23. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcela upresniť, že používanie technických noriem je založené na zásade dobrovoľnosti a z tejto zásady vychádza aj slovenská právna úprava v oblasti technickej normalizácie, to je zákon 264/1999. V súlade s deklarovanou zásadou dobrovoľnosti technická norma obsahuje všeobecne uznávané technické riešenia, ktoré sú v dispozícii všetkým zainteresovaným stranám. Použitie technickej normy má byť len jednou z možností, ako splniť požadované parametre a vlastnosti výrobku. Technické normy sa však môžu stať záväznými v rámci zmluvnoprávnych vzťahov v obchodných zmluvách medzi dodávateľom a odberateľom. Čiže toto nám hovorí vlastne zákon o európskej normalizácii a myslím si, že to je len vlastne vstup do toho riešenia, aby sa stali záväzné pre, v rámci zákona o detských ihrísk, ihriskách. Takže to, čo povedal pán minister aj pán podpredseda vlády ohľadom tej svojej ponuky, možno toho kompromisu, tak myslím si, že to by vyriešilo vlastne ten problém, o ktorom tu teraz diskutujeme.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Peter Cmorej. Nech a páči.

Pán Kotleba, tie dopadové plochy sú presne určené v tej STN norme, tam je napísané, že pokiaľ je ten dopad nižší ako 50 cm, sa mi zdá, tak tam môže byť napríklad štrk alebo tráva a potom je tam, je tam guma, či už v takých tých kockách alebo liata guma. Keď si chcete pozrieť, ako sa budujú ihriská aj bez účinnosti tohto zákona, tak napríklad si môžte vygoogliť Jama Petržalka, to bolo že obrovské detské ihrisko, ktoré sme spravili asi za 300-tisíc, teda to bol taký športový park a na fotkách budete vidieť, ako to je celé pogumované, celé tam je, celá je tam všade vyliata guma. Dalo by sa to teda aj bez tohto zákona.
Ale už som aj trošku pochopil, v čom je, v čom je to nepochopenie. Lebo čo tu pán kolega Kučera nespomína, tak jedna vec je že STN normy a druhá vec je, že tie samotné hracie prvky musia byť certifikované. A na tom sa nič nemení, tie hracie prvky musia byť certifikované. A pokiaľ, teraz som si pozeral stanovisko OLAP-u, záväznosť týchto STN noriem bola riešená nariadením vlády, ktoré sa zrušilo týmto zákonom a toto OLAP tam vyčítal, resp. tam písal, že tým, že to nariadenie vlády je zrušené, takže tam chýbal nejaký, nejaký odkaz teraz na tú záväznosť. Tak neviem, že či toto bolo vyriešené v pozmeňovacích návrhoch vo výbore, ale tam je celé, celý ten problém o záväznosti či nezáväznosti noriem.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Marian Kotleba. Nech sa páči.

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyni za úplne absolútne konštruktívne faktické poznámky. Ja by som to tak zhrnul, že teda ja by som videl riešenie tejto situácie v pozmeňovacom návrhu k tomuto zákonu. Ale ten pozmeňovací návrh nepadol, nebol proste tu vznesený, čiže touto cestou sa asi nedá ísť.
Ale ak hovoríte, pán kolega Cmorej, že teda zavedenie tohto zákona zrušilo záväznosť tých technických noriem, ktoré to upravovali (reakcia z pléna), v poriadku, veď ja to nepolemizujem s tým, ja hovorím, že ak by to tak bolo, tak potom musíme nájsť ten mechanizmus, ktorý by zaviedol naspäť tú záväznosť po zrušení tohto zákona, lebo predpokladám, že automaticky to tak asi nebude.
A jednoducho tie veci, ktoré ste tu aj spomenuli o tej definícii, že čo je ihrisko a tak ďalej, tak to si myslím, že to vieme vyriešiť aj nejakým náhradným alebo nejakým menej reštriktívnym spôsobom, ale to už v podstate nie je moja úloha ako opozičného politika. Ja len hľadám riešenie z tejto situácie, ktorá tu vznikla v podstate z dialógu medzi, medzi podpredsedom vlády a koaličnými poslancami. A ja budem veľmi rád, keď možno predkladateľ v záverečnom slove povie, že teda na základe tohto, čo tu celé odznelo, aké bude definitívne riešenie situácie, aby sme úplne s kľudným svedomím a s tým, že ideme pomôcť veci, mohli potom za túto vec hlasovať alebo nehlasovať.
Ďakujem pekne.

Toto bol posledný príspevok v rozprave k tomuto bodu, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ.
Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

Ďakujem pekne. Tak dovoľte mi reagovať ešte naposledy k rôznym veciam, ktoré tu boli povedané.
Ako prvé začnem, pán Kotleba, vy ste teda vraveli, že prekvapili vás tu trenice medzi nami. Toto nie sú trenice. Toto je kultivovaná debata a na to je parlament. Kde inde má prebiehať? A je veľmi vecná debata. To si myslím, že sme dnes zažili. Chcem sa veľmi pekne poďakovať za ňu. Ako prvému, samozrejme, Karolovi Kučerovi, že dal si tú námahu a pripravil si svoju argumentáciu. Takisto aj vám, aj ďalším všetkým za to, že sme to dokázali udržať v nejakej kultivovanej, solídnej forme. Myslím si, že presne takto by to malo prebiehať.
K tomu riešeniu dôjdem nakoniec, ale ešte zopár poznámok.
Tak najprv, Karol, ty si teda vyjadril obavu, že teda dúfaš, že ten úradník nebude prepustený. Poznáš ma 15 rokov, akože pochybujem, že si si na mne mohol všimnúť čo len náznak pomstychtivosti. Jasné, že nebude, resp. ak bude, nie z týchto dôvodov, ale z úplne iných. Ja ani neviem, kto to je, ale ja teda určite nebudem tam snoriť po úrade, že kto písal tú správu, to ma v živote nenapadlo.
Potom chcel by som ešte povedať jednu vec, ktorá možnože mala odznieť aj v diskusii: Štát nedokáže zbaviť ľudí zodpovednosti za svoje životy. Politici to skúšajú, snažia sa ľuďom rozprávať, nechaj to všetko na nás, len nás zvoľ a plať dane a my sa postaráme o teba, o celý tvoj život a všetko bude fajn. Ale klameme. Politici klamú ľudí, keď sa im snažia nabulikať, že dokážu ich zbaviť zodpovednosti za svoje životy.
Môžme prijať akékoľvek normy, ale to dieťa musí chrániť jeho rodič. A keď tam vidí prehnitý nejaký trám, tak dieťa tam nepustí jednoducho. Tak ako ho nepustí na ulici, kde autá jazdia a podobne. Práve takýmto, takýmto vymýšľaním ďalších a ďalších noriem a pravidiel a čoraz viac len bulikáme ľuďom, že viete čo, my to všetko zariadime a vám sa nemá čo stať.
Ja chápem podstatu SOI-ky, Slovenskej obchodnej inšpekcie v tom, že musí kontrolovať a reagovať a odhaľovať skryté vady. Niektoré hračky napríklad obsahujú talán. To je látka, z ktorej keď ju, to dieťa tú hračku príliš často líže, tak 20 rokov neskôr môže byť impotentné alebo 15. No tak toto, samozrejme, je problém. To nemá ten spotrebiteľ ako vidieť. Čiže v týchto, toto je taká tá typická úloha Slovenskej obchodnej inšpekcie, lebo tá má na to expertov, meracie prístroje, ktoré to vedia posúdiť. Ale aj toto sa dá prehnať.
A už napríklad taká vec, že SOI-ka chodí a kontroluje, či sú všade nalepené slovenské návody. No, však keď spotrebiteľ má problém, že tam je slovenský návod, nech ide do iného obchodu, nech si ten produkt nekúpi. Nech o tom napíše alebo čokoľvek. V Amerike sú napríklad strašne silné súkromné, resp. neštátne združenia pre ochranu spotrebiteľov, a tým pádom je to na báze dobrovoľnosti. Tak toto som ešte považoval za potrebné spomenúť.
No, a teraz, pán Kotleba, vy ste nás tu teda obvinili alebo teda konštatovali ste, že všetko vidíme len cez peniaze. No, lebo keď sa to vidí inak, tak je to buď populizmus, alebo alibizmus.
Eugen Jurzyca raz napísal úžasný článok o populistoch, alibistoch a ekonómoch. Hovorí v tom článku, že populisti, to sú takí, ktorí povedia všetkým všetko. Ja vám všetkým sľubujem, všetko dostanete. Ty potrebuješ drahý liek, ty chceš mať, ja neviem, vysokú, vysokú sociálnu dávku. Ty chceš mať taký dom, všetkým sľúbim všetko a nezaujímam sa o to, kto to zaplatí. Toto je naozaj vystihujúca definícia populistu. A tam trináste dôchodky a hentam sľúbime také a makové a však jasné, však niekto to zaplatí, ja nie. To je, toto robia populisti.
Potom sú alibisti. Alibisti povedia, mňa do toho neťahajte, ja s tým nič nechcem mať. Život je najcennejší, ja s tým nič nechcem mať.
Potom sú ekonómovia. Ekonómovia povedia, zdroje sú vzácne preto, lebo sú obmedzené. Prakticky všetko je obmedzené, ešte aj vzduch čistý je obmedzený a vzácny zdroj. Tým, že akonáhle je niečo obmedzené, akonáhle niečo nie je k dispozícii v takom obrovskom množstve, že každý si môže zobrať, koľko chce, tak v tom momente ten zdroj je vzácny. A ekonómovia sú tí, ktorí prídu a navrhnú modely, spôsoby, algoritmy, ako tie vzácne zdroje rozdeliť, koľko daní platiť, čo z nich kupovať. Útvar hodnoty za peniaze je napríklad taký výborný konštrukt, že povedia, že dobre, tu je desať projektov, tento je najlepší, ten je najhorší, tu je poradie, môžte sa politici rozhodnúť. Toto robia ekonómovia, že navrhujú, ako rozdeľovať vzácne zdroje.
Tam je potom úplne logické, že ide o peniaze. Áno, ale nie vždy. To som už tu hovoril a nejak ste mi to aj vyčítali, ale myslím si, že neprávom, že som zabŕdol do takej tej debaty o ľudských životoch. No, viete, môžme sa jej vyhýbať, ale nepohneme sa z miesta vo veľa prípadoch. Čiže v prípade ľudských životov sa nedá vidieť veci cez peniaze. Ale aj v prípade verejného priestoru.
Ako by ste ho... ja bývam na Kolibe rovno pri lese. Ja keď si idem ráno zabehať, prejde hodina, nestretnem nikoho. To je, to je úžasná hodnota, ktorá mne výrazne teda zvyšuje kvalitu života. Jeden z dôvodov, prečo ja som zásadne proti migrácii, a to bola jedna z dvoch našich červených čiar pred voľbami, čo sme oznamovali voličom, bolo, že keď teraz by sem ich prišlo že milión a povedzme ani nikoho by sme nemuseli, že mu platiť sociálne dávky a všetci by tu chodili do roboty, obsadia nám verejný priestor. Akú hodnotu má to, že už neviem ísť do parku a sadnúť si na lavičku? Choďte do Viedne do parku, hej, a nemáte si kde sadnúť, lebo všade sú tieto burky. Tak toto je rovnako nevyčísliteľné. Toto je, nie, to treba na rovinu povedať. Toto sa nedá vyčísliť, ale tak všetci tušíme, že verejný priestor má hodnotu, a preto si ho musíme chrániť, aj keď nevieme povedať, koľko stojí to, že keď ten verejný priestor obetujeme.
Iný príklad je elektrina. Dnes doobeda sme to tu preberali. Tam v podstate nešlo o peniaze. Tam ten zákon je o infraštruktúre. A chcem sa aj poďakovať, lebo tá podpora bola naozaj veľká toho zákona. Tam išlo o to, ako zabezpečiť dodávky elektriny, preto lebo elektrina sa nedá skladovať. Ja tam nepočujem v prvom momente peniaze. Ja tam počujem bezpečnosť dodávok, ktorá sa nedá vyčísliť alebo veľmi ťažko, alebo veľmi nepresne vyčísliť. Čiže nie je pravda, že vidíme všetko cez peniaze, ale je korektné to, čo sa cez peniaze vidieť dá aj naozaj vidieť, lebo potom vieme lepšie navrhnúť a korektnejšie a spravodlivejšie, ako rozdeliť vzácne zdroje, na rozdiel od populistov a alibistov.
Ďalší bod, ktorý by som chcel povedať, a to sa už blížim k záveru, a to je tá ponuka. Tak, aha, chcel som vám poďakovať, pán Kotleba, že ste poukázali na to, že ten zákon, ktorý ideme rušiť, je najmä o administratívnych požiadavkách a takmer vôbec o bezpečnosti ihrísk. No a súhlasím aj s tou slobodou pre deti a dúfam, že teda čoskoro sa dostaneme do normálu.
Teraz k tej mojej ponuke. Chcem vás ešte raz pekne poprosiť, tento zákon zrušiť tak, ako je to navrhnuté a ako to bolo dohodnuté na koaličnej rade a na vláde. A neprijímať k nemu pozmeňovacie návrhy, lebo, lebo to sa vylučuje predsa. Keď zákon zrušíme, tak budeme pozmeňovacie návrhy prijímať k čomu? Ku vzduchoprázdnu? Alebo? Toto predsa nejde.
Ale opakujem moju ponuku, a to bez ohľadu na to, ja neviem ty, Karol, ako budeš hlasovať alebo vy, pani Horváthová. Bez ohľadu na to, opakujem ponuku, že zriadim parlamentnú, teda pracovnú skupinu, kde budú pozvaní zástupcovia parlamentných strán, sadneme si na expertnej úrovni, pozreme si teda, aké normy sú záväzné, aké sú nezáväzné, čo sa kde dá vylepšiť, ako vieme rozumne sprísniť tie alebo teda zvýšiť tie sankcie, pokuty za nedodržiavanie a vytvoríme sadu návrhov.
Ono totiž nedá sa povedať, že normy musia platiť pre všetky ihriská. Lebo doma, kto si postaví sebe, tak to hádam nechceme. Čiže musí to niekde, možnože zákon o verejnom, zákon o obecnom zriadení, strieľam od pásu, nie som právnik. Ale som presvedčený, že nájdeme dobrý spôsob, ako zabezpečiť, aby dnešné pravidlá, ktoré, ktoré nie sú zlé, sme to tu počuli, však už dnes máme normu, že čo všetko má ihrisko obsahovať, ale aby to naozaj bolo pretavované do praxe.
Ja nie som proti tomu, aby boli ihriská bezpečné, len, len bojujem proti rastúcej administratíve.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť, ctení kolegovia.