25. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán minister, 128-tisíc občanov podpísalo petíciu Klíma ťa potrebuje. Nie sú to len klimatológovia či odborníci, ale obyčajní ľudia, starí, mladí, študenti, rodičia, pracujúci aj dôchodcovia, pretože práve táto kríza, klimatická kríza ovplyvňuje nás všetkých.
Pozeráme sa na fotografie zo sveta a hovoríme si, veď to je ďaleko, nás sa to netýka, ale mýlime sa. Od roku 1980 do roku 2019 si zmena klímy na Slovensku vyžiadala tisíce obetí, či už ľudských, alebo ekonomických, vynaložili sme 1,75 mld. priamych nákladov na riešenie jej dopadov. Na Slovensku zaznamenávame stále vážnejšie a plošné, rozšírenejšie sucho, a to dokonca aj v oblastiach ako Orava, Kysuce či pod Tatrami. To sa strieda s prívalovými zrážkami, ktoré spôsobujú stále častejšie a silnejšie povodne. Napríklad v minulom roku sme mali vo veľmi krátkom čase za sebou oba extrémy, čo bolo obzvlášť mimoriadne, a hrozí, že takéto následky zväčšujúceho sa otepľovania planéty budú stále viac pozorovateľné a viditeľné.
Globálna teplota narástla za posledných sto rokov o približne 1,2 stupňa Celzia. Na Slovensku aj v Česku sa otepľuje dvakrát rýchlejšie, ako je svetový priemer. Hrozí, že súčasným tempom prekročíme otepľovanie o 1,5 stupňa Celzia v priebehu najbližšieho desaťročia. Čo to znamená? Podľa predpovedí dôjde k zmenám v ročných obdobiach k predĺženiu sezóny bez mrazov a k väčším a dlhším dažďom. Predpokladá sa, že letné teploty budú naďalej stúpať, čo povedie k zníženiu pôdnej vlhkosti a tým aj plodnosti.
Vlny horúčav, dezertifikácia, zvýšené záplavy a intenzívne búrky poškodia alebo zničia poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo. No aj rastlinné a živočíšne druhy budú čeliť vyhynutiu, alergie, astma a infekcie sa stanú bežnejšími dôsledku vyššej miery znečisťovania ovzdušia.
Klimatické zmeny do roku 2050 donútia k vysťahovaniu z domovov odhadom 250 mil. ľudí. Hrozia ďalšie migračné krízy a to je len začiatok, preto je dôležité rozprávať sa o klimatických problémoch na najvyššej úrovni, hľadať a podporovať zelené riešenia na zmiernenie klimatickej zmeny. Vítam snahu ministerstva životného prostredia v tejto oblasti. Teším sa, že zelené riešenia sa tak výrazne premietli aj do Plánu obnovy, pričom jednou z priorít ministerstva životného prostredia je aj zelená obnova rodinných domov. Práve najväčšia časť z miliardového balíka, až 500 mil. eur pôjde do komplexnej obnovy rodinných domov.
Ako architektka vidím ďalšie možnosti v boji proti klimatickým zmenám, napr. aj v podpore domácich elektrární, ktoré dokážu znížiť energetické nároky domácností. Mnohé si však takúto investíciu nemôžu finančne dovoliť, celková cena sa pohybuje okolo 7-tisíc eur, k tomu treba prirátať cenu batériových úložísk v rozmedzí 3- až 4-tisíc eur, ktoré výrazne predražujú celý systém. Podporením systému, kedy sa v domácnosti odmeňováme za dodávanie nespotrebovanej zelenej elektriny do siete, by návratnosť investície znížila z desiatich rokov na polovicu a priamo úmerne by sa zvýšila aj ochota rodín investovať do alternatívnych zdrojov elektrickej energie. Túto možnosť majú v tomto momente len domácnosti napájané prostredníctvom ZSE. Aj toto opatrenie môže byť jedným z kľúčových momentov, ako preniesť boj proti klimatickej kríze k obyčajným ľuďom a zároveň prispieť k zlepšeniu kvality života.
Zmenu klímy spôsobuje najmä človek svojej, svojou činnosťou. Áno, sú aj väčší znečisťovatelia, ako sme my, ako je Európa. Európska únia patrí k lídrom v boji proti klimatickej kríze. Treba však začať od seba a inšpirovať ostatné krajiny. Mali by sme sa pýtať, čo môžeme pre zlepšenie stavu klímy urobiť my, a nie, čo by mali urobiť iní. Pred pár rokmi by nikoho ani len nenapadlo, že taká Čína sa zaviaže dosiahnuť vrchol svojich emisií kysličníka uhličitého pred rokom 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Deje sa tak aj pod tlakom udalostí a konania ostatných krajín.
Veľmi vyzdvihujem, že v tejto rozprave je aj pán minister životného prostredia, a veľmi si vážim, že tento bod programu má takúto odozvu aj u vás, kolegovia poslanci.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dobeš, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážená kolegyňa Zitka, chcem ti poďakovať za tvoj vecný príspevok, stručný, jasný, výstižný. Každá diskusia nás spravidla posúva ďalej.
V prvom rade z takého faktického hľadiska, keby aj Slovensko hneď dosiahlo uhlíkovú neutralitu, a už to tu bolo povedané, sú iní silní hráči, ktorí spôsobujú tieto podmienky, o ktorých sa bavíme, a my to príliš nezmeníme. To ale neznamená nekonať.
Takisto nás ženie do problémov tvrdenie, že Európska únia sa rôznymi opatreniami z tejto oblasti dostáva do takého problému ekonomického alebo konkurencieschopnosti, že bude menšia v rámci sveta. To ale neznamená takisto, aby sme nekonali v tejto oblasti.
Napríklad do roku 2025, keď by sa reálne mali prestať vyrábať automobily so spaľovacími motormi, ťažko povedať, ako si bežní ľudia majú zarobiť na elektromobily. Sú to, samozrejme, širšie súvislosti a veci, o ktorých by sme tu mohli hovoriť.
Máme a zbierame štatistické údaje z oblasti hydrometeorológie, na úsekoch vodnej správy, meteorologických prvkov a javov, máme veľa údajov k topeniu ľadovcov, k hydrologickému režimu tokov, máme množstvo údajov o kvalite ovzdušia a vody, meriame jednotlivé prvky a rôzne, rôzne tieto špecifické údaje vo svetových meteorologických a hydrologických centrách. Podrobne sa mapujú takmer v hodinových krokoch. Nepretržite.
Celú túto situáciu, samostatnú oblasť tvorí seizmológia, problémy, ktoré s tým súvisia, takisto sopečná činnosť a zamorovanie ovzdušia pri aktivitách jednotlivých sopiek. Sú rôzne ekologické havárie tankerov, klčovanie zelených plôch amazonských pralesov a podobne. To z globálneho hľadiska. Ale takisto tu bolo povedané všetko, čo aj náš rezort životného prostredia robí v oblasti odpa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pani poslankyňa Šuteková, nech sa páči.

