne a predvídateľne pripravovať cestné projekty.
A teraz poďme späť konkrétne k tej stavbe a k odpovediam, na ktoré určite čakáte. Stavba I/66 Poprad - Kežmarok, druhá etapa, druhý úsek I/66 Huncovce - Kežmarok, ktorej súčasťou je obchvat Kežmarku, je podľa tých zoznamov priorít umiestnený na druhom mieste so spoločenskou hodnotou 1,12 a hodnotou CBA 1,32, to sú koeficienty Útvaru hodnoty za peniaze.
Ministerstvo dopravy a výstavby spracovalo v novembri časný a finančný harmonogram, momentálne o ňom rokujeme. To znamená, nebudem hovoriť o tom, kedy to pôjde do výstavby, ani nechcem prezentovať, kým nebudeme mať finálnu dohodu s ministerstvom financií a namapované prostriedky na tento zoznam investičných priorít. V ďalšej príprave a realizácii jednotlivých stavieb cestnej infraštruktúry, a teda aj obchvatu Kežmarku sa bude pokračovať až na základe schváleného materiálu a taktiež s v súlade s limitmi výdavkov rozpočtovanými na tento účel v rámci rozpočtu ministerstva dopravy a výstavby na príslušný rozpočtový rok.
Viem, že to vyznieva alibisticky, ale odpoviem ešte trochu inak. Harmonogram investičných priorít by sme mali dokončiť s Útvarom hodnoty za peniaze behom týždňa-dvoch, takže tam potom bude jasné a môžem vás osobne informovať o konkrétnom pláne dostavby, takže ešte nám, prosím, dajte týždeň-dva a určite vás budem kontaktovať.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcete sa dopýtať? Pán minister, ak budete reagovať, prosím, ešte zostaňte.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem len poďakovať pánovi ministrovi za túto iniciatívu. My sme sa už niekoľkokrát stretli kvôli tomuto obchvatu, lebo ako aj pán minister vie, aká je u nás zlá situácia, a čo sa týka dopravy priamo v meste Kežmarok, tak veľmi pekne vám ďakujem za ochotu a dúfam, že sa čoskoro stretneme a budeme mať ďalšie informácie k tomuto. Ďakujem.

Ďakujem.

Ďalšia otázka je od pána poslanca Filipa Kuffu na pána ministra zdravotníctva:
„Pán minister, dňa 2. decembra 2020 bol na portáli MedRxiv publikovaný článok s názvom The effectiveness of population-wide, rapid antigen test based screening in reducing SARS-CoV-2 infection prevalence in Slovakia. Ide údajne o štúdiu robenú na Slovákoch počas prvej fázy testovania. Podpísaní sú pod ňou, podpísaní sú pod ňou viaceré mená, ktoré sa objavujú okolo vás, pán minister, v boji proti COVID-u, ako napríklad prof. Jarčuška. Pri uvedenom článku medzi autormi figuruje aj vaše meno. Je pravda, pán minister, že ste sa pod tento článok podpísali? Ak áno, prečo ste verejne neinformovali slovenskú verejnosť, že bude predmetom nejakej štúdie? V článku sa uvádza, že tí, ktorí sú, ktorí sa zúčastnili danej štúdie, dali na to informovaný súhlas a tieto súhlasy sa archivujú. Môžete uviesť, kedy Slováci uviedli akýkoľvek súhlas počas prvej akcie testovania?“
Pán minister, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. No v tej otázke sú určité, by som povedal, predpoklady, ktoré nie sú, žiaľ, správne, šíria sa internetom ako hoax. A tieto omyly vieme veľmi ľahko vyvrátiť.
V prvom rade si nesmieme zamieňať celoplošné testovanie s analytickou štúdiou. Toto sú dve úplne odlišné udalosti. Autormi tejto štúdie sú Inštitút zdravotníckych analýz v spolupráci s Londýnskou školou hygieny a tropickej medicíny. Štúdia bola písaná nezávisle od celoplošného testovania, jedná sa o dve od seba nezávislé veci.
Po druhé štúdia, ktorú spomínate, bola spísaná ako analytický dokument za účelom vyhodnotenia účinnosti intervencie celoplošného testovania, štúdia používala výlučne iba verejne dostupné dáta, menovite výsledky z celoplošného testovania zo stránok www.somzodpovedny.sk a informácie o dennej epidemickej situácii zo stránky www.korona.gov.sk. Každý, kto má prístup k internetu, vie dospieť k úplne rovnakým výsledkom, ako sme dospeli my v našej štúdii. Navyše všetky naše analytické operácie sú voľne dostupné aj na našom githube, www.github.comsbfnk/covid19.slovakia.mass.testing, to je dátová analytika a https://github.com/kevinvzandvoort/covid_svk simulačný model. Znova, každý, kto má prístup k internetu, vie takto zreplikovať krok po kroku všetky naše postupy.
Po tretie. Analytické štúdie, ktoré používajú verejne voľne dostupné dáta, nemusia žiadať o súhlas etickej komisie.
Po štvrté. Naša štúdia nežiadala písomný súhlas od participantov, je to hoax. Súhlas participantov nebol potrebný práve preto, lebo naše dáta sú verejne dostupné. Uvediem príklad. Ak chcete robiť populačnú štúdiu, v ktorej použijete voľne dostupné dáta zo Štatistického úradu, tiež si nepýtate písomný súhlas každého jedného občana.
Ďakujem pekne za otázku.

Ďakujem.
Chcete sa dopýtať? Nech sa páči.

Chcem sa dopýtať. Pán minister, ste aj podpísaný pod touto štúdiou, o ktorej hovoríte, že si to vie, že každý si vie vyhodnotiť tie výsledky, kto vie používať internet. Podľa mňa to troška tak zhadzuje tie autority (povedané so smiechom), čo sú tam vymenované v tom článku, a teda aj vás. Ďakujem.

Ešte raz by som teda odpovedal, ide o štúdiu, ja som jeden zo spoluautorov tejto štúdie a tá štúdia vychádzala z verejnej dostupných dát, ktoré boli uverejnené na internete.
Teda ešte raz opakujem to isté, čo som povedal, neboli potrebné žiadne, žiaden súhlas zo žiadnej etickej komisie, skrátka takéto dáta sú voľne dostupné a ktokoľvek ich môže zobrať, narábať s nimi, spracúvať ich analyticky a urobiť štúdiu. Cieľom tej štúdie bolo práve naopak dokázať, či tá intervencia v podobe celoplošného testovania mala zmysel, alebo nemala zmysel, či mala efekt, či nemala efekt, či tam bolo, či tam reálne došlo k epidemickému zlepšeniu na území Slovenskej republiky.
Ďakujem.