Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teda dovoľte, aby som dokončil svoje vystúpenie v rozprave k tomuto návrhu. Bolo prerušené vo chvíli, keď sme rozprávali o tom, o logistickom bonuse, teda o tom kontraverznom pohľade na odberateľa, obchodníka, veľkoobchodníka, ktorý prenášal často nemalú časť nákladov za dopravu tovaru do svojho obchodu alebo logistického centra na dodávateľa. Mal tam svoju predstavu, že je na to nejaký nárok, že sa na tom nejakým spôsobom musí podieľať ten dodávateľ. (Ruch v sále.)
Toto jednoznačne odporujeme a opäť sa stávame na stra... staviame na stranu malého, často znevýhodneného dodávateľa. Keď by ste si urobili krátku rekapituláciu, aj to, čo bolo pred hlasovaním, vlastne väčšinu tých vecí, o ktorých tu hovoríme, s výnimkou problematického nakupovania pod ekonomicky oprávnené náklady sú v prospech tých malých dodávateľov. Takže vlastne unisono môžeme potvrdiť istú zhodu v tom, čo tu zaznievalo zo všetkých troch radov v tejto sieni zákonnosti, ale uznávam, že tie ekonomické oprávnené náklady, tam tá disharmónia bola silná a budeme ešte zrejme o nej rozprávať.
Ale k tomuto logistickému bonusu, k tomu prenášaniu nákladov na dopravu, na dodávateľa, jednoznačne len spresňujeme. Hovorím, len spresňujeme. To je tá tretia sekcia tohto zákona. Podmienky a úpravy, ktoré znemožňujú, aby veľký obchodník prenášal tieto náklady na dodávateľa. Jednoznačne ju tu spresňujeme a pripomíname, že ak sa raz zaplatila cena, ktorá bola dohodnutá, nie je možné k tejto cene v nejakom intervale časovom účtovať tieto logistické poplatky, a je to dané teda aj logikou, že ak má obchodník pocit, že tie náklady na dopravu sú reálne nemalé, ktoré ešte musel znášať a boli mimo dohodnutého rámca zmluvy s dodávateľom potraviny, nuž nech ich premietne do ceny a nech bojuje o svojho zákazníka týmto spôsobom.
V tejto tretej skupine tých dôležitých bodov, ktoré zaznievajú v tejto novele návrhu novely zákona (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), je aj otázka zaplatenia kúpnej ceny. Tu sa dostávame do takej zaujímavej situácie, keď sa priznám, že som so svojimi kolegami na ministerstve pomerne veľa o tom diskutoval. To je totižto ten rozpor medzi dodacím listom a faktúrou. Nie som síce echtovný ekonóm, ale som vždy uznával akúsi takú logiku, že môže odberateľ zaplatiť kúpnu cenu až vtedy, keď má k dispozícii faktúru riadne vyhotovenú so všetkými náležitosťami, ktoré faktúra má mať. A to som tento názor ctil pomerne dlho, minister-neminister, hovorím si, tu nie je možné tvrdiť, že by mal odberateľ, obchodník platiť na základe dodacieho listu. No ale minister predsi nemusí byť najmúdrejší na ministerstve - ani väčšinou nebýva. Má okolo seba múdrych ľudí.
A po dlhých diskusiách s právnikmi a s ľuďmi, ktorí sa tomu rozumejú výrazne lepšie ako ja, som bol presvedčený a to stanovisko teraz tu aj do tejto novely oficiálne s plnou zodpovednosťou hlásim, zase je to opäť na stranu a v prospech toho malého, často znevýhodňovaného dodávateľa potravín, spracovateľa alebo priamo výrobcu, že je naozaj veľká pravdepodobnosť, že akýkoľvek súd, a ešte sa nekonal v tejto veci, ktorý by dostal na posúdenie túto záležitosť (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu), by potvrdil, že veru odberateľ, obchodník je povinný zaplatiť kúpnu cenu na základe toho faktu, že tovar prebral riadne a potvrdil dodací list.
Prečo vznikol vôbec tento problém? Preto, lebo pomerne často sa stávalo, je to akási história, verím, že už len história, nie budúcnosť, že sa údajne pomerne nahusto faktúry vystavovali na poslednú chvíľu a že teda tam boli potom často konštatované momenty, že tá faktúra nemá nejaké náležitosti. Vracali sa faktúry takto skritizované naspäť a dodávateľ, malý dodávateľ, ktorý potreboval svoje peniaze, mal problém, že svoje peniaze dlhodobo v istom intervale nevedel dostať napriek tomu, že tovar riadne dodal a že právny poriadok Slovenskej republiky hovorí, že dodanie tovaru a prevzatie na dodacom liste je dôvod na to, aby bol tento tovar v čase zaplatený, a je tam potom hra s termínmi, že v termíne, ktorý nastane skôr. Áno, lebo môže sa sťať, že teda bol dodací list, a potom bola faktúra, ktorá však mala nejakú lehotu splatnosti, takže ak dodací list bol potvrdený, tvrdíme na základe zrelého zváženia právnym aparátom ministerstva pôdohospodárstva, že už toto je dôvod na to, aby bol vyplatený obnos za dodaný tovar, a tvrdenie odberateľov, že nemôžu uhradiť cenu bez faktúry, to mám tak ako tu napísané, lebo to je tá veta, s ktorou som sa stotožňoval pomerne ťažko a dlho, že na základe dodacieho listu nemôžu zaplatiť kúpnu cenu, je neodôvodnené, alebo teda nepravdivé, alebo odporujúce právnemu poriadku.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak by sme urobili krátku rekapituláciu týchto základných faktov, o ktorých sme rozprávali, tak vlastne sa musíme pri istom štatistickom súčte všetkých výhrad a potvrdení dostať k tomu, že táto novela zákona o neprimeraných obchodných podmienkach je výrazne v prospech dodávateľa a odstraňuje len tie veci, ktoré nie preto, že budú predmetom, že Európska únia v rámci toho infringementu to jednoducho neuzná, ale odstráni sa práve kvôli tomu, že posúdenie, logika a analýza celého prípadu jednoznačne hovorí, že tie záležitosti, ktoré navrhujeme vypustiť z tohto zákona, a čo bude napokon vo vašich rukách, ako to posúdite, sú opodstatnené, že jednoducho toto, aj keď namietali povedzme hlavne tie ekonomicky oprávnené náklady, treba chápať ako to, čo bolo chybne zapracované z dôvodov, ktoré nebudem tu posudzovať, do právneho systému Slovenskej republiky. A vôbec sa tým nestávam ani ja, ani moji kolegovia na stranu jedných alebo druhých,
staváme sa na stranu logiky veci, na stranu všetkých, ktorí sa zúčastňujú na tomto reťazci od poľa až po naše stoly, chceme byť voči všetkých spravodliví a som presvedčený, že aj tento návrh je vyjadrením takejto spravodlivosti, alebo teda úprimnej snahy o ňu.
Ja som povedal v úvode, že ešte musím zareagovať na niektoré veci, ktoré zaznievali v tých mnohých faktických poznámkach a ktoré priamo nesúvisia síce s týmto zákonom, ale treba o nich rozprávať, napokon prečo nereagovať, keď bolo to tu verejne takto povedané.
Tých pár poznámok, no hlavne o tom, že kde sme za desať mesiacov dostali túto krajinu, že teda tú rozkvitajúcu krajinu s prehýbajúcimi sa stolmi pod slovenskými potravinami, so spokojnými farmármi, s bohatstvom polí, s bohatstvom fragmentácie krajiny. Viete, nebudem vás zdržiavať tým. Napokon stále sa pozerať len dozadu a hovoriť, aké to bolo, nemá význam, lebo my vlastne všetci vieme, a keď nevieme, tak aspoň tušíme, že aké to bolo a že to nebolo také, aké to malo byť.
Ja priznávam, že za desať mesiacov sme nevyhrali ešte žiadnu veľkú bitku o to, aby v našej krajine aj po stránke polí, lesov a potravín bolo lepšie. Naozaj saldo zahraničného obchodu, tie hrozivé 2 mld., ktoré tlačíme pred sebou, sú pre vás, ktorí máte radi čísla, argumentom, ktorý nepotrebuje už ďalšie nejaké veľké rozpravy. Vyvážame suroviny, síce slobodným rozhodnutím producentov, tak to zvážili, tak je to pre nich výhodné, tak sme nastavili systém, no a dovážame množstvo potravín, ktoré nie sú slovenské. Netvrdím, že sú, tak ako ste to mnohí povedali, vždy aj nekvalitné, to je otázka od jedného prípadu k druhému, ale je fakt, že za tento stav sa aparát ľudí, ktorí robí veľmi razantne a výkonne, aj keď to možno tak všetci nevidíte, a je to aj správne, prečo by ste sa zaoberali detailmi, vy máte právo vidieť výstupy, tieto, títo ľudia riešia, a že verím, že to aj vyriešia.
Takže prijímam tú kritiku, že za desať mesiacov veľa toho nevidno, ale musím úprimne povedať, že sa nemôžem stotožniť s tým, že je to kritika oprávnená, pretože nasadenie ľudí na ministerstve pôdohospodárstva na to, aby sa veci zmenili, a je ich obrovské množstvo, je enormné. To je môj názor, ktorý vyplýva nie z toho, že by to niekto napísal, toto, aby som to tu takto interpretoval, ale to vychádza z môjho poznania toho, čo je výkonnosť ľudí, čo je ich čestnosť, čo je ich snaha nerobiť len za honorár menom plat, ale aj za honorár menom služba krajine.
Zaznievalo tu od pani poslankyni Vaľovej, že vlastne s tými jahňatami. Ja by som na to začal celkom sympaticky, že to bolo celkom dobre rozbehnuté a že nemôže kúpiť tú jahňacinu. No svojím spôsobom je to vlastne ozaj pozitívna správa, lebo vlani nás k tomu donútila situácia, ktorá bola vo vzťahu k tradičnému odberovateľov... odberateľovi jahňaciny, teda Talianskom, narušená COVID-om, a zrazu sme nevedeli, čo s jahňatami. Spotrebiteľ na základe dobrej spolupráce práve tých troch článkov, chovateľov oviec, spracovateľov a obchodníkov, ktorí prijali našu prosbu a naozaj urobili všetko pre to, aby aj keď na to neboli zvyknutí, sa, sa jahňacina na ich pultoch zjavila, dokázali, že to ide, takže vlastne ďakujem pani poslankyni Vaľovej, že jej to chýba, lebo chýba to kvôli tomu, že jahňatá sú sezónna produkcia, ešte sa len budú rodiť tie, čo teda na Veľkú noc pôjdu, verme, že nie do Talianska, ale na naše stoly. Vnímam aj určité pochybenia teraz v tomto reťazci z hľadiska cenovej politiky, lebo niektoré ceny sa, alebo teda tie ceny medzi jednotlivými článkami tejto reťaze sa trocha inak vyvíjajú, ako to bolo vlani, nie je právo ministerstva diktovať niekomu, len budeme dbať na to, aby sa dohodli, pretože výstupná cena na tom pulte musí byť akceptovaná zákazníkom, ktorý to chce kúpiť. Vlani, chvalabohu, tá jahňacina zmizla aj za 9,90 eur, dneska sa to pohybuje, možno niektorí majú predstavu, za 12 eur za kilo. Ja zase musím len hodnotiť tú snahu, že už veru nezopakujeme to, že jahňacina bude považovaná za niečo, čo musí končiť v Taliansku, keď sme si pomerne a jasne zvykli na to, že je to vynikajúce, zdravé a slovenské.
Nájmy SPF, som tiež dostal pripomienku. Áno, vlani to bolo takým lajtmotívom tých, toho zápasu medzi, medzi pôdohospodármi a ministerstvom a bolo mi povedané pánom poslancom Takáčom, že vlastne som si vymyslel akúsi listinu, že som to vôbec nemusel urobiť. No viete, že úradník má konať v zmysle zákona a nemôže konať mimo neho. Tú listinu som napokon aj niekedy ukazoval, však ona stále je, kde sa o tom hovorí. To, že to v minulosti bolo zanedbané, že to bola politika podliezania latky a že to bola snaha urobiť niečo, čo možno bolo na prospech politických bodov predchádzajúcej garnitúry, a keby sme aj zanedbali tú listinu z Bruselu, ktorá to ukladala už mojím predchodcom, nemôžme zanedbať fakt, že niektorí poľnohospodári mali hektár za 5 eur za rok a niektorí za 85, hneď vedľa. Bola to púha nespravodlivosť a my sme týmto zjednaním poriadku nastolili nie to, že by sme oberali kohosi o ťažko zarobené peniaze, každý farmár vie, kde ich má dať, je mi to jasné, ale že sme zjednali spravodlivosť.
To, že bolo viacej počuť tých, čo kričali a hovorili, že to je unfér, nuž mali lepšie piár, možno tí malí, ktorí sa potešili, to piár také nemajú, ale ja nevnímam ani moji ľudia to, že kedy dostane viacej kritiky alebo viacej potlesku z ampliónov, z televízie alebo z iných výstupov. Naozaj v mojom veku už nie som na to citlivý, verte mi, ale vnímam to, čo hovorí zdravý rozum, čo je správnejšie.
A ozaj si, pán poslanec, myslíte, že bolo dobré zachovať tie rozdiely, ktoré sa predchodkyňa aj na SPF napriek tomu, že už tú listinu poznala, bála urobiť, nuž podľa mňa nebolo to v poriadku a ja naozaj budem počúvať hlavne zdravý rozum, a nie, nie potlesky davu, aj keď politik by mal, ale viete, ja som lesník, ktorý sa na chvíľočku stal politikom, takže si na rozdiel od mnohých z vás nemyslím, že som politikom. Politici by mali byť školení a mali by vedieť viacej možno o tejto profesii. Ja, žiaľ, sa to už asi nenaučím, ale dávam do tohto zápasu to, čo cítim, že je správne doňho dať, keď ma už život postrčil na chvíľočku do tejto pozície.
Ešte tu zaznievali tie výročné správy od pani poslankyni Halgašovej. No nemám s tým problém, aby tá výročná správa, priznám sa, aj mi toto uniklo, že by mala byť vyňatá. Výročné správy sú dôležitým dokumentom. Sám často siaham, keď ma zaujíma nejaká inštitúcia, po výročných správach z rôznych organizácií. Ak som správne pochopil, mala dostať vyššiu vážnosť alebo vyššiu publicitu, s tým plne súhlasím, veď napokon sme v prvom čítaní a som za to, aby sme to dočistili.
No a ten záver je taký, touto novelou sa neznižuje nijako vážnosť ochrany obchodných vzťahov, aby bola spravodlivá, a už som pripomenul, že hlavne teda v prospech tých malých často v nevýhodnej pozícii, len sa to urobí tak, aby sme tam dali také nevykonateľné, nelogické podmienky, ktoré pri tom, pri tej kategórii oprávnených ekonomických nákladov naozaj chýbajú. Ja som si vám dovolil už povedať tie argumenty. Naozaj nemožno podmieňovať takúto kategóriu jej dodržiavania tým, že sa bude porušovať zase niečo iné. Proste nemôžeme niekoho pokutovať za to, že neurobil niečo, čo mu na druhej strane iný zákon zakazuje. Prosím pekne, takýto asi postup právny, ak aj by mal vzniknúť, tak je prvou povinnosťou v sieni zákonnosti to napraviť, pretože trestať pokutou niekoho za niečo, čo je vlastne iným zákonom zakázané, to proste nemôže tak byť. Ak budete reagovať, budem ešte o tom hovoriť podrobnejšie. Pre túto chvíľu neviem, ak, veď vy mi pripomeniete, ak som niečo zabudol, na niečo reagovať.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, úprimne ďakujem za túto diskusiu a verím, že bude viesť k tomu, na čom ste sa zhodli, obidve časti tohto politického spektra, že treba nám poslúžiť občanovi, a verte tomu, že to je jediný cieľ aj nášho ministerstva.
Ďakujem.
