23. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Žiak, keďže ste si ma zobrali do úst, tak vám dám jednu radu. Venujte sa tomu, čo veľmi dobre viete (ruch v sále a zaznievanie gongu), kšeftovaniu s pozemkami, tu mám zložku o vás, to sa pozrite. (Rečník zobral do ruky listy papiera, ukazujúc ich plénu.)
Už minule som vám povedal, že keď sa k niečomu vyjadrujete, mali by ste sa tomu rozumieť. A politike evidentne sa nerozumiete. Kšefty s pozemkami, to ide. Patrí to ku vám.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Žiak, ja sa na vás vôbec nehnevám za to, čo ste povedal, ja reagujem preto, lebo ste povedal niekoľko poloprávd a klamstiev.
Nebolo to dávno, kedy pán poslanec Benčík priznal svoj omyl v súvislosti s pánom Mazurekom, aj tu na tomto mieste verejne vyjadril teda ospravedlnenie, že pán Mazurek skutočne kocky nehádzal.
Ja by som nechcel, aby táto debata skĺzla do nejakých vysvetľovaní a do takej tej osobnej, osobnej roviny, ale keď ste už povedal, že som bol odsúdený za neonacizmus, tak chcem povedať aj kolegom, ktorí sú prítomní, že to súdne pojednávanie som v podstate svojou žalobou na jeden nemenovaný bulvárny denník vyvolal alebo inicioval ja osobne, pretože som v tom čase slúžil v ozbrojených silách, a ako profesionálny vojak, ktorého označil jeden bulvárny denník za neonacistu, som cítil aj podporu svojich nadriadených, aj osobnú potrebu jednoducho tento krok urobiť. Sudkyňa, ktorá v tej veci rozhodovala, povedala, že z podkladov a zo všetkého, čo sa, s čím sa zoznámila, jednoducho nedochádza k záveru, že som neonacista, ale, žiaľ, bulvárny denník, ktorý pracuje tak, ako pracuje, a novinári, ktorí píšu, sú oprávnení zveličovať, vymýšľať si a v podstate písať čokoľvek.
Ja ako osoba, ktorá je verejne známa, som zase nútený zniesť väčšiu mieru kritiky a s takýmito vecami sa vysporiadať. Takže to je len na vysvetlenie. Opakujem, nehnevám sa na vás, keď budeme mať priestor, ja vám to dovysvetľujem, nechcem zaťažovať kolegov týmto svojím príbehom.
Ďakujem pekne.

Pán Ďurica, dobre, ospravedlňujem sa za tento výrok. Viem si priznať aj chybu, prepáčte, bol ste teda súdený, ale teda ak hovoríte, tak ja viem si priznať svoju vlastnú chybu, ak to bol omyl, tak ešte raz sa ospravedlňujem.
Pán Mizík, vy máte na mňa zložku. To je milé, tak to je krásne. Keby ste vedel robiť s počítačom viac, ako teda len ťukať do mobilu, tak by ste zistil, že nie som žiadny obchodník s pozemkami, je to krásne, je to krásne prekrútené a ešte aj vy, páni, kto to hovoríte, pane, tak skúste do toho počítača ťuknúť a zistiť si a cez katasterportál, ako sa to všetko dialo, to veľmi rýchlo zistíte a ja vám to veľmi rád vysvetlím. Dokonca ste dostal aj poukážku na prácu s počítačom.
A tá vaša zložka na mňa mi symbolizuje, že to akože vy takto budete zbierať zložky na každého človeka? Budete sa mu vyhrážať, že máte zložku? Vy ste, vy ste takýto človek? Akože ja nechcem vidieť, čo sa stane, keď vy sa dostanete k moci nebodaj, keď budete zložkovať na každého jedného poslanca zo súčasnej koalície, a keď budete pri moci, tak budete normálne trestať a vydierať a vyhrážať sa rôznymi zložkami? To kde sme? Žijeme v slobodnej krajine, preboha. Takéto metódy vyhrážania sú dávno odsúdené. To sa môžte vrátiť do 40. rokov, keď Hitler tu po celom, celej Európe sa vyhrážal ľuďom rôznymi zložkami, a keď tu budete, lebo dostanete silové zložky, tak nechcem vidieť, čo to s nami porobíte.
Ja som rád, že ste sa tu prejavil, že robíte si zložky na ľudí.

Dobrý, dobrý deň prajem, dámy a páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o kritickej infraštruktúre. Aj keď toto moje vystúpenie sa má týkať skráteného konania, dovoľte mi predsa len povedať pár slov k dôvodom samotnej zmeny.
Máme problém so Slovenských elektrárňach, ja to všetko budem hovoriť ešte potom aj v samotnej, v samot... v úvode teda tej samotnej novely. Každopádne Slovenské elektrárne patrili do roku 2005 na 100 % Slovenskej republike a potom prebehla privatizácia, ktorá bola veľmi nešťastná, a Slovenskej republike ostalo 34 % a 66 % získal taliansky ENEL.
A ďalšie veľké, teda a nešťastie došlo vtedy, keď sa rozhodli dostavať III., IV. blok atómovej elektrárni, oni si to zobrali všetko na starosť a nemali žiadne skúsenosti s tým, a tak to aj dopadlo.
No a potom ďalšia, ďalšia nedobrá udalosť sa stala, keď ENEL sa rozhodol polovicu svojho podielu odpredať českej spoločnosti EPH. Dnes majú Slovenské elektrárne troch vlastníkov, 34 % Slovenská republika, 33 % ENEL, 33 % EPH a výsledok je, že máme obrovské problémy s dostavbou Mochoviec, III. a IV. bloku.
Zároveň tieto dva bloky potrebujeme, momentálne je Slovensko čistým dovozcom elektrickej energie. A to by nebol taký veľký problém, ja sám hovorím, že však keď vyrobíme 20-krát viacej áut ako dovezieme, no tak môžme kľudne aj niečoho mať menej a dovážať to.
Problém je ale v tom, že elektrická energia asi ako jediná komodita sa nedá skladovať, a preto je, preto je nie žiaduce, ale je nevyhnutné, aby sme mali naozaj zabezpečenú energetickú bezpečnosť vo forme dostatku zdrojov. Nie vo forme dostatku zásob, ako je to pri rope alebo, alebo plyne, kde bez problémov máme zásobníky na štvrť roka, tunák také niečo nejde, a preto je veľmi dôležité dostavať III., IV. blok. Ako viete, tá stavba sa násobne predražila a násobne predĺžila, ale už sme teraz v situácii, že III. blok je technicky dokončený a beží povoľovací proces. Keď všetko dobre pôjde, tento rok by mohli byť, by mohol byť III. blok napojený na sieť. To je vyše 500 megawattov výkonu.
Problém je ale v tom, že Slovenské elektrárne vďaka, vďaka katastrofálnemu manažmentu zo strany ENEL-u pri dostavbe Mochoviec sú zadlžené po uši. Slovenským elektrárňam dnes už nepatrí nič, všetko bolo založené v prospech bánk, je to 12 financujúcich bánk a na čele je ruská banka Sberbank. No a tu začína problém preto, lebo Sberbank odmietla predĺžiť, predĺžiť splácanie, teda splatnosť tých úverov, čo bolo veľmi prekvapivé, lebo už niekoľkokrát ich predĺžila v horšej situácii ako dnes.
Dnes je situácia už pomerne dobrá, lebo III. blok je hotový, a napriek tomu odmietli predĺžiť a výsledok je, že od pondelku tohto týždňa, to je od 1. februára Slovenské elektrárne sa nachádzajú v technickom defaulte. To znamená, na papieri v bankrote, len ešte sa nezačalo nič realizovať, ale už formálne sú v bankrote. Preto sa teda hovorí, v technickom defaulte. Zároveň tá istá Sberbank začala do zálohy požadovať ako záruku za tie úvery požadovať nielen niektoré jednotlivé časti elektrární, ale aj akcie podniku ako celku. A presne takéto isté niečo sa udialo v Chorvátsku, kedy Sberbank, táto istá banka, kedy začala, kedy žiadala zálohy jedného, akcie jedného podniku do zálohy, a potom zrazu sa to ani nevedelo, ako sa to celé zomlelo, ale zrazu tejto Sberbank patrilo 44 % najväčšej agrofirmy v Chorvátsku. A toto je niečo, čo by sme nemali chcieť.
Ja teda nepatrím k tým ľuďom, ktorí by v Rusku videli pôvod všetkého zla, mal som aj kauzu, keď som tuná nepremyslene povedal, že pre mňa Rusko nie je bezpečnostná hrozba, a teda ani nie je. Napriek tomu si nemyslím, že priateľ Vladimíra Putina pán Gref, ktorý vlastní banku Sberbank, by mal mať teraz priamy dosah na naše atómové elektrárne. A táto vec sa zomlela pomerne rýchlo. Tieto dve veci, čo som, tieto dva momenty, ktoré som spomínal, jednak nepredĺženie tej lehoty a po druhé, po druhé, že začali požadovať akcie do, ako záruky. To sa zomlelo možno, že za posledné dva alebo tri týždne a my sme už v defaulte. A do tohto celého ešte prichádza to, že ENEL a EPH, to sú tí naši dvaja akcionári, viedli niekoľko mesiacov ťažké konflikty a nedokázali sa dohodnúť na pomerne jednoduchých veciach ohľadne financovania a celú situáciu týmto zhoršili.
Elektrárne teda naozaj momentálne nie sú v závideniahodnom stave po, nie po technickej stránke, tam sa to už zlepšuje, lebo ten III. blok je dokončený, ale po takejto ekonomicko-vlastníckej stránke, a preto prichádzame z ministerstva hospodárstva s týmto zákonom o kritickej infraštruktúre, a preto namieste skrátené legislatívne konanie, aby sme zabránili značným hospodárskym škodám. Teraz je to naozaj výlučne o hájení štátnych alebo národnoštátnych záujmov našej krajiny, a teda ja som celkom priateľ privatizácie, ale tiež odtiaľ potiaľ, tu naozaj musíme konať.
K samotnej problematike poviem viacej, keď... v mojom vystúpení pri samotnom, pri samotnom zákone. Ale týmto, čo som práve teraz hovoril, by som chcel odôvodniť naliehavosť tejto novely, a teda potrebu skráteného legislatívneho konania. Veľmi by som aj chcel oceniť, že výbor dnes ráno takmer jednohlasne, teda koalícia aj opozícia hlasovali za skrátené legislatívne konania, lebo páni pochopili naliehavosť situácie. Takže toľkoto z mojej strany.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 414 z 2. februára 2021 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 422), s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 44. schôdzi dňa 3. februára 2021. Uznesením č. 131 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutočnia na 23. schôdzi Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.