Ja v podstate len chcem zaskočiť, lebo každý, kto sa odváži v tejto sále spomenúť slovo petícia, tak dostane otázku, že vy ste ju videli, tých 128-tisíc podpisov, o akej petícii tu vlastne hovoríme. Tak iba som si zaskočila za pána kolegu, keďže vybehol teraz, ale nemusíte mi na to odpovedať.
Chcem vám poďakovať za tento príspevok a za to, ako ste k nemu pristúpili, a iba toľko.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, milá Zitka, nie, že by som ti chcel kaziť radosť, ale vo finále svojho vystúpenia si hovorila o prísľube, ktorý ti dal kriminálny komunistický režim v Pekingu.
My teda začneme v Európe škrtiť seba samoškrtením a oni sľubujú, že do roku ’30 budú stúpať a do roku ’60 budú nuloví. Napadá ma Klement Gottwald, ktorý povedal pamätnú vetu: „Straně věřte, soudruzi.“ A potom ma napadá Nikita Sergejevič Chruščov, ktorý povedal: „Dagnať i peregnať,“ čím myslel, že Sovietsky zväz predstihne Spojené štáty. V ’80. roku mal byť komunizmus.
Ja teda keď počujem prísľuby z Pekingu, tak necítim veľkú istotu. A je fajn, že sa zaväzujeme naplniť to v roku 2060, to budeme na to, Zitka, obidvaja pozerať z obláčku, ak dobre pôjde, ak ešte nejaké obláčky budú a ich Číňania nechajú.

Ďakujem.
S reakciou, pani poslankyňa Pleštinská, nech sa páči.

Ďakujem pekne za vaše pripomienky. Určite, tak ako, Peťo, si povedal, tak Čína je obrovský monument, ktorý vlastne budeme, ja viem, že už nedokážeme možno čakať, či sa naplnia tieto prísľuby, ale tak verme, že (povedané so smiechom), buďme veriaci, že, že vlastne aspoň minimálne, že sa zapojili a že sľúbili, tak (povedané so smiechom), tak verme, že, že vlastne aj celý svet vlastne priloží ruku k dielu a tá klíma sa uzdraví.
A chcela by som vlastne opäť oceniť to, že pán minister životného prostredia je tu a tým pádom dáva tak svojou prítomnosťou vážnosť tejto debaty, a teším sa, že môžeme, samozrejme, diskutovať, nemusíme možno mať všetci rovnaké názory, ale verme, že tá klíma bude oveľa lepšia, a všetci pre to spravíme maximum.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči.