23. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda výboru, svoje vystúpenie si začal tým, že ste si schválili nejaké programové vyhlásenie vlády a máte tam popísané v oblasti pôdohospodárstva nejaké veci, ako napr. zvyšovanie potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti. A tu si správne poznamenal, že v prípade dodržania tohto vášho, ktoré ste si tam napísali, nemôžeš zahlasovať za túto novelizáciu tohto zákona v takom stave, ako sa nachádza.
Mňa skôr vyrušuje to a toto nie je prvý prípad toho, ako funguje vládna koalícia, a to, že dôjde sem do prvého čítania nejaký návrh zákona alebo návrh novelizácie zákona, ktorý ale vôbec, vôbec neprejde odbornou diskusiou, a potom to príde sem na stôl, zistíme, že aj samotní koaliční poslanci majú voči tomu určité výhrady, čo plne rešpektujeme, ale zbytočne zas vyrušujeme a hlavne v tomto stave, kde máme pandémiu na COVID, vyrušujeme aj laickú a, samozrejme, odbornú verejnosť, ako takéto zásadné veci, takéto novelizácie zákonov bez odbornej diskusie, ktorá by tomu predchádzala, keby bola, tak by zamedzila tomu, že tu dostávame maily, telefonáty, búria sa potravinári, poľnohospodári, je to proste vyjasnené úplne na začiatku a možnože nejaká novelizácia sem príde taká, ktorú podporia aj opoziční, aj koaliční poslanci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja by som chcela odpovedať ako, áno, kolega Karahuta má viacero pripomienok k tomuto zákonu. Ja si myslím, že je priestor na to, aby sa rokovalo o pripomienkach a aby sa prijal prípadne pozmeňovací návrh, tento zákon prebieha alebo je predložený do riadneho legislatívneho procesu, to znamená, že prebieha riadna diskusia v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo riadne vyhodnotené.
Ja by som chcela vedieť, ako bol prijímaný predchádzajúci zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami za predchádzajúcej vlády. Pokiaľ viem, potravinári mali veľké výhrady a nebolo im vyhovené, takže o odbornej diskusii asi v tomto prípade sme nemohli vôbec ani hovoriť. V tomto prípade, keď si zoberieme návrh zákona, je tam 54 neprimeraných podmienok v zákone zakotvených, bavíme sa tu možno o 2, možno o 4 neprimeraných podmienkach, je to prvé čítanie, to znamená, je tu dostatočný časový priestor na to, aby sme sa zhodli, aby sme sa dohodli na ďalšom postupe.
Súhlasím s tým, že nie je etické predávať potraviny pod nákupnú cenu, skutočne to nie je etické, a práve tam som sa ja vo svojom príspevku zamerala a mohli ste to všetci počuť, že teda áno, ani ja to nepovažujem za etické a, a budeme, budem takisto hľadať v rámci diskusie riešenie, aby to tam zostalo, a rieši to aj Európska komisia okrem iného.
Na ostatnom sa určite vieme dohodnúť, rozhodne nepodporujem to, aby sa návrh zákona stiahol z legislatívneho procesu, je tu dostatočný priestor na to, aby sme si pripomienky vydiskutovali a následne ho posunuli do ďalšieho čítania.
Ďakujem.

Všet... Všet.. Ďakujem všetkým, ktorí svojimi faktickými post... poznámkami v podstate podporili to moje vystúpenie, ešte raz veľmi pekne ďakujem.
A ja by som na úvod povedal to, čo povedala pani Sulanová, áno, na konci je človek, hej, čiže stále mojím záujme bude človek, a ale nemôžem pripustiť, aby, aby v podstate bol len človek a len ekonomika a ja budem stále pozerať aj na celý potravinový reťazec, čiže záleží mi, úprimne mi záleží na pôde, záleží mi na rastlinách, záleží mi na zdravých zvieratách a záleží mi na zdravom človeku. Pokiaľ si nebudeme vážiť potravinový reťazec, tak potom choďme od toho preč, nebavme sa o takých zákonoch, proste stanú sa z nás obyčajní roboti a technokrati, a ako to skončí to už nechajme na osude.
Z druhej strany podporujem návrh pani poslankyne Halgašovej a som za to, aby tento zákon sa prejednal, už keď je vonku, prešiel riadnym legislatívnym procesom, to musíme uznať, je to takto. Ale musíme ho, musíme urobiť všetko preto, aby sa zmenil, pretože tu sú tieto dôležité veci, ne..., predaj pod cenu je jedna vec, ja si myslím, tam sa asi vo výsledku dohodneme, ale my musíme pozerať na tie dopady aj na tie, hlavne na to, čo chceme podporiť, a tým, že sme sa zaviazali podporiť slovenský vidiek, malé, stredné a rodinné podnikanie, tak musíme upraviť tie ustanovenia tohto zákona, aby aj ten malý mohol byť raz veľký. Keď ho nedostaneme do tých reťazcov a keď budeme podporovať dominanciu veľkých potravinárskych alebo poľnohospodárskych spoločností, tak ten malý bude stále malý, a ešte raz taká pandémia - a všetci malí nám zmiznú. Proste, pomôžme im upratať, dajme im možnosť logistiky, dajme im možnosť sa odprezentovať, hej, dajme im možnosť pracovať s etnologickými s nástrojmi v obchode tak, ako to môžu aj tí veľkí.
Ale akonáhle to necháme pôvodnom znení tak, ako to je teraz, ten malý z Liptova nikdy sa nedostane do Malaciek alebo na východ Slovenska, bude, chudák, v Liptove sa trápiť, pokiaľ ho nekúpi nejaký veľký, nedá mu ďalšie peniaze, ale už to bude, už to nebude ten...

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán spravodajca, predseda výboru, som celkom rád, že táto diskusia prebieha tak, ako prebieha, dokonca mám pocit, že jeden z takých dávnych návrhov poslancov OĽANO, aby sme, tak ako hovorí napokon aj ústava, viacej prihliadali na to, kto hovorí a čo hovorí, než na to, z ktorej politickej strany je, sa mi zdá, že ako keby v tejto chvíli v tejto sieni zákonnosti nadobúdalo určité potvrdenie toho, že naozaj by to malo byť predovšetkým tak, lebo počúval som pozorne, chvíľu som mal pocit, že súhlasím viacej jednou stranou, potom som tam nachádzal niečo, s čím súhlasiť nemôžem, ale to isté sa mi dialo aj na druhej strane, veľa vecí, ktoré zaznievali logicky, hodné zváženia a zase niektoré sa mi nepozdávali, nuž napokon ako ináč by to v tejto sieni malo byť, aj keď niekedy sme bývali svedkami, a to zase patrí na tú časť sieni, ktorú mám teraz po ľavici, kde sme videli vždy skalopevnú jednotu, nech sa dialo čokoľvek. Nuž, vážení občania, možno aj toto je prejav istej zásadnej zmeny, ktorá nastala v našej krajine, a verím, že je to zmena nezvratná, že sa diskutuje vecne, v záujme občana, a nie v záujme toho, že sme dostali ako ten pokyn, a nech sa deje čokoľvek, hlasujeme tak, ako nám bolo povedané, aj keď svedomie a rozum nám hovorí niečo iné.
Tak ja naozaj oceňujem, možno vás neuspokojím všetkými reakciami, tie niektoré, ktoré nesúvisia priamo s predmetom tohto zákona, si nechám na záver, ale tá podstata, to by som navrhoval, aby sme sa tak hýbali v takých logických nejakých horizontoch, by som si dovolil navrhnúť, aby sme teda to rozdelili do takých troch oblastí, a v týchto troch oblastiach by sme mohli rozprúdiť diskusiu, som, som v rozprave, budete reagovať, a tak to aj má byť.
Tak predovšetkým, keď by som povedal taký lajtmotív úvodný, že čo je kľúčovým slovom nášho rezortu, tak to je slovo miera. Ja mám to slovo rád, ja ho používam často aj v iných súvislostiach, naozaj nastaviť správnu mieru a v tomto prípade, tak ako aj hovoril pán predseda Karahuta, že treba si ctiť všetky časti toho reťazca, toho prúdu potravín z poľa cez spracovateľa, cez obchod až na naše stoly, to je naozaj potrebné, nie je to ľahké a my sme dnes svedkami toho, že sa o tú správnu mieru pokúšame zabojovať. To je taký len, dá sa povedať, politický úvod a teraz už poďme na tie konkrétne veci.
Prvú časť venujme tomu, k čomu nás vlastne zaväzuje smernica Európskej únie, lebo tu sa často spomínalo, že sme nejaký servilní a že sa snažíme veľmi rýchlo vykonať to, čo ešte ani nebolo dopovedané, v druhej časti, ktorá je naozaj našou iniciatívou, hovoríme o niektorých a budem hovoriť a vy ste mi hovorili a teraz si vymeníme názory o niektorých častiach tohto zákona, ktoré považujeme za neobhájiteľné, nelogické, ktoré odporujú istému náhľadu na samotnú vec bez ohľadu na to, aby som sa dopredu snažil stavať na jednu alebo na druhú stranu, naozaj sa snažíme byť na ministerstve objektívni a nebyť za každú cenu jednostranní, ja sa pridám aj k tomu, že aj s tými obchodnými reťazcami, tak ako aj s pôdohospodármi rokujeme často, verte tomu, nie sú to rokovania o to, aby sme urobili nejaké nekalé obchody, ale o to, aby sme našli najlepší spôsob, takže to bude tá druhá časť, keď dávame pri tejto príležitosti do zákona o neprimeraných obchodných podmienkach aj to, čo považujeme za neobhájiteľné, čo sa tam v minulosti dostalo neuvážene, možno z nejakého silného politického akcentu, možno kvôli tomu, že sme chceli kohosi trestať.
My nechceme trestať, my v tejto krajine chceme, aby zavládol systém, ktorý podporuje statočných bez ohľadu na ich veľkosť, bezo ohľadu na ich vyznanie, bez ohľadu na čokoľvek iné a ktorý tých, ktorí majú aj nekalé praktiky vyraďuje zo systému von. Je to jednoduché, ale je zjavné, že aj tejto vládnej koalícií sa to darí, nie je to ľahký proces, všetky zásadné zmeny, o tom hovorí história ľudstva, vždy vyvolávajú veľké kontroverzie, odpor, až by bolo divné, keby tomu tak nebolo, takže aj toto je jeden z dôkazov.
No a v tretej časti budem hovoriť zase aj o tých prvkoch, ktoré napriek tomu, že zaznela tam voči ním aj istá výhrada, ktoré považujeme za správne, aby tam ostali, aby chránili tých, ktorých chrániť majú. Takže poďme postupne do týchto troch častí, a ak by som zabudol, na záver potom ešte tie niektoré veci dopovedať, ktoré zazneli vo vašich faktických poznámkach aj vstúpeniach a ktoré priamo nesúviseli s predmetom rokovania.
Tak čo sa týka tej Európskej smernice, ona jednoznačne nám ukladá mnoho vecí, kde sme my oveľa, oveľa prísnejší. Je to napodiv, pani poslankyňa Halgašová to spomenula, my máme tam desiatky vecí, ktoré sú prikázané smernicou, ale my sme tvrdší vo vzťahu k obchodným reťazcom, viacej chránime nášho dodávateľa, nášho pôdohospodára, nášho spracovateľa, ako to od nás chce Európska únia, takže tu by sme mohli povedať, aká servilnosť, my sme tí, ktorí viac nad rámec Európskej únie sa stavajú na stranu slabšieho, menšieho, ktorý naozaj veľmi často je producent, človek poľa a spracovateľ.
Ale sú tu tri, doslova tri veci, ktoré jednoducho sú v tomto prípade Európskou úniou postavené na silnejší piedestál, a my sme povinní a robíme to bez problémov, lebo vôbec nejde o nejaké významné momenty, ktoré je povinný zapracovať do nášho právneho systému, pretože, prosím, ak tu niekedy zaznieva otázka (ruch v sále a zaznievanie gongu), že čo tá Európska únia, tak ja musím povedať, že som človek, ktorý si ctí toto spoločenstvo, ktorý je hrdý na to, že sme jeho súčasťou, a ktorý si myslí, že slušnou spoločnosťou vždy hýbu aj také motívy, ako je rešpektovanie spoločných dohodnutých demokratických zásad, takže smernice Európskej únie nie sú diktátom, nie sú nejakým nezmyselným príkazom, ale sú vecou, na ktorých sa dohodli predstavitelia štátov, a ja budem vždy ich rozhodnutia rešpektovať a v tomto prípade sa to deje veľmi jednoduchým, bezbolestným spôsobom, keď tie tri body, ktoré ideme zapracovať, pokiaľ sa rozhodnete schváliť tento návrh novely, sú tie, že rozširuje sa tu oblasť ochrany medzi... a vzťahom medzi dodávateľom a odberateľom aj o združenia, pretože doteraz nám niektoré obchodné jednotky, a konkrétne to bola COOP Jednota, unikali práve spod tej prísnosti našej ochrany dodávateľa tým, že nebolo potrebné vzťahovať podmienky neprimerané na obchodné združenia, takže opäť len potvrdenie v prospech toho, aby náš dodávateľ mal rovnaké právo nielen proti mono postavenému nejakému reťazcu, ale aj voči obchodnému združeniu, nepáči sa im to, ale nachádzame v tom logiku, nevidíme dôvod na to, aby, aby medzi Tescom a COOP bol nejaký rozdiel z hľadiska prísnosti podmienok, ktoré dávame do tohto zákona. Takže úplne otvorene aj s pomenovaním konkrétnych reťazcov je to presne to, čo poslúchame tú zlú Európsku úniu (povedané so smiechom), aby sme ešte zvýšili ochranu našich dodávateľov. To je prvá vec.
Druhá vec, ktorá tam je, je taká vec ako obchodné tajomstvo, tu sa jednoznačne hovorí, že porušenie obchodného tajomstva je neprípustné. Jednoducho že sa nemôže vo vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom vstupovať do obchodného tajomstva, pretože Európska únia ctí trh, ctí jeho zásady, jeho voľnosť, a toto je záležitosť, ktorú proste nechceme pripustiť, aby sme porušením obchodného tajomstva umožnili jednej alebo druhej strane zneužívať takéto informácie na v tomto prípade nekalú obchodnú súťaž, takže to je druhý bod, kde teda ideme vyhovieť Európskej únii, pretože to nielen musíme, ale aj cítime, že má to svoju logiku.
A tretí bod je ten, kde zase chránime, že neprimeranou podmienkou teda chránime toho dodávateľa, toho slabšieho, že neprimeranou podmienkou, ktorá by mohla zavládnuť na tomto zmluvnom trhu, je aj to, aby odberateľ, teda ten obchodník nemohol tlačiť na dodávateľa, aby mu nejakým spôsobom zakazoval privolať kontrolu na obchod. Úplne logické, dialo sa to, zrejme sme na to nepomysleli, takže aj v tomto prípade je to vyslovene na strane ochrany nášho menšieho, slabšieho často dodávateľa potravín, že ho chránime voči tomu, aby takáto jeho požiadavka na kontrolu nemohla byť považovaná za niečo legálne, aby bola požadovaná za neprimerané, a takisto je v tejto istej časti zohľadnená aj požiadavka, aby náklady, ktoré vyplynú kontrolovanému obchodu, nemohli byť akýmkoľvek spôsobom prenášané na dodávateľa.
Takže to sú tri momenty, ktoré dávame do tejto novely, a zdôvodnil som ich nielen azda tým, že sú smernice Európskej únie, ale aj tým, že sú nanajvýš primerané a najmä chránia toho slabého. No poďme teraz k tej druhej, ťažšej časti tejto diskusie, kde teda moja pozícia bude trocha možno slabšia, kde budete vo väčšine, ale veď napokon vy ste v sieni zákonnosti poslanci, vy ste tvorcovia zákonov a ja som len predkladateľ spolu s mojím odborným kolektívom, to je otázka tak často teraz, dnes diskutovaných ekonomicky oprávnených nákladov.
Je úplne prirodzené, že táto otázka vzbudzuje takúto veľkú diskusiu, len chcem tu zdôrazniť to, čo mám tu aj v poznámkach napísané, že toto nie je len názor nášho ministerstva, že ekonomicky oprávnené náklady a vypustenie teda tohto zákazu by bolo protiprávne alebo nelogické, pretože takéto niečo, mám tu v poznámkach napísané, rozhodne zastáva aj Protimonopolný úrad vo svojich dokumentoch, ministerstvo hospodárstva a najmä Európska komisia v týchto v troch bodoch, to si vyhodnocujem ja osobne ako taký pomerne závažný indikátor neodvôvodniteľnosti takéhoto zákazu, že by sme teda ekonomicky oprávnené náklady mali považovať, teda predaj, zákaz predaju pod tieto náklady mali považovať za niečo, čo je absolútne neprípustné, tak ako ste často povedali.
Máme tu, ja som si tu poznačil, že nevyvrátiteľné argumenty, ktoré, lebo tu je aj kopu ďalších, ale tie, ktoré naozaj by mali spevňovať argumentačnú bázu ministerstva pôdohospodárstva, tak predovšetkým je to otázka práve toho obchodného tajomstva, že sa považuje, a to som už zmieňoval v tej inej súvislosti pred chvíľočkou, za nelogické, nesprávne a vlastne protiprávne, aby odberateľ poznal ekonomické, oprávnené náklady svojho dodávateľa. To je niečo, čo odporuje možnosti trhu, a nemá to podľa nášho názoru oprávnenie v slobodnej obchodnej súťaži. A ono to v podstate je dôverná informácia, takže odberateľ sa, v takomto prípade, ak by sme uplatňovali zákaz takéhoto nákupu, sa môže dostať do situácie, že bude musieť zaplatiť pokutu, alebo teda bude vystavený sankciám, ktoré vyplynú z porušenia tohto zákona, a pritom bude pokutovaný za to, že porušuje práve ďalšie ustanovenie, ktoré mu zakazuje poznať ekonomicky oprávnené náklady, takže dve veci proti sebe pôsobiace, ako pokutovať niekoho za niečo, čo vlastne vykonať nesmie. Ekonomicky oprávnené náklady sú obchodným tajomstvom, dôvernou informáciou každého dodávateľa, a tak by sme to mali aj ctiť.
Druhá poznámka, ktorú mám v tejto polemickej záležitosti, je otázka toho, že, že transpozíciou smernice sa tam dokonca v inej súvislosti z Bruselu zavádza neprimeraná podmienka, že získanie, využitie alebo alebo sprístupnenie obchodného tajomstva účastníkov obchodného vzťahu je teda neprimeranou podmienkou. Ak by sme transpozíciu tejto neprimeranej podmienky dali, nebolo by možné dodržať jednu neprimeranú podmienku bez toho, aby nedošlo k porušeniu tej inej, teda získaniu obchodného tajomstva, resp. jeho podstaty.
A tretia poznámka, zákaz predaja pod ekonomicky oprávnené náklady je upravený v zákone o cenách. My to vlastne, takúto zákonnú normu máme. A nie je možné, tak ako zhodli sa aj naši právnici, aby jeden inštitút upravovali dva rôzne zákony, a touto novelou teda by bola potom, keby sme toto neponechali naďalej, bola pripustené dvojkoľajnosť, ktorá je tu nenáležitá. Takže toľko k tomu, že ekonomicky oprávnené náklady by mali ostať v rovine obchodného tajomstva a ich zverejnenie by vlastne mohlo veľmi poškodiť samotného dodávateľa. Ktorý dodávateľ by bol za to, aby jeho konkurencia poznala náklady, za ktoré vyrába, ktoré sú hraničné a ktoré, pokiaľ sa pôjde pod ne, znamenajú zlikvidovanie jeho pozície na trhu?
Ďalšou otázkou, ktorá sa tu diskutuje, je vypustenie zákazu predaja pod nákupnú cenu. Keď sa na to pozrieme z pohľadu samotného zákazníka, nuž preňho je to výhoda. Môže sa dostať k nákupu položky, ktorá je preňho cenová výhodná. To by sme možno s ohľadom na situáciu aj v istej vitalite nákupnej slovenského občana mohli považovať za správne. Ale čo viac v tejto súvislosti hodnotíme ako naozaj neobhájiteľné (ruch v sále a zaznievanie gongu), dávať takýto zákaz, je skutočnosť, že by sme nemohli akceptovať takú vec, ako je, sú akciové výpredaje. My by sme jednoducho nútili obchodníka, odberateľa, že musí za každú cenu ten tovar predať za nákupnú cenu, pretože nemá inú zákonnú možnosť, a tým pádom nejaké výpredaje, zľavy, akékoľvek akcie - tak obľúbené medzi občanmi - by sa dostali mimo zákonného rámca.
A tretia vec logická, ktorá by mala asi poslúžiť na to, aby sme sa vedeli zhodnúť na tom, že toto by naozaj malo byť vypustené zo zákona, je otázka tá, že takýto nákup je svojím spôsobom - a predaj následne za nižšiu cenu - je likvidačný pre samotného obchodníka. Ktorý obchodník by uplatňoval túto taktiku široko, dlhodobo a systémovo, kupovať za euro a predávať za 50 centov? Takže nevstupujme, podľa nášho názoru, do oprávneného, legitímneho nároku obchodníka, aby cenovú politiku si viedol sám a aby sme mu nediktovali, že keď to kúpil za to euro, takže to musí aj za to euro minimálne predať. Chránime tým záujem zákazníka, ale zároveň sa staviame aj na stranu logiky, a napokon aj z hľadiska toho základného pohľadu obchodníka uznávame, že by bol obchodne sebevrahom, keby pripustil, že bude toto uplatňovať ako nejaký princíp.
Ja viem, výhľady sú, ktoré tak zaznievali veľmi husto v tom, že a čo tí ostatní, že keď ten veľký obchodník predáva takúto položku tak lacno, takže ako keby nútil aj iných partnerov v iných obchodných reťazcoch uplatňovať rovnakú taktiku. No, prosím pekne, ale rešpektujme slobodu nielen trhu medzi obchodníkom a jeho dodávateľom, ale rešpektujme aj slobodu ľudí kupovať tam, kde je to pre nich výhodné. A myslím si, že práve v tomto ohľade by sme kľudne mohli povedať, že samotný trh, samotný zákazník dokáže rozhodnúť o tom, aká má byť cenová politika, taktika jednotlivých obchodníkov. To bol druhý moment. (Ruch v sále.)
A teraz ešte k tomu, čo zase, naopak, sa domnievame napriek tomu, že zazneli z obidvoch strán návrhy na to, aby to bolo vypustené, čo sa domnievame, aby to ostalo zachované a prípadne ešte upravené, upresnené, čo je jeden z cieľov tejto novely, to sú tie logistické poplatky, tie bonusy. Sme presvedčení, že keď raz dodávateľ dodal svoj tovar do toho logického centra, alebo priamo teda do toho skladu odberateľa, nemôže ho už odberateľ, obchodník nútiť v žiadnom prípade, aby sa podieľal na nejakých ďalších nákladoch, keď raz bola dohodnutá cena, ktorá obsahovala aj dodávku tovaru na konkrétne miesto. Voľakedy sme tomu hovorili frankostat odberateľa (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), aby sa zvyšovala ďalšia cena, pretože v takomto prípade naozaj by to mohlo zaváňať tým, že sa na dodávateľa prenášajú neoprávnené náklady. Dodávateľ, ak tieto náklady pociťuje ako hodné zreteľa, nuž nech si, teda odberateľ, obchodník, ako hodné zreteľa, nuž nech si ich premietne do ceny. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán minister...

Mičovský, Ján, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
78
Je 11.00 hod., budem musieť prerušiť.

Ďakujem. Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 118, za 111, proti nikto, zdržalo sa 7, hlasovali všetci prítomní.
Konštatujem, že sme sa uzniesli na tom, ktoré výbory sa budú týmto návrhom zaoberať.
Dámy a páni, to bolo posledné hlasovanie.
Pán poslanec Drdul, procedurálny návrh, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel iba pre záznam uviesť, že v hlasovaní 97 ma vykázalo, ako hlasoval som za, pričom som bol proti. Ďakujem

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Ďakujem. Prosím, zaznamenajte to.
Pán poslanec Laurenčík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Takisto som, by som chcel opraviť svoje hlasovanie pri tlači 375, hlasovanie 97, ma vykazuje zariadenie, že som hlasoval za, a chcel som byť proti. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Poprosím členov výboru pre financie, aby sa dostavili do miestnosti výboru hneď po ukončení rokovania cca o 12.05 hod. Ďakujem pekne.

Ja len pripomínam členom výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, 12.15 hod. máme rokovanie, a je to v miestnosti č. 71 v ubytovacom zariadení. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teda dovoľte, aby som dokončil svoje vystúpenie v rozprave k tomuto návrhu. Bolo prerušené vo chvíli, keď sme rozprávali o tom, o logistickom bonuse, teda o tom kontraverznom pohľade na odberateľa, obchodníka, veľkoobchodníka, ktorý prenášal často nemalú časť nákladov za dopravu tovaru do svojho obchodu alebo logistického centra na dodávateľa. Mal tam svoju predstavu, že je na to nejaký nárok, že sa na tom nejakým spôsobom musí podieľať ten dodávateľ. (Ruch v sále.)
Toto jednoznačne odporujeme a opäť sa stávame na stra... staviame na stranu malého, často znevýhodneného dodávateľa. Keď by ste si urobili krátku rekapituláciu, aj to, čo bolo pred hlasovaním, vlastne väčšinu tých vecí, o ktorých tu hovoríme, s výnimkou problematického nakupovania pod ekonomicky oprávnené náklady sú v prospech tých malých dodávateľov. Takže vlastne unisono môžeme potvrdiť istú zhodu v tom, čo tu zaznievalo zo všetkých troch radov v tejto sieni zákonnosti, ale uznávam, že tie ekonomické oprávnené náklady, tam tá disharmónia bola silná a budeme ešte zrejme o nej rozprávať.
Ale k tomuto logistickému bonusu, k tomu prenášaniu nákladov na dopravu, na dodávateľa, jednoznačne len spresňujeme. Hovorím, len spresňujeme. To je tá tretia sekcia tohto zákona. Podmienky a úpravy, ktoré znemožňujú, aby veľký obchodník prenášal tieto náklady na dodávateľa. Jednoznačne ju tu spresňujeme a pripomíname, že ak sa raz zaplatila cena, ktorá bola dohodnutá, nie je možné k tejto cene v nejakom intervale časovom účtovať tieto logistické poplatky, a je to dané teda aj logikou, že ak má obchodník pocit, že tie náklady na dopravu sú reálne nemalé, ktoré ešte musel znášať a boli mimo dohodnutého rámca zmluvy s dodávateľom potraviny, nuž nech ich premietne do ceny a nech bojuje o svojho zákazníka týmto spôsobom.
V tejto tretej skupine tých dôležitých bodov, ktoré zaznievajú v tejto novele návrhu novely zákona (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), je aj otázka zaplatenia kúpnej ceny. Tu sa dostávame do takej zaujímavej situácie, keď sa priznám, že som so svojimi kolegami na ministerstve pomerne veľa o tom diskutoval. To je totižto ten rozpor medzi dodacím listom a faktúrou. Nie som síce echtovný ekonóm, ale som vždy uznával akúsi takú logiku, že môže odberateľ zaplatiť kúpnu cenu až vtedy, keď má k dispozícii faktúru riadne vyhotovenú so všetkými náležitosťami, ktoré faktúra má mať. A to som tento názor ctil pomerne dlho, minister-neminister, hovorím si, tu nie je možné tvrdiť, že by mal odberateľ, obchodník platiť na základe dodacieho listu. No ale minister predsi nemusí byť najmúdrejší na ministerstve - ani väčšinou nebýva. Má okolo seba múdrych ľudí.
A po dlhých diskusiách s právnikmi a s ľuďmi, ktorí sa tomu rozumejú výrazne lepšie ako ja, som bol presvedčený a to stanovisko teraz tu aj do tejto novely oficiálne s plnou zodpovednosťou hlásim, zase je to opäť na stranu a v prospech toho malého, často znevýhodňovaného dodávateľa potravín, spracovateľa alebo priamo výrobcu, že je naozaj veľká pravdepodobnosť, že akýkoľvek súd, a ešte sa nekonal v tejto veci, ktorý by dostal na posúdenie túto záležitosť (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), by potvrdil, že veru odberateľ, obchodník je povinný zaplatiť kúpnu cenu na základe toho faktu, že tovar prebral riadne a potvrdil dodací list.
Prečo vznikol vôbec tento problém? Preto, lebo pomerne často sa stávalo, je to akási história, verím, že už len história, nie budúcnosť, že sa údajne pomerne nahusto faktúry vystavovali na poslednú chvíľu a že teda tam boli potom často konštatované momenty, že tá faktúra nemá nejaké náležitosti. Vracali sa faktúry takto skritizované naspäť a dodávateľ, malý dodávateľ, ktorý potreboval svoje peniaze, mal problém, že svoje peniaze dlhodobo v istom intervale nevedel dostať napriek tomu, že tovar riadne dodal a že právny poriadok Slovenskej republiky hovorí, že dodanie tovaru a prevzatie na dodacom liste je dôvod na to, aby bol tento tovar v čase zaplatený, a je tam potom hra s termínmi, že v termíne, ktorý nastane skôr. Áno, lebo môže sa sťať, že teda bol dodací list, a potom bola faktúra, ktorá však mala nejakú lehotu splatnosti, takže ak dodací list bol potvrdený, tvrdíme na základe zrelého zváženia právnym aparátom ministerstva pôdohospodárstva, že už toto je dôvod na to, aby bol vyplatený obnos za dodaný tovar, a tvrdenie odberateľov, že nemôžu uhradiť cenu bez faktúry, to mám tak ako tu napísané, lebo to je tá veta, s ktorou som sa stotožňoval pomerne ťažko a dlho, že na základe dodacieho listu nemôžu zaplatiť kúpnu cenu, je neodôvodnené, alebo teda nepravdivé, alebo odporujúce právnemu poriadku.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak by sme urobili krátku rekapituláciu týchto základných faktov, o ktorých sme rozprávali, tak vlastne sa musíme pri istom štatistickom súčte všetkých výhrad a potvrdení dostať k tomu, že táto novela zákona o neprimeraných obchodných podmienkach je výrazne v prospech dodávateľa a odstraňuje len tie veci, ktoré nie preto, že budú predmetom, že Európska únia v rámci toho infringementu to jednoducho neuzná, ale odstráni sa práve kvôli tomu, že posúdenie, logika a analýza celého prípadu jednoznačne hovorí, že tie záležitosti, ktoré navrhujeme vypustiť z tohto zákona, a čo bude napokon vo vašich rukách, ako to posúdite, sú opodstatnené, že jednoducho toto, aj keď namietali povedzme hlavne tie ekonomicky oprávnené náklady, treba chápať ako to, čo bolo chybne zapracované z dôvodov, ktoré nebudem tu posudzovať, do právneho systému Slovenskej republiky. A vôbec sa tým nestávam ani ja, ani moji kolegovia na stranu jedných alebo druhých,
staváme sa na stranu logiky veci, na stranu všetkých, ktorí sa zúčastňujú na tomto reťazci od poľa až po naše stoly, chceme byť voči všetkých spravodliví a som presvedčený, že aj tento návrh je vyjadrením takejto spravodlivosti, alebo teda úprimnej snahy o ňu.
Ja som povedal v úvode, že ešte musím zareagovať na niektoré veci, ktoré zaznievali v tých mnohých faktických poznámkach a ktoré priamo nesúvisia síce s týmto zákonom, ale treba o nich rozprávať, napokon prečo nereagovať, keď bolo to tu verejne takto povedané.
Tých pár poznámok, no hlavne o tom, že kde sme za desať mesiacov dostali túto krajinu, že teda tú rozkvitajúcu krajinu s prehýbajúcimi sa stolmi pod slovenskými potravinami, so spokojnými farmármi, s bohatstvom polí, s bohatstvom fragmentácie krajiny. Viete, nebudem vás zdržiavať tým. Napokon stále sa pozerať len dozadu a hovoriť, aké to bolo, nemá význam, lebo my vlastne všetci vieme, a keď nevieme, tak aspoň tušíme, že aké to bolo a že to nebolo také, aké to malo byť.
Ja priznávam, že za desať mesiacov sme nevyhrali ešte žiadnu veľkú bitku o to, aby v našej krajine aj po stránke polí, lesov a potravín bolo lepšie. Naozaj saldo zahraničného obchodu, tie hrozivé 2 mld., ktoré tlačíme pred sebou, sú pre vás, ktorí máte radi čísla, argumentom, ktorý nepotrebuje už ďalšie nejaké veľké rozpravy. Vyvážame suroviny, síce slobodným rozhodnutím producentov, tak to zvážili, tak je to pre nich výhodné, tak sme nastavili systém, no a dovážame množstvo potravín, ktoré nie sú slovenské. Netvrdím, že sú, tak ako ste to mnohí povedali, vždy aj nekvalitné, to je otázka od jedného prípadu k druhému, ale je fakt, že za tento stav sa aparát ľudí, ktorí robí veľmi razantne a výkonne, aj keď to možno tak všetci nevidíte, a je to aj správne, prečo by ste sa zaoberali detailmi, vy máte právo vidieť výstupy, tieto, títo ľudia riešia, a že verím, že to aj vyriešia.
Takže prijímam tú kritiku, že za desať mesiacov veľa toho nevidno, ale musím úprimne povedať, že sa nemôžem stotožniť s tým, že je to kritika oprávnená, pretože nasadenie ľudí na ministerstve pôdohospodárstva na to, aby sa veci zmenili, a je ich obrovské množstvo, je enormné. To je môj názor, ktorý vyplýva nie z toho, že by to niekto napísal, toto, aby som to tu takto interpretoval, ale to vychádza z môjho poznania toho, čo je výkonnosť ľudí, čo je ich čestnosť, čo je ich snaha nerobiť len za honorár menom plat, ale aj za honorár menom služba krajine.
Zaznievalo tu od pani poslankyni Vaľovej, že vlastne s tými jahňatami. Ja by som na to začal celkom sympaticky, že to bolo celkom dobre rozbehnuté a že nemôže kúpiť tú jahňacinu. No svojím spôsobom je to vlastne ozaj pozitívna správa, lebo vlani nás k tomu donútila situácia, ktorá bola vo vzťahu k tradičnému odberovateľov... odberateľovi jahňaciny, teda Talianskom, narušená COVID-om, a zrazu sme nevedeli, čo s jahňatami. Spotrebiteľ na základe dobrej spolupráce práve tých troch článkov, chovateľov oviec, spracovateľov a obchodníkov, ktorí prijali našu prosbu a naozaj urobili všetko pre to, aby aj keď na to neboli zvyknutí, sa, sa jahňacina na ich pultoch zjavila, dokázali, že to ide, takže vlastne ďakujem pani poslankyni Vaľovej, že jej to chýba, lebo chýba to kvôli tomu, že jahňatá sú sezónna produkcia, ešte sa len budú rodiť tie, čo teda na Veľkú noc pôjdu, verme, že nie do Talianska, ale na naše stoly. Vnímam aj určité pochybenia teraz v tomto reťazci z hľadiska cenovej politiky, lebo niektoré ceny sa, alebo teda tie ceny medzi jednotlivými článkami tejto reťaze sa trocha inak vyvíjajú, ako to bolo vlani, nie je právo ministerstva diktovať niekomu, len budeme dbať na to, aby sa dohodli, pretože výstupná cena na tom pulte musí byť akceptovaná zákazníkom, ktorý to chce kúpiť. Vlani, chvalabohu, tá jahňacina zmizla aj za 9,90 eur, dneska sa to pohybuje, možno niektorí majú predstavu, za 12 eur za kilo. Ja zase musím len hodnotiť tú snahu, že už veru nezopakujeme to, že jahňacina bude považovaná za niečo, čo musí končiť v Taliansku, keď sme si pomerne a jasne zvykli na to, že je to vynikajúce, zdravé a slovenské.
Nájmy SPF, som tiež dostal pripomienku. Áno, vlani to bolo takým lajtmotívom tých, toho zápasu medzi, medzi pôdohospodármi a ministerstvom a bolo mi povedané pánom poslancom Takáčom, že vlastne som si vymyslel akúsi listinu, že som to vôbec nemusel urobiť. No viete, že úradník má konať v zmysle zákona a nemôže konať mimo neho. Tú listinu som napokon aj niekedy ukazoval, však ona stále je, kde sa o tom hovorí. To, že to v minulosti bolo zanedbané, že to bola politika podliezania latky a že to bola snaha urobiť niečo, čo možno bolo na prospech politických bodov predchádzajúcej garnitúry, a keby sme aj zanedbali tú listinu z Bruselu, ktorá to ukladala už mojím predchodcom, nemôžme zanedbať fakt, že niektorí poľnohospodári mali hektár za 5 eur za rok a niektorí za 85, hneď vedľa. Bola to púha nespravodlivosť a my sme týmto zjednaním poriadku nastolili nie to, že by sme oberali kohosi o ťažko zarobené peniaze, každý farmár vie, kde ich má dať, je mi to jasné, ale že sme zjednali spravodlivosť.
To, že bolo viacej počuť tých, čo kričali a hovorili, že to je unfér, nuž mali lepšie piár, možno tí malí, ktorí sa potešili, to piár také nemajú, ale ja nevnímam ani moji ľudia to, že kedy dostane viacej kritiky alebo viacej potlesku z ampliónov, z televízie alebo z iných výstupov. Naozaj v mojom veku už nie som na to citlivý, verte mi, ale vnímam to, čo hovorí zdravý rozum, čo je správnejšie.
A ozaj si, pán poslanec, myslíte, že bolo dobré zachovať tie rozdiely, ktoré sa predchodkyňa aj na SPF napriek tomu, že už tú listinu poznala, bála urobiť, nuž podľa mňa nebolo to v poriadku a ja naozaj budem počúvať hlavne zdravý rozum, a nie, nie potlesky davu, aj keď politik by mal, ale viete, ja som lesník, ktorý sa na chvíľočku stal politikom, takže si na rozdiel od mnohých z vás nemyslím, že som politikom. Politici by mali byť školení a mali by vedieť viacej možno o tejto profesii. Ja, žiaľ, sa to už asi nenaučím, ale dávam do tohto zápasu to, čo cítim, že je správne doňho dať, keď ma už život postrčil na chvíľočku do tejto pozície.
Ešte tu zaznievali tie výročné správy od pani poslankyni Halgašovej. No nemám s tým problém, aby tá výročná správa, priznám sa, aj mi toto uniklo, že by mala byť vyňatá. Výročné správy sú dôležitým dokumentom. Sám často siaham, keď ma zaujíma nejaká inštitúcia, po výročných správach z rôznych organizácií. Ak som správne pochopil, mala dostať vyššiu vážnosť alebo vyššiu publicitu, s tým plne súhlasím, veď napokon sme v prvom čítaní a som za to, aby sme to dočistili.
No a ten záver je taký, touto novelou sa neznižuje nijako vážnosť ochrany obchodných vzťahov, aby bola spravodlivá, a už som pripomenul, že hlavne teda v prospech tých malých často v nevýhodnej pozícii, len sa to urobí tak, aby sme tam dali také nevykonateľné, nelogické podmienky, ktoré pri tom, pri tej kategórii oprávnených ekonomických nákladov naozaj chýbajú. Ja som si vám dovolil už povedať tie argumenty. Naozaj nemožno podmieňovať takúto kategóriu jej dodržiavania tým, že sa bude porušovať zase niečo iné. Proste nemôžeme niekoho pokutovať za to, že neurobil niečo, čo mu na druhej strane iný zákon zakazuje. Prosím pekne, takýto asi postup právny, ak aj by mal vzniknúť, tak je prvou povinnosťou v sieni zákonnosti to napraviť, pretože trestať pokutou niekoho za niečo, čo je vlastne iným zákonom zakázané, to proste nemôže tak byť. Ak budete reagovať, budem ešte o tom hovoriť podrobnejšie. Pre túto chvíľu neviem, ak, veď vy mi pripomeniete, ak som niečo zabudol, na niečo reagovať.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, úprimne ďakujem za túto diskusiu a verím, že bude viesť k tomu, na čom ste sa zhodli, obidve časti tohto politického spektra, že treba nám poslúžiť občanovi, a verte tomu, že to je jediný cieľ aj nášho ministerstva.
Ďakujem